{"guid": "d05cd0cb-c854-4841-9023-e14caf980dba:f5861c26-bc17-4ecd-9eb7-df4fa9f25ba8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6222010107.2", "spisova_znacka": "5To/82/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/82/2024 z 15. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2024, sp. zn. 5To/82/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6222010107.2", "identifikacne_cislo": "6222010107", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5861c26-bc17-4ecd-9eb7-df4fa9f25ba8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6222010107.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6222010107.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6222010107.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n5To/82/2024\n6222010107\n15. 10. 2024\nJUDr. Štefan Novák, LL.M.\nECLI:SK:KSBB:2024:6222010107.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a\nsudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA v trestnej veci obžalovaného\nA. B., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného\nzákona, na verejnom zasadnutí dňa 15. októbra 2024, o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora\nOkresnej prokuratúry Veľký Krtíš proti rozsudku Okresného súdu Lučenec pracovisko Veľký Krtíš sp. zn.\nVK-10T/33/2022 zo dňa 10.04.2024, takto\nrozhodol:\nPodľa 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B. z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n9\n\n5To/82/2024\n\nRozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Lučenec pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. VK-10T/33/2022\nzo dňa 10.04.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\n- že ako starosta obce Zombor po tom, čo dňa 01.10.2013 uzavrel v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a)\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení bez súhlasu obecného zastupiteľstva a za nedodržania\nustanovení § 9a ods. 2, ods. 5 s poukazom na ust. § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku\nobcí za obec Zombor ako prenajímateľa nájomnú zmluvu s C. D. SHR, s miestom podnikania E. E.\nXX. 991 22, IČO: 37 817 523, ako nájomcom, predmetom ktorej bol prenájom poľnohospodárskej pôdy\nvo vlastníctve obce Zombor v celkovej výmere 38,218 ha v k. ú. F. Zombor, vedenej na LV č. XXX na\ndobu určitú, a to na dobu 10 rokov od 01.10.2013 do 01.10.2023, v ktorej zmluve sa nájomca zaviazal\nuhrádzať nájomné za prenájom poľnohospodárskej pôdy v sume 50,- €/ha alebo v naturálnej forme 2,5 g\nobilia/hektár so splatnosťou do 31.12. daného kalendárneho roka, pohľadávku na nájomnom v pomernej\nčasti pripadajúcej na r. 2013 v sume 477,72 € neuplatňoval u nájomcu fakturáciou dňa 31.12.2013,\nani nájomné za roky 2014 až 2018 nefakturoval v zmysle zmluvných dojednaní do konca jednotlivého\nkalendárneho roka, pričom nájomné za mesiace október 2013 až december 2013 a za rok 2014\nnefakturoval nájomcovi C. D. SHR vôbec a nájomné za roky 2015, 2016, 2017 a január až september\n2018 mu nefakturoval ani po uplynutí dojednaných piatich rokov od uzavretia nájomnej zmluvy v zmysle\npredloženej dohody zo dňa 05.01.2014, ktorú opätovne bez súhlasu obecného zastupiteľstva uzavrel v\nmene obce Zombor s C. D. - SHR, ale až faktúrou č. 2019000005 vystavenou dňa 01.04.2019,\n- ako starosta obce Zombor dňa 18.09.2019 uhradil faktúru č. 10082019 zo dňa 27.08.2019 vystavenú\nobci Zombor so sídlom G. XX, IČO: 00 648 655 dodávateľom C. D., SHR, IČO: 37 817 523 so\nsídlom Čeláre 38 za čistenie obecných komunikácií\nod snehovej prikrývky aj s presunom\ntechniky v zimnom období za roky 2014 v dňoch 11.01.2014, 12.01.2014, 08.02.2014, 20.02.2014,\n07.03.2014, 05.12.2014 a 29.12.2014, rok 2015 v dňoch: 17.01.2015, 13.02..2015, 18.12.2015 a\n\n19.12.2015, rok 2016 v dňoch: 02.01.2016, 08.01.2016, 31.01..2()16 a 12.12.2016, rok 2017 v dňoch\n02.01.2017, 08.01.2017, 27.01.2017, 02.02.2017, 11.02.2017, 12.12.2017 a 28.12.2017, rok 2018 v\ndňoch 02.01.2018, 25.01.2018, 04.02.2018, 25.11.2018, 17.12.2018 a 22.12.2018, spolu za 28 dní\núdržby v sume 5.910,24 € s DPH, pričom nakladal s majetkom obce v rozpore s § 6 ods. 6 zák. č.