{"guid": "d0702580-4625-4901-bc22-193c5635e839:d8d0ebda-7dc2-4a1b-8600-f5b997e758f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1", "spisova_znacka": "15Co/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/12/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2024, sp. zn. 15Co/12/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1", "identifikacne_cislo": "6123282999", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Kosková", "sudca_id": 247, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-koskova-247", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8d0ebda-7dc2-4a1b-8600-f5b997e758f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n15Co/12/2024\n6123282999\n30. 10. 2024\nJUDr. Klaudia Kosková\nECLI:SK:KSBB:2024:6123282999.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. D., zast.: JUDr. Karin Uhrínovou, advokátka, so sídlom\nNámestie Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale\nbytom B. XX, XXX XX G., zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s.r.o., so sídlom Panenská\n7, 811 01 Bratislava, IČO: 35 753 510, o zaplatenie 3.548,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej\nproti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. septembra 2023, č. k.: 15C/43/2023-79, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:\n„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.548,- Eur spolu s 5% ročným úrokom\nz omeškania z dlžnej sumy od 08.12.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nII. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná p\no v i n n á uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.“.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal\nžalobca zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 3.548,- Eur spolu s 5% ročným úrokom\nz omeškania od 08.12.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica\nv upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel a dňa 11.04.2023 vydal platobný rozkaz, proti\nktorému podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odpor. Žalobca nárok uplatňovaný v konaní\nodôvodňoval investíciami, ktoré vniesol do nehnuteľnosti patriacej vo výlučnom vlastníctve žalovanej,\na to bytu č. XX, H. X. I., J. J. K. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné č. XXXX na ulici B.\nJ. G. (ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorá je evidovaná na LV č. XXXX kat. úz. G.. V čase, kedy žalovaná\npredmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva boli strany sporu zasnúbení a boli\npartneri. Žalobca v januári 2021 začal rekonštruovať nehnuteľnosť z vlastných finančných prostriedkov,\npričom časť nákladov, ktoré vynaložil na túto rekonštrukciu pozostávala aj zo zakúpenej drevenej\npodlahy vo výške 3.548,- Eur, ktorú žalobca zakúpil a položil, a ktorú časť si v konaní uplatnil ako nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia.\n3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 451 ods. 1, 2\nzákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Konštatoval, že\n\nmedzi stranami konania bolo sporné posúdenie uplatneného nároku, ktorý si žalobca uplatnil ako nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia, zatiaľ čo žalovaná tvrdila, že išlo o dar v prospech nej s tým, že\nako pár si budovali spoločnú budúcnosť. Súd prvej inštancie vypočul len žalobcu, ktorý poprel darovanie.\nŽalovaná vypočutá nebola, lebo jej výsluch nikto nenavrhol. Potvrdil, že žili spolu so žalovanou ako\ndruh a družka s tým, že mali záujem na prevedení polovice vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti.\nUvedená otázka nebola medzi stranami konania sporná. V konaní nemal za preukázané darovanie,\nnakoľko absentovala vôľa žalobcu niečo bezodplatne darovať žalovanej. Rovnako sa žalovaná netajila\ntým, že bola ochotná vrátiť finančnú čiastku, o ktorú sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti, avšak v splátkach\na nie v požadovanej výške tak ako to prezentoval žalobca. V konaní mal preukázané, že žalobca\nzakúpil drevenú podlahu vo výmere 79,86 m2 v celkovej výške 3.548,- Eur, o čom predložil pokladničný\ndoklad potvrdzujúci zaplatenie žalovanej sumy spoločnosti RIVER Development, s.r.o. Zvolen. Žalovaná\npotvrdila, že táto podlaha bola kúpená do nehnuteľnosti. Nenamietala výšku hodnoty podlahy, o ktorú\nčiastku sa jej nehnuteľnosť zhodnotila. Jej tvrdenie o darovaní bolo spochybnené tým, že žalovaná\npo rozchode mala záujem o vyriešení vnesených investícii žalobcom do nehnuteľností, pričom aj\npočas trvanie partnerského vzťahu riešili otázku prevodu polovice nehnuteľnosti na žalobcu potom,\nčo sa tento stane spoludlžníkom na úvere. Prvoinštančný súd poukázal na to, že zmyslom investície\nžalobcu do nehnuteľnosti nebolo len čisté ekonomické zveľadenie majetku žalovanej, ale aj upevnenie\npartnerského vzťahu z dôvodu zlepšenia životných podmienok a budúcnosti, keďže spolu žili ako pár.