{"guid": "333477f1-784c-49f8-abcf-3f1f3984b9c1:010304a8-453c-416d-a084-93e913f70dc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2", "spisova_znacka": "3To/63/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/63/2024 z 3. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. júna 2025, sp. zn. 3To/63/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2", "identifikacne_cislo": "6024200063", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2025-06-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/010304a8-453c-416d-a084-93e913f70dc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n3To/63/2024\n6024200063\n03. 06. 2025\nMgr. Ivana Datlová\nECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov\nJUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 03. júna 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX.XXXX v C. D., stíhaného pre trestný čin\nvraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999\nZ.z. prejednal odvolanie obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podané\nproti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Tk/1/2022 zo dňa 06. marca 2024 a takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora Krajskej prokuratúry\nBanská Bystrica z a m i e t a ako nedôvodné.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Tk/1/2022 zo dňa 06. marca 2024\nbol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z trestného činu „Vražda“ podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h)\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. na tom skutkovom základe, že\npo vzájomnej dohode s troma členmi organizovanej skupiny v úmysle usmrtiť E. C., nar. XX.XX.XXXX,\nktorý vypovedal ako svedok v trestnej veci proti odsúdenému E. F., ktorý za jeho odmenu dohodol jeho\nlikvidáciu (a ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.\n3T/23/2008 zo dňa 10.11.2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/6/10 zo dňa\n22.09.2010), spoločne s ďalšou osobou, ktorá 27.06.2000 ako vodič riadila osobné motorové vozidlo zn.\nB. G. H.F. A. XX-XX k rodinnému domu č. XX v Banskej Bystrici - mestská časť C., kde o 11:15 hod.\nobžalovaný vybehol z vozidla a samopalom I.. XX, nezisteného výrobného čísla z ľavej strany najmenej\n28-krát vystrelil na E. C. sediaceho v osobnom motorovom vozidle zn. J. G. K. H. F. A. a spôsobil mu\nviacnásobné strelné rany s poškodením ľavej bedrovej tepny a tkanív brušnej dutiny, veľkých ciev pravej\nhornej končatiny, pravej dolnej končatiny, vedúcich k šoku z vykrvácania ako bezprostrednej príčine smrti\nE. C., ku ktorej došlo 27.06.2000 o 12:35 hod., s vozidlom potom odišli do katastra obce Slovenská\nĽupča, kde ho pri poľnej ceste smerom na Priechod zapálili a následne presne nezisteného dňa, ďalšie\ndve osoby v rodinnom dome v A., na L. M. F. XX vyplatili odmenu obžalovanému a vodičovi vozidla vo\nvýške 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur).\nZa uvedený trestný čin okresný súd u obžalovaného podľa § 37 zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nplatnom do 31.12.2005 upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože mal za to, že trest uložený\nobžalovanému rozsudkom Špeciálneho súdu Pezinok sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.02.2009\nv spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Toš/5/2009 zo dňa 13.09.2010\na rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn.\nBB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022, je dostatočný.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej J. C. škodu\nvo výške 1 346,10 Eur a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť UNIQUA\npoisťovňa, a.s., Praha s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.\n\nOkresný súd rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom v novom konaní po tom, ako bola na návrh\nobžalovaného podľa § 394 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici (ďalej len „KS BB“) sp. zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021 v spojení s uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Tost/37/2021 zo dňa 23.11.2021 povolená obnova\npôvodného konania vedeného KS BB pod sp. zn. 2T/31/2001 v jeho prospech a zároveň bol zrušený\nrozsudok KS BB sp. zn. 2T/31/2001 zo dňa 28.06.2007 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2To/1/2008\nzo dňa 11.11.2008 a ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené rozhodnutie, ak vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nEurópsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) totiž v rozsudku zo dňa 12. novembra\n2019 (sťažnosť č. 45084/14) konštatoval, že pôvodné súdne konanie vedené proti obžalovanému nebolo\nv súlade so zárukou spravodlivosti podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „Dohovor“), pretože súdy dostatočne nepreskúmali námietku obžalovaného týkajúcu\nsa výhod, ktoré svedok E. E. získal v súvislosti so zmenou jeho predchádzajúcich výpovedí, keď\nako spolupáchateľ začal zo skutku vraždy poškodeného E. C. (ďalej aj „poškodený“) usvedčovať\nobžalovaného. Jeho výpoveď bola rozhodujúcim dôkazom proti obžalovanému, keď ostatné vykonané\ndôkazy boli len nepriame a dôkazný význam mali len pri ich posúdení s týmto priamym dôkazom.\nV novom konaní vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní s poukazom na príslušný procesný\npostup rozsiahle dokazovanie zamerané na okolnosti pred, počas a po spáchaní skutku, na\nvlastníctvo, držbu a pohyb os. motorového vozidla zn. B. G., H. F. A. XX-XX, ktoré bolo použité pri skutku\n(ďalej v texte aj „vozidlo“), na výhody poskytnuté svedkovi E. E. ako spolupracujúcemu obvinenému,\na to výsluchmi obžalovaného, poškodenej, svedkov, bývalých policajtov a prokurátorov (po zbavení ich\npovinnosti zachovávať mlčanlivosť), čítaním zápisníc o výsluchu obžalovaného a svedkov z pôvodného\nkonania, z prípravného konania, z iných (súvisiacich) trestných konaní, čítaním znaleckých posudkov\ntýkajúcich sa svedkov, odborných vyjadrení, listinných dôkazov (aj z pripojeného trestného spisu\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 3T/23/2008 a z pripojených spisov ohľadom zistenia a vyhodnotenia\nvýhod, ktoré E. E. získal), dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného, vrátane znaleckých posudkov z jeho\npsychologického vyšetrenia v inom trestnom konaní, ktorých obsah podrobne popísal na str. 5 až 124\nsvojho rozsudku. V ďalšej časti rozsudku na str. 124 – 154 uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení\nvykonaných dôkazov riadil, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za dokázané, ako hodnotil\ndôveryhodnosť E. E. a ďalších svedkov, analyzoval motív zmeny svedeckej výpovede E. E. aj v kontexte\nvýhod, ktoré ako spolupracujúci obvinený získal z hľadiska ich rozsahu a významu pre usvedčenie\npáchateľov závažnej trestnej činnosti a obsah jeho výpovede hodnotil aj v kontexte s ostatnými\nvykonanými dôkazmi. Jednotlivo sa vysporiadal aj s obhajobnými námietkami obžalovaného a ozrejmil,\nprečo nevyhovel ďalším návrhom obžalovaného a prokurátora na doplnenie dokazovania.\nV odôvodnení rozsudku v podstate uviedol, že existencia skutku a priebeh skutkového deja bol takmer\nzhodne popísaný jeho priamymi svedkami (utajení svedkovia č. 1, 2, 4, svedok L. J., N. C., N. C., N. O.),\nktorí sa v čase jeho spáchania, resp. bezprostredne po ňom nachádzali v blízkosti miesta činu a všetci\nvideli vozidlo, ktoré bolo použité pri vražde poškodeného a ktoré bolo podľa zápisnice o ohliadke miesta\nčinu po spáchaní skutku nájdené zhorené v katastri obce Slovenská Ľupča. Hoci podľa osvedčenia\no evidencii vozidla bola jeho vlastníčkou A. F., používal ho E. P. a neskôr I. Q., a to najneskôr do\n25.11.1999, kedy bol vzatý do väzby. V tom čase bolo zaparkované pred bytovým domom, v ktorom I.\nQ. býval a kľúče od vozidla boli u jeho rodičov. Tieto si prevzal obžalovaný od E. Q. (A. I. Q. bývajúci\nu rodičov) a následne sa vozidlo už pred jeho bytovým domom nenachádzalo. Tvrdenia obžalovaného\na svedkov I. Q. a N. R. o tom, že vozidlo bolo so súhlasom I. Q. obžalovaným predané v apríli až v\nmáji 2000 nešpecifikovanému Ukrajincovi menom R. alebo R. za 30 000,- Eur, považoval okresný súd\nza nepreukázané, pretože obžalovaný si na podrobnosti jeho predaja nepamätal, osobu kupujúceho\nnevedel bližšie identifikovať a tiež pre rozpory v tvrdeniach svedkov ohľadom naloženia s finančnými\nprostriedkami, ktoré mali byť predajom vozidla získané. Naviac, I. Q. v máji 2001, teda až po údajnom\npredaji vozidla, vydal do trestného konania osvedčenie o vozidle, čím bolo tvrdenie o jeho predaji\nspochybnené. Posledným držiteľom vozidla bol obžalovaný. Podľa výpovedí svedkov I. E., G. C. a S. E.\nbolo vozidlo cca 1 až 2 týždne pred skutkom zaparkované na Q. M. I. A. A. (sídlisko Uhlisko) a svedok\nč. 3 ho dňa 26.06.2000 tesne pred 19.00 hod. zaregistroval na čerpacej stanici Jurki, pričom osoba z\ntohto vozidla tankovala pohonné hmoty do asi päťlitrovej bandasky. V deň skutku t.j. dňa 27.06.2000 o\n08:06 hod. bolo vozidlo videozáznamom zachytené na čerpacej stanici Shell v Banskej Bystrici. Počas\ntankovania pohonných hmôt sa vo vozidle na sedadle spolujazdca nenachádzala žiadna osoba. Osoba,\n\nktorá tankovala, bola zaznamenaná na videozázname z interiéru čerpacej stanice, čakajúc pri pokladni.\nNásledne bolo vozidlo očitými svedkami zaznamenané v obci Kynceľová v čase, keď došlo k vražde\npoškodeného E. C.. Príčina jeho smrti bola ustálená závermi znaleckého posudku - pitvou nebohého.\nZomrel v dôsledku najmenej 28-mych výstrelov zo samopalu vz. XX, ktorý bol nájdený na mieste činu.\nUtajení svedkovia č. 1 a 2 potvrdili, že vozidlo stálo na úrovni vozidla J. G., v ktorom sedel poškodený,\nvideli muža, ktorý stál medzi týmito vozidlami, a ktorý po streľbe akoby niečo hodil do vnútra vozidla J.\nG. a vrátil sa do vozidla tak, že prebehol k zadným dverám za vodiča. Utajená svedkyňa č. 1 uviedla, že\ntento muž bol v čiernom odeve s dlhým rukávom, obuv mal tmavej farby a na hlave nemal kuklu. Utajený\nsvedok č. 2 potvrdil, že osoba mala oblečený čierny odev a mala tmavé krátke vlasy, teda nemala na\nhlave kuklu. Svedok L. J. vypovedal, že osoba stojaca pri vozidle (osoba strelca) mala na hlave kuklu.\nPri odchode vozidla z miesta činu videli vozidlo svedkovia N. C., N. C. a N. O., ktorí potvrdili, že osoba\nvo vozidle sediaca vedľa spolujazdca, mala na hlave kuklu, svedkovia N. C. a N. C. tvrdili, že na hlave\nmal kuklu nielen spolujazdec, ale aj vodič, svedkyňa E. T. uviedla, že vodič bol holohlavý, teda na hlave\nkuklu nemal. Skutočnosť, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku na hlave kuklu, potvrdil aj svedok\nE. E.. Utajený svedok č. 4, ktorý zaregistroval vozidlo po spáchaní skutku na križovatke smerom od\nR. vypovedal, že obžalovaný kuklu na hlave nemal. Tvrdenie svedka N. C., že vo vozidle videl ďalšie\ndve osoby, sa nepodarilo preukázať, pretože uvedenú skutočnosť nepotvrdil žiadny iný svedok a je\nmálo pravdepodobné, že by osoby sediace na zadných sedadlách boli viditeľné, keďže na zadných\ndverách vozidla boli tmavé sklá. Svedok N. C. pritom dňa 28.04.2003 a 30.04.2003 vypovedal, že si\nohľadom uvedeného tvrdenia nie je istý. Verziu utajených svedkov č. 1 a 2, že obžalovaný po tom, ako\nniečo hodil do auta, sadol si na miesto vodiča tak, že obišiel zozadu celé vozidlo, vyhodnotil okresný\nsúd ako menej pravdepodobnú, pretože sa nezhoduje s výpoveďami svedkov E., N. C., N. C. a E. T.,\nktorí videli na mieste spolujazdca sedieť osobu v kukle a z iných dôkazov nevyplynulo, že by v aute\nboli aj ďalšie osoby. So svedkami, podľa ktorých strelec nemal na hlave kuklu, vykonal okresný súd\nrekogníciu. Utajená svedkyňa č. 1 neoznačila žiadnu osobu v predloženom fotoalbume, utajený svedok\nč. 2 poukázal na viaceré osoby, ktoré sa podobajú na osobu strelca, medzi ktorými označil aj osobu\nobžalovaného, utajený svedok č. 4 označil za osobu spolujazdca vo vozidle obžalovaného, avšak len na\n40 %, teda dvaja z troch svedkov čiastočne spoznali (označili) obžalovaného. Okresný súd považoval\nich neistotu za akceptovateľnú, pretože rekognícia bola vykonaná až po roku od spáchania skutku a\npáchateľa videli len krátky okamih. Neakceptoval námietku obžalovaného, že osoba tankujúca pohonné\nhmoty mala s poukazom na vyhotovenú fotodokumentáciu z videozáznamu z čerpacej stanice oblečený\nsvetlý odev, pretože nejednoznačnosť farby odevu je odôvodnený nižšou kvalitou videozáznamu, ktorý\nje navyše v čierno-bielych farbách, čo však nespôsobuje nezákonnosť a nepoužiteľnosť takéhoto dôkazu\n(na snímkach č. l. 183, 184 pôsobia nohavice osoby svetlej farby, na ostatných snímkach na č. l. 180\n177 - 182 pôsobí celý odev ako odev tmavej farby a na snímkach č. 181, 182 pôsobia nohavice ako\nčiernej farby).\nZa najdôležitejší dôkaz usvedčujúci obžalovaného považoval okresný súd výpoveď svedka E. E.,\nktorý sa sám skutku aj zúčastnil, a preto vykonal dôkazy týkajúce sa výhod, ktoré tento svedok ako\nspolupracujúci obvinený získal za svoju výpoveď a obsahom jeho výpovede sa zaoberal v kontexte\nďalších vykonaných dôkazov.\nUviedol, že pôvodne tento svedok (v piatich výpovediach) obžalovaného zo spáchania skutku\nneusvedčoval a s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) začal spolupracovať až po tom,\nako bol v roku 2005 vzatý do väzby vo veci vraždy U. O. a dňa 02.02.2006 podal trestné oznámenie vo\nveci vraždy poškodeného C. a okrem obžalovaného usvedčoval z jeho vraždy aj E. F., N. E. a Q. E., ktorí\nsi mali jeho vraždu objednať (E. F. bol za objednanie vraždy poškodeného odsúdený vo veci Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 3T/23/2008 a trestné konanie vo vzťahu k obžalovaným N. E. a Q. E. nebolo doteraz\nprávoplatne skončené). Napriek námietkam obžalovaného, ktorý jeho výpoveď označil za výpoveď „s\nmnožstvom extrémnych rozporov“, okresný súd v jeho výpovedi nevzhliadol také rozpory, ktoré by\nju spochybnili ako celok, pretože sa vo viacerých častiach zhoduje s inými vykonanými dôkazmi. E.\nE. začal o okolnostiach vraždy poškodeného C. vypovedať po viac ako 5 a pol roku od jej spáchania,\npričom priebeh skutku (spôsob jeho spáchania a okolnosti, ktoré mu predchádzali) opísal tak ako\nočití svedkovia, a to napriek veľkému časovému odstupu a na svojej výpovedi zotrval aj po 23 rokoch.