\n138/1991 Zb. o majetku obcí bez uzavretia písomnej zmluvy a v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a) zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení bez súhlasu obecného zastupiteľstva a k odhŕňaniu snehovej prikrývky\nv rozsahu vystavených faktúr nedošlo, čím porušil zverenú právomoc verejného činiteľa a povinnosti\nvyplývajúce mu z § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 8 ods. 3 a § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s § 7 ods. 1, ods. 2 písm. c) , d) zák. č. 138/1991\nZb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.\nZa to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), §\n38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na\nskúšobnú dobu 1 (jedného) roka.\nPodľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať volené funkcie\nv orgánoch verejnej moci a územnej samosprávy na dobu 4 (štyri) roky.\nProti tomuto rozsudku podal obžalovaný po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie a okresný\nprokurátor tak učinil dňa 11.4.2024, ktoré dodatočne písomne odôvodnili.\nObžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu dňa 18.7.2024. Úvodom\nodvolania uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vykonávať\nvolené funkcie v orgánoch verejnej moci a územnej samosprávy na dobu 4 roky, takáto formulácia je\nnadbytočná, nakoľko v praxi sa bežne stretáva s tým, že súdy ukladajú trest zákazu činnosti vykonávať\nvolené funkcie v orgánoch verejnej správy. Následne poukázal, že svedkovia, ktorí boli vypočutí, buď\nvypovedali v prospech obžalovaného a potvrdili jeho výpoveď z prípravného konania ako i na hlavnom\npojednávaní, alebo boli ovplyvnený zo strany svedka A. A. H. terajšieho starostu a vypovedali opačne\nv neprospech obžalovaného. Podľa neho je paradoxné, že kým matka svedka A. A. H. p. H. bola\nv inkriminovanom čase poslankyňou a pod uzneseniami z obecného zastupiteľstva obce Zombor, je\npodpísaná, otec svedka H. - A. H. H. bol obecným kontrolórom počas celého inkriminovaného obdobia,\npričom vyplývajúc z jeho výpovede ako i z výpovedí svedkov si svoje povinnosti absolútne neplnil ba\ndokonca sa im vyhýbal. Vyslovil názor, že tvrdenie prokurátora, že obžalovaný mal nájomnú zmluvu so\nsvedkom D. uzavrieť bez riadneho súhlasu obecného zastupiteľstva, sa nezhoduje s realitou, nakoľko\nje preukázané, že obecné zastupiteľstvo prejednalo na svojom zasadnutí dňa 27.10.2013 predmetnú\nnájomnú zmluvu a zároveň ju i schválilo. Schválili ju všetci poslanci obecného zastupiteľstva obce\nZombor. Zápisnicu spísala H. B. a overili ju A. H. a I. J.. Táto skutočnosť je jednoducho nespochybniteľná\na dôkazné potvrdená. Preto je zvláštne, že zo strany prokurátora je tento dôkaz spochybňovaný. Má za\nto, že obžalovaný sa snažil svojím konaním ako volený zástupca obce Zombor plniť si svoje povinnosti\nčo najlepšie a pod všetkými zásadným rozhodnutiami boli podpísaní poslanci obecného zastupiteľstva.\nTak z vykonanej kontroly zo strany Daňového úradu, ako i z vykonaného auditu, či výpovedi účtovníčky,\nktorá spracúvala účtovné položky obce nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopúšťal nezákonností resp.\nkonania, ktoré by zakladalo jeho trestnú zodpovednosť. Čo sa týka výšky škody, ktorú mal obžalovaný\nspôsobiť, táto preukázaná nebola a v obžalobe je škoda definovaná nejednoznačne a zmätočne. Zo\nstrany prokuratúry bolo viac krát uvedené, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne, keď\nopatrovník poškodeného neuviedol do skončenia prípravného konania v akej výške sa nárok na náhradu\nškody uplatňuje, pričom sa tak nestalo dodnes. Splnomocnený zástupca poškodeného nevyčistil teda\nžiadnu škodu a prokurátor v záverečnom vyjadrení na hlavnom pojednávaní konanom 22.03.2023\nnavrhol aby si poškodený uplatnil škodu v civilnom konaní. Aj prvostupňový súd, v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku konštatuje„ Súdu sa nepodarilo ustáliť výšku škody a jednoznačne nie je\npreukázané, či vôbec vznikla“. Ďalej uviedol, že od začiatku poukazuje aj na princíp ultima ratio,\nktorý umožňuje orgánom činným v trestnom konania súdu odlíšiť prípad, ktoré spadajú výhradne do\nsféry občianskoprávnych či obchodnoprávnych vzťahov a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej\npodstaty trestného činu od trestnej činnosti (nález ÚS SR sp. zn: I. ÚS 402/2008, uznesenie IV. ÚS\n55/2009 a akceptuje ho aj NS SR napr. uznesenie z 13.08.2013 sp. zn.: 2 Tdo/35/2013). Na základe\nuvedeného má za to, že dôkazy vykonané v prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom na\n\nhlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že by sa stali žalované skutky.