\nPokiaľ sa teda v júli 2021 strany sporu rozišli, od tohto momentu vznikol žalobcovi nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní nepoprela výšku investícii, a preto súd prvej inštancie\nžalobe o zaplatenie sumy 3.548,- Eur vyhovel a zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia\nspolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ spojení s § 3 nariadenia vlády\nč. 87/1995 Z. z. od 08.12.2021 (t. j. odo dňa kedy žalovaná oznámila žalobcovi odmietnutie návrhu na\nuzavretie dohody). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal plne úspešnej strane.\n4. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku okresného súdu žalovaná odvolanie. Namietala\nnesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Bola toho názoru, že\nv danom prípade nebolo možné hovoriť o plnení bez právneho dôvodu, pretože bolo nevyhnutné,\naby ten kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť. Žalobca z vlastnej vôle a sám\nsa rozhodol nehnuteľnosť rekonštruovať, a to z dôvodu, že plánovali svoju spoločnú budúcnosť.\nŽalovaná nijakým spôsobom nežiadala, a ani ničím nepodmieňovala rekonštrukciu nehnuteľnosti, do\nktorej žalovaný investoval svoje finančné prostriedky. Nestotožnila sa s právnym posúdením otázky\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresným súdom. Podľa názoru žalovanej sa nemohlo\njednať o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko absentoval základný prvok skutkovej\npodstaty bezdôvodného obohatenia, ktorým je právny dôvod. V tomto smere poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/17/2009. Nesúhlasila s tvrdením, že došlo medzi\nstranami sporu k dohode o investovaní finančných prostriedkov do nehnuteľnosti. Žalobca sa tak sám\nrozhodol, pričom žalovaná rekonštrukciu strpela. Rovnako sa nestotožnila s tým, že medzi stranami\nsporu nemalo dôjsť k darovaniu. Pri vyhodnocovaní protichodných tvrdení mal okresný súd vychádzať\nz prejavu vôle a vykonaných krokov zo strany žalobcu v rozhodnom čase, teda v čase, kedy začal\ns rekonštrukciou predmetnej nehnuteľnosti. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu\na žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazal\nžalovanú na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne\nprávne posúdené, spravodlivé, riadne odôvodnené a vychádzajúce z vykonaného dokazovania.\nPoukázal na to, že žalovaná v odvolaní zotrvala na svojej argumentácii, ktorou sa bránila v konaní\nna súde prvej inštancie. Žalovaná nepoprela investície zo strany žalobcu vo výške 3.548,- Eur do jej\nnehnuteľnosti, pričom od momentu kedy sa strany sporu rozišli (júl 2021), tak od tohto momentu vznikol\nžalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol.\n6. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na podanom odvolaní a na podanom odvolacom návrhu. Podľa\nnázoru žalovanej vzťah žalobcu a žalovanej by bolo veľmi náročné subsumovať pod ust. § 116 OZ\n(blízke osoby), ktoré ustanovenie je vágnym. Považovala za otázne, či v čase, kedy sa žalobca rozhodol\nvykonať rekonštrukciu nehnuteľnosti si boli natoľko blízki, že by ujmu jedného z nich, druhý pociťoval ako\nujmu vlastnú. Vo vzťahu k investíciám do nehnuteľnosti zo strany žalobcu zotrvala na svojom právnom\n\nnázore. Mala za to, že žalobca neriešil vysporiadanie svojich záväzkov ešte predtým ako sa rozhodol\nrekonštruovať nehnuteľnosť a jeho kroky tak nemožno chápať inak ako kroky smerujúce k darovaniu.\n7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný\nodvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania\n(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako\nvecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne. Podľa ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n9. Žalovaná uplatnila ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť okresného\nsúdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav tzn. vyvodzuje zo skutkového\nzistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym\nprávnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú\naplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo\naplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav nesprávne\ninterpretoval. Samotné použitie správneho ustanovenia zákona neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale\ni jeho správneho priradenie k zistenému skutkovému stavu.