{"guid": "851b070b-01d2-4cb5-b6a6-48a0d7723ec5:8e27f72b-1ced-47d5-bfb9-945c5792ef38", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2", "spisova_znacka": "15Co/162/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/162/2023 z 12. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. júna 2024, sp. zn. 15Co/162/2023, ECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2", "identifikacne_cislo": "5116213671", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Jaroslav Gallo", "sudca_id": 174, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jaroslav-gallo-174", "datum_vydania": "2024-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e27f72b-1ced-47d5-bfb9-945c5792ef38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n15Co/162/2023\n5116213671\n12. 06. 2024\nJUDr. Jaroslav Gallo\nECLI:SK:KSBB:2024:5116213671.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov\nsenátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. X.XX.XXXX,\nbytom C. XXX/XX, D., E., právne zastúpený JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom, M. R.\nŠtefánika 36, 036 01 Martin, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1,\nŽilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený Advokátska kancelária Lukáš Bútora, s. r. o., so sídlom Jána\nMilca 8, Žilina, IČO: 55 088 244, o zaplatenie 2.600,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/137/2016-138 zo dňa 25. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, zaviazal žalovaného k\npovinnosti zaplatiť žalobcovi 2.600,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 2,600,EUR od 19.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol\ntak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca podal dňa 20. mája\n2016 na Okresný súd Žilina žalobu o zaplatenie 2.600,- EUR s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým,\nže ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným dňa 25.7.2011 ako objednávateľom Zmluvu o vytvorení diela a\nlicenčnú zmluvu č. XXX/XXXX. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu vytvoriť dielo - drevenú sochu\n(A.) podľa požiadaviek žalovaného ako zhotoviteľa, a to pri príležitosti sochárskeho sympózia. Žalobca\ndrevenú sochu zhotovil a odovzdal v zmysle uzavretej zmluvy podľa požiadaviek riadne a včas, t.j. od\n1.8.2011 do 5.8.2011. Neskôr po odovzdaní drevenej sochy žalobca zhotovil a poskytol žalovanému\naj C. C., ktorý nikdy nebol predmetom vyššie uvedenej písomnej zmluvy o dielo. Vlastnícke právo k\ntomuto C. C. nepretržite patrilo len žalobcovi a nikdy nebolo prevedené na žalovaného. Počas leta 2015\ndošlo zo strany žalovaného k zničeniu drevenej sochy s príslušenstvom vrátane C. C.. Hodnota diela,\ndrevenej sochy s C., bola stanovená znaleckým posudkom. Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenia §\n415 a 420 Občianskeho zákonníka. Uplatňoval si náhradu škody z titulu zničenia C. C. v sume 2.600,EUR v zmysle znaleckého posudku.\n2. Okresný súd nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka\n(zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a poukazom na ustanovenie\n§ 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona (zák. č. 618/2003 Z. z.). Skutkovo rozhodnutie odôvodnil tým,\nže žalovaný si u žalobcu nikdy C. neobjednal, nikdy nedošlo ani k jeho darovaniu či odpredaju C.,\npričom umelecké dielo E. C., ako vec, bola v nepretržitom výlučnom vlastníctve žalobcu a bola zničená.\nŽalovaný si nepýtal súhlas od žalobcu, ako vlastníka, k odstráneniu a zničeniu E. C.. Okresný súd\nuzavrel, že F. A. G. E. C. boli 2 samostatné veci, sú oddelené a oddeliteľné bez toho, žeby sa socha\nA. G. E. C., znehodnotil a plnia svoju funkciu. