{"guid": "21f9c4a2-1469-441b-98c2-37f67f2ddbbc:29313f5a-d5b5-443b-88e1-07e717020cee", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1", "spisova_znacka": "5To/92/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/92/2024 z 3. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. decembra 2024, sp. zn. 5To/92/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1", "identifikacne_cislo": "6624010010", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29313f5a-d5b5-443b-88e1-07e717020cee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n5To/92/2024\n6624010010\n03. 12. 2024\nJUDr. Štefan Novák, LL.M.\nECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M\na sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci\nobžalovaného A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,\nna verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2024 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku\nOkresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 28T/1/2024 zo dňa 09.05.2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B.\n\nz a m i e t a.\n\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 28T/1/2024 zo dňa\n09.05.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.\n2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na\n§ 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (ďalej Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že\ndňa 22. 12. 2022 v čase okolo 23.00 h, na parkovisku pred budovou Obecného úradu v obci Veľké\nZlievce, teda na mieste verejnosti prístupnom, najskôr A. B. fyzicky napadol poškodeného C. D., nar. XX.\nXX. XXXX a to tak, že ho jeden krát udrel železnou tyčou do oblasti zadnej časti hlavy, načo sa poškodený\nbránil tak, že sa otočil k útočníkovi A. B., ktorému chytil tyč, kde následne odzadu dostal ďalší úder\nželeznou tyčou do oblasti chrbta od E. F., následne poškodený v snahe brániť sa, sa otočil k útočníkovi E.\nF., kde ale na to dostal ďalší úder odzadu do oblasti pravého ramena od A. B., načo poškodený od bolesti\nskríkol a v tom A. B. a E. F. prestali s útokom, pričom G. H. počas toho ako A. B. a E. F. útočili železnými\ntyčami kričal na poškodeného slovami „rozbijem ti hubu, zabijem ťa“, pričom uvedeným konaním boli C.\nD., nar. XX. XX. XXXX spôsobené poranenie a to pomliaždenina hlavy v temennom záhlavovej oblasti\ns hematómom 3x2 cm, pomliaždenina v oblasti chrbta s odreninou a miernym opuchom 10 x1,5 cm\na pomliaždenina a podvrtnutie pravého ramena bez vonkajších známok traumy, ktoré si vyžiadali liečbu\na práceneschopnosť do 7 dní.\nZa to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr.\nzák., § 38 ods. 2, 3 ,8 Tr. zák., § 54 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Podľa\n§ 55 ods. 1 Tr. zák. je povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia\nvýkonu trestu. Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je povinný trest povinnej práce vykonávať osobne a vo svojom\nvoľnom čase a bez nároku na odmenu.\nPodľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. okresný súd obžalovanému A. B. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne\ns už odsúdeným E. F., nahradiť škodu poškodenému C. D., vo výške 1 043, 20 Eur.\nProti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo\ndňa 17.05.2024 odvolanie, ktoré dodatočne dňa 9. 7. 2024 odôvodnil. V podanom odvolaní uviedol, že s\nrozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.05.2024 v celom rozsahu nesúhlasí a odvolanie podáva\nv časti výroku o vine a vo výroku o treste. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu o uznaní jeho\n\nviny a uložení trestu nepovažuje za správne a zákonné. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne,\nnedostatočne a nezákonne vyhodnotil dôkazy pri rozhodovaní o vine a pri ukladaní trestu. Vyslovil názor,\nže počas celého konania sa nepreukázal ani jeden priamy hodnoverný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval\nzo skutku kladeného mu za vinu. Súd prvého stupňa vychádzal len z rozporuplných výpovedí\npoškodeného a jeho priateľky I. F. a na dôkazy svedčiace v jeho prospech vôbec neprihliadal a ani sa\nnimi dôkladne nezaoberal. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko okresný\nsúd len konštatoval vo svojom odôvodnení, že výpoveď svedkyne I. F. na hlavnom pojednávaní považuje\nza nevierohodnú, avšak okresný súd bližšie neodôvodnil, z akého dôvodu by mala byť práve výpoveď\nsvedkyne I. F. na hlavnom pojednávaní nevierohodná. Poukázal, že uvedená výpoveď menovanej\nsvedkyne na hlavnom pojednávaní bola pod prísahou svedkyne a napriek tomuto poučeniu zotrvala\nna svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Výpoveď svedkyne I. F. na pojednávaní dňa 06.05.2024\npovažuje za pravdivú, kde svedkyňa vysvetlila, prečo v prípravnom konaní vypovedala v neprospech\nobžalovaného, pretože sa poškodeného bála, mala z neho dôvodný strach o seba, keďže sa jej\npoškodený nejedenkrát vyhrážal. Vyslovil