\nPotvrdil, že vozidlo bolo zaparkované na sídlisku Uhlisko, pred spáchaním skutku bolo na čerpacej\nstanici Shell, opísal zbraň, ktorou bol poškodený zastrelený aj spôsob naloženia s vozidlom po spáchaní\nskutku. Svedok E. V. v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 3T/23/2008\npotvrdil výpoveď E. v časti, že v deň spáchania skutku ho viezol spolu s obžalovaným (osobou\nmenom „Braňo“) zo Slovenskej Ľupče, kde sa dostavil na základe pokynu vydaného prostredníctvom\nvysielačky, že od svedka E. E. dostal 100.000,- Sk a tiež potvrdil, že E. E. požičal chatu. Na námietky\n\nobžalovaného (čas a spôsob objednania vraždy E. F., vzťah medzi poškodeným a svedkom E., či\n(ne)poznal poškodeného, okolnosti tankovania pohonných hmôt, či obžalovaný mal v čase spáchania\nskutku na hlave kuklu, čas skončenia pracovného pomeru E. E. v erotickom salóne, kde a ako dlho\nvozidlo pred skutkom parkovalo...), sa zaoberal rozpormi v jeho výpovediach, uviedol svoje úvahy k ich\nhodnoteniu a s ohľadom na uplynulý čas ich považoval za akceptovateľné, pretože svedok si po 23\nrokoch od skutku objektívne nemusí pamätať všetky detaily a okolnosti jeho spáchania a práve mierne\nodchýlky v jeho výpovediach dokazujú, že výpoveď nemá naučenú a vypovedá len to, čo si po mnohých\nrokoch pamätá.\nOkresný súd sa z hľadiska hodnotenia dôveryhodnosti výpovede svedka E. zaoberal aj motívom zmeny\njeho výpovede (bol vo väzbe vo veci vraždy U. O., ktorú nespáchal, uvedomil si, že nemá čo stratiť a\nchce hovoriť pravdu, pôvodne sa bál o svoj život, vedel, čoho je E. F. schopný, bál sa aj obžalovaného,\npočul, že ho chcú zabiť) a jeho tvrdenie o strachu z E. F. považoval za akceptovateľný, pretože ide\no osobu, ktorá bola v minulosti odsúdená za niekoľkonásobné vraždy na doživotný trest odňatia slobody,\nzvlášť, keď aj dôvodom vraždy poškodeného bola jeho výpoveď proti E. F. v inej trestnej veci a jeho\nvražda mala byť výstrahou pre iných prípadných svedkov. Tvrdenie E., že ho chcú zabiť, bolo potvrdené\nvýpoveďou svedka W. L., L. X. a aj L. X. disponoval informáciami o ohrození života viacerých svedkov\naj OČTK. Nebolo pritom preukázané, že by E. niekto na zmenu výpovedí navádzal, resp., že by bol zo\nstrany OČTK nútený alebo motivovaný nejakým spôsobom vypovedať. Nebol zistený ani žiadny jeho\nmotív, aby označil za páchateľov osoby, ktoré trestný čin v skutočnosti nespáchali. Nebolo zistené, že by\nE. vo vzťahu k obžalovanému konal z pomsty, resp. v dôsledku ich negatívnych vzťahov. Neakceptoval\ntvrdenie obžalovaného, že E. začal spolupracovať s OČTK za účelom jeho prepustenia z väzby na\nslobodu, pretože v trestnej veci vraždy U. O. sa viedlo samostatné trestné konanie a dôvodom jeho\nprepustenia z väzby bolo zastavenie trestného stíhania voči jeho osobe, pretože bolo preukázané, že\nskutok nespáchal.\nDôveryhodnosť svedka E. okresný súd posúdil aj v kontexte jeho sociálnych väzieb a uviedol, že ide\no osobu s naštrbenou minulosťou. Poukázal na to, že aj ďalší vypočutí svedkovia – R. (6-krát súdne\ntrestaný, okrem iného aj za trestný čin vraždy, dňa 02.03.2022 podmienečne prepustený z výkonu trestu),\nL. (4-krát súdne trestaný, aj za trestné činy vraždy, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny a iné, dňa 10.01.2022 podmienečne prepustený z výkonu trestu), Krátky (6-krát súdne trestaný),\nV. A. (8-krát súdne trestaný, aktuálne vykonáva trest vo výmere 15 rokov aj za trestný čin vraždy), E.,\nE., F. sú osoby, ktoré majú kriminálnu minulosť a bezúhonnou osobou nie je ani obžalovaný. Preto\nich výpovede posudzoval komplexne v kontexte s inými vykonanými dôkazmi, a konštatoval, že zo\nspáchania skutku obžalovaného nepriamo usvedčujú aj svedkovia R. R., W. L. a N. C., ktorí mali o skutku\nvedomosť len sprostredkovane. V odôvodnení rozsudku konkretizoval skutkové zistenia, ku ktorým\nna základe ich výpovedí po ich vyhodnotení jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach dospel, a to aj\ns ohľadom na znalecké závery týkajúce sa ich všeobecnej a špecifickej hodnovernosti a hodnotil tiež\ndôvod zmeny ich výpovedí a prípadné výhody, ktoré za svoju svedeckú výpoveď získali. Vysporiadal\nsa aj s námietkami obžalovaného o ich nedôveryhodnosti a uviedol, že svedok R. poukázal len na tie\nskutočnosti, ktoré počul od iných osôb - Q. E., E. F. a E. E., pričom od uvedených osôb sa tieto informácie\ndozvedieť mohol (o účasti E. E. na vražde poškodeného C. sa dozvedel od svojho obhajcu Q. E., o\nskutku sa mu zmienil v roku 2002 aj E. F. v čase, keď bol podmienečne prepustený s tým, že keby bol\nE. taký kamarát, akým sa robí, urobil by to zadarmo, aj E. E. sa mu priznal, že skutok spáchal spolu s\nobžalovaným za odmenu 1.000.000,- Sk, ktorá bola vyplatená v dome Q. E.). Za svoju výpoveď nezískal\nžiadne výhody a v prípade, ak by bola jeho výpoveď osamotená, nebola by spôsobilá na vyslovenie\nzáveru súdu, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin. Znalec nezistil abnormálny sklon svedka\nR. ku skresľovaniu výpovede, hoci je vysoko motivovaný vypovedať tak, aby mu z výpovede vyplynuli\nrôzne výhody a z jeho osobnosti tiež vyplýva pohotovosť prispôsobovať svoje výpovede očakávanému\nprospechu. Svedok W. L. súdu sprostredkoval len informácie, ktoré mal od inej osoby - obžalovaného\nv čase, keď bol zadržaný a bol umiestnený do väzby v Banskej Bystrici, ktorý sa mu mal priznať, že\nzavraždil poškodeného E. C. spôsobom, že „pre E. urobil nejakú robotu, dal dole človeka a teraz sú\nmu z Bystrice zaviazaní“ a obžalovaný mu o skutku hovoril aj v čase, keď sa v roku 2006 skrývali.\nPovedal mu, že ho majú na kamere, mali auto I. Q. a aj tak bol oslobodený. Svedok tiež potvrdil, že\nmal vedomosť o chystanej likvidácii E. E., o zabezpečení mobilného telefónu pre obžalovaného vo\nväzbe, o zabezpečovaní svedeckých výpovedí od nejakej slečny, I. Q. ohľadom auta... Svedok W. L.\nzačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní v roku 2012 a v súčasnosti je v programe\nochrany svedka (ďalej v texte „program ochrany“). Jeho trestné stíhania pre trestné činy vraždy a iné\nboli s poukazom na § 228 ods. 3 Trestného poriadku prerušené. Zo záverov znaleckého posudku v inej\ntrestnej veci vyplynulo, že svedecká spôsobilosť tohto svedka je nedostatočná a že nemusí rozlišovať\n\nmedzi skutočnosťou a fantáziou, avšak podľa okresného súdu vypovedal o skutočnostiach, ktoré mu\nmal povedať obžalovaný, pričom tieto informácie mohol od obžalovaného získať a naviac vyplývajú z\nvykonaného dokazovania, a preto objektívne nie sú dôsledkom jeho fantázie. Svedok N. C. najskôr\nposkytoval obžalovanému alibi, neskôr začal spolupracovať s políciou a potvrdil, že klamal, pokiaľ\nobžalovanému poskytoval alibi, aby ho chránil. Obžalovaný mu o vražde povedal sám, pretože boli veľmi\ndobrí kamaráti, patrili do jednej partie. Potvrdil, že policajti mu povedali, že pokiaľ nebude vypovedať\nproti obžalovanému, zhnije v base. Po začatí spolupráce s OČTK bolo prerušené trestné stíhanie vedené\nvoči nemu pre trestné činy vraždy a iné zmysle § 228 ods. 5 Trestného poriadku. Zo záverov znalca v\ninej trestnej veci vyplýva, že jeho svedecká spôsobilosť je nedostatočná. Pokiaľ poskytol obžalovanému\nalibi na deň vraždy E. C., okresný súd uviedol, že žiadnym iným dôkazom (svedecká výpoveď N. R.,\nN. A., konajúceho sudcu) nebolo preukázané, že by obžalovaný skutočne bol v deň spáchania vraždy\npoškodeného na Okresnom súde v Trebišove. Hoci v prípade svedkov N. C. a W. L. ide o osoby, ktoré\nsú v programe ochrany svedka (námietka obžalovaného), ich povinnosťou nie je usvedčovať páchateľa,\nale vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli. V. A. najskôr potvrdil, že bol s čašníčkou E. na\nchate, ktorú vybavila E. cez E. E., kde spolu strávili jednu noc, pričom N. R., N. J. B. obžalovaný mu\npovedali, akým spôsobom má vypovedať, avšak na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2006 a 20.03.2006\nuviedol, že nevypovedal pravdu. Výpoveď zmenil z vlastnej vôle, keď sa dozvedel, že svedok E. začal\nsvedčiť. Sám išiel na políciu a povedal pravdu, nikto ho nenútil takto vypovedať a policajti mu ani nič\nnesľúbili. Zo znaleckého posudku vypracovaného v inej trestnej veci, vyplynulo, že jeho všeobecná\nvierohodnosť je zmenená deterioráciou kognitívnych schopností ľahšieho stupňa, pričom sa objavili aj\ntendencie ku konfabulatórnemu vypĺňaniu pamäťových medzier, jeho výpovede sú menej spoľahlivé\naj pre poruchy vyšších citov a z dôvodu vedomej obrany. Okresný súd k jeho výpovedi uviedol, že\nsvedok neusvedčuje obžalovaného zo spáchania vraždy poškodeného, len po zmene svojej výpovede\npotvrdzuje, že nepravdivo vypovedal ohľadom jeho pobytu s čašníčkou E. na chate, čím v tomto smere\npotvrdil výpoveď E. E., za čo nezískal žiadnu výhodu. Pravdivo vypovedal aj o tom, že obžalovaný mal\nna cele mobilné telefóny, čo bolo aj objektívne preukázané.\nOkresný súd sa v rámci zisťovania skutkového stavu veci zaoberal aj svedeckými výpoveďami E. F.,\nQ. E. a N. E., ktorí zhodne spochybňovali tvrdenia svedka E. a svoju účasť na vražde poškodeného\nC. popierali a na základe konkrétnych, v odôvodnení rozhodnutia uvedených dôvodov, vyhodnotil ich\nvýpovede ako účelové a adekvátne ich procesnému postaveniu obvinených v inej trestnej veci, podrobne\nodôvodnil nevykonanie prokurátorom a obžalovaným navrhnutých dôkazov a tiež sa vysporiadal s\nnámietkami obžalovaného ohľadom zmeny skutkovej vety a právnej kvalifikácie skutku. Pôvodne bola\nobžaloba podaná pre skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods.\n1 Trestného zákona. Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2023 s poukazom na § 244 ods.\n2 Trestného poriadku upozornil strany, že skutok mieni ďalej posudzovať ako trestný čin vraždy podľa §\n219 ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 a vyzval obžalovaného,\nobhajcu aj prokurátora, aby oznámili, či navrhujú v súvislosti so zmenou právnej kvalifikácie vykonať\ndôkazy, ktoré nenavrhli a k výzve súdu sa nevyjadril ani jeden z uvedených. Povinnosť upozorniť\nstrany aj na zmenu skutkovej vety zo zákona nevyplýva. Súd upravil skutok tak, aby lepšie zodpovedal\ndokazovaním preukázanému priebehu skutku pri zachovaní jeho totožnosti.\nNa základe uvedeného mal okresný súd na základe vykonaného dokazovania za spoľahlivo preukázané,\nže obžalovaný spáchal skutok tak, ako bolo uvedené vo výroku jeho rozsudku. Uvedeným konaním\nnaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h)\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999, pretože iného úmyselne usmrtil a čin\nspáchal z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, pričom je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.\nObžalovaný mal úmysel usmrtiť poškodeného C. dlhšie časové obdobie pred spáchaním skutku a na\njeho spáchanie sa pripravoval. Zabezpečil si auto, ktoré po spáchaní skutku zapálil, zbraň, vysielačky,\nďalšiu osobu za účelom odvozu zo Slovenskej Ľupče a pred spáchaním skutku si prehliadol okolie,\nkde poškodený býval a pracoval. Konal za finančnú odmenu, ktorá mu bola aj vyplatená, a to na\nzáklade požiadavky a predchádzajúcej dohody s troma členmi organizovanej skupiny, pričom o fyzickej\nlikvidácii poškodeného C. rozhodol E. F., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený s tým, že vražda\npoškodeného C. mala odstrašiť ďalších svedkov, ktorí by vypovedali proti E. F..\nPri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol okresný súd na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle §\n31 Zákona č. 140/1961 Zb. Uviedol, že boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, pretože\nobžalovaný trestný čin vraždy poškodeného C. spáchal dňa 27.06.2000, t.j. skôr, ako bol vyhlásený\nrozsudok Špeciálneho súdu Pezinok (ďalej aj „ŠTS“) sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.02.2009 v spojení\ns uznesením NS SR sp. zn. 2Tos/5/2009 zo dňa 13.09.2010 a rozsudkom Špecializovaného trestného\n\nsúdu v Pezinku (ďalej aj „ŠTS“), pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022\nv spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022, ktorým bol obžalovanému\nuložený samostatný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej\nskupiny (za trestné činy vraždy B. W., založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\na hrubého nátlaku) a ktoré odsúdenie ešte nie zahladené. Napriek tomu u obžalovaného podľa § 37\nTrestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu považujúc uložený samostatný trest odňatia\nslobody vo výmere 24 rokov za dostatočný. Ozrejmil, že rozsudkom ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa\n24.02.2009 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 2Tos/5/2009 zo dňa 13.09.2010 bol obžalovanému\npôvodne uložený súhrnný trest odňatia slobody na doživotie (za trestné činy vraždy E. C., vraždy B. W.,\nzaloženia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a hrubého nátlaku) a zároveň bol zrušený\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „KS BB“) sp. zn. 2T/31/2001 zo dňa 28.06.2007\nv spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 2T/1/2008 zo dňa 11.11.2008, ktorým bol obžalovanému uložený\nsamostatný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov (za trestný čin vraždy E. C.), na výkon ktorého bol\nzaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Pretože ŠTS naposledy rozhodoval o treste obžalovaného\nA. B. (sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1To/9/2022 zo dňa\n07.09.2022) po povolení obnovy konania vedeného na KS v BB pod sp. zn. 2T/31/2001, ktorá bola\npovolená v prospech obžalovaného podľa § 394 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku uznesením KS BB\nsp. zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 4Tost/37/2021 zo dňa\n23.11.2021 a uložil mu samostatný trest v zmysle § 404 ods. 3 Trestného poriadku, bol okresný súd\ntoho názoru, že v tomto konaní nemôže byť v zmysle § 405 písm. b) Trestného poriadku obžalovanému\nnovým rozsudkom uložený prísnejší trest, než aký mu bol v tomto (pôvodnom) konaní uložený prvotným\nrozsudkom, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov v III. nápravnovýchovnej\nskupine (rozsudok KS BB sp. zn. 2T/31/2001 zo dňa 28.06.2007). Preto obžalovanému neuložil súhrnný\ntrest odňatia slobody na doživotie tak, ako to navrhoval prokurátor. Zákaz reformatio in peius sa podľa\nnázoru okresného súdu uplatňuje aj v prípade ukladania súhrnného trestu, ktorý bol obžalovanému\nukladaný k trestu stanovenému podľa § 404 ods. 3 Trestného poriadku.