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj znalkyňou B. C. H., I.,\n\nktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, ako aj znalecké potvrdenie č. X/XXXX. Nestotožnil sa\ns tvrdeniami žalovaného, že C. G. A. je jedno dielo. Išlo o drevárske sympózium, kde sa tvorili sochy\nz dreva. Po skončení sympózia vytvoril žalobca aj predmetný C., preto išlo o dve samostatné umelecké\ndiela. Okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nod 19.11.2015 vzhľadom na to, že žalobca výzvou zo dňa 10.11.2015, ktorá bola doručená žalovanému\n11.11.2015 vyzval žalovaného na úhradu škody do siedmych dní od doručenia výzvy. O trovách konania\nrozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom\nna úspech žalobcu.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm.\nf) a h) CSP z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie okresného súdu nereflektuje na to, že drevená socha, resp.\njeho C. J., boli napevno priskrutkované a privarené ku C., pričom podľa názoru žalovaného A. K. C.\nspadá do jednej z nasledujúcich právnych kategórii a to, že ide o právne jednu vec, C. je súčasťou\nsochy A., C. je príslušenstvom sochy A.. V ktoromkoľvek kontexte či dokumente je dielo, ktoré je\npredmetom sporu, vždy označené len ako „A. K. C.“. Nikde sa nehovorí o samostatnom diele dreveného\nA. a samostatnom diele C. C.. Právna konštrukcia o samostatnosti C. vznikla účelovo až po písomnej\nobrane žalovaného v rámci predsúdnej korešpondencie. Umelecké dielo bolo celej žilinskej verejnosti\nznáme ako A. pevne osadený v C., podobne ako L. na koni, postavičky apoštolov v pražskom orloji,\nči iné známe diela. Teoreticky by sa dal C. pracne oddeliť od sochy A. a od spoločného podstavca\na odniesť preč, ale už by nešlo o dielo „A. K. C.“, ale o niečo iné a dosť ochudobnené proti jeho\npôvodnej funkcii. Aj z priebehu tvorby C. je jednoznačné, že autor vždy plánoval C. umiestniť natrvalo s\ndrevenou sochou A. a nikdy nemal samostatnú víziu iba C.. Je irelevantné, že materiálovo sa jednotlivé\nzložky diela líšia. Pokiaľ súd argumentuje, že žalobca si objednal iba drevenú sochu, a preto C. C.\nnemohol byť zahrnutý v objednanom diele, je potrebné zdôrazniť, že ani drevená časť „A. K. C.“ nie je\nvyhotovená iba čisto z dreva, obsahuje aj masívne kovové časti, ktoré držia trup a končatiny pohromade\n(viď znalecký posudok), je „oblečená do C. M., ktoré sú pevne spojené a zaskrutkované do F. J.“. Išlo\nteda o špecifické dielo s hlavným dreveným prvkom, ktoré posunulo tradíciu rezbárskeho sympózia\nnovým smerom. Žalobca odovzdal žalovanému naraz jednu pevne prepojenú sochu A. K. C., ktorá bola\ntakto ako jediné dielo vystavovaná až do jeho zániku. Pre vytvorenie, odovzdanie a osadenie diela\nna verejnom priestranstve v E. N. existuje jediný právny základ - Zmluva o vytvorení diela a licenčná\nzmluva č. XXX/XXXX. Autor nikdy netvrdil, že popri diele holého F. A. odovzdáva žalovanému aj ešte\nďalšie, minimálne dve diela - C. M. O. J. G. C.. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy osobitne nebol\nzmluvne riešený režim M. G. C. pretože žiadny samostatný režim týchto súčastí sochy, eventuálne jeho\npríslušenstva neexistoval. Obidve strany chápali, že A. K. C. je jedným dielom a jednou vecou, aj keď\nzloženou vecou, resp. C. mal byť minimálne príslušenstvom hlavnej veci A.. To potvrdila aj svedkyňa J.,\nktorá ozrejmila, že keby malo pri C. ísť o samostatnú vec muselo by sa to riešiť samostatným právnym\nvzťahom. Okresný súd nedostatočne zodpovedal na otázky, prečo nepovažuje C. za jednu vec, súčasť\nveci (A.) či minimálne jeho príslušenstvo. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok Okresného súdu Žilina zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na\nnáhradu trov konania.\n4. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného uviedol, že C. G. A. boli vždy 2 rôzne veci. C. plnil\nnezávislú funkciu a existoval nezávisle od dreveného A., čo potvrdila aj znalkyňa vo svojom znaleckom\nposudku, ako aj znaleckom potvrdení. Čo sa týka diela vytvoreného na objednávku na základe zmluvy\no dielo z 25.07.2011, žalovaný, ako vlastník, prípadne užívateľ veci, síce nebol povinný udržiavať a\nchrániť dielo a má aj oprávnenie zničiť ho, avšak toto sa týkalo len drevenej sochy, nie železného C.,\nktorý nikdy nebol predmetom zmluvy. Navyše autorstvo k veci naďalej zostalo zachované žalobcovi, aj\nkeď došlo k zničeniu veci. V konaní bolo nesporné, že žalobca sám sa na vlastné náklady priebežne\nstaral o celú sochu. Aj z výpovedí svedka vyplynulo, že samotný C. vznikol až po sympóziu, teda v\ninej časovej súvislosti oproti dielu A., ktorého si žalovaný objednal u žalobcu. Žalovaný si neplnil svoje\nzákonné povinnosti chrániť vec pred poškodením, resp. zničením.