\nNa záver podaného odvolania obhajca obžalovaného uviedol, že zo zásady prezumpcie neviny\nustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods.\n2 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd vyplýva, že obžalovanému musí byť vina\npreukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci\nsvedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok\na význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Preto\ndospel k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo bez\nakýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, a preto by bolo\nsprávne a v súlade so zákonom, aby obžalovaného súd oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a)\nTr. por.\nOkresný prokurátor odvolanie odôvodnil písomným podaním zo dňa 2.7.2024. Prokurátor v odôvodnení\nodvolania uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že skutok tak, ako je tento vymedzený v obžalobe,\nsa stal, a že tento napĺňa znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.\n1 písm. b) Tr. zák. spáchaného v súbehu s pokračovacím prečinom porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., a že ho spáchal obžalovaný. Napadnutý\nrozsudok považuje za arbitrárny, skutkové zistenia v ňom konštatované, sú podľa jeho názoru nejasné\na rozporuplné. V celom rozsahu sa so súdom zisteným skutkovým stavom a s jeho právnym posúdením\nnestotožňuje. Vyslovil názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvou uzavretou dňa\n01.10.2013 prenechala obec Zombor konajúc obžalovaným ako starostom obce C. D. – SHR do nájmu\npoľnohospodársku pôdu vo výmere 38,218 hektárov za nájomné v sume 50,- € za hektár, alternatívne v\nnaturálnej forme 2,5 g obilia za hektár (zrejme malo byť 2,5 q – metrický cent za hektár) na dobu určitú,\na to na 10 rokov od 01.10.2013 do 01.10.2023 s tým, že splatnosť jednotlivého ročného nájomného bola\ndojednaná vždy k 31.12. kalendárneho roka. Uvedenú zmluvu uzavrel obžalovaný bez riadneho súhlasu\nobecného zastupiteľstva, keď podľa predloženej nájomnej zmluvy, táto bola uzavretá dňa 01.10.2013,\nteda skôr než ju schválilo obecné zastupiteľstvo, ktoré zasadalo až dňa 27.10.2013, pričom nebol\ndodržaný postup podľa § 9a ods. 9 v spojení s § 9a ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku\nobcí, keď obec prenajala svoj nehnuteľný majetok bez vykonania obchodnej verejnej súťaže alebo\npriameho prenájmu, resp. bez dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý nebol zdôvodnený a bez\nzverejnenia zámeru prenajať majetok niektorým z týchto spôsobov. Obžalovaný v rozpore s § 4 ods.\n1, ods. 2 písm. a), § 8 ods. 3 a § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\na s § 7 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí pohľadávku na nájomnom\nv pomernej časti pripadajúcej na r. 2013 v sume 477,72 € neuplatňoval u nájomcu fakturáciou dňa\n31.12.2013, ani nájomné za roky 2014 až 2018 nefakturoval v zmysle zmluvných dojednaní do konca\njednotlivého kalendárneho roka, pričom nájomné za mesiace október 2013 až december 2013 a za rok\n2014 nefakturoval nájomcovi C. D. SHR vôbec, čím spôsobil obci Zombor škodu vo výške 2.388,625 €.\nObžalovaný taktiež nájomné za roky 2015, 2016, 2017 a január až september 2018 nefakturoval ani po\nuplynutí dojednaných piatich rokov od uzavretia nájomnej zmluvy v zmysle predloženej dohody zo dňa\n05.01.2014, t.j. 01.10.2018, resp. v zmysle verzie obhajoby 01.11.2018, ale až faktúrou č. 2019000005\nvystavenou dňa 01.04.2019, čím obci spôsobil škodu vo výške 6 210,425 €. V snahe poskytnúť V. D.\nfinančné prostriedky na pokrytie nájomného dodatočne vyfakturovaného pod tlakom záujmu obyvateľov\nobce až dňa 01.04.2019, obžalovaný v rozpore s povinnosťou chrániť majetok obce dňa 18.09.2019\nuhradil nepodložené faktúry vystavené C. D. – SHR č. 10082019 z 27.08.2019 na sumu 5.910,24 €\ns DPH za čistenie obecných komunikácií a č. 11082019 z 27.08.2019 na sumu 3.553,20 € s DHP za\ndodanie 7 ks ošípaných, t.j. spolu 9 463,44 €, pričom v nasledujúci deň, t.j. 19.09.2019 uhradil C. D.