\nProti rozsudku okresného súdu podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 06.03.2024\nodvolania prokurátor krajskej prokuratúry, a to v neprospech obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste\na obžalovaný voči všetkým jeho výrokom, ktoré následne písomne odôvodnili.\nOdvolanie obžalovaného\nObžalovaný svoje odvolanie odôvodnil vlastným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.06.2024\na navrhol, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Trestného poriadku napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nS poukazom na rozhodnutia ESĽP, ÚS SR a NS SR namietal, že okresný súd uznesenie zo\ndňa 09.06.2022, ktorým zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 24.05.2022,\nodôvodnil závažnosťou a charakterom páchanej trestnej činnosti obžalovaného, teda ho považoval za\nvinného z páchania závažnej trestnej činnosti skôr, ako rozhodol o jeho vine, čím porušil jeho právo\nna prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru. Preto v sťažnosti zo dňa 10.06.2022 vzniesol\nnámietku zaujatosti senátu, ktorý vo veci rozhodol a navrhol vylúčenie jeho členov z rozhodovania vo\nveci 6Tk/1/2022. Krajský súd, ktorý jeho sťažnosť zamietol, v uznesení sp. zn. 3Tos/64/2022 zo dňa\n24.06.2022 síce uviedol, že obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti opätovne, avšak jej obsahom sa\nvôbec nezaoberal a v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou nepreveril, či zloženie senátu zodpovedá\npožiadavke nestranného súdu (rozh. H. proti Francúzku z 23 02.1996, B. V. proti Azerbajdžanu zo dňa\n22.04.2021, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23.05.2018, uzn. NS SR sp. zn. Tpj15/06), čím došlo\nk porušeniu jeho práva na nestranný súd a súd zriadený zákonom, čo považoval za dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku a vrátenie veci okresnému súdu\nna ďalšie konanie.\nPoukázal na písomne vyhotovený rozsudok KS BB sp. zn. 2T/31/01 z 28. júna 2007, v ktorom bola\nna rozdiel od jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2007 doplnená skutková veta „...s\nvozidlom potom odišli do katastra obce Slovenská Ľupča, kde ho pri poľnej ceste smerom na Priechod\nzapálili...“, teda doplnil skutkové zistenia, ktoré neboli súčasťou vyhláseného rozsudku a zrejme neboli\nani odhlasované, teda boli porušené ustanovenia o vyhotovení rozsudku podľa § 171 ods. 2, § 172 ods.\n1 Trestného poriadku. Tým, že okresný súd v napadnutom rozsudku (6Tk/1/2022) nekriticky skopíroval\n\nskutkovú vetu z rozsudku zo dňa 28.06.2007, je tento kontaminovaný nezákonnosťou rozsudku zo dňa\n28.06.2007 a čiastočne bola porušená aj zásada zákazu reformatio in peius, keďže obnova konania\nbola povolená v jeho prospech.\nĎalej namietal, že výrok týkajúci sa trestu je nezákonný, pretože okresný súd upustil od uloženia\nsúhrnného trestu vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uložený ŠTS sp. zn. A./X/XXXX, hoci ho fyzicky nemal\nk dispozícii (KS Žilina sp. zn. 1To/59/2010 z 22.06.2010, KS Košice sp. zn. 7To/58/2021 z 02.11.2023),\nteda bez toho, aby sa oboznámil so všetkými okolnosťami, ktoré mali byť podkladom pre upustenie od\nuloženia súhrnného trestu.\nProstredníctvom obhajcu obžalovaný doplnil dôvody odvolania v podaní doručenom okresnému súdu\ndňa 07.08.2024. Poukázal na to, že jeho odsúdenie je založené výlučne na svedeckých dôkazoch, jeho\nspojenie so skutkom nebolo preukázané žiadnym dôkazom objektívnej povahy a namietal, že bolo\nporušené jeho právo na spravodlivý proces, pretože okresný súd hodnotil vykonané dôkazy výlučne\nv jeho neprospech, rozhodné okolnosti účelovo prehliadal alebo skresľoval a uznal ho za vinného na\nzáklade nedostatočných dôkazov (NS SR sp. zn. 5To/20/2010 z 25.11.2010). Jediný priamy dôkaz výpoveď svedka E., dostatočne nepreskúmal a nevyhodnotil vo vzťahu k výhodám, ktoré získal ako\n„kajúcnik“ v prejednávanej trestnej veci aj v iných trestných konaniach (praktickú beztrestnosť za dva\ntrestné činy vraždy a krivú výpoveď). Prehliadol rozpory v jeho výpovediach, že tieto nekorešpondujú\ns výpoveďami očitých svedkov, pričom ostatné vykonané dôkazy boli iba nepriame a usvedčovali ho iba\nvo väzbe na jeho výpoveď (rozhodnutie ESĽP vo veci B. proti Slovenskej republike č. 45084/14 zo dňa\n12.11.2019) a tvrdil, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Namietal, že okresný súd nepoužil\na nesubsumoval zápisnice o výsluchoch svedka E. z prípravného konania a z predchádzajúceho konania\npred KS BB pred začatím jeho spolupráce s OČTK (zo dňa 02.03.2001, 10.07.2001, 25.09.2001,\n29.04.2003, 20.06.2005), do procesu hodnotenia dôkazov (III.ÚS 358/2018 z 11.09.2018, bod 20), hoci\nv nich uviedol, že o vražde poškodeného E. C. nič nevie a že všetky jeho výpovede sú pravdivé.\nOkresný súd nevysvetlil, prečo niektoré jeho výpovede považoval za dôveryhodnejšie, než iné (ESĽP\n– Q. proti Moldavsku). Konkretizoval rozpory medzi jednotlivými výpoveďami svedka E., medzi jeho\nvýpoveďami a výpoveďami ostatných svedkov a obžalovaného a medzi jeho výpoveďami a ostatnými\nobjektívnymi dôkazmi a tvrdil, že svedok je nedôveryhodný, pretože vo výpovediach klame (V. proti\nUkrajine, § 65, z 13.11.2018). Namietal aj dôveryhodnosť svedkov R.. R., V. A., N. C., W. L., E. V.\na dôkaznú hodnotu ich výpovedí, ktorých obsah zmenili podstatným spôsobom, vo vlastnom záujme\nmôžu mať tendenciu zvaľovať vinu na ostatných a za prečin krivej výpovede a krivej prísahy im nebolo\nvznesené obvinenie (E. proti Rusku zo dňa 14.01.2010, § 75). E. E. E. na zmenu jeho pôvodnej\nvýpovede po obvinení z vraždy O. nebol akceptovateľný, pretože ním tvrdený strach z F. mal aj v čase,\nkeď ho usvedčoval z vraždy poškodeného C. (zápisnica z 16.03.2006 - č.l. 1832, 1833), jeho postoj\nprezentovaný v trestných konaniach vedených proti F. a obžalovanému jeho strachu nenasvedčujú\n(odmietol konfrontáciu s F. a obžalovaným, odmietol zaradenie do programu na ochranu svedkov,\nnepožiadal o vylúčenie obžalovaného z pojednávacej miestnosti po dobu jeho výsluch pred súdom),\nodstup času preukázal, že jeho strach bol neopodstatnený, s obžalovaným B. mal priateľský vzťah\n(napr. výpoveď E. z 02.03.2001 – č.l. 816-823, zo dňa 02.12.2008), výpoveď svedka V. z 03.05.2001 –\nč.l. 832-833, ich obchodné vzťahy). Výpoveď E., že obžalovaný ho navštívil v roku 2004 aj v Liptovskom\nMikuláši je v rozpore s jeho výpoveďou na OS Prešov dňa 02.12.2008, že „ po tomto skutku som sa\ns ním (B.) už nestretával ...“ Tvrdenie, že ho chcú zabiť, nebolo pre rozpory vo výpovediach E., W. L.\na L. X. preukázané a v súvislosti s prípravou vraždy E. E. sa nevedie žiadne trestné stíhanie. Namietal,\nže svedok L. mal potvrdiť výpoveď svedka E. o tom, že ho chcú zabiť, pretože ich výpovede navzájom\nnekorešpondujú a sú v rozpore s ich predošlými výpoveďami. Svedok E. hovoril (14.06.2023) o stretnutí\nv Luxe v Banskej Bystrici, neuvádzal (na rozdiel od L.), že by mal priamo obžalovanému povedať, že\nvie, že ho chcú zabiť a až po smrti X. tvrdil, že o príprave jeho vraždy sa dozvedel práve od X. v Telgárte.\nSvedok L. vypovedal (14.11.2023) o stretnutí obžalovaného, L., X. a C. v Brezne, kde malo dôjsť\nk likvidácii E. po tom, ako ho X. a C. vylákajú do hotela neďaleko súdu. Pretože L. o uvedenom prvýkrát\nvypovedal v roku 2012, obžalovaný bol toho názoru, že E. sa o tom dozvedel v roku 2012 od policajtov a\noznačil za nelogické, aby ho informoval X., ktorý sa na tom mal podieľať. Poukázal na rozhovor, v ktorom\nR. tvrdil, že C. chcel vylákať E. a R. do Čiech a tam ich zlikvidovať (č.l. 1880). Vo výpovediach dňa\n19.-20.03. 2007, 18.04.2006, 02.12.2008 prípravu svojej vraždy svedok E. nespomínal, vyjadril len svoj\ndojem, „že sa ma budú chcieť zbaviť, pretože som sa prestal kontaktovať s E. a ostatnými“ (výpoveď\nz 19.-20.03.2007).\n\nObžalovaný poukázal aj na rôzne tvrdenia E. o vzťahu F. a obžalovaného, keď 02.032001 uviedol (č.l.\n818), že nevie, či sa poznajú, že ich nevidel sa spolu rozprávať, napamätá sa, že by sa F. o B. zmieňoval,\npri jeho konfrontácii s F. (26.04.2006) uviedol „ja som vídaval ako B. chodieval so R. na penzión R. ešte\nkeď bol F. doma, odtiaľ som ho poznal“, pri ďalšej konfrontácii (23.10.2007), keď F. uvádzal dôvody,\nprečo sa s obžalovaným nemohol ani teoreticky stretnúť, E. pripustil, že sa mohol pomýliť v osobe, ktorú\npovažoval za obžalovaného a na hlavnom pojednávaní na OS Prešov (02.12.2008) uviedol „...sa stretol\nR. s F. v hoteli Ďumbier, kde boli s ním aj B., V....vtedy som sa ja spoznal s B. aj so V.....ja som nepovedal,\nže sa B. stretol s F., povedal som že sa F. stretol so R. a B. tam ...prišiel so R....v roku 1997...“. Bolo\npritom preukázané, že B. bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody. Označil za paradoxné závery\nokresného súdu, keď za pravdivé označil tvrdenia E. ohľadom vraždy poškodeného C. a popisovaného\nstretnutia F. so R., ale jeho tvrdenia, že o vražde poškodeného C., ani o stretnutí B. s F. nič nevie,\nvyhodnotil ako nepravdivé.\nPochybnosti o hodnovernosti výpovedí svedka E. podľa obžalovaného vzbudzujú aj ďalšie jeho tvrdenia,\nnapr.: „...C. som spoznal asi v roku 1997...poznal som ho len z videnia a s týmto som sa stretol...pri\nvýsluchoch, resp. konfrontácii vo veci obv. F....“ ( zápisnica z 02.03.2001 č.l. 817), „...ja som C. poznal,\nja som vedel aké má auto, tak sme nemuseli chodiť po meste...\" (zápisnica z 02.02.2006 č.l. 1912),\n„...som hovoril E., že C. poznám, že viem, ako vyzerá, ale neviem, kde býva, kde sa pohybuje, aké\nmá auto...“ (zápisnica z 16.03.2006 – č.l. 1825), na otázku obhajcu, či sa poznal s C. uviedol „nie,\nnepoznal“ (konfrontácia z 26.04.2006), „...som E. povedal, že C. nepoznám, ani neviem, kde býva...“ (KS\nBB 19.03.2007), „...ja som C. poznal, ale ....málo som poznal Banskú Bystricu (OS Prešov zápisnica\nz 02.12.2008), „...som C. nepoznal, ani som nevedel o koho ide...“ (OS BB 14.06.2023). Obžalovaný\npreto nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu (str. 132-133 rozsudku), že E. uviedol, že síce poznal\nC. z videnia, ale nevedel bližšie uviesť, kde býva a aké má auto, čo mu následne ukázal E., pretože,\nak aj okresný súd pripustil, že E. poznal C. len z videnia, ďalšiu časť jeho výpovede, že mu E. ukázal,\nako vyzerá, kde býva a aké má auto, mal vyhodnotiť ako nepravdivú. Ak ho poznal, nebolo potrebné\nmu ho ukazovať, a preto označil uvedené hodnotenie súdu za deformáciu dôkazov. Vyjadril názor, že E.\nzmenil výpoveď, aby mohol do prípadu vtiahnuť E.. E. bol s C. za prítomnosti E. E. (obhajcu F.) 2 krát\nkonfrontovaný, a teda mu v roku 2000 nemohol povedať, že C. nepozná a nevie o koho ide, zvlášť, keď C.\nv trestnej veci obv. F. na KS v BB v novembri 1999 uviedol „...E. poznám, bol som s ním konfrontovaný.\nPoznáme sa od februára, spoznali sme sa u p. E.“ (č.l. 2345). Z uvedeného podľa obžalovaného vyplýva,\nže E. klame.\nObžalovaný poukázal aj na rozpory vo výpovediach E. a L.. L. (30.11.2023) uviedol, že s E. ho zoznámil\nobžalovaný v októbri – novembri 2000 a keď bol B. vo väzbe, E. mu vybavoval potrebné veci, aj\ntelefónnu kartu do mobilu. E. sa o L. a ním tvrdených skutočnostiach nezmieňoval. Na otázku, či sa\npo skutku stretával s osobami z okolia A. B. (OS Prešov dňa 25.06.2012) E. odpovedal „myslím, že\nnie...nekomunikoval som s ním...keď chodili B. meniť veci, tak sa Y. (V. A.) zastavil u nás na firme...“.\nTiež uviedol, že osobu menom W. L. nepozná, že z okruhu B. ľudí ho nikto nekontaktoval, že na F. chate\nprespával jeho advokát a že pozná len osobu menom „Z.“.\nPoukázal aj na rozpory ohľadom toho, koho mal E. osloviť ohľadom likvidácie poškodeného C., kto\nmal prísť s obžalovaným za E. bezprostredne pred stretnutím obžalovaného s E. a kde sa stretli. Na\nhlavnom pojednávaní dňa 14.06.2023 E. vypovedal „ja som sa tam spojil, myslím si, že volali ho V. A. a\ndohodli sme si stretnutie, kde prišiel aj A. B., ...zo skupiny R. som najlepšie poznal V. A., poznal som z\nvidenia aj B....“, v skorších výpovediach však tvrdil, že oslovil A. B., ktorého poznal, zoznámil ho s ním\nR. R. na chate na penzióne, keď oni (obžalovaný a V. A.) sa pravidelne zastavovali na chate v Bystrej.\nDňa 02.02.2006 E. vypovedal „prišiel A. B. s mne neznámymi kamarátmi“, dňa 16.03.2006 vypovedal\n„sme sa stretli pred fitnesom R. v Brezne, kde prišiel A., Y. (V. A.) a ešte nejakí dvaja jeho kamaráti“,\ndňa 19. až 20.03.2007 vypovedal „spojil som sa s A. - obžalovaným. Oni prišli s A. do Brezna“, dňa\n14.06.2023 vypovedal, ... „ja som sa tam spojil, myslím si, že volali ho V. A., dohodli sme si stretnutie,\nkde prišiel aj A. B., myslím, že to bolo na pumpe v Levoči“.\nRozporné boli aj výpovede A. a E., ktorý tiež v každej svojej výpovedi popisoval stretnutie s „chlapcami\nz Východu od R.“ rozdielne. E. tvrdil, že od R. sa najlepšie poznal so V. A., že sa spojil s ním (ohľadom\nvraždy pošk. C.) a stretli sa v Levoči, kde prišiel aj B. (zápisnica zo14.06.2023), že chlapci od R. prišli\ndo Brezna – „prišiel A. B. s mne neznámymi kamarátmi“ zápisnica z 02.02.2006), že „...sa stretli pred\nfittnesom R. v Brezne, kde prišiel A., Y. a ešte nejakí jeho dvaja kamaráti...“ ... „keď B. zatvorili do väzby,\nasi o rok až rok a pol prišli za mnou B. ľudia...Y. ešte s tromi...že sa nemám opovážiť nič povedať, lebo\n\nže pošlú Rusov a že už nás ani pánboh nenájde...(zápisnica zo 16.03.2006), pričom B. bol zadržaný\n01.03.2001 a E. vypovedal 02.03.2001. V. A. dňa 19.03.2007 neuvádzal žiadne stretnutia v Brezne alebo\nLevoči a až od policajtov sa dozvedel, že by B. mohol mať niečo spoločné s vraždou poškodeného C..\nO plánovanej likvidácii E. A. nevedel, s E. ho zoznámil E. v čase, keď už bol obžalovaný vo väzbe.\nAko neprijateľný namietal záver okresného súdu, že rozpory vo výpovedi svedka E. sú s ohľadom na\nodstup času akceptovateľné, pretože vyhodnotenie vyššie uvedených rozporov je v rozpore so zásadami\nlogiky, keď okresný súd tvrdí, že zistené rozpory vo výpovedi svedka nasvedčujú tomu, že svedok\nvypovedá pravdivo. Obžalovaný zdôraznil, že nemožno tvrdiť, že výpoveď svedka E. je pravdivá a\nlogická a na druhej strane pripustiť, že vzhľadom na plynutie času je možný omyl a tak bagatelizovať\nvzniknuté rozpory a tiež preto, že svedok E. označil za pravdivú svoju neskoršiu výpoveď zo dňa 02.