názor, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pretože\nz výpovedí E. F., G. H., S. J. a E. F. z prípravného konania a z výpovede svedkyne I. F. na hlavnom\npojednávaní jasne vyplynulo, že poškodený C. D. inicioval celý incident, ktorý sa stal v inkriminovaný\ndeň a práve poškodený bol ten, ktorý začal ako prvý fyzicky útočiť na obžalovaného a následne sa\nobžalovaný len bránil z dôvodu obavy o svoje zdravie a o svoj život. Všetci menovaní zhodne uviedli,\nže v daný deň neboli použité žiadne železné tyče, tzn. potýčka medzi obžalovaným a poškodeným\nsa uskutočnila bez použitia zbrane a na túto skutočnosť mal okresný súd prihliadať. Okresný súd\nsíce na hlavnom pojednávaní čítal závery znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka, avšak vo\nsvojom rozhodnutí nespomenul state zo znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že u poškodeného\nišlo len o ľahké poranenia, ktoré poškodeného žiadnym spôsobom neobmedzovali v bežnom spôsobe\nživota, nakoľko poškodený nečerpal PN a ani nepodstúpil žiadnu relevantnú liečbu a navyše neboli\npreukázané žiadne poranenia pravého ramena, ako to popisoval poškodený. Poškodený od začiatku\nzavádzal a uvádzal nepravdy s poškodeným ramenom, pretože z dokazovania vyplynulo, že poškodením\nramena trpel poškodený už pred daným skutkom, jeho poškodenie nie je úrazovou diagnózou, ale ide\no dlhodobé opotrebenie ramenného kĺbu. Súd podľa jeho názoru teda nesprávne vyhodnotil skutkové\nzávery, pretože za jediný usvedčujúci dôkaz, na základe ktorého bol odsúdený, súd považoval výpoveď\npoškodeného, ktorá bola v rozpore s výpoveďami všetkých spoluobvinených a svedkov a takisto aj\nv rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním, čo nepovažuje za správne a zákonné. Taktiež sa\nnestotožňuje s odôvodnením súdu, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch odsúdeného E. F.,\npretože z neho nevyplýva presvedčivý a hlavne relevantný dôvod súdu, prečo sa rozhodol tento dôkaz\nnevykonať. Záverom vyslovil názor, že v danom prípade nie je naplnená ani objektívna a ani subjektívna\nstránka prečinu výtržníctva. V prvom rade ide o ojedinelý skutok a nie je sám osobe (skutok) naozaj\npodstatne závažný, mal by byť posúdený maximálne ako priestupok. Navrhol, aby odvolací súd zrušil\nnapadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.05.2024, sp. zn. 28T/1/2024 v celom rozsahu\npodľa\n§ 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Tr. por. a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu\nprvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol, prípadne aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr.\npor. sám rozhodol rozsudkom vo veci samej a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu.\nObhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že zotrváva na podanom\nodvolaní a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému\nsúdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného\noslobodí spod obžaloby.\nProkurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje\nnapadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako\nnedôvodné.\nObžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyne a dodal, že je\nnevinný.\nKrajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť\npodľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309\nTr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k\nvzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.\na preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.\n\nPodľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo\nnezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie\nje dôvodné.\nNapriek námietkam obhajoby obžalovaného odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol\npísomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu\njeho odôvodnenia je totiž zrejmé, že okresný súd vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o\nktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných\ndôkazov. Závery súdu prvého stupňa, ktoré z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické\na zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané\nzákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného\npresvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá\nustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté\nvo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia\nnapadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria\nvymedzujúce zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal\ndostatočným spôsobom a odvolací súd ich akceptuje. K posúdeniu veci je potrebné taktiež uviesť, že do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou\nnavrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.\nOdvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvoj inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa, s ktorými sa stotožnil. Napriek uvedenému odvolací súd k veci uvádza.