\n– K. F. G. obci tú istú sumu 9.463,44 € a dňa 30.09.2019 aj sumu 91,09 €, titulom nájomného. Aj tieto\nčasové súvislosti poukazujú na snahu obžalovaného poskytnúť C. D. finančné prostriedky na pokrytie\nnarýchlo fakturovaného nájomného.\nV ďalšej časti uviedol, že obžalovaný v rozpore s povinnosťou hospodárne nakladať s majetkom obce\nkonal aj v tom smere, že uhradil pohľadávky fakturované obci V. D. - SHR č. 10082019 a č. 11082019, keď\ntieto neboli v rozpore s § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení účinnom od 01.07.2009\npodložené písomnými zmluvami, čo zákon sankcionuje neplatnosťou takého úkonu, ani v účtovníctve\nzavedenými účtovnými dokladmi, keď sa o týchto účtovných prípadoch v účtovných obdobiach rokov\n2014-2018, ako o tvorbe rezervy na nevyfakturované dodávky a služby V. D. SHR v účtovníctve obce\n\nneúčtovalo, čo je zrejmé zo znaleckého posudku č. 01/2020 znalkyne Ing. E Samošovej. Je toho názoru,\nže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoľahlivým podkladom pre uhradenie týchto služieb nie sú\nani príkazy na práce, ktoré v zmysle výpovede svedka C. D. boli vystavené dodatočne, pričom poukázal,\nže zo správy o výške nového snehu a celkovej snehovej pokrývky v cm pre lokalitu Zombor vo vybraných\ndňoch podľa údajov okolitých zrážkomerných staníc predloženej oznamovateľom, aj zo správy SHMÚ\nvyplýva, že v dňoch kedy podľa príkazov vystavených C. D. – SHR mali jeho zamestnanci v obci Zombor\nvyorávať sneh, nenapadol v uvedenej oblasti žiadny nový sneh a celková snehová pokrývka bola len\nminimálna, resp. v 21 prípadoch z 28 žiadna. Tvrdenia obhajoby v tomto smere, že dochádzalo nie\nk vyorávaniu snehu, ale k posýpaniu namrznutej vozovky, s ktorým tvrdením obhajoba vyšla na záver\ndokazovania, považujem len za snahu o prispôsobovanie obhajobnej verzie vykonaným dôkazom, a to\nspráve SHMÚ. Na úhradu sumy 5.910,24 € s DPH fakturovanej faktúrou č. 10082019 z 27.08.2019 z\nverejných zdrojov nebol daný žiadny objektívny podklad.\nNa záver podaného odvolania prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného\nsúdu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10T/33/2022-1390 zo dňa 10.04.2024 v celom rozsahu a\nrozhodujúc sám uznal obžalovaného v celom rozsahu vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, aby\ntento kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr.\nzák. spáchaný v súbehu s pokračovacím prečinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku\npodľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., a uložil mu totožné tresty ako súd prvého stupňa s uvedenou\nvýhradou formulácie zákazu činnosti.\nObžalovaný A. B. sa na verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o odvolaniach nedostavil, svoju\nneúčasť ospravedlnil a požiadal odvolací súd, aby konal v jeho neprítomnosti (§ 293 ods. 7 Tr. por.).\nProkurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch podaného\nodvolania okresného prokurátora. Ďalej uviedol, že modifikuje návrh vzhľadom na novelu Trestného\nzákona, aby bolo konanie obžalovaného kvalifikované aj ako trestný čin porušovanie povinnosti pri\nspráve cudzieho majetku, avšak už podľa ods. 1 § 237 Trestného zákona. Čo sa týka výroku o treste,\nzotrvával na návrhu okresného prokurátora. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.\nObhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že zotrváva na podanom\nodvolaní v celom rozsahu. Poukázal, že celé prípravné konanie, ako aj konanie na súde sa viedlo pre\nprečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 2 písm. a) Trestného\nzákona. Až na hlavnom pojednávaní došlo potom k zmene právnej kvalifikácie na trestný čin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, kde súd\nuvádza, že sa nepodarilo určiť výšku škody, preto má za to, že sú dané dôvody na to, aby bol obžalovaný\nspod obžaloby oslobodený. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.\nKrajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť\npodľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote\nustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.\nb), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v\nzmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..\nPodľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo\nnezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora\na obžalovaného nie sú dôvodné.\nOdvolací súd pripomína, že vo veci už rozhodoval na základe podaného odvolania prokurátorom, ktoré\npodal proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/33/2022 z 22. februára 2023, ktorým\nbol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora\nOkresnej prokuratúry Veľký Krtíš č. k. Pv 211/21/6610-35 zo dňa 7.6.2022, pre pokračovací prečin\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona, na tom skutkom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe. Tunajší krajský súd uznesením\nsp. zn. 5To/61/2023 zo dňa 25. júla 2023 , podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil cit.\nrozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, vec vrátil okresnému súdu, aby\n\nju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe rozhodnutia krajského súdu Okresný\nsúd Lučenec pracovisko Veľký Krtíš vo veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn. VK-10T/33/2022 zo\ndňa 10.04.2024, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania.\nPreskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval správne\na v súlade so zákonom pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci ohľadne výroku o vine, keď na\nhlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré následne náležite vyhodnotil\na dospel tak k správnemu a úplnému skutkovému záveru. Hodnotenie dôkazov okresného súdu je\nplne v súlade so zásadami vyžadovanými zákonom (§ 2 ods. 12 Tr. por.). Skutočnosť, že prokurátor a\nobžalovaný sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, nemôže sama osebe\nviesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených okresným\nsúdom. Odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý\nproces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany\nv konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. III. ÚS 339/2008, II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2005, V. ÚS 252/2004).\nPokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného k prvému skutku, odvolací súd k tomu uvádza, že\nz vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa je zistiteľné, že obec Zombor\nprenajala obecnú pôdu podnikateľovi J. C. D. (SHR). Zmluva bola uzatvorená za alternatívnu cenu\nplnenia - finančné alebo v naturáliách. Je zrejmé, že nájomná zmluva medzi starostom a podnikateľom\nbola uzatvorená 01.10.2013 a až následne bola schválená obecným zastupiteľstvom, a to až 27.10.2013,\nčo sám v prípravnom konaní vo svojej výpovedi potvrdil aj\nC. D., aj keď svedok následne\nzmenil svoju výpoveď a tvrdil, že to bolo 1.11.2013, pričom došlo k chybe v písaní a chybu si\nnevšimla ani jedna zmluvná strana, tak ani odvolací súd tejto zmene jeho výpovede nemohol uveriť\na považuje ju za zavadzajúcu, za situácie, keď sám svedok tvrdil, že väčšinu zmlúv uzatváral\nv súlade s poľnohospodárskym rokom, ktorý je od 01.10. do 30.09. nasledujúceho roku. Svedok\nC. D., ďalej k tomuto skutku uviedol, že nájomné neplatil, pretože vykonával zimnú údržbu a malo\nsa to vzájomne započítať a uzatvorili dodatok, že to bude po piatich rokoch. To, že takýto dodatok\nnebol schválený obecným zastupiteľstvom je preukázané výpoveďami svedkov - vtedajších poslancov\nobecného zastupiteľstva A. A. H., I. J., ktorí nemali vedomosť o tom, že by takýto dodatok prerokovali\nna obecnom zasadnutí. Taktiež ani svedok A. H. H., ktorý vykonával funkciu hlavého kontrolóra nemal\nvedomosť o uvedenom dodatku. To, že takýto dodatok nebol schválený obecným zastupiteľstvom,\npotvrdil na hlavnom pojednávaní aj samotný obžalovaný. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný\nneuplatňoval pohľadávku na nájomnom u C. D. v lehotách splatnosti, napriek jeho povinnosti z titulu\nfunkcie starostu.\nPokiaľ ide o ďalší skutok, tak aj v tomto prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že\nobžalovaný v rozpore s povinnosťou hospodárne nakladať s majetkom obce, uhradil pohľadávky\nfakturované obci podnikateľom C. D. - SHR č. 10082019 a č. 11082019, keď tieto neboli podložené\npísomnými zmluvami, čo zákon sankcionuje neplatnosťou takého úkonu, ani v účtovníctve zavedenými\núčtovnými dokladmi, keď sa o týchto účtovných prípadoch v účtovných obdobiach rokov 2014-2018,\nako o tvorbe rezervy na nevyfakturované dodávky a služby Vojtecha Ádáma SHR v účtovníctve obce\nneúčtovalo. Táto skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku č. 01/2020 znalkyne J. L. K.. To, že\npodkladom pre uhradenie týchto služieb majú byť príkazy na práce, ktoré v zmysle výpovede svedka C.