\n02.2006, na ktorú mal dostatok času sa pripraviť a konkretizoval rozpory v jeho výpovediach. Poukázal\nna jeho výpoveď z 02.02.2006, kedy E. uviedol, že ho F. zavolal na návštevu do väznice v Leopoldove,\nkde mu mal povedať, že má ísť za advokátom E. a on mu povie, čo má urobiť (neskôr tvrdil, že za E.\nho poslal N. E.). Išlo o jeho prvú výpoveď a teda si na okolnosti vraždy poškodeného C. musel najlepšie\npamätať. Následne vyšlo najavo, že E. prvýkrát F. vo väznici v Leopoldove navštívil až 18.08.2000,\nteda klamal. Ďalší rozpor v jeho výpovedi sa týkal tankovania pohonných hmôt do vozidla, keď svedok\nE. vypovedal, že v tom čase bol v motorovom vozidle, avšak z videozáznamu a z fotodokumentácie\nje zrejmé, že na predných sedadlách uvedeného vozidla sa nenachádzala žiadna osoba (okresný súd\npoukázal na predchádzajúce výpovede svedka E., že keď išli tankovať, vystúpil z auta, pretože ho\npoznajú a išiel tankovať len obžalovaný, pričom neakceptoval tvrdenie obžalovaného, že výpoveď E.\nsa vyvíjala podľa dôkaznej situácie). Dňa 22.02.2006 sa E. ani raz nezmienil o tankovaní pohonných\nhmôt, dňa 14.02. 2006 uviedol, že boli tankovať na benzínovej pumpe Shell pri hlavnej autobusovej\nstanici oproti Luxu, pričom on sedel v aute, lebo ho na benzínovej pumpe všetci poznali, a preto\ntankoval B., dňa 16.03.2006 uviedol, že B. počkal za pumpou na autobusovej stanici, pričom na otázku\nvyšetrovateľa, na ktorej benzínovej pumpe sa benzín tankoval, odpovedal, že to bolo ... „na benzínke\noproti Luxu, myslím, že to bolo OMW, blízko je autobusová stanica“..., na hlavnom pojednávaní dňa\n14.06.2023, po predložení fotodokumentácie z č.l. 165 až 173 zotrval na tom, že obžalovaného na pumpu\ndoviezol, teda svoju výpoveď zjavne prispôsoboval už zisteným skutočnostiam. Zdôraznil, že odchýlky\nvo výpovediach svedkov nespôsobuje len plynutie času, ale aj klamstvo svedka. Je rozdiel neuvádzať\nniektoré skutočnosti, lebo si ich svedok nepamätá alebo uvádzať neustále iné odlišné okolnosti.\nV ďalšej časti odvolania namietal, že okresný súd sa dopustil selekcie a deformácie dôkazov ohľadom\ntvrdení, či obžalovaný (ne)mal v čase spáchania skutku na hlave kuklu, pričom v konkrétnostiach\npoukázal na výpovede utajených svedkov č. 1 a č. 2 a svedkov (muž, ktorý strieľal, na hlave kuklu\nnemal, bol oblečený v čiernom, mal tmavé nakrátko ostrihané vlasy a po streľbe si sadol dozadu za\nvodiča). Pri rekognícii utajená svedkyňa č. 1 uviedla, že osoba strelca sa na fotografiách nenachádza,\nutajený svedok č. 2 uviedol, že si nie je istý a označil 6 osôb, ktoré sa na osobu strelca podobajú\n(vrátane obžalovaného A. B.). Svedok J. uviedol, že muž, ktorý vyskočil z auta, mal kuklu, svedkovia N.\nC., N. C. a N. O. potvrdili, že kuklu na hlave mal vodič aj spolujazdec. Svedkyňa T. uviedla, že vodič\nvozidla bol holohlavý, z čoho podľa obžalovaného vyplýva, že kuklu na hlave nemal. Obžalovaný označil\nkonštatovanie súdu, že výpovede utajených svedkov č. 1 a č. 2 ostali osamotené (že obžalovanýstrelec kuklu nemal), za nepravdivé a zavádzajúce, pretože svedkovia E., J., N. C., N. C. a N. O. zhodne\nuviedli, že obžalovaný na hlave kuklu mal. Tvrdenia svedkov N. a N. C. a N. O., že vodič vozidla aj\nspolujazdec mali na hlavách kukly, nie sú v rozpore s výpoveďami utajených svedkov č. 1 a 2, pretože\ntíto zhodne uviedli, že osoba, ktorá strieľala na poškodeného, obišla vozidlo a nastúpila dozadu za\nvodiča. Pokiaľ utajená svedkyňa č. 1 popisovala osobu spolujazdca a tvrdila, že nemala na hlave kuklu,\nje potrebné si uvedomiť, že svedkovia N. a N. C. a N. O. videli unikajúce vozidlo bezprostredne po\nstreľbe, pričom utajená svedkyňa č. 1 videla túto „druhú osobu“ na križovatke ciest pri pumpe Avanti,\nteda spolujazdec si za ten čas mohol dať kuklu dole z hlavy. Za podstatné označil, že utajená svedkyňa\nč. 1 uviedla, že (videné) osoby sa na fotografiách nenachádzajú, obžalovaného B. neopoznala, teda\nrekognícia z 28.06.2001 je exkupatórny dôkaz. Pokiaľ svedok J. na rozdiel od výpovede utajených\nsvedkov č. 1 a č. 2 uviedol, že osoba stojaca medzi motorovými vozidlami mala na hlave kuklu, stál\nsúd pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov,\npričom nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov nemôže odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia\no vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970). Okresný súd neodôvodnil, prečo považuje výpovede\nutajených svedkov č. 1 a č. 2 za vierohodné, a prečo považuje výpoveď svedka L. J. za nevierohodnú.\nV skutkovej vete napadnutého rozsudku sa pritom neuvádza, že by mal obžalovaný v čase spáchania\n\nskutku na hlave kuklu. Obžalovaný ďalej tvrdil, že o selekcii dôkazov svedčí hodnotenie výpovedí\nsvedkov N. C., N. C. a N. O. okresným súdom, keď títo opakovane a zhodne uvádzali, že vodič a\nspolujazdec vozidla mali na hlavách kukly a svedok E. tvrdil, že mal na hlave šiltovku, teda súd na jednej\nstrane použil výpovede svedkov N. C., N. C. a N. O. na uznanie viny obžalovaného v časti, v ktorej\ntvrdia, že spolujazdec mal na hlave kuklu, avšak na druhej strane účelovo opomína vyhodnotiť tú časť\nvýpovede, v ktorej tvrdia, že aj vodič mal na hlave kuklu. N. C. vypovedal, že si všimol pohyb osôb\naj v zadnej časti vozidla, čo korešponduje s výpoveďami utajených svedkov č. 1 a č. 2, ktorí uviedli,\nže osoba, ktorá strieľala na poškodeného C., obišla vozidlo Alfa Romeo a nastúpila dozadu za vodiča.\nSvedecké výpovede N. C., N. C. aj N. O., teda podstatným spôsobom spochybnili výpoveď svedka E.,\npretože pokiaľ tvrdil, že ako vodič vozidla mal na hlave kuklu, tak jeho výpoveď nemôže byť pravdivá.\nOkresný súd sa dopustil aj skreslenia obsahu výpovede svedkyne T., keď uviedol, že táto opísala, že\nvodič bol holohlavý, a teda na hlave kuklu mať nemohol, pretože svedkyňa uviedla, „zdalo sa mi, že\nvodič bol holohlavý, a to sa mi zdalo odleskom od slnka“, teda nešlo o jej kategorické tvrdenie, že vodič\nbol holohlavý, pričom naviac okresný súd opomenul výpoveď E., ktorý tvrdil, že mal na hlave šiltovku.\nOkresný súd sa podľa obžalovaného dopustil aj ďalšieho bagatelizovania a zastierania dôkazov, pokiaľ\nuviedol, že sa nepodarilo preukázať tvrdenie svedka C., ktorý vo vozidle videl ďalšie dve osoby a\ntvrdil, že uvedenú skutočnosť potvrdila aj utajená svedkyňa č. 1, ktorá opisovala osobu strelca a osobu\nspolujazdca, teda nemohlo ísť o tú istú osobu, keď podľa jej výpovede z 03.07.2000 mal strelec\n„tmavé nakrátko ostrihané vlasy“, ... „sadol si dozadu za vodiča“,... „mal čierny odev s dlhým rukávom,\nspolujazdec mal navrchu určite odev s krátkym rukávom, mal okolo 25 rokov, nakrátko vystrihané\nvlasy svetlohnedej farby, respektíve špinavý blond“ a uvedené zopakovala aj do zápisnice o rekognícii\n(osoba, ktorá sedela vedľa vodiča, mala svetlé vlasy). Utajený svedok č. 2 uviedol (04.07.2000), že\nstrelec mal na sebe bundu (teda mal dlhý rukáv), mal nakrátko vystrihané tmavé vlasy a prebehol k\nzadným dverám za vodiča, kde nastúpil. Utajený svedok č. 4 vypovedal, že spolujazdec bol vo veku\n20 až 25 rokov so svetlejšími nakrátko ostrihanými vlasmi, mal oblečené tričko s krátkym rukávom.\nSvedok N. R. (policajt, ktorý vyťažoval svedkov bezprostredne po skutku) uviedol, že títo videli vo vozidle\nštyroch zamaskovaných mužov oblečených v čiernych kombinézach, na hlavách s kuklami. Z uvedených\nvýpovedí podľa obžalovaného jednoznačne vyplýva, že osoba strelca a osoba sediaca na sedadle\nspolujazdca vedľa vodiča, nebola tá istá osoba. Osoba strelca, ktorá nastúpila na zadné sedadlo za\nvodiča, bola celá v čiernom a mala dlhý rukáv, a osoba spolujazdca mala svetlé vlasy a na sebe mala\noblečené tričko s krátkym rukávom. Ani jeden očitý svedok neuviedol, že spolujazdec bol strelec. Preto\nneexistujú pochybnosti o tom, že vo vozidle sa v rozpore s výpoveďou svedka E. nachádzali minimálne\n3 osoby. Označené výpovede pritom nie sú vo vzájomnom rozpore, nie sú v rozpore ani s listinnými\ndôkazmi, v rozpore sú výlučne s výpoveďou svedka E..\nZa ďalšie skresľovanie obsahu dôkazov označil obžalovaný aj závery okresného súdu ohľadom farby\nodevu osoby zachytenej na videozázname z čerpacej stanice Shell, keď neakceptoval argumentáciu\nobžalovaného ohľadom nesúladu medzi výpoveďami utajených svedkov č. 1 a 2 a videozáznamom, z\nktorého bola vyhotovená fotodokumentácia obsahujúca viaceré snímky vozidla a osoby pri tomto vozidle\nz rôznych miest a uhlov. Kým na snímkach na č.l. 183 a 184 pôsobia nohavice osoby ako svetlej farby,\nna ostatných snímkach na č.l. 177 až 182 pôsobí celý odev osoby stojacej pri vozidle ako tmavej farby.\nOsoba na videozázname má biele tenisky a biele teplákové nohavice, a keďže očití svedkovia streľby na\npoškodeného C. (utajení svedkovia č. 1 a 2, L. J.) zhodne tvrdia, že strelec bol oblečený celý v čiernom,\nnemôže ísť o totožnú osobu.\nSelekcie a deformácie dôkazov sa okresný súd dopustil aj ohľadom výpovede svedka E. (02.02.2006)\no príchode obžalovaného do Banskej Bystrice, okolností týkajúcich sa vozidla a monitorovania pohybu\npoškodeného, keď uviedol: „jeho pohyb sme nemonitorovali, ...ako prišiel deň pred skutkom na aute,\ntak spal B. na chate, ...ja som C. poznal, ja som vedel, aké má auto, tak sme nemuseli chodiť po\nmeste, ...potom sme priamo s tým autom išli do mesta a urobili skutok“, v ďalšej výpovedi (14.02.2004)\nuviedol „B. priviezol vozidlo Alfa Romeo do Banskej Bystrice asi 2 týždne pred skutkom a odstavil ho na\nsídlisku Uhlisko“, na hlavnom pojednávaní (14.06.2023) znova uviedol, že B. priviezol vozidlo do Banskej\nBystrice jeden deň pred skutkom, a keď bol konfrontovaný so svedeckými výpoveďami svedkov E. a C.,\nuviedol, „ja neviem, viem, že keď som ho bol zobrať, tak tam bolo auto jeden deň, ja som si myslel, že on\nprišiel na tom aute“. Uvedení svedkovia pritom zhodne uviedli, že vozidlo bolo v mieste ich bydliska na\nQ. M. v Banskej Bystrici asi dva týždne pred vraždou poškodeného. Svedkyňa E. videla vozidlo v mieste\nsvojho bydliska v Banskej Bystrici asi 10 dní pred skutkom a videla do neho nastupovať vyholeného\nmuža, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2003 svedkyňa po prezretí obžalovaného uviedla,\n„tohto človeka som nikdy nevidela, jeho vizáž tváre mi nič nehovorí, nikdy som ho naozaj nevidela a\nnepoznám ho“. Uvedené označil obhajca obžalovaného za ďalší exkulpatórny dôkaz.\n\nZa ďalšiu deformáciu dôkazov označil obhajca obžalovaného závery ohľadom skončenia pracovného\npomeru svedka E. v erotickom salóne Romeo. Do zápisnice zo dňa 02.02.2006 E. uviedol, že po\ntýchto udalostiach sa odsťahoval do Liptovského Mikuláša a vo výpovedi zo dňa 14.02.2006 doplnil, že\npo odsťahovaní prerušil všetky vzťahy a kontakty so skupinou okolo E. F., avšak na Okresnom súde\nv Prešove E. uviedol, že keď už býval v Liptovskom Mikuláši, tak L. X. a N. C. mu pomohli, aby mohli\ns kamarátom prevádzkovať benzínovú pumpu, pričom X. a C. sú osoby blízke F., teda výpovede E.\nnie sú dôveryhodné.\nNesúladné s obsahom vykonaných dôkazov je podľa obžalovaného aj hodnotenie skutočností týkajúcich\nsa C. R. a jeho spolupráce s políciou. K tvrdeniu E., že ho E. F. a E. E. poslali za „chlapcami z Východu\nod R.“, aby vykonali vraždu poškodeného C. uviedol, že obžalovaný B. ako aj svedkovia F. a E. E.\nvypovedali, že na prelome rokov 1999 a 2000 bol R. zaradený do programu na ochranu svedkov, pretože\nzačal vypovedať proti F., E. E. vo veci viacerých vrážd a dňa 26.11.1999 adresoval predsedovi senátu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici list, že chce byť vypočúvaný vo veci vraždy R.. Pokiaľ okresný súd\nuviedol, že z tohto listu nevyplýva, že mal E. F. vedomosť o vôli R. spolupracovať s OČTK, obžalovaný\nuviedol, že F. na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2023 na otázku obhajcu, či mal advokát E. v roku 2000\nvedomosť, že C. R. spolupracuje s políciou v úmysle usvedčovať F. z vraždy, tento odpovedal „áno,\ndoniesol mi ten prefotený list zo spisu, zastupoval ma v tej veci“. Svedok F. aj na hlavnom pojednávaní\nKrajského súdu v Banskej Bystrici dňa 20.03.2007 v uvedenej súvislosti uviedol že ... „R. bol v roku 1999\nv decembri prepustený z väzby na základe toho, že ma bude usvedčovať z vraždy a tiež U. J. v kauze\nG.. Vtedy dozorová prokurátorka C. doniesla vtedajšiemu predsedovi senátu R. list od R., v ktorom tvrdil,\nže ma ide usvedčovať z vraždy, prokurátorka na to následne žiadala jeho osobný výsluch, teda už v\nroku 1999 som vedel, že R. spolupracuje s políciou a je nelogické, že by som niekoho posielal za R.,\naby vybavil človeka na zavraždenie C.. Podotýkam, že E. sa s C. dobre poznal“. Z uvedeného podľa\nobžalovaného vyplýva, že F. už v roku 1999 vedel, že R. spolupracuje s políciou a uviedol konkrétne fakty\nna podporu svojich tvrdení. Naproti tomu E. ešte v roku 2023 nevedel, že R. je zaradený do programu\nochrany svedka a že vypovedal proti F.. Pripustil, že z listov R. nevyplýva, že by o jeho vôli spolupracovať\ns OČTK mal v tom čase vedomosť aj E. F., avšak listy boli súčasťou spisového materiálu, s ktorým\nsa oboznamoval F. advokát E., a preto by bolo skôr nepravdepodobné, že by advokát nepoznal obsah\nspisového materiálu svojho klienta, alebo že by mu takúto informáciu zamlčal.\nArgumentáciu okresného súdu ohľadom zmeny výpovede svedka E. označil obžalovaný za rozpornú s\nvykonanými dôkazmi, pretože E. uviedol, že jeho vzatie do väzby vo veci vraždy U. O. bolo motivujúcim\nfaktorom zmeny jeho výpovede (výpoveď na hlavnom pojednávaní 14.06.2023, str. 9 zápisnice).