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.09.2022 opätovne poukázal na to, čo je súčasťou veci a že\nsúčasťou veci sa môže stať aj pôvodne samostatná vec, ak je spojená s inou vecou. V tomto prípade\njednoznačne došlo k pevnému spojeniu A., M. G. C., a teda nejde o jedinú vec, ale minimálne o súčasť\nprvej veci – A.. Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez\n\ntoho, aby sa tým vec znehodnotila. Odpílením C. by k tomu všetkému vo vzťahu k drevenému A. došlo.\nŽalovaný chápal dielo ako jeho vlastníctvo, tomu zodpovedali právne dokumenty, ako aj naloženie s\nním po jeho zvetraní. Rešpektoval slobodnú tvorivú víziu umelcov. Žalobca nikdy netvrdil (až po začatí\nsporu), že C. je jeho výlučným vlastníctvom. Žalovaný nemal povinnosť sochu chrániť pred poškodením\nči zničením.\n6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný\nodvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania\n(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil ako vecne správny podľa §\n387 ods. 1, 2 CSP.\n7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne\nposúdil a vo veci správne rozhodol. Zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre\nktoré vyhovel žalobe. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne\nakceptovateľné. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal aj námietkami, ktoré\nopakovane aj v odvolacom konaní namieta žalovaný. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu, ani účelné\ntieto opakovane uvádzať. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden\ncelok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaním rozsudkom vytvára ich organickú\n(kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti\ntýchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného.\n9. Zmluva o vytvorení diela a licenčná zmluva č. XXX/XXXX zo dňa 25.07.2011, ktorá bola uzavretá\nmedzi A. E., ako objednávateľom, (žalovaný) a A. A. B., autorom, (žalobca) bola uzatvorená za účelom\nvytvorenia diela, pričom autor sa zaviazal dielo vytvoriť na A. P. K. E., v priestoroch dielne A. E., v A. Q.\nH. G. K. N. I.. Autor sa zaviazal vytvoriť dielo v dňoch od 01.08.2011 do 05.08.2011 v čase od 9:00 hod.\ndo 18:00 hod. Vytvorením diela sa toto malo stať vlastníctvom objednávateľa (Q. X. D.).\n10. Uvedená zmluva sa týkala teda vytvorenia diela v priebehu sochárskeho sympózia organizovaného\nA. E. v dňoch 01. až 05. augusta 2011, ktorého ako sochár sa mal zúčastniť aj žalobca. V rámci tohto\nsympózia umelci mali vytvárať sochy určené do A. Q. N., kde mali ozvláštňovať novovybudovaný náučný\nchodník.\n11. Z uvedenej Zmluvy o vytvorení diela a licenčnej zmluvy č. XXX/XXXX jednoznačne vyplýva, že\nlen diela vytvoreného v dňoch od 01.08.2011 do 05.08.2011 žalobcom, ako autorom, sa objednávateľ\nstáva jeho vlastníkom. Pokiaľ v tomto časovom úseku bolo vytvorené dielo F. A., len toto dielo sa\nstalo vlastníctvom objednávateľa - žalovaného. Z uvedenej zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že len to\ndielo, ktoré bolo vytvorené v rámci sochárskeho sympózia v dňoch 01.08.2011 až 05.08.2011 sa stáva\nvlastníctvom objednávateľa.\n12. V čase podania žaloby bol platný a účinný zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý nadobudol\núčinnosť 01. januára 2016 (žaloba bola podaná na Okresný súd v Žiline 20.05.2016).\n13. Podľa § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy,\nktoré vznikli pred 01. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich,\nako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu\núčinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.