\nD. boli vystavené dodatočne, je právne irelevantné, keďže práce neboli podložené písomnými zmluvami.\nProkurátor v podanom odvolaní navrhol konanie kvalifikovať ako prečin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. spáchaný v súbehu s pokračovacím prečinom\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pričom\nprokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí modifikoval právnu kvalifikáciu k trestnému činu\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku vzhľadom k novele Trestného zákona účinnej od\n6.8.2024, na kvalifikovanie podľa § 237 ods. 1 Tr. zák.. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína,\nže konanie obžalovaného bolo obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši č. k.\nPv 211/21/6610-35 zo dňa 7.6.2022, po právnej stránke kvalifikované iba ako pokračovací prečin\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\n\nzákona. Intervenujúci prokurátor však na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.3.2024 uviedol, že\nskutok bude navrhovať kvalifikovať ako prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nods. 1 písm. b) Trestného zákona a na tomto návrhu zotrval aj v záverečnej reči.\nNapriek argumentácii prokurátora v podanom odvolaní k spôsobenej výšky škody (v súvislosti\ns posúdením konania obžalovaného aj podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., resp. podľa § 237 ods.\n1, odvolací súd uvádza, že výška spôsobenej škody nebola dostatočným spôsobom preukázaná tak, aby\njej ustálenie v žalovaných skutkoch nevzbudzovalo dôvodné pochybnosti. Obžalovaný ako štatutárny\norgán obce uzatváral s podnikateľom C. D. - SHR za alternatívnu cenu plnenia, a to buď finančne\nalebo v naturáliách, pričom dochádzalo medzi nimi aj k vzájomnému započítavaniu pohľadávok, čím\ndošlo k nesprehľadňovaniu transakcii a sťaženiu objektívneho vyčíslenia škody, pričom ani nové vedenie\nobce a ani kontrolóri obce sa nevedeli vyjadriť k výške spôsobenej škody. Z vykonaného dokazovania\nv danom prípade jednoznačne a nepochybne nevyplýva výška spôsobenej škody ako kvalifikačný znak\ndanej skutkovej podstaty.\nV súvislosti so žalovanými skutkami odvolací súd pripomína, obžalovaný ako starosta je štatutárnym\norgánom obce, je povinný konať iba v intenciách príslušných zákonov ( zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Za\nštátny orgán na účely čl. 2 ods. 2 Ústavy SR treba považovať aj obec a jej starostu.\nPodľa § 4 ods. 1 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec\nsamostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky\nzáležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa\nzákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Samosprávu obce vykonávajú\nobyvatelia obce, orgánmi obce. Obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s\nriadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu\nprenechaným obci do užívania\nPodľa prvej vety § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, predstaviteľom obce a najvyšším\nvýkonným orgánom obce je starosta.\nPodľa prvej vety § 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, starosta je štatutárnym orgánom\nobce.\nPodľa § 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ods. 1 prvá veta, obecné zastupiteľstvo je\nzastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Ods. 4\npísm. a) obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené\nurčovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať\nnajdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné\nhospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného\nprostredia.\nPodľa § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, odseku 2, obec zverejní zámer predať svoj majetok a\njeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným\nspôsobom. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí zverejnenie podľa prvej vety obsahovať\naspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby. Odseku 5, obec\nprevedie svoj majetok záujemcovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a ktorého návrh\nje najvýhodnejší.