\nNesúhlasil s tvrdením súdu, že je irelevantné, z akého dôvodu bol neskôr E. prepustený na slobodu\nv označenej veci, pretože pokiaľ E. nespolupracoval s OČTK, bol stíhaný väzobne a po začatí spolupráce\nv tejto veci mu bolo zastavené trestné stíhanie za vraždu O., bol prepustený z väzby, a zároveň mu bolo\ndočasne odložené vznesenie obvinenia za vraždu poškodeného C. a získal aj iné benefity a tvrdil, že\nobvinenie E. z účasti na vražde O. a jeho vzatie do väzby kamuflovalo vopred stanovený cieľ, ktorým bolo\nprinútiť E. k spolupráci s OČTK a k zmene jeho výpovede vo veci vraždy poškodeného C.. Používanie\ntýchto praktík pritom podľa obhajcu obžalovaného vyplýva z výpovede vyšetrovateľa pluk. U. U. X. zo\ndňa 09.12.2003. Poukázal aj na výpoveď E., že keď ho policajti zadržali vo veci vraždy O., hovorili mu,\nže majú poznatky o tom, že E. organizoval vraždu poškodeného C., že bolo vyplatených 1 000 000,Sk, že všetko vedia a sú ochotní E. pomôcť a poskytnúť mu ochranu. Preto neobstojí konštatovanie\nokresného súdu, že nebolo preukázané, že by E. niekto na zmenu výpovede navádzal, resp., že by bol\nzo strany OČTK nútený alebo motivovaný nejakým spôsobom vypovedať. Poukázal aj na výpovede E.,\nže mal vedomosť o dočasne zastavenom trestnom stíhaní, z čoho podľa obžalovaného logicky vyplýva,\nže keď všetko na súde potvrdí, bude mu trestné stíhanie zastavené. Aj v konaní na Okresnom súde\nPrešov sp. zn. 3T/23/2008 E. uviedol (14.02.2006), že žiada, aby bol v jeho prípade uplatnený postup\npodľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku a bolo mu dočasne odložené vznesenie obvinenia, pretože sa\nchce významnou mierou podieľať na objasňovaní tohto trestného činu (vražda C.) až do takej miery, aby\nmohol byť voči nemu uplatnený postup podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku (zastavenie trestného\nstíhania). Z uvedeného obžalovaný vyvodil, že policajti očakávali od E., že zmení výpoveď vo veci vraždy\npoškodeného C. a bude vypovedať tak, ako mu to v hrubých rysoch naznačili a v takom prípade sú\nochotní mu pomôcť. Následne E. kontaktoval policajtov, ktorí ho v období od novembra 2005 do januára\n2006 4-krát navštívili vo väzbe bez účasti obhajcu, pri ktorých úkonoch neboli spísané žiadne zápisnice\na dňa 02.02.2006 podal trestné oznámenie vo veci vraždy poškodeného C. a usvedčoval B., F. a E..\nNásledne došlo k zvratu aj v kauze vraždy O., keď utajený svedok č. 1 (E. C.) podstatným spôsobom\nzmenil svoju výpoveď, na základe ktorej prokurátor zastavil trestné stíhanie obvineného E. za vraždu\nO. a tento bol prepustený z väzby.\n\nObžalovaný poukázal na ďalšie rozpory vo výpovedi svedka E., ktorým súd nevenoval pozornosť.\nPoukázal na výpovede E. po podaní trestného oznámenia (02.02.2006, 14.02.2006), v ktorých sa\npriznáva k vedomej účasti na vražde poškodeného C., avšak už v zápisnici z výsluchu zo dňa 14.03.2006\npoprel svoju vedomú účasť a tvrdil, že vraždu mal spáchať B. so svojimi chlapcami, on mal len ukázať,\nako C. vyzerá, aké má auto, kde býva a kde pracuje a na tejto verzii E. zotrval aj v nasledujúcom\nobdobí. Uvedený zvrat v jeho výpovedi označil obžalovaný za extrémny, zásadný, neprehliadnuteľný\na nevysvetlený, a preto ho nie je možné ponechať bez povšimnutia. Tento rozpor nie je možné vysvetliť\nani plynutím času, nakoľko je málo pravdepodobné, že by si svedok dobre nepamätal, či sa vraždy\nzúčastnil vedome alebo k nej došlo bez predchádzajúcej dohody a bez jeho súhlasu.\nNamietal aj jednostranné (v neprospech obžalovaného) hodnotenie svedeckých výpovedí E. F., Q. E.\na N. E., ktoré spochybňujú výpoveď svedka E. a označil za zarážajúce, že okresný súd nevzhliadol v\njeho výpovediach zásadné rozpory s tým, že v podstate vždy vypovedal zhodne, že za chlapcami z\nVýchodu, respektíve za niekým od R. ho neposlal E. F., ale Q. E., pretože z jeho výpovedí jednoznačne\nvyplýva, že to mal byť F., ktorý chcel, aby E. zabezpečil niekoho od R., čo vyplýva z jeho výpovede zo\ndňa 14.02.2006 ...„tam mi povedal advokát E., že sa nám spojiť s chlapcami od R., ktorí sú z Východu,\nže F. povedal, že ja ich mám poznať, že sú to tí, ktorí chodili so R. na chatu na A.“, dňa 14.03.2006\nuviedol ...„ja som na druhý deň išiel za E., ktorý sa ma spýtal tú istú otázku, či poznám niekoho z Východu\nod R., ja som povedal, že áno, on mi povedal, že E. niečo potrebuje, aby som sa s niekým z nich stretol\na prišiel za E.“, dňa 19. -20.03.2007 E. vypovedal: „ten mi povedal, že sa mám spojiť s niekým od R. z\nI., že E. mu povedal, že z Východu nejakých chlapcov poznám, čo bola aj pravda a mám zabezpečiť,\nvybaviť niekoho od nich, aby prišiel za E., že on mu už všetko vysvetlí“.\nĎalší rozpor sa týkal skutočnosti, kto a kedy mal doviezť vozidlo Alfa Romeo do Banskej Bystrice, keď v\nzápisnici o trestnom oznámení svedok E. tvrdil, že ho doviezol obžalovaný deň pred skutkom, v zápisnici\nzo dňa 14.02.2006 tvrdil, že ho doviezol obžalovaný asi 2 týždne pred skutkom, v zápisnici o výsluchu zo\ndňa 16.03.2006 tvrdil, že obžalovaný poslal nejakého chlapca, aby zobral vozidlo do Banskej Bystrice\na oni potom spoločne s obžalovaným hľadali na sídlisku auto podľa čísla paneláka, pri ktorom malo byť\nodparkované, v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 19. až 20.03.2007 tvrdil, že vozidlo do Banskej\nBystrice doviezol obžalovaný asi týždeň pred skutkom.\nRozpory sa týkali aj toho, či svedok E. bol alebo nebol pri tom, keď mal obžalovaný podpáliť vozidlo Alfa\nRomeo, keď v zápisnici 02.02.2006 uviedol, ... „on polial auto zvnútra a zapálil ho, potom sme utekali ku\nceste, kde asi vo vzdialenosti 15 metrov nás čakal V...“, v inej zápisnici uviedol, ... „polial auto zvnútra\na zapálil auto, keď sme pešo prechádzali ku Zacharovi, povedal mi, že mám byť kľudný pred V., že mu\nnemám nič povedať...“, v zápisnici z 19. - 20.03.2007 uviedol, ... „potom mi povedal, aby som išiel do\nauta ku V. a aby sme ho počkali v aute, asi za 5 minút dobehol do auta aj on a kázal nám ísť smerom\nna Brezno, ...ja som nevidel, čo B. išiel robiť, ale predtým mi povedal, že choď do V. auta, lebo ja to\nidem tu zapáliť“.\nRozporné boli aj tvrdenia o prerozdelení odmeny, keď v zápisnici z 02.02.2006 svedok E. vypovedal,\nE. mi dal 600.000,- Sk, B. 400.000,- Sk, odišli sme od E. a B. mi dal ešte 100.000,- Sk a povedal, že\nich mám dať tomu chlapcovi, čo bol so mnou, čo nás viezol, v zápisnici zo 14.02.2006 E. vypovedal\ntotožne, avšak v zápisnici zo 16.03.2006 uviedol, na stole boli nejaké peniaze, E. ich dal B. a navrhol,\nže 600.000,- Sk ide B. a 400.000,- Sk mne a 100.000,- Sk z tých 400.000,- Sk mám dať V., v zápisnici\nz 19 - 20.03.2007 vypovedal, že je tam asi milión korún, mne dali 400.000,-Sk, že 100.000,- Sk mám\ndať tomu chlapcovi, čo bol s nami, v zápisnici zo 14.06.2023 vypovedal, že E. dal 1.000.000,- R. B.,\nten mi dal 400.000,- Sk a 100.000,- Sk, že mám dať V.. Z uvedeného podľa obhajcu obžalovaného\nvyplýva, že kým E. v prvých výpovediach tvrdil, že peniaze prerozdeľoval E., on dostal 400.000,- Sk a\nB. zo svojho podielu mu dal 100.000,- Sk pre V., v neskorších výpovediach peniaze prerozdeľoval B. s\ntým, že E. dostal 300.000,- Sk a V. 100.000,- Sk a zvyšných 600.000,- Sk zostalo B.. Pripustil, že by si\nsvedok E. nemusel pamätať, kto prerozdeľoval odmenu, avšak je málo uveriteľné, že by si nepamätal,\nči dostal 400.000,- Sk alebo 300.000,- Sk. Práve tento nezanedbateľný rozpor vo výpovedi E. najlepšie\nodzrkadľuje selektívny prístup súdu k hodnoteniu dôkazov podľa toho, či išlo o dôkazy v prospech alebo\nv neprospech obžalovaného. Kým súd nevzhliadol vo výpovedi E. také rozpory, ktoré by spochybňovali\ncelú jeho výpoveď, také rozpory vzhliadol vo výpovedi I. Q. a JUDr. J. Sabóa, a to práve z dôvodu, že\ntíto nevypovedali zhodne ohľadom rozdelenia finančných prostriedkov za predaj auta.\nV ďalšej časti odvolania sa obžalovaný zameral na hodnotenie dôveryhodnosti svedka E. a uviedol,\nže pokiaľ sa E. zúčastnil na vražde poškodeného C., je len prirodzené, že istá časť jeho výpovede\nkorešponduje s inými zabezpečenými dôkazmi, nedokazuje to však, že vypovedal pravdu o tom, s\nkým mal tento skutok spáchať, a práve v tejto časti sú jeho (skoršie a neskoršie) výpovede plné\nneprehliadnuteľných rozporov a nie sú v súlade s výpoveďami očitých svedkov. Pokiaľ súd ospravedlnil\n\nzmeny v jeho výpovediach časovým odstupom, obžalovaný uviedol, že časový odstup nespôsobuje\nzmeny v spomienkach, ale ich postupné „vyblednutie“, avšak svedok E. v každej neskoršej výpovedi\nniektoré okolnosti opisoval úplne inak, uvádzal vždy nové a iné skutočnosti a fakty, čo indikuje dôvodnú\nobavu o jeho vystupňovanej snahe (ako kajúcnika) usvedčiť obžalovaného B. i nad rámec jeho reálnych\npamäťových stôp. Takáto výpoveď by vzhľadom na extrémne rozpory, ktoré svedok nevedel vysvetliť,\nnemohla byť posúdená ako vierohodná ani keby išlo o bežného svedka. Ide však o zločinca, ktorý mal\nextrémnu motiváciu obviniť iné osoby, aby si sám zabezpečil beztrestnosť a v tejto súvislosti poukázal\nna judikatúru ESĽP k hodnoteniu dôveryhodnosti výpovedí „kajúcnikov“. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že\nsvedok E. získal faktickú beztrestnosť za spáchanie trestného činu vraždy až po právoplatnom skončení\ntrestného stíhania voči E. F. za vraždu E. C. a skôr nemohol mať v uvedenom istotu, pretože E. na\nhlavnom pojednávaní dňa 14.06.2023 uviedol, že vedel, že má dočasne zastavené trestné stíhanie a\nz toho logicky vyplýva, že keď všetko na súde potvrdí, bude mu trestné stíhanie zastavené s tým, že\nsi myslí, že mu takýto postup spomenuli aj oni, ale mal o uvedenom vedomosť, pretože keď bol vo\nväzbe, čítal právo. Súd uvedenú výhodu považoval za akceptovateľnú s poukazom na mieru zavinenia\nsvedka E., ktorý ako šofér nevedel, že k vražde poškodeného C. dôjde, pretože obžalovanému\nišiel len ukázať, kde tento býva a v kontexte páchateľa, ktorého svedok usvedčoval (E. F.), uvedené\nvšak podľa obžalovaného predstavuje ďalší dôkaz o mechanickom akceptovaní výpovede E. súdom,\npretože miera účasti E. na vražde poškodeného nebola dokazovaná a vyplýva výlučne z jeho výpovedí.\nV roku 2006 dvakrát vypovedal, že vraždu mal vykonať on (ako vodič) spoločne s obžalovaným, až\nnásledne svoju výpoveď zmenil, a to práve preto, že ak by zotrval na pôvodnej verzii výpovede, bolo\nby oveľa obtiažnejšie zastaviť voči nemu trestné stíhanie. Takto bol v podstate len obeťou, ktorý sa\nna vražde C. nechcel podieľať. Zdôraznil, že zmena jeho výpovede nespôsobuje zánik alebo nulitnosť\npredchádzajúcich výpovedí, a preto je akceptovanie E. poskytnutej beztrestnosti za spáchanie trestného\nčinu vraždy s poukazom na mieru jeho zavinenia absolútne neprijateľné.\nKu konštatovaniu okresného súdu, že zo spáchania skutku obžalovaného nepriamo usvedčovali aj\nsvedkovia S. R., W. L. a N. C., obžalovaný uviedol, že svedok R. až po šiestich rokoch zistil, že o C.\nvražde má informácie, pričom aj tento svedok bol obvinený z vraždy O., a to na základe výpovede toho\nistého svedka C., ktorý svoju výpoveď neskôr zmenil. Pokiaľ považoval okresný súd výpoveď R.. R. za\ndôveryhodnú, pretože za svoju svedeckú výpoveď nezískal žiadne výhody, obžalovaný uviedol, že z jeho\nsvedeckej výpovede nemá dôkazný význam len tá časť, v ktorej uviedol, že E. mu povedal, že sa vraždy\nzúčastnil obžalovaný, ale aj tá časť, kde vypovedal o pokusoch vraždy poškodeného C., na ktorých sa\nmal podieľať E., pričom E. na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2023 na otázku obžalovaného, či sa\nzúčastnil v roku 1998 príprav a pokusov o vraždu E. C. odpovedal, ... „nie, nespomínam si“. Z uvedených\ndôvodov označil výpoveď svedka R. za dôkaz, ktorý výrazným spôsobom spochybňuje vierohodnosť E..\nObžalovaný namietal ako nezmyselné odôvodnenie súdu k výsluchom svedkov W. L. a N. C. s využitím\nvideokonferencie tak, aby nebolo možné vidieť ich vzhľad a identifikovať ich, pretože opatrenia na zmenu\nvzhľadu svedka sú len zákonnou možnosťou a nie povinnosťou, pričom totožnosť uvedených svedkov\nbola odhalená uvedením ich mena a priezviska, na hlavnom pojednávaní bola overená sudcom, a\npreto došlo vykonanými opatreniami k zásahu práv obžalovaného na obhajobu. V prípade označených\nsvedkov nešlo o utajovaných svedkov, pričom Trestný poriadok pripúšťa vykonať opatrenia na utajenie\nvýzoru svedka výlučne v prípade, ak ide o svedka, ktorého totožnosť má zostať utajená. Súd teda\nvýsluch uvedených svedkov vykonal v rozpore so zákonom, čím sa dopustil procesnej chyby, ktorá má\nza následok nulitnosť takto vykonaných dôkazov.\nĎalej namietal, že okresný súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu svedka V. z\nprípravného konania, hoci mal byť podľa výpovede svedka E. účastníkom prejednávaného skutku, teda\nbol podozrivou osobou, a preto nemal byť vypočúvaný v procesnom postavení svedka. Obvinený nie\nje len ten, komu bolo vznesené obvinenie postupom podľa § 260 ods. 1 Trestného poriadku, ale aj\nosoba podozrivá zo spáchania z trestného činu a nikto nemôže byť svedkom vo svojej vlastnej trestnej\nveci. Poukázal na rozhodnutie ESĽP zo dňa 15.03.2022 vo veci A. P. Q. proti Islandu, v ktorom ESĽP\nkonštatoval, že trestné obvinenie existuje od okamihu, keď je jednotlivec príslušným orgánom úradne\nvyrozumený o obvinení zo spáchania trestného činu alebo od okamihu, keď bola jeho osobná situácia\npodstatne ovplyvnená konaním orgánov štátu v dôsledku podozrenia voči nemu. Napriek tomu, že\nsťažovateľ nebol oficiálne prehlásený za podozrivého v rámci trestného vyšetrovania, nešlo o okolnosť,\nktorú by mal ESĽP zohľadniť pri určení, či sa ochrana v trestnoprávnej vete v článku 6 na sťažovateľa v\nrozhodnej dobe (v čase, keď bol vypočúvaný ako svedok) vzťahovala. Sťažovateľ bol jednou z ôsmich\nosôb, ktorých telefóny boli odpočúvané, pričom tieto osoby boli v priebehu odpočúvania opakovane\noznačované ako podozrivé osoby. ESĽP uviedol, že toto mu postačuje k záveru, že sťažovateľ bol\nv danej dobe dotknutý konaním orgánov štátu v dôsledku podozrenia voči nemu a teda proti nemu\n\nexistovalo trestné obvinenie v zmysle článku 6 Dohovoru. Z uvedeného obžalovaný vyvodil, že E. V. bol\nvypočúvaný v postavení svedka napriek tomu, že sa skutku aktívne zúčastnil, išlo teda o osobu podozrivú\na z uvedeného dôvodu sú zápisnice o jeho výsluchoch nezákonné, a preto aj samotné prečítanie týchto\nzápisníc bolo závažným procesným pochybením konajúceho súdu.\nK vozidlu Alfa Romeo obžalovaný uviedol, že jeho predaj pred skutkom potvrdil svedok I. Q., N. Q. aj\nN. R. a namietal, že pokiaľ ide o svedkov v prospech obžalovaného, už neplatí súdom uplatnená téza\n(v prípade svedka E.), že v podstatných bodoch sa ich výpovede zhodujú, ale nepatrný rozpor ohľadom\nnaloženia s finančnými prostriedkami za predaj vozidla vo výpovediach týchto svedkov bol dôvodom pre\nvyslovenie nedôveryhodnosti celej ich výpovede. Okresný súd neuveril výpovedi I. Q., pretože nepotvrdil\nvýpoveď obžalovaného v časti, že obžalovaný si časť peňazí ponechal za opravu vozidla a konštatoval,\nže bolo spoľahlivo preukázané, že posledným držiteľom vozidla bol obžalovaný, s tým, že obžalovaný\nposielal do väzby peniaze Q. z iného dôvodu, čo vyslovil bez toho, aby bolo zrejmé, na základe akých\ndôkazov k tomuto záveru dospel. Konštatovanie súdu, že výpoveď N. R. nekorešponduje s výpoveďami\nobžalovaného, ani svedka I. Q. z dôvodu, že svedok sa vyjadroval len ku skutočnosti, ako mal obžalovaný\nnaložiť s peniazmi, a nie ako reálne s nimi naložil, je podľa obžalovaného ďalším príkladom deformácie\ndôkazov v neprospech obžalovaného.