\nObžalovaný A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.4.2024 vyhlásil, že je nevinný. Odvolací\nsúd napriek tomu, že obžalovaný popiera vinu, dospel k záveru, že vina obžalovaného bola dostatočným\nspôsobom preukázaná na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súdu prvého\nstupňa, a to z výsluchov svedkov a listinných dôkazov. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým na\nzáklade výpovede poškodeného C. D., ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že s priateľkou I.\nF. sa v ten deň dohodli, že sa stretnú, pričom na miesto stretnutia ju priviezol obžalovaný A. B. svojím\nvozidlom. Spolu s nimi boli v aute ešte ďalšie 2 alebo 3 osoby. Keď s ním Vivien telefonovala, tak počul\ndo telefónu „silné reči“ posádky vozidla, na čo Vivien povedal, že pokiaľ majú s ním nejaký problém, tak\nnech mu to povedia rovno do očí na mieste stretnutia. Po príchode na miesto stretnutia si Vivien presadla\ndo jeho auta. A. B. s E. F. držali v rukách nejaké tyče, s ktorými začali na neho útočiť, pričom raz útočil\njeden a potom druhý. Konflikt skončil po tom ako skríkol, že mu vyskočilo rameno, tak odišli od neho.\nOn išiel priamo na pohotovosť do Veľkého Krtíša, kde bol ošetrený lekárom. Odvolací súd pripomína, že\npoškodený v trestnom konaní vypovedal konzistentne, pričom aj ošetrujúcemu lekárovi dňa 22.11.2022\nuviedol, že bol inzultovaný osobami, ktoré ho udreli tyčkou do hlavy, do chrbta a po pleci, pričom lekár\nu neho diagnostikoval pomliaždenie ramena vpravo, hlavy, pomliaždenie a odreninu v oblasti chrbta.\nVýpoveď poškodeného k vzniku jeho zranenia ako aj jeho mechanizmu je potvrdená závermi znaleckého\nposudku súdneho znalca MUDr. Richarda Resutíka z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia\nchirurgia a traumatológia, z ktorého je zistiteľné, že poranenia v oblasti chrbta s odreninou a miernym\nopuchom o veľkosti 10 x 1,5 cm boli spôsobené úderom dlhším predmetom. Znalec vylúčil, že by tento\ndruh zranenia bol spôsobený úderom päsťou.\nObžalovaného A. B. zo spáchania skutku usvedčuje aj svedkyňa I. F., ktorá v prípravnom konaní uviedla,\nže jej priateľ C. D. sa pri bitke len bránil a tyčami na neho útočili A. B. a E. F., ktoré vybrali z Nikolasovho\nauta. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní síce zmenila svoju pôvodnú výpoveď, keď už uvádzala, že\n\nobžalovaný A. B. ju svojím vozidlom priviezol na miesto stretnutia s priateľom C. D.. Na miesto sa\ndostavili skôr ako C. D., ktorý po príchode vystúpil z auta, podišiel ku jej dverám a vyzval ju, aby\nprestúpila do jeho auta. Poslúchla jeho pokyn, lebo sa ho bála. Na to C. prešiel na stranu vodiča\nvozidla kde sedel A., začali kričať na seba, naťahovať sa a biť. Na pomoc A. sa postavil E. F.. Nie je\npravdou, že by boli na C. útočili železnou tyčou. Taktiež uviedla, že s poškodeným sa rozišla v júni\n2023. Ani odvolací súd neuveril zmene výpovede svedkyni I. F. na hlavnom pojednávaní, a to jednak\ns prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Richarda Resutíka, ako aj na jej výpoveď\nv priestupkovom konaní, keď v tomto priestupkovom konaní Okresného úradu Veľký Krtíš vedenom pod\nč. k. OU-VK-OVVS-2024/001473 bola dňa 08.03.2024 vypočutá, kedy okrem iného uviedla, že útok na\npoškodeného C. D. bol vedený tyčami. Odvolací súd poznamenáva, že z výpovede I. F. na hlavnom\npojednávaní je zistiteľné, že v čase keď bola ku skutku vypočúvaná v priestupkovom konaní už nebola\nvo vzťahu s poškodeným, takže nemala dôvod potvrdzovať výpoveď poškodeného a uvádzať, že útok\nna poškodeného bol vedený tyčami.\nV kontexte vykonaného dokazovania sú potom aj výpovede svedkov E. F., G. H., H. J. a E. F. účelové,\nso snahou vyviniť obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.\nPokiaľ obhajoba obžalovaná poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka, že\nu poškodeného išlo len o ľahké poranenia, ktoré poškodeného žiadnym spôsobom neobmedzovali v\nbežnom spôsobe života, nakoľko poškodený nečerpal PN a ani nepodstúpil žiadnu relevantnú liečbu,\ntak v tomto smere odvolací súd pripomína, že obžalovaný nie je stíhaný pre trestný čin ublíženia na\nzdraví podľa § 156 Trestného zákona, preto argumentácia obhajoby je v tomto smere irelevantná.\nObhajoba obžalovaného taktiež namieta, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch\nodsúdeného Ronalda Oláha. K tomu odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade považuje\nskutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a preto nie je dôvod vypočuť E. F. aj\nv procesnom postavení svedka.\nOkresný súd dospel k správnemu záveru, že obžalovaný A. B. dňa 22. 12. 2022 v čase okolo 23.00 h,\nna parkovisku pred budovou Obecného úradu v obci Veľké Zlievce, na mieste verejnosti prístupnom,\nfyzicky napadol poškodeného C. D. spôsobom popísanom v skutku, pričom útok na poškodeného bol\nvedený železnou tyčou, ktorý predmet sa v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák., považuje za zbraň.