\nPodľa § 9aa ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ak tento alebo osobitný predpis22g)\nneustanovuje inak, ustanovenia § 9a ods. 1 až 8 a 10 až 14 je obec povinná primerane použiť aj pri\nprenechávaní majetku obce do nájmu.\nOkresný súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako trestný čin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopusti, verejný\n\nčiniteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,\nprekročí svoju právomoc. Ide o špeciálny subjekt o verejného činiteľa. Podľa § 128 ods. 1 Trestného\nzákona, verejným činiteľom sa rozumie aj starosta. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na\nriadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických\nosôb. Objektívna stránka tohto trestného činu zahŕňa konanie verejného činiteľa, ktoré spočíva vo\nvykonávaní svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, alebo v prekročení svojej právomoci,\nalebo v nesplnení svojej povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, pričom\ntakto musí verejný činiteľ konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému\nneoprávnený prospech. Škodou sa tu rozumie nielen materiálna škoda, ale aj škoda imateriálna, najmä\nnapríklad poškodenie práv fyzickej, právnickej osoby, obce atď. Rovnako neoprávneným prospechom\nsa rozumie nielen majetkový prospech, ale aj akákoľvek iná výhoda, na ktorú nemá páchateľ alebo iná\nzvýhodnená osoba právo. Nevyžaduje sa, aby škoda skutočne vznikla alebo aby páchateľ sebe alebo\ninému skutočne zadovážil neoprávnený prospech.\nKonanie obžalovaného ako už bolo konštatované obžalobou kvalifikované ako pokračovací prečin\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona. Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku sa dopustí, kto inému\nspôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť\nalebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo\nspravovať cudzí majetok. Objektom tejto skutkovej podstaty trestného činu je záujem spoločnosti na\nochrane cudzieho majetku, ktorý osoba spravuje na základe všeobecne záväzného právneho predpisu,\nrozhodnutia súdu alebo zmluvy, pred úmyselným porušovaním povinností spôsobujúcich škodu na\ntomto majetku. Subjekt tohto trestného činu je špeciálny, je ním trestne zodpovedná osoba, ktorá\nmá oprávnenie a povinnosť spravovať majetok v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu,\nrozhodnutia súdu alebo zmluvy. Objektívna stránka spočíva v spôsobení škody následkom porušenia\npovinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Subjektívna stránka tejto skutkovej podstaty\ntrestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie.\nOkresný súd konanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v súlade aj s návrhom prokurátora\nprekvalifikoval z pokračovacieho prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §\n237 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd v danom prípade postupoval správne, keď\nkonanie obžalovaného po právnej stránke neposúdil aj ako prečin porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže v danom prípade\nako už bolo uvedené nebola jednoznačne ustálená škoda, ktorá predstavuje jeden zo znakov skutkovej\npodstaty tohto trestného činu. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že\nsúd (prvostupňový) nie je viazaný právnou kvalifikáciou v zmysle obžaloby, je viazaný len skutkovým\nstavom uvedeným v obžalobe. Okresný súd po vrátení veci sa touto otázkou zaoberal a po vyhodnotení\nskutkového stavu veci potom správne konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný\nako starosta (štatutárny orgán obce), je povinný konať iba v intenciách príslušných zákonov, pričom\nobžalovaný konaním uvedeným v skutkoch, prekročil svoje právomoci vyplývajúce z ustanovení § 4\nods. 1, ods. 2 písm. a), § 8 ods. 3 a § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov a s § 7 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí\nv znení neskorších predpisov, pričom možno uzatvoriť, že konal svojvoľne. Obžalovaný teda svojim\nkonaním naplnil príslušné znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto bolo\nuskutočnené v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže takéto\nporušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.