\n14. Z citovaného ustanovenia zák. č. 185/2015 Z. z. vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú\naj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. januárom 2016. Vznik týchto právnych vzťahov vrátane nárokov\nz nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa\nposudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015, t.j. podľa predchádzajúceho autorského\n\nzákona, a to zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom\n(Autorský zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov.\n15. Podľa § 6 ods. 1 autorského zákona (z. č. 185/2015 Z. z.), dielo je zverejnené v deň, keď bolo prvýkrát\noprávnene použité verejným vykonaním, verejným vystavením, vydaním alebo verejným prenosom,\nalebo inak prvýkrát oprávnene uverejnené.\n16. Pokiaľ žalobca pred verejným vystavením diela sa rozhodol toto umelecké dielo, ktoré vytvoril počas\nsochárskeho sympózia (a ktoré sa vytvorením stalo vlastníctvom žalovaného) dotvoriť pridaním ďalšieho\nsamostatného diela, a to C. C., G. O. F. A. ich spojiť do jedného celku, a to za súhlasu a akceptácie\nžalovaným, s tým, že toto dielo následne ako celok bude verejne vystavené, neznamená to, že k tomuto\nďalšiemu dielu (C. C.), keďže nebolo vytvorené počas sochárskeho sympózia, a nebolo tak predmetom\nZmluvy o vytvorení diela licenčnej zmluvy Q. XXX/XXXX z 25.07.2011, by toto samostatné dielo sa stalo\nvlastníctvom objednávateľa (žalovaného).\n17. Spojenie diel do jedného celku, dokonca viacerých autorov, predpokladá aj samotný Autorský zákon\nv § 7. Nie je preto vylúčené, aby jeden konkrétny autor spojil dve alebo viaceré samostatné diela do\njedného celku, ktorý bude použitý spôsobom, v rozsahu a v čase podľa dohody autora a vystavovateľa\n(A. E.).\n18. Spojeniu dvoch samostatných diel do jedného celku nebráni ani rôzny vlastnícky režim k jednotlivým\nsamostatným dielam. Pokiaľ vlastníkom F. A. bolo A. E. na základe uvádzanej zmluvy a vlastníkom C.\nbol autor diela - žalobca, nebráni to tomu, aby tieto dve diela ako jeden celok boli verejne vystavené.\n19. Okresný súd správne poukázal na to, že A. G. C. spĺňajú charakter samostatných diel, čo mal\npreukázané aj znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne B. C. H., I. z odboru Umelecké diela, pričom\nkaždé z týchto dvoch diel bolo vypracované samostatne, má vlastnú výrazovú hodnotu, odlišne zvolené\numelecké prostriedky, vznikli v rozličnom časovom horizonte, pričom obidve diela mohli byť inštalované\naj samostatne ako dve osobitné umelecké diela. Každé toto umelecké dielo mohlo v danom priestore\nfungovať aj samostatne a zachovalo by si svoju vizuálnu a umeleckú hodnotu. Pokiaľ uvedené umelecké\ndielo pod označením „A. O. K. C.“ bolo verejne vystavené so súhlasom žalovaného a na verejnom\npriestranstve žalovaného, neznamená to, že žalovaný sa stal vlastníkom tohto umeleckého diela ako\ncelku. Pokiaľ žalovaný do (bez ohľadu na okolnosti) demontoval toto umelecké dielo a následne ho\nzlikvidoval vzhľadom na to, že ho nič neoprávňovalo k likvidácii aj časti celku, ktorej nebol vlastníkom\n(C. C.), musí znášať zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil, tak ako na to správne poukázal okresný\nsúd v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 56 ods. 1 písm. f) z. č. 618/2003 Z. z.\n20. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal otázkami „prečo nepovažuje C. za\njednu vec, súčasť veci (A.) či minimálne jeho príslušenstvo“.\n21. Žalovaný však v odvolaní právne nekvalifikoval, prečo by uvedený C. mal byť považovaný za súčasť\nalebo príslušenstvo veci.\n22. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí\na nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.\n23. Definovanie súčasti veci v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa odvíja od pojmu veci\nv právnom slova zmysle. Len vec v právnom slova zmysle môže mať súčasť. Za súčasť sa považuje\nvšetko, čo k veci (k tzv. „hlavnej veci“) patrí a hlavná vec vrátane jej súčastí je považovaná za jednu vec.