\n10. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nebol naplnený odvolací dôvod, ktorý žalovaná\nuplatnila a zároveň odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok, ktoré by mali\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd vyhodnotil dôkazy podľa zásad\nvyplývajúcich z § 191 a § 192 CSP, a z takto posúdeného dokazovania dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny\nzáver, keď aplikoval náležitý právny predpis (OZ) a príslušné ustanovenia týkajúce sa nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ), ktoré aj správne interpretoval.\n11. Podstatou sporu bola otázka posúdenia, či medzi sporovými stranami vznikol alebo nevznikol vzťah\nz bezdôvodného obohatenia, ktorý závisí len od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej\nnormy (§451 a nasl. OZ), a či ešte trvá povinnosť žalovanej bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.\nPredpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného ani\njeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny\nporiadok neuznáva. Zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je považované za investíciu do cudzieho\nmajetku a môže byť tak právnym titulom na vymáhanie poskytnutých finančných prostriedkov ako\nbezdôvodné obohatenie. Z rozhodovacej činnosti súdov sa poskytnutie finančných prostriedkov tretej\nosobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, ale aj prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby\nzásadne považuje za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie\nposkytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia. Právne posúdenie, či medzi stranami konania\nišlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia záviselo od naplnenia skutkovej podstaty hmotnoprávneho ust.\n§ 451 ods. 1, 2 OZ, v rámci ktorého je upravený tento inštitút. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie\nmá objektívny charakter a predpokladom jeho vzniku je len to, či stav obohatenia vznikol.\n12. V konaní nebolo sporné, že žalobca vynaložil na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovanej\nfinančné prostriedky, ktoré vyčíslil v sume rovnajúcej sa nákupnej hodnote drevenej podlahy vo výmere\n79,86 m2, ktorú zakúpil vo výške 3.548,- Eur, ktorú výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia\nžalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom\npreukázané, že medzi žalobcom a žalovanou prebiehalo rokovanie o tom, že žalobca nadobudne podiel\nvo výške 1 z celku na nehnuteľnosti, ak sa stane spoludlžníkom na hypotekárnom úvere. Je tak zrejmé,\nže z uvedeného dôvodu robil investície do nehnuteľnosti, pričom predpokladal, že bude podielovým\nspoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň tak investoval do nehnuteľnosti, ktorú by užívali spoločne so\nžalovanou a ich maloletou dcérou ako rodina. Podľa súdnej praxe (viď napr. rozhodnutie Vrchného\nsúdu v Prahe sp. zn. 1Cdo 74/1993, rozhodnutie NS ČR 22Cdo 82/2008) je dostatočným právnym\ndôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti aj ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej\n\nbudúcom prevode, na základe ktorej bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Podľa výsledkov\nvykonaného dokazovania bola medzi žalobcom a žalovanou ústna dohoda o tom, že žalobca sa stane\npodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ak sa stane spoludlžníkom na hypotekárnom úvere, ktorý\nbol poskytnutý žalovanej za účelom kúpy nehnuteľnosti, pričom aj z tohto dôvodu investoval vlastné\nfinančné prostriedky i výkony do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej. Súd nemal pochybnosti o tom,\nže uvedené žalobca vykonával nielen za účelom zabezpečenia spoločného bývania pre rodinu, ale aj\ns tým úmyslom, že sa v budúcnosti stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V konaní bolo\nnesporne preukázané, že žalobca investoval vlastné finančné prostriedky do nehnuteľnosti žalovanej pri\nkúpe drevenej podlahy pri jej rekonštrukcii a zároveň poskytol i vlastné výkony. Vzhľadom na okolnosti\ndaného prípadu, keďže strany konania žili v partnerskom vzťahu ako druh a družka a riešili svoje vlastné\nbývanie za účelom zabezpečenia rodiny, žalobca nemal dôvod domáhať sa vydania svojich investícií\ndo danej nehnuteľnosti už v čase ich realizácie. Právnym dôvodom jeho investícií bola preukázaná\npredbežná dohoda, že v budúcnosti získa podiel na nehnuteľnosti v rozsahu 1 z celku. Investície žalobcu\ndo danej nehnuteľnosti mali právny dôvod práve v tejto dohode. Tento dôvod odpadol vtedy, keď sa\nstrany sporu rozišli a ich partnerské spolužitie sa skončilo. Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa\ntoho, či jej vzťah so žalobcom možno subsumovať pod pojem blízkej osoby v zmysle § 116 OZ odvolací\nsúd uvádza, že v predmetnej veci nebolo medzi stranami konania sporné, že žalobca a žalovaná žili\nv spoločnej domácnosti ako druh a družka, spoločne hospodárili, znášali náklady, boli zasnúbení a z ich\nvzťahu pochádza aj maloleté dieťa. V takomto poňatí spolužitie dvoch osôb, bez toho aby boli manželmi\npredstavuje spoločenstvo blízkych osôb, medzi ktorými existujú úzke príbuzenské, psychosociálne,\nemocionálne, ekonomické a ďalšie väzby, ktoré vytvárali väzbu pri ktorej ujmu, ktorú by utrpel jeden\nz nich, tak ten druhý partner by dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Odvolací súd teda rovnako ako\nsúd prvej inštancie považoval vzťah medzi stranami konania ako vzťah blízkych osôb. S ohľadom na\nuvedené je tak nepochybné, že investície do nehnuteľnosti boli vykonávané so súhlasom žalovanej,\nkeďže boli robené aj v jej záujme, a preto jej námietka o tom, že s ich vykonaním len ticho súhlasila\npovažoval súd za účelovú.\n13. Taktiež odvolací súd považoval za účelové tvrdenie žalovanej o tom, že sa v danom prípade malo zo\nstrany žalobcu jednať o darovanie. Žalovaná uvedené skutkové tvrdenie ničím nepreukázala. V prvom\nrade samotný žalovaný pri svojej výpovedi poprel toto skutkové tvrdenie žalovanej, pričom uvedené\nje zárveň aj v rozpore so skutočnosťou, že medzi stranami sporu prebiehalo mimosúdne jednanie\no vyporiadanie investícii do nehnuteľnosti, o čom bol aj spísaný záznam zo stretnutia zo dňa 26.11.2021\nv advokátskej kancelárii právnej zástupkyne žalobcu. Nakoľko z obsahu tohto záznamu vyplýva, že sa\nriešila otázka investícii a nie vrátenia daru, tak je aj v tejto súvislosti nepochybné, že žalobca nemienil\nvykonať bezodplatné darovanie drevenej podlahy v prospech žalovanej, ale investovať do nehnuteľnosti,\npri ktorej predpokladal, že sa stane spolu so žalovanou podielovým spoluvlastníkom.\n14. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie, a odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie po vyhodnotení odvolania žalovanej ako nedôvodného, rozsudok súdu\nprvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vo veci samej, ako aj v závislom\nvýroku o trovách konania. Súd prvej inštancie posúdil vec právne správne. Tvrdenie žalovanej, že sa\nmalo jednať o darovanie nebolo preukázané a s ohľadom na zistený skutkový stav ho súd považoval\naj za účelové. Žalovaná v spore žiadnym spôsobom nespochybnila výšku uplatneného nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia a príslušenstva pohľadávky, a preto súd nemal dôvod v tomto smere\nskúmať správnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, nakoľko\nsa jedná o skutkové tvrdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie je tak\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný\nsúd sa správne a náležite vysporiadal so všetkými podstatnými otázkami ohľadom základu uplatneného\nnároku, ako aj jeho výšky, ktorá v konaní nebola spornou.\n15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj v časti trov konania pri právnej aplikácii ust. § 262 ods.\n1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, prvoinštančný súd správne uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom výška týchto trov\nbude určená osobitným uznesením súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o\ntrovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255\nods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a žalobcovi\n\nako úspešnej strane v odvolacom konaní tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči\nžalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §\n262 ods. 2 CSP.\n17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\n\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/43/2023", "guid": "b641be8e-d501-4f99-bb4c-6a907a156c4c:73155ad4-ffe2-442a-9143-efcf1f7f9551", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86db70dd-1540-4db8-95d1-084792e2b473", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.606.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 606/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 606/2026 z 30. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.606.2026.1"}, {"guid": "7e266788-ce1b-4b56-a734-d99a425347d2:a1b45b51-777c-43e8-988f-26c95c8a49f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1423208706.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/11/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1423208706.1"}]}