\nPokiaľ okresný súd k výpovedi Q. E. uviedol, že nezistil, že by OČTK vyvíjali na E. E. nátlak a nútili ho\nvypovedať tak, ako uvádza Q. E., obžalovaný uviedol, že ak súd nejakú okolnosť nezistil, neznamená,\nže sa nestala a nie je dôvodom na spochybnenie dôveryhodnosti svedka, pričom svoj záver, že\ntvrdenia obžalovaného a svedka Q. E., že sa prvýkrát stretli až po vražde E. C. neobstojí, okresný súd\nneodôvodnil. Namietal, že okresný súd považoval výpovede N. E., Q. E. a E. F. za účelové a adekvátne\nich procesnému postaveniu obvinených v inej trestnej veci (za objednávku vraždy poškodeného C.),\npretože rovnaké procesné postavenie svedka E. nebolo pre súd dôvodom pre vyslovenie akejkoľvek\npochybnosti o účelovosti jeho výpovede. Procesné postavenie E. F., ktorý bol za vraždu E. C. právoplatne\nodsúdený, pritom neodôvodňuje pochybnosti o účelovosti jeho výpovede, pretože na rozdiel od svedka\nE. si svojou výpoveďou nemohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania ani odsúdenia. Okrem\ntoho E. F. sa priznal k spáchaniu tridsiatich vrážd a popiera výlučne spáchanie vraždy poškodeného C.,\nza ktorú bol právoplatne odsúdený na základe výpovede E..\nNavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného\nporiadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom\nrozsahu znova prejednal a rozhodol.\nOdvolanie prokurátora\nProkurátor odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.07.2024. Výrok\no treste považoval za nezákonný a nezohľadňujúci závažnosť trestného činu, z ktorého bol obžalovaný\nuznaný za vinného. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že obžalovanému nebolo možné uložiť\nvýnimočný – doživotný trest odňatia slobody z dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol, pretože\nz ním označeného rozhodnutia ŠTS nevyplýva, že obžalovanému bol trest ukladaný podľa § 404 ods.\n3 Trestného poriadku a tiež preto, že okresný súd nesprávne vyložil ust. §-u 403 ods. 3 Trestného\nporiadku.\nArgumentoval, že rozhodnutím ŠTS zo dňa 09.11.2015, sp. zn. BB-3T 3/08 bol obžalovanému uložený\nsúhrnný trest odňatia slobody na doživotie (za vraždu B. W., založenie a zosnovanie zločineckej skupiny,\nhrubý nátlak a vraždu E. C.) až po rozhodnutí KS BB sp. zn. 2T/31/2001 z 28.06.2007 v spojení\ns rozhodnutím NS SR sp. zn. 2To/1/2008 z 11.11.2008, ktorým mu bol (len) za vraždu E. C. uložený\nnepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej\nskupiny a ktoré bolo v rámci obnovy konania (KS BB sp. zn. 3Ntok 1/2021 v spojení s rozhodnutím NS\nSR sp. zn.4Tost 37/2021) zrušené, avšak § 403 ods. 3 Trestného poriadku sa vzťahuje len na prípady,\nkeď dôjde k obnove toho konania, v ktorom bol uložený súhrnný trest, aby súd, ktorý o treste rozhoduje,\nmal reálnu možnosť vyhodnotiť závažnosť všetkých skutkov. V čase vydania (v rámci obnovy konania\nzrušeného) rozhodnutia KS BB vo veci vraždy E. C. však obžalovanému nebol uložený súhrnný trest,\na preto KS BB nezohľadňoval spoločenskú závažnosť skutkov obžalovaného aj v rámci jeho ďalšej\ntrestnej veci vedenej ŠTS pod sp. zn. BB-3T 3/08 (založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, vražda B.\nW., hrubý nátlak). Okresný súd preto môže zásadu reformatio in peius uplatniť len na súhrnný výnimočný\ntrest doživotia, ktorý bol obžalovanému uložený v roku 2015 (ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 z 09.11.2015),\nnie však na uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov (KS BB sp. zn. 2T/31/2001 v spojení s NS\n\nSR sp. zn. 2To/1/2008), pretože uvedeným postupom by v tomto konaní nevyhodnotil závažnosť skutku\nvraždy E. C. pre spoločnosť a obžalovanému by objektívne za tento skutok nemohol uložiť žiadny trest.\nNapriek zamietnutiu jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom vypracovania tzv.\nresocializačného posudku obžalovaného a posúdenia možnosti jeho nápravy v súvislosti s jeho\nnávrhom, aby bol obžalovanému uložený výnimočný doživotný trest odňatia slobody, považoval aj\nnaďalej za potrebné, aby okresný súd pribral do konania znalca. Poukázal pritom na závažnosť\na mimoriadne vysoký stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť (založenie\na zosnovanie zločineckej skupiny, 2 vraždy), obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu (poprava\nE. C. so samopalom počas bežného denného svetla pred rodinným domom), obzvlášť zavrhnutiahodnú\npohnútku (vražda E. C. na objednávku, vražda B. W. za to, že sa odmietol podieľať na nelegálnom\ndovoze cigariet) a obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok (nenapraviteľný následok smrti 2\nosôb) a nedostatočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo\nnariadené v inej trestnej veci (založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, vražda B. W.). Poukázal\naj na dĺžku väzobného stíhania obžalovaného, trvanie výkonu jeho trestu odňatia slobody, popredné\nčlenstvo v zločineckej skupine a bol toho názoru, že nie je nádej na nápravu obžalovaného miernejším\ntrestom odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Dôvodil, že obžalovaný po prepustení z výkonu trestu dňa\n17.12.1997 až do jeho ďalšieho zadržania a uvalenia väzby dňa 01.03.2001 pôsobil v zločineckej skupine\npo R. a následne si vybudoval vlastnú zločineckú skupinu. Po prepustení z väzby dňa 27.01.2004\nspáchal v roku 2004 vraždu B. W. a pôsobil ako čelný predstaviteľ zločineckej skupiny. Následne bol\nopakovane vo väzbe a výkone trestu od 24.08.2006 nepretržite doposiaľ. Podľa správy ÚVV Leopoldov\nzo 16.02.2024 dodržiaval podmienky výkonu väzby, avšak v jeho správaní sa vyskytli nedostatky,\nprechovával nedovolené predmety (mobilné telefóny) a počas celého obdobia (viac ako 12 rokov) dostal\nlen 2 pochvaly.\nOhľadom posúdenia resocializačnej prognózy a povahových a charakterových čŕt obžalovaného vo\nvzťahu k vražde E. C. namietal, že nebolo vykonané vlastné znalecké dokazovanie a znalecký posudok\npsychologičky L. E. T., L. zo dňa 19.10.2015 a jeho doplnok č. 79d/2021 zo dňa 22.01.2022, ktorý dal\nvypracovať ŠTS v trestnej veci týkajúcej sa trestného činu založenia a zosnovania zločineckej skupiny,\nhrubého nátlaku a vraždy B. W., považoval z vecnej stránky za nedostatočný. Dôvodil, že z posudku\nzo dňa 19.10.2025 (z vykonaných testov) vyplýva, že osobnosť obžalovaného nesie trvalé znaky\npatologickej kompozície, s nedostatočným rozvojom v oblasti prosociálnosti, so zvýšením v pudovomotivačnej, ofenzívno-defenzívnej oblasti, s pohotovosťou zaujímať dominantnejšie postavenie na poli\nsociálnych vzťahov s tendenciou využívať na to represívno–agresívne prostriedky na dosiahnutie cieľa.\nNásilnú trestnú činnosť obžalovaný páchal od 18 rokov, správal sa mimoriadne agresívne, bola to\npreňho zvláštna skúsenosť, obdivoval trénera s trestnou minulosťou, proklamoval subjektívne kritický\npostoj k trestnej činnosti, ale vyhýbal sa jej analýze. V čase znaleckého psychologického vyšetrenia mal\ndružku a 14 ročného syna. Z doplňujúceho posudku, ktorému predchádzalo len klinické pozorovanie\nznalca počas jedného vyšetrenia, bez vykonania testov slúžiacich na odhalenie praktík vyšetrovaných\nosôb, ktoré sa vo všeobecnosti snažia javiť ako sociálne žiadúce a získať o sebe priaznivé hodnotenie,\nnaproti tomu vyplynulo, že u obžalovaného dominuje téma sebarekonštrukcie a potreba odčinenia\ntrestnej minulosti, ktorú prehodnocuje a nechce sa k nej nikdy vrátiť, pričom znalkyňa považovala\njeho komunikáciu za autentickú. Uviedla, že obžalovaný má tendenciu vnímať a významne akcentovať\npotreby iných ľudí a vystúpiť z vlastného egocentrizmu, hodnotným sa javia jeho citové väzby k členom\nrodiny. Uzavrela, že za predpokladu dobrej spolupráce s odborníkmi v rámci resocializačného programu\nmôže byť budúca adjustácia obžalovaného relatívne úspešná. Uvedené podľa názoru obžaloby nedáva\nžiadnu záruku nápravy, pretože dobrá spolupráca s odborníkmi, či interpersonálne vzťahy obžalovaného\ns rodinou nemusia byť trvalé a môžu sa kedykoľvek zmeniť, zvlášť, keď ide len o znalcom deklarovanú\nmožnosť. Znalkyňa pri výsluchu dňa 08.04.2022 uviedla, že od roku 2007 obžalovaného vyšetrovala\nopakovane. Prokurátor spochybnil jej tvrdenie, že obžalovanému je ľúto, že sa dopúšťal trestnej činnosti,\npretože zo znaleckého dokazovanie nie je zrejmé, ako k tomu záveru dospela. Podľa prokurátora\nnedefinovala ani tzv. „spúšťač“ jeho trestnej činnosti, pretože poukázala len na liberálnejšiu dobu\nvoči kriminalite a pripustila vplyv vrodených genetických a neurologických faktorov. Prokurátor pritom\npoukázal na to, že obžalovaný podľa všetkého vyrastal v riadnej rodine a pokiaľ mal byť tzv. „spúšťačom“\njeho obdiv k trénerovi s trestnou minulosťou, potom môže byť pre obžalovaného spúšťačom akýkoľvek\nzanedbateľný podnet a tiež na to, že na hlavných pojednávaniach (aj v inej trestnej veci) deklaroval\nabsolútne nekritický postoj k svojej trestnej činnosti. Znalkyňa sa tiež nijako nevyjadrila k svojmu\npredchádzajúcemu hodnoteniu osobnosti obžalovaného (trvalá patologická kompozícia). Vyjadrenie\n\nobžalovaného, že ... „ak by mohol vrátiť čas, tak by si vzal dieťa z detského domova...“, ktoré znalkyňa\nuviedla len vo svojej výpovedi, a nie aj v znaleckom posudku, považoval prokurátor za účelové s cieľom\nvytvoriť o sebe obraz empatického človeka, hoci v čase spáchania vraždy B. W., po opakovanom výkone\nväzby a trestu odňatia slobody, mal obžalovaný maloletého syna, a preto je otázne, aký vplyv na jeho\nkonanie mali jeho rodinné väzby. Prokurátor tiež namietal, že v znaleckom posudku absentuje konkrétny\nprepis vyšetrenia znalca, tento obsahuje len hodnotenie znalkyne, a preto ho nie je možné preskúmať.\nNavrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý\nrozsudok okresného súdu v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil\nvec okresnému súdu na nové rozhodnutie po doplnení dokazovania ohľadom možností resocializácie\nobžalovaného, trvajúc na svojom návrhu uložiť obžalovanému výnimočný trest – trest odňatia slobody\nna doživotie podľa § 29 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005.\nVyjadrenie prokurátora zo dňa 10. septembra 2024 k odvolaniu obžalovaného (replika)\nProkurátor reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného zopakoval skutočnosti, týkajúce sa\nskutkového stavu veci, ktoré prezentoval už na hlavných pojednávaniach a zhrnul, že na zmenu právnej\nkvalifikácie bol obžalovaný riadne procesne upozornený a pri zmene skutkovej vety bola zachovaná\ntotožnosť skutku. O údajných nezákonných praktikách prokurátorov a policajtov, ktorí majú povinnosť\naj operatívnou formou vyhľadávať osoby disponujúce informáciami o trestnom čine, tieto overovať\na konfrontovať a o ich údajnom nátlaku na svedkov nebol obžalovaným produkovaný žiadny relevantný\nobjektívny dôkaz a svedkovia racionálne a riadne odôvodnili dôvody a osobné motívy pre zmenu ich\nvýpovedí v neprospech obžalovaného. Za objednanie vraždy E. C., ktorá spĺňala všetky znaky tzv.\n„mafiánskej popravy“, keď sa na mieste činu našli takmer všetky nábojnice aj samopal I.. XX a vražda\nbola vykonaná počas dňa pred obedom, bol E. F. právoplatne odsúdený Okresným súdom Prešov sp. zn.\n3T/23/08 zo dňa 10. novembra 2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/6/2010\nzo dňa 22. septembra 2010 na doživotný trest odňatia slobody, pričom zo skutkovej vety vyplýva, že\nmalo ísť o signál pre ďalších svedkov, aby nevypovedali proti E. F.. Proces dokazovania a prvostupňové\nrozhodnutie „napravilo“ všetky ESĽP (vo veci B. proti Slovenskej republike) vytýkané nedostatky, keď\nsa okresný súd dôsledne vysporiadal s každou námietkou obhajoby. Zdôraznil, že trestné stíhanie\nE. E. vo veci vraždy U. O. bolo zastavené, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že\ntento skutok nespáchal, a preto bolo jeho prepustenie z väzby dňa 30. marca 2006 jediným možným\ndôsledkom zastavenia trestného stíhania voči jeho osobe, čo NS SR vyhodnotil už v rozsudku sp. zn.\n2To/1/2008 zo dňa 11.11.2008. Pokiaľ mal v súvislosti s vraždou U. O. obžalovaný spáchať trestný čin\nnadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona, uvedené konanie už bolo premlčané. Uznesenie\no začatí trestného stíhania E. E. zo dňa 30. júna 2009 pre podozrenie zo spáchania trestného činu\nkrivej výpovede bolo zrušené, pretože začatie trestného stíhania bolo nezákonné (výpoveď dohľadového\nprokurátora E. X.) a dôvody jeho zrušenia sú obsiahnuté v rozsiahlom odôvodnení jeho rozhodnutia.\nPravdivosť výpovedí svedkov E. a R. a ich vierohodnosť bola hodnotená OS Prešov, KS Prešov, ÚS SR\na tiež NS SR. Skúmal ju tiež ESĽP, ktorý v merite veci odmietol F. sťažnosť. Na podnet obžalovaného\nsa vecou zaoberala aj Generálna prokuratúra SR, ktorá postup prokurátora X. vyhodnotila ako súladný\ns Trestným poriadkom. K beztrestnosti E. E. v trestnej veci vraždy E. C. uviedol, že túto výhodu získal až\npo vydaní rozhodnutia v pôvodnom konaní (rozhodnutie o zastavení trestného stíhania E. E. nadobudlo\nprávoplatnosť 28. mája 2010, teda viac ako rok po právoplatnosti konania, v ktorom bol odsúdený A. B.),\npričom dôvodom zastavenia jeho trestného stíhania ako spolupracujúceho obvineného bola skutočnosť,\nže sa významnou mierou podieľal na objasnení zločinu spáchaného organizovanou skupinou, pričom\nnebol organizátorom, návodcom a ani objednávateľom zločinu a svojimi výpoveďami usvedčoval nielen\nobžalovaného A. B., ale aj E. F., N. E. a E. Q. E.. Na obsahu svojich zmenených výpovedí svedok\nE. zotrval do dnešného dňa, hoci trestné stíhanie pre uvedený skutok má zastavené už viac ako 10\nrokov. Aj k tejto skutočnosti sa NS SR už vyjadril v pôvodnom konaní, keď rozhodoval o odvolaní\nobžalovaného. Zdôraznil, že pri zmene svojej výpovede nemohol mať E. E. istotu, že touto výpoveďou\nsi zaručí beztrestnosť, pretože jeho trestné stíhanie bolo len odložené a svojou zmenenou výpoveďou\nsa priznal, že sa zúčastnil na skutku vraždy E. C.. Objasnil dôvody zmeny svojej výpovede a jej obsah\nbol verifikovaný inými dôkazmi. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by bol svedok E.