\nSúčasť veci neznamená bez ďalšieho to, že táto „súčasť“ by inak nemohla byť samostatnou vecou, a to\naj vecou v právnom slova zmysle. O súčasti veci je však možné hovoriť len za splnenia nasledovných\npredpokladov: 1) ide o hlavnú vec v právnom slova zmysle, súčasť hlavnej veci charakterizuje to, že:\npo a) podľa povahy súčasti veci táto súčasť patrí k hlavnej veci, b) v prípade oddelenia súčasti veci,\nhlavná vec by sa znehodnotila.\n24. Umelecké dielo „A. K. C.“ sa skladá z dvoch častí, a to F. A. a C. C.. Žalovaný necharakterizoval, čo by\nmalo byť vecou hlavnou. Pokiaľ hlavnou vecou by malo byť celé umelecké dielo „A. K. C.“, tak jednotlivé\nsúčasti tejto hlavnej veci môžu byť samostatnou vecou, a to aj v právnom slova zmysle, samostatne\n\nmôže byť vecou F. A. a samostatnou vecou môže byť C. C.. Oddelením C. od A. sa však toto dielo\nneznehodnotí. Samostatne môže totiž existovať C. C. a samostatne môže existovať F. A.. Nie je tak\nsplnená podmienka toho, že v prípade oddelenia súčasti veci by sa hlavná vec znehodnotila, preto\nv tomto prípade nemôžeme hovoriť, že C. C. je súčasťou hlavnej veci. Uvedené umelecké dielo ako\njeden celok pozostávajúce z dvoch samostatných diel bolo nazvané „A. K. C.“, avšak však ide o dve\nsamostatné diela spojené do jedného celku, pričom nemožno hovoriť o tom, že C. je súčasťou A., či A.\nje súčasťou C., či C. je súčasťou jedného celku pozostávajúceho z dvoch diel „A. K. C.“. Táto odvolacia\nnámietka žalovaného je preto nedôvodná.\n25. Rovnako tak nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý uviedol, že C.\nje príslušenstvom veci, pričom ani v tomto prípade žalovaný právne nezdôvodnil, prečo by malo ísť\no príslušenstvo.\n26. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi\nhlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.\n27. Ani v tomto prípade samostatne C. nespĺňa definíciu príslušenstva veci v zmysle § 121 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, nakoľko ide o samostatnú vec, ktorá nikdy vlastnícky neprešla do vlastníctva\nžalovaného. Spätosť hlavnej veci je založená na subjektívnej stránke vlastníka, jeho úmyslu trvalého\nspoločného užívania hlavnej veci a jej príslušenstva, a keďže F. A. G. C. C. nemajú režim spoločného\nvlastníka, nemohli byť vlastníkom určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Neprichádza\nteda do úvahy posúdenie C. C., ako príslušenstva hlavnej veci, v tomto prípade umeleckého diela ako\njedného celku nazvaného „A. K. C.“, alebo len samotného F. A..\n28. Navyše, žalovaný žalobcovi nikdy nezaplatil cenu umeleckého diela ako celku „A. K. C.“ aj za\nsamostatný C. C.. Žalovaný sa tak preto nemohol cítiť vlastníkom celého umeleckého diela ako jedného\ncelku.\n29. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovaného zrušiť verejné vystavenie diela „A. K. C.“, z dôvodu\njeho chátrania, a tým pádom odstránenie tohto diela z verejného priestranstva, avšak umelecké dielo,\nktorého žalovaný nebol vlastníkom (C. C.) malo byť vydané žalobcovi, ako jeho vlastníkovi. Pokiaľ však\ntoto dielo bolo zlikvidované, žalovaný musí niesť následky za škodu, ktorú likvidáciou diela spôsobil.\nVýška náhrady škody bola určená znaleckým posudkom, pričom žalovaný ju osobitne v odvolaní\nnenapadol. Rovnako žalovaný osobitne nenapadol ani priznaný úrok z omeškania, preto odvolací súd\nnemal dôvod sa týmito okolnosťami zaoberať.\n30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny, a to aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu.\n31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o\ntrovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255\nods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) vzhľadom na\núspech žalobcu v konaní, preto žalobca má voči žalovanému, ako neúspešnej strane, nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\n\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\n\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/137/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}