\nOdvolací súd v rámci tejto časti dodáva, že odvolacie argumenty obhajoby obžalovaného v konfrontácii\nso závermi súdu prvého stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o\nnesprávnom či nezákonnom postupe okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a v súvislosti\ns tým vyslovených záverov okresného súdu, že sa stal skutok a že ho spáchal obžalovaný A. B., spolu\nuž právoplatne odsúdeným E. F., a tak spochybnili konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine\nobžalovaného.\nK právnemu posúdeniu skutku odvolací súd uvádza, že žalovaného trestného činu výtržníctva podľa\n§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí, kto sa dopustí slovne alebo\nfyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že\nnapadne iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania. Objektom tohto trestného činu je ochrana\nmedziľudských vzťahov a verejného poriadku. Za hrubú neslušnosť sa považuje také konanie páchateľa,\nktoré zásadným spôsobom narúša zaužívané pravidlá slušného správania sa. Výtržnosťou sa rozumie\nkonanie, ktoré svojou povahou narúša verejný poriadok. Podľa § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák., trestný čin\nje spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Miesto verejne\nprístupné je miesto, ktoré je voľne dostupné verejnosti. Napadnutím sa rozumie fyzický alebo verbálny\nútok páchateľa na inú osobu. V prípade fyzického napadnutia sa nevyžaduje spôsobenie ublíženia na\nzdraví. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou [§138 písm.\na) Tr. zák.]. Podľa § 122 ods. 3 Tr. zák., trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho\nvedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu\nalebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo\niné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj\nvtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná\nza pravú. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje úmyselné zavinenie [§ 15 písm. a), b) Tr. zák.].\n\nPrávna kvalifikácia stíhaného skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2\npísm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zákonu,\npretože obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného\nčinu.\nOdvolací súd sa taktiež zaoberal otázkou, či sú v danom prípade splnené podmienky aplikácie\nustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., t. j. uplatnenie na vec tzv. materiálny korektív, avšak dospel k záveru,\nže vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže obžalovaný spolu s ďalšou osobou poškodeného fyzicky\nnapadli, a to aj so zbraňou a pritom mu spôsobili zranenia, preto za takejto situácie závažnosť konanie\nobžalovaného nie je možné považovať za nepatrnú. Z tohto dôvodu preto neprichádza do úvahy\npostúpenie veci inému orgánu, ktorý by skutok by mal prejednať ako priestupok.\nKrajský súd v tejto časti teda považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý\nverdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.\nOdvolací súd následne preskúmal výrok o treste, pritom zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku o\nuloženom treste, pretože prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného\nzákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,\npohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako\naj generálnu a individuálnu prevenciu. Obžalovanému za spáchaný trestný čin podľa § 364 ods. 2 Tr. zák.\nhrozil trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol\nsúdne trestaný, tak aj podľa názoru odvolacieho súdu, na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť\ntrestom odňatia slobody, ale účelu trestu môže byť dosiahnuté aj alternatívnym trestom, a to podľa § 54\nTr. zák. trestom povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Takto uložený trest považuje odvolací súd\nza zákonný, pričom ho nemožno považovať za neprimeraný. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by\nobžalovaný v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce\nv určenom rozsahu, súd môže premeniť trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody\ntak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia\nslobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu (§ 55 ods. 4 Tr. zák.).\nNapokon senát odvolacieho súdu nezistil pochybenie súdu prvého stupňa ani vo výroku o náhrade škody,\nkeďže výška škody bola určená na základe posudku znalca MUDr. Richarda Resutíka, ktorý zranenie\npoškodeného C. D. ohodnotil bodovo na 40 bodov, čo predstavuje sumu 1 043,20 eur.\nNa základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym\na zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného A. B. v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr.\npor. ako nedôvodné zamietol.\nUznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného\nporiadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28T/1/2024", "guid": "6e0e5638-7202-48f1-b65c-d7d0ff5224a6:0bbbe29d-58e5-46b0-a66e-f0a139fcb5b6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}