\nObžalovaný namieta, že vo veci nebol uplatnený princíp ultima ratio, k tomu odvolací súd uvádza že\nzo strany obžalovaného sa jednalo o svojvoľné konanie, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania\na taktiež s poukazom na postavenie obžalovaného ako starostu obce, ktorý je povinný konať iba\nv intenciách príslušných zákonov, nebolo možné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., že závažnosť\nžalovaného prečinu je nepatrná.\nOdvolací súd sa teda stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, v tejto časti považuje napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc\n\nznaky svojvôle. Ak sa odvolací súd vyslovene nevyjadril k niektorým z námietok predostretých\nv podaných odvolaniach obžalovaného ako aj prokurátora, je tomu tak z dôvodu, že ich nepovažoval za\nnatoľko podstatné, resp. dôvodné, z ktorých by bolo možné dôvodiť zmenu rozhodnutia okresného súdu.\nKrajský súd ďalej zistil, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému postupoval v\nsúlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a § 38 Trestného zákona. Pri ukladaní druhu\na výmery trestu okresný súd dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,\npohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti\njeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods.\n1 Trestného zákona.\nOdvolací súd následne preskúmal výrok o treste, pritom zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku\no uloženom treste, pretože prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38\nTrestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti\nnápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Obžalovanému za spáchaný trestný čin podľa § 326\nods. 1 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody na dva až päť rokov. Pokiaľ okresný súd obžalovanému uložil\ntrest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, teda na úplnej spodnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon\npodmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov, tak odvolací súd ho považuje za\nzákonný, pričom ho nemožno považovať za neprimeraný.\nOdvolací súd napriek námietkam prokurátora a obžalovaného nezistil také pochybenie z dôvodu ktorého\nby bolo potrebné korigovať výrok, ktorým okresný súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil\ntrest zákazu činnosti vykonávať volené funkcie v orgánoch verejnej moci a územnej samosprávy na\ndobu štyroch rokov. Bolo namieste obžalovanému uložiť aj takýto druh trestu, keďže trestnej činnosti sa\ndopustil v súvislosti s výkonom funkcie starostu obce.\nNa základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym\na zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora a obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods.\n1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.\nUznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného\nporiadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).\nPoučenie:\n1\n\n5To/82/2024\n\nProti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10T/33/2022", "guid": "1948d307-4c27-46a9-b1e8-307b391f9ed6:9014f740-3057-46cb-bca2-a0fc9c67579b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "e860827f-5080-473d-91a6-0b1a9a1025c5:a2f21c08-203a-4b31-8f5c-45bd21d4ef4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/61/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/61/2023 z 29. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e860827f-5080-473d-91a6-0b1a9a1025c5:a2f21c08-203a-4b31-8f5c-45bd21d4ef4c"}], "citovane_v": [{"guid": "08ff23c3-4265-419b-a501-879ca7c50ec9:2a9cde01-220a-4d67-868b-b54dcfa8d45f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2324011430.1", "spisova_znacka": "5Tos/188/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/188/2025 z 28. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2324011430.1"}, {"guid": "5f0da38e-a93e-427c-b805-19b8b82b3954:836db5f2-e6af-4744-810e-106726e02725", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2324011430.3", "spisova_znacka": "17Nt/26/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 17Nt/26/2024 z 17. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2324011430.3"}]}