\nakýmkoľvek spôsobom motivovaný vypovedať proti obžalovanému. Z vykonaného dokazovania naopak\nvyplýva, že vypovedal pravdivo, čo napokon nebolo spochybnené ani rozhodnutím ESĽP, a preto je jeho\nvýsluch zákonne získaným a vykonaným dôkazom, ktorý priamo usvedčuje obžalovaného zo spáchania\ntrestného činu, pričom takéto usvedčenie obžalovaného môže byť použité aj v prípade, ak svedok bol\nspolupáchateľom skutku a v konečnom dôsledku získal beztrestnosť (rozhodnutie ESĽP vo veci [. a iní\n\nvs. Cyprus zo dňa 25.10.2022). Rozhodnutie OČTK o poskytnutí ochrany spolupracujúcemu svedkovi\nspočíva na ich voľnej úvahe, ktorá im bola zverená zákonom a nejde o dohodu o prísľube beztrestnosti\nvýmenou za svedeckú výpoveď. Dočasné odloženie vznesenia obvinenia je zákonný procesný inštitút,\na preto ho nemožno považovať za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej situácie. Rozhodnutie\nmôže byť založené aj na jednej rozhodujúcej výpovedi (rozhodnutia ESĽP D. vs. Holandsko, J. vs.\nHolandsko, I. vs. Holandsko, B. vs. Bulharsko, Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 436/2023 zo dňa 15.8.2023).\nK skutkovým okolnostiam prípadu vraždy poškodeného E. C. uviedol, že E. E. podrobne opísal daný\nskutok počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní v rámci tohto trestného konania 19. - 20. marca\n2007, ale aj počas výpovedí v rámci trestného konania, kde bol obžalovaný F., E. a E., pričom všetky\ntieto výsluchy boli prečítané ako listinné dôkazy. Opísal nielen priebeh spáchania skutku, ale aj jeho\norganizáciu a vyplatenie odmeny za skutok v rodinnom dome E. E. a následnej návštevy E. F.. Na\nsvojej výpovedi zotrval aj dňa 14.06.2020. Pripustil, že výpoveď zo dňa 14.06.2023 obsahovala menej\ndetailov a je možné vnímať drobné alebo väčšie rozpory a uvedené označil za absolútne logické v\nkontexte plynutia času - viac ako 23 rokov od spáchania skutku a prirodzeného úbytku pamäťových stôp\na reprodukčných schopností. Aj k samotným rozporom sa E. na hlavnom pojednávaní vyjadril, že si to už\npresne nepamätá tak, ako predtým. E. podal trestné oznámenie dňa 02. februára 2016 v Ilave, ktoré prijal\nvyšetrovateľ X.. Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že bol poučený o podmienečnom odložení\ntrestného stíhania, pričom sa vyjadril, že sám oslovil príslušníkov PBS, že chce hovoriť s vyšetrovateľom,\nvypovedá sám a dobrovoľne. Skutkový dej tak, ako ho opísal svedok E., bol potvrdený ďalšími dôkazmi a\nzistenými okolnosťami, na ktoré podrobne poukázal v bodoch 1 až 22 (str. 9 až 17 podaného vyjadrenia).\nK odvolacím námietkam, ktoré uplatnil priamo obžalovaný, uviedol, že tento účelovo interpretuje vetu\n„vzhľadom na závažnosť a charakter páchanej trestnej činnosti obvineného, je nevyhnutné, aby obvinený\nbol naďalej vo výkone väzby“ z uznesenia o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 09.\njúna 2022 , pretože táto veta nehodnotí vinu obžalovaného vo vzťahu k trestnej veci vraždy E. C., ale je\nňou argumentované o nemožnosti uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka nad väzbou\nobžalovaného a argument spočíva v jeho doteraz (v čase rozhodovania o ďalšom trvaní jeho väzby\nbol právoplatne odsúdený za vraždu B. W. a za založenie a zosnovanie zločineckej skupiny) páchanej\ntrestnej činnosti podľa odpisu registra trestov. Vo vzťahu k vražde E. C. okresný súd konštatoval len\nexistenciu dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal predmetný skutok, preto považoval námietku\nzaujatosti zo strany obžalovaného, ktorú odôvodnil porušením princípu prezumpcie jeho neviny za\nvybavenú okresným súdom zákonným spôsobom. Je irelevantné, ako bol vyhlásený rozsudok zo dňa\n28.06.2007, pretože uvedené rozhodnutie bolo po povolení obnovy konania zrušené. Skutková okolnosť,\nže „s vozidlom odišli do katastra obce Slovenská Ľupča, kde ho pri poľnej ceste smerom na priechod\nzapálili ...“ nemá žiadny vplyv na žiadnu priťažujúcu okolnosť, ani nesprísňuje právnu kvalifikáciu skutku.\nOkresný súd mal pri ukladaní trestu k dispozícii časť trestného spisu, z ktorého boli oboznámené\nvšetky meritórne rozhodnutia vo veci, hodnotenie obžalovaného, znalecké posudky na posúdenie jeho\nresocializácie a zápisnica z hlavného pojednávania o výsluchu znalkyne. „Judikát“ trestnoprávneho\nkolégia KS v Žiline nie je právne záväzný.\nK odvolacím námietkam prezentovaným obhajcom obžalovaného, ktoré z väčšej časti smerujú k\nspochybneniu celkovej integrity výpovede svedka E. (str. 2 až 27 odôvodnenia odvolania podaného\nobhajcom obžalovaného) uviedol, že rozpory v drobných detailoch nie sú dostatočným dôvodom\nna vyslovenie nedôveryhodnosti svedeckej výpovede, zvlášť, keď sa svedok vyjadroval k udalostiam\nstarým niekoľko rokov, pretože takýto záver opodstatňujú iba závažné rozpory (Nález ÚS SR\n329/2021-108 zo dňa 24.05.2023, bod číslo 58). Prvé výpovede svedka E. sa uskutočnili počas\nprípravného konania v dňoch 28.09.2001, 02.03.2001, 25.09.2001 a na hlavnom pojednávaní dňa\n29.04.2003. Okresný súd tieto výpovede zohľadnil a riadne sa s nimi vysporiadal. Zmenu výpovede\nsvedok odôvodnil a táto má racionálny základ spočívajúci v jeho obavách z likvidácie pri poskytnutí\npravdivej výpovede proti E. F., keď práve E. C. bol za jeho pravdivú výpoveď popravený na objednávku\nE. F.. Označené výpovede svedok vykonal v čase, keď poskytoval obžalovanému A. B. falošné alibi,\npretože obhajoba B. považovala za nevyhnutné reagovať na skutočnosť, že mobilné číslo používané\nobžalovaným, bolo dňa 26.06.2000 zachytené prostredníctvom A. stanice v obci Vyšná Boca, na\nnepreukázané tvrdenia obžalovaného, že v deň vraždy E. C. bol na Okresnom súde v Trebišove\na tiež na to, že vozidlo Alfa Romeo bolo predané neznámemu Ukrajincovi. Skutočnosť, že okresný\nsúd uvedené dôkazy vylúčil z hodnotenia dôkazov z dôvodov uvedených v druhom odseku na str. 125\nprvostupňového rozsudku, označil prokurátor za nesprávne s poukazom na § 564 ods. 1 Trestného\nporiadku s tým, že ak bol úkon vykonaný zákonne podľa Trestného poriadku č. 141/1961 Zb., tak\nplatí prezumpcia, že je vykonaný v súlade so zákonom aj za účinného Trestného poriadku. Zmenu\nvýpovede E. z dôvodu strachu z E. F. označil za logickú, pretože postavenie, vplyv a schopnosti E. F.\n\n(napr. objednať si vraždu z väzby) boli rozdielne v rokoch 2000 až 2004 v porovnaní s rokom 2006 až\n2007, keď začal vypovedať E. a C. a E. F. bol vo väzbe s viacerými obvineniami z vrážd, pričom jeho\nskupina už prakticky nebola funkčná. Pokiaľ obžalovaný spochybňoval výpovede E. a L. z dôvodu, že\nsú medzi nimi rozpory, uviedol, že obhajoba rieši nepodstatné udalosti a nerieši podstatu skutkového\ndeja - vraždu E. C.. Dezinterpretuje výpovede, pretože E. vypovedal, že sa od X. dozvedel, že o jeho\nplánovanej fyzickej likvidácii mal E. povedať B. v J. a L. vypovedal, že v Brezne malo dôjsť už k jej\nrealizácii, preto ak E. nepopisuje stretnutie v Brezne, neznamená to, že jeho výpoveď je rozporná s\nvýpoveďou L.. Tvrdenie obhajoby, že E. uvedené opisoval z dôvodu, že mu to mali povedať policajti,\noznačil prokurátor za ďalší konštrukt obhajoby, pretože E. uviedol dôvody, pre ktoré o tomto nevypovedal\nv predchádzajúcich výpovediach, zároveň to bolo potvrdené nezávisle aj výpoveďou L., a preto má\ntvrdenie svedka E. oporu vo vykonanom dokazovaní. Že sa obavy E. z F. a B. v priebehu času nenaplnili,\nnepreukazuje, že nemal z uvedených osôb strach. Argument obhajoby, že splnenie zákonnej povinnosti\nsvedčiť/konfrontovať sa s uvedenými osobami je dôkazom o tom, že nemal strach, označil prokurátor za\nabsurdný. Na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Prešov dňa 02. decembra 2008 E. vypovedal,\nže s B. sa nestretával po skutku - po vražde E. C., a nie o tom, že sa s ním už vôbec nestretol. K\nspochybňovaniu nedôveryhodnosti E. v súvislosti s tým, či sa osobne poznal F. a B., prokurátor uviedol,\nže výpoveď E. bola obhajobou dezinterpretovaná, pretože E. povedal, že B. chodieval so R. na penzión\na že on (E.) odtiaľ poznal B. a nie, že sa tam stretával/stretol F. s B.. E. zároveň pripustil, že to nevie\nnaisto. Skutočnosť, že E. sa s C. konfrontoval v trestnej veci F. pre vydieranie, teda, že sa v minulosti\nstretli a že vedeli o svojej existencii, nesvedčí o tom, že sa poznali, a preto E. mohol požiadať E. o\npomoc pri identifikácii, kde C. býva a pracuje. K spochybňovaniu E. v tom smere, či sa pozná alebo\nsa poznali s L., alebo s A., uviedol, že nejaká forma poznania E. s A. a L. tam musela byť, pretože E.\nposkytoval alibi B. súvisiace s A. (požičania mobilného telefónu v deň skutku) a zároveň sa E. nevyjadril,\nže nepozná L.. To, že ho nespomínal, nie je rozpor a nespochybňuje to jeho dôveryhodnosť. Že A. údajne\nnevedel, že má byť E. zlikvidovaný a že to má preukazovať nedôveryhodnosť E., označil prokurátor\nza absurdný a nelogický konštrukt obhajoby. Prvá výpoveď E. zo dňa 02. februára 2006 bolo podanie\ntrestného oznámenia, keď sa zisťovali len základné skutočnosti súvisiace so skutkom, a preto nemusela\nbyť podrobná. Pokiaľ pri trestnom oznámení E. uviedol, že F. si ho mal zavolať do väznice a povedať\nmu, že má pre neho úlohy a podrobnosti mu povie E., E. vysvetlil, že si to pomýlil, pretože F. navštívil\naž po vražde poškodeného C. a F. sa mu mal pri návšteve poďakovať. Ak by policajti pripravili E. na\njeho výpoveď, je ťažké si predstaviť, že by takúto vec nedomysleli. Táto výpoveď bola vykonaná po\nviac ako piatich rokoch po spáchaní skutku, a preto je logické, že sa v nej objavili drobné rozpory.\nK drobným rozporom ohľadom tankovania benzínu prokurátor uviedol, že podstatou neúčasti E. na\ntankovaní bolo, že by ho niekto mohol spoznať, a preto sám netankoval a zopakoval, že pokiaľ by\nbol E. pripravený políciou na výsluch, je ťažké si predstaviť, že by takúto vec nedomysleli. Doplnil,\nže E. po prehratí videozáznamu spoznal vozidlo, ktorým na pumpu prišli. Dôvod, pre ktorý mal súd\nza to, že obžalovaný mal v čase skutku na hlave kuklu, okresný súd podrobne ozrejmil. Obhajobná\nargumentácia na str. 14 dôvodov odvolania podaných obhajcom obžalovaného je podľa prokurátora\nrozporná v tom, že jedna skupina svedkov tvrdí, že strelec počas streľby kuklu mal a druhá, že ju nemal,\npričom obhajoba poukazuje, že utajený svedok č. 1 videl osobu až pri pumpe Avanti (osoba si mohla\ndať kuklu dole), ale opomína, že táto svedkyňa č.1 videla strelca aj bezprostredne počas skutku, teda\nho videla 2-krát a opisuje, že kuklu nemal (č.l. 423). Považovať svedkyňu č. 1 a jej rekogníciu zo dňa\n28.06.2001 (po viac ako roku po skutku) za „exkulpatórny“ dôkaz, je absurdný obhajobný konštrukt\na doplnil, že svedkyňa č. 1 bola na bicykli, čo znižovalo jej schopnosť sústrediť sa na detail, pričom\nokresný súd (str. 130 rozsudku) dostatočne odôvodnil, prečo výpovede svedkov č. 1 a č. 2 nepovažuje\nza vierohodné. Tiež vysvetlil, prečo nepovažoval za preukázané, že by sa vo vozidle mali nachádzať\nviac ako 2 osoby (str. 130 rozsudku). K obhajobnej námietke týkajúcej sa odevu páchateľov, prokurátor\nuviedol, že závery súdu nemožno považovať za nesprávne, pretože je možné, že na fotografiách došlo\nk skresleniu, keď na č. listu 177 až 178 je vidno, že odev je vo svetlej - bielej farbe, pričom ide len o\ntie časti, na ktoré svietia slnečné lúče, ktoré sú ráno o 8.00 hod. v lete intenzívne a na fotografiách,\nna ktoré nesvieti slnko a osoba - obžalovaný je v tieni, tak jeho odev je tmavý (č. listu 171 až 173).\nZ týchto záberov je možné dedukovať záver, že obžalovaný mal tmavé oblečenie. Okolnosti príchodu\nvozidla do Banskej Bystrice okresný súd dostatočne vysvetlil. Svedok E. si uvedené nemusel pamätať,\nani to nemusel vedieť, pretože vozidlo používal obžalovaný. Napokon k uvedenému sa svedok E.\nvyjadril dňa 14.06.2023a uviedol: „ja som dneska uviedol, že viem, že tá Alfa bola, ale ak si dobre\nspomínam, ja neviem, kedy ju doviezol. Ja neviem koľko tam bola“. K tvrdeniu obhajoby, že F. a R.\nmali v čase vraždy zlé vzťahy, prokurátor uviedol, že požiadavka od F. znela na „chlapcov z Východu\nod R.“ a nie priamo na R.. E. nemal istotu, že jeho trestné stíhanie bude zastavené v zmysle § 215\n\nods. 3 Trestného poriadku, a preto mohol vo svojich výpovediach bagatelizovať svoju účasť, avšak\nuvedené nemalo žiadny vplyv na výsledok konania, pretože konajúca prokurátorka mala preukázané, že\naj E. participoval na vražde E. C. ako vodič, pričom prežité udalosti museli na neho nejakým spôsobom\npsychicky vplývať, logicky ho to mohlo traumatizovať, a preto mohol niektoré detaily vytesniť. Že svedok\nE. poskytne po 23 rokoch konzistentnú a ničím nespochybniteľnú výpoveď, je v rovine utópie. V konaní\nbolo preukázané, že zo strany obhajoby boli počas prípravného konania vytvárané falošné svedecké\nvýpovede, ktoré potvrdzovali rôzne alibi pre obžalovaného (E., A., C., R., Q.) a súd sa riadne vysporiadal\ns tým, prečo I. Q. B. N. R. neveril. Za zaujímavý moment v odôvodnení odvolania obžalovaného označil\nprokurátor skutočnosť, že samotná obhajoba nemá žiadne pochybnosti o tom, že E. sa zúčastnil na\nvražde poškodeného, hoci obžalovaný A. B. poukazoval aj na iné možné motívy I. E. C. (mohol ho\nzavraždiť napríklad L.) a obhajoba neposkytla žiadnu odpoveď na možný motív svedka E. vypovedať\nv neprospech obžalovaného. Jej tvrdenie, že ide o zločinca, ktorý mal extrémnu motiváciu obviniť iné\nosoby, aby si sám týmto spôsobom zabezpečil beztrestnosť, označil prokurátor za absurdné, pretože\nak by E. neposkytol výpoveď, je možné s najvyššou pravdepodobnosťou predpokladať, že E. by nikdy\nnebol trestne stíhaný pre vraždu E. C. a bolo by zachované status quo, keď práve jeho výpoveď bola\nimpulzom, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený v pôvodnom konaní. Zároveň zdôraznil, že jeho výpoveď\nbola okresným súdom dostatočne preskúmaná, keď súd riadne vysvetlil dôvody, pre ktoré akceptoval\ntú najvyššiu výhodu, ktorú V. E. E.. Vedel, že má dočasne zastavené trestné stíhanie a je logické, že\npredpokladal, že sa mu trestné stíhanie zastaví a tiež je logické, že mu to povedal napríklad vyšetrovateľ,\nže toto je možnosť, ktorá môže nastať, avšak istotu v tomto smere nemal. Táto skutočnosť nevyplýva zo\nžiadneho dôkazu, a preto ide len o konštrukciu obhajoby. Zdôraznil, že trestné R. E. E. bolo zastavené\npostupom podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku, teda v čase zastavenia jeho trestného stíhania bolo\npreukázané, že riadne participoval na vražde E. C. bez absencie subjektívnej stránky v jeho konaní.\nDôsledné odôvodnenie poskytol okresný súd aj vo vzťahu k svedkom: R., L. a C., odôvodnil aj spôsob\nvýsluchu L. a C. a tiež vysvetlil, prečo uvedeným výpovediam a výsluchu svedka E. V. (bola prečítaná\nzápisnica z jeho výsluchu) priznal tzv. „nižšiu dôkaznú hodnotu“. Z vykonaného dokazovania nevzišiel\nani jeden priamy, či nepriamy dôkaz o tom, že by E. V. vedel, čo ide obžalovaný B. s E. E. vykonať.\nArgumenty obhajoby, že V. bol podozrivý, preto nie sú validné, pričom procesný inštitút podozrivého\nTrestný poriadok v tom čase ani nepoznal. Argument obhajoby by tak mal zmysel len v prípade, ak by\nexistovalo reálne dôvodné podozrenie, že E. V. poskytol vedomú pomoc pri páchaní skutku, čo však v\nkonaní nebolo preukázané. Posledným reálnym disponentom s vozidlom bol obžalovaný B., čo okresný\nsúd logicky odôvodnil a tvrdenie obhajoby, že vozidlo bolo predané neznámemu Ukrajincovi, je účelové.\nNavrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.\nVyjadrenie obžalovaného k vyjadreniu prokurátora k dôvodom jeho odvolania (duplika)\nObžalovaný argumentoval v podstate rovnako ako v doplnení dôvodov jeho odvolania prostredníctvom\nobhajcu. Pre odlišnú skutkovú situáciu namietal použiteľnosť obžalobou poukazovaného rozhodnutia\nESĽP o možnosti založenia rozhodnutia na jednej (rozhodujúcej) výpovedi kajúcnika. Poukázal na to, že\nvo výpovediach svedka E. vznikli extrémne rozpory a nezhodujú sa ni s výpoveďami ďalších kajúcnikov\n- A., R., C. a L., ktorí dostali za svoje výpovede masívne výhody a overovanie vierohodnosti kajúcnika\niba výpoveďou ďalšieho kajúcnika neposilňuje princíp spravodlivého procesu. Zdôraznil existenciu\nexkulpatórnych dôkazov – rekognícia s utajeným svedkom č. 1 a č. 2, výpoveď utajenej svedkyne č.\n1 (vylúčila obžalovaného ako osobu strelca aj ako osobu sediacu na sedadle spolujazdca), výpoveď\nS. E. (do vozidla videla nastupovať muža s tým, že obžalovaného nikdy nevidela). Vo väzbe používal\nmobilný telefón až po podaní obžaloby, teda výpovede svedkov z roku 2001 nemohli byť korigované.\nS poukazom na závery znaleckého dokazovania označil výpovede svedkov R. a C. za nepoužiteľné\nv trestnom konaní. Spôsob zabezpečenia výpisov telefonických hovorov z BTS a spôsob výsluchu\nsvedkov L. a C. nemá oporu v Trestnom poriadku. U. I. svoju výpoveď nikdy nezmenila, zotrvala na\nnej aj pri konfrontácii s E.. V. A. a W. L. sa v rokoch 2005 a 2006 pripravovali na vraždu obžalovaného\nz dôvodu prevzatia kontroly nad jeho prevádzkami a inými aktivitami, čím bola podstatným spôsobom\nspochybnená vierohodnosť a spoľahlivosť ich výpovedí. Pri výpovediach E. V. v trestnej veci F. a spol.\nsi nemohol uplatniť právo na obhajobu a podrobiť ho kontradiktórnemu výsluchu. Zachar obžalovaného\nnikdy neusvedčoval z účasti na vražde C.. Obžalovaným vznesená námietka zaujatosti nebola okresným\nsúdom vybavená nijako, čo nesie znaky svojvôle a došlo k porušeniu jeho práv (II ÚS 428/2020 bod 123,\nI. ÚS 249/2017 z 31.08.2017 bod 35). Okrem E. len svedok L. J. tvrdil, že strieľal muž v kukle, avšak\ntomuto svedkovi vo výhľade bránilo krovie. Tvrdil, že spolujazdec a strelec neboli tie isté osoby (výpovede\nsvedkovia č. 1 a 2), popis osoby spolujazdca na prednom sedadle a osoby strelca je odlišný (utajená\n\nsvedkyňa č. 1). Zdôraznil, že prípadný záver o nevierohodnosti obhajoby nemôže byť usvedčujúcim\ndôkazom o vine obžalovaného (Nález pléna ÚS ČR sp. zn. PL. ÚS 110/20 zo dňa 27.07.2021). V podaní\nzo dňa 24.02.2025 obžalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia ESĽP a ÚS SR.\nNavrhol, aby krajský súd postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol.\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť\npodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolania prokurátora krajskej prokuratúry a\nobžalovaného boli podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku,\nodvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku,\npričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaných odvolaní v zmysle\n§ 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného\nporiadku.\nVo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil\ndokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku v rozsahu nevyhnutnom na\njeho rozhodnutie, ku ktorým mal obžalovaný možnosť jednotlivo sa vyjadriť.\nProkurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí pridržiaval obsahu podaného odvolania\na obsahu jeho vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného, poukázal na dôvody rozsudku okresného súdu\na navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaciemu návrhu vyhovel a podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e)\nTrestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste a podľa § 322 ods.\n1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu na nové rozhodnutie po doplnení dokazovania ohľadom\nmožnosti resocializácie obžalovaného, trvajúc na svojom návrhu uložiť obžalovanému výnimočný trest\n– trest odňatia slobody na doživotie podľa § 29 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nplatnom do 31.12.2005. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť v celom rozsahu podľa § 319\nTrestného poriadku.\nObhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku,\nzrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), b),\nc), d) Trestného poriadku a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie\nprokurátora navrhol zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.\nObžalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na nové konanie\nz dôvodov, ktoré uvádzal v prvostupňovom konaní aj v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na\nnález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 245/2024 bol toho názoru, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky\ntýkajúce sa posudzovania vierohodnosti výpovedí spolupracujúcich osôb. Výrok o treste považoval\nza nezákonný, pretože okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku ŠTS\nzo dňa 24.02.2009, pričom uvedené rozhodnutie prijal v senáte aj N. P., ktorý bol neskôr vylúčený\nz vykonávania úkonov v trestnom konaní a poukázal na § 31 ods. 4 Trestného poriadku. Odvolanie\nprokurátora navrhol zamietnuť.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe\na po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí čítaním listinných dôkazov v rozsahu nevyhnutnom\nna jeho rozhodnutie dospel k záveru, že odvolanie prokurátora, ani odvolanie obžalovaného neboli\npodané dôvodne.\nOdvolací súd konštatuje, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné\nzásady trestného konania uvedené v § 2 Trestného poriadku, najmä zásadu zákonného procesu (§ 2\nods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), náležitého zistenia okolností svedčiacich v prospech alebo\nneprospech obvineného (§ 2 ods. 10), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12) ako aj zásadu\nrovnosti strán/kontradiktórnosti konania (§ 2 ods. 14). K vyhlásenému rozsudku dospel po bezchybnom\nprocesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú,\ns výnimkou nepripojenia celého trestného spisu ŠTS sp.zn. BB-3T/3/2008 vedeného v trestnej veci\nobžalovaného a spol., vo vzťahu ku ktorému rozhodoval o treste. Odvolací súd tento nedostatok v jeho\nprocesnom postupe zhojil, uvedený spis pripojil a vykonal dokazovanie prečítaním jeho podstatného\nobsahu v rozsahu nevyhnutnom na preskúmanie rozhodnutia okresného súdu o uloženom treste,\n\npretože pre účely uloženia súhrnného trestu je spoľahlivo preukázaný skutkový stav len vtedy, ak si súd\npred vydaním rozhodnutia popri odpise z registra trestov zabezpečí aj celý trestný spis, vo vzťahu ku\nktorému ukladá súhrnný trest.\nPokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne, dostatočne\npresvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k záveru o jeho vine\nobžalovaného v zmysle podanej obžaloby po zmene právnej kvalifikácie skutku postupom podľa § 244\nods. 2 Trestného poriadku. Vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne v zhode s ich obsahom a\nzároveň logickým a aj presvedčivo odôvodneným spôsobom. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku\nv odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel (str. 5-124),\nakými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali a ktoré\nskutočnosti vzal za dokázané (str. 124-154), teda sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými\nokolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného. Jeho hodnoteniu nemožno z hľadiska pravidiel\nvyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného poriadku nič vytknúť, pretože neodporuje základným princípom\nhodnotenia dôkazov ani skutkovým záverom, ku ktorým z nich dospel. V podrobnostiach krajský súd\npoukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska uznania viny obžalovaného, s ktorým sa\nv celom rozsahu stotožnil, pretože ich opakovanie nie je účelom tohto rozhodnutia.\nVo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa nedostatku priamych dôkazov a dôkazov\nobjektívnej povahy o priebehu skutku tak, ako bol v konaní ustálený, rozporov vo vlastných výpovediach\nsvedkov a rozporov ich výpovedí s ostatnými vykonanými dôkazmi, nevierohodnosti výpovedí svedkov\nE., R., L., C., A. pre ich osobné záujmy na usvedčení obžalovaného a s poukazom na obsah\nznaleckých posudkov o všeobecnej a špecifickej viehohodnosti ich výpovedí, preskúmania výhod,\nC. E. ako spolupracujúci obvinený získal a ich vplyvu na vierohodnosť jeho svedeckých výpovedí,\npraktík uplatňovaných OČTK, hodnotenia dôkazov a motivácie na zmenu výpovede spolupracujúceho\nobvineného E. E., či chýb konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolací\nsúd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu k vine\nobžalovaného, ani ich právnu kvalifikáciu, a preto ich odvolací súd považoval za nedôvodné.\nIšlo o námietky, ktoré obžalovaný v zásade v rámci svojej obhajoby prezentoval už pred prvostupňovým\nsúdom a s ktorými sa okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vysporiadal. Jeho úvahy pri\nhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich súhrne mali oporu v obsahu vykonaných dôkazov\naj s ohľadom na uvedené obhajobné námietky a netrpeli žiadnou logickou chybou. V podstate išlo\no námietky, ktorými obžalovaný predostieral vlastné úvahy k hodnoteniu vykonaných dôkazov, k\nmotivácii E. E. a vyššie označených svedkov na zmenu ich výpovedí, k dôveryhodnosti ich výpovedí\na vlastné predstavy o činnosti OČTK, ktorými spochybňoval skutkové závery okresného súdu, avšak\nbez toho, aby predniesol alebo predložil dôkaz na podporu jeho tvrdení a úvah. Zameral sa najmä\nna spochybnenie dôveryhodnosti svedeckých výpovedí E. pre existujúce rozpory v jeho výpovediach,\nktoré sa však týkali len detailov ohľadom toho, či strelec a vodič vozidla (ne)mali v čase skutku na\nhlave kuklu, či (ne)bol E. prítomný pri zapálení vozidla, či (ne)sedel vo vozidle počas tankovania\npohonných hmôt pred skutkom, či (ne)poznal poškodeného C., či (ne)bol ohrozený na živote, či\nsa (ne)bál F., či sa po skutku (ne)stretával s členmi skupiny okolo F., či on alebo obžalovaný mal\nvyplatiť svedka V., kto a akým spôsobom mu predniesol požiadavku na vykonanie skutku a s kým\nsa mal za tým účelom spojiť, či mal vodič vozidla v ruke mobilný telefón alebo vysielačku, trvanie/\nskončenie pracovného pomeru E. v erotickom salóne G., miesta a doby trvania parkovania vozidla\nna Uhlisku v Banskej Bystrici pred skutkom..., a nie priebehu skutku tak, ako bol v konaní ustálený,\na preto námietky s uvedeným obsahom neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu\na jeho rozhodnutie o vine obžalovaného. Nesúhlas obžalovaného s hodnotením vykonaných dôkazov\nnepostačuje na spochybnenie jeho správnosti, pretože v hodnotení dôkazov okresným súdom podľa\n§ 2 ods. 12 Trestného poriadku odvolací súd nevzhliadol žiadnu logickú chybu, ani skreslenie, či\nzdeformovanie ich obsahu, a preto jeho odvolacie námietky vyhodnotil ako spôsob jeho obhajoby, ktorej\nneprisvedčil. Okresný súd výstižne poukázal na to, že obžalovaný bol zo spáchania skutku usvedčený\nnielen výpoveďou svedka E. E., ale v nadväznosti na ňu aj výpoveďami ďalších svedkov, R.. R., V. A., E.\nV., G. C., S. E., L. J., znaleckými posudkami, obrazovým záznamom z priemyselnej kamery z čerpacej\nstanice Shell v Banskej Bystrici s pripojenou fotodokumentáciou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi\nzaloženými v spise, ktoré plne odôvodňovali prijatý skutkový a právny záver. Hoci E. E. zmenil svoju\npôvodnú výpoveď, hodnoverne vysvetlil, že obžalovaného neusvedčoval v dôsledku vyhrážok voči svojej\nosobe, z ktorých mal obavu. Argumentácia obžalovaného, že tento svedok je nedôveryhodný (mal užívať\npsychoaktívne látky, bol nahovorený, aby skutok popísal podľa predstáv polície, z čoho mu mali plynúť\nvýhody v podobe prepustenia z väzby a zastavenia trestného stíhania), je nepodložená obhajobná\n\nkonštrukcia obžalovaného, pričom s uvedenými tvrdeniami sa okresný súd vysporiadal. Popísať priebeh\nvykonania skutku tak, ako to M. E. E., nemohol podľa predstáv polície, pretože takto popísať skutok\nmohol len ten, kto jeho priebeh priamo vnímal, pričom s ohľadom na charakter skutku je podľa\nodvolacieho súdu logické, že v jeho pamäti sa najviac uchovali spomienky na samotný priebeh tohto\nskutku a okolnosti, ktoré mu bezprostredne predchádzali, alebo naň nadväzovali. Jeho výpoveď\nzostala v podstatných okolnostiach skutku nezmenená až do rozhodnutia súdu, hoci mu už nehrozil\ntrestnoprávny postih za účasť na ňom.\nNa rozdiel od konštrukcie odvolacích námietok obžalovaného je treba zvýrazniť, že podstatné časti\nvýpovede E. E. korešpondujú s ďalšími dôkazmi obsiahnutými v spise, napr. svedeckými výpoveďami\nG. C., L. J., či S. E., ktorí popisovali pohyb použitého motorového vozidla, ale aj bezprostredný priebeh\nsamotného skutku - zastrelenia E. C. vrátane toho, že spolujazdec v tomto motorovom vozidle údajne\ntelefonoval (podľa výpovede E. E. boli použité vysielačky). V neposlednom rade treba zvýrazniť, že\nsvedok E. E. svojou výpoveďou ku dňu pôvodného (na základe povolenej obnovy konania zrušeného)\nrozhodnutia o vine obžalovaného nezískal žiadne výhody, práve naopak, priznal ňou, že sa zúčastnil\nuvedeným spôsobom na tomto skutku a trestné stíhanie voči jeho osobe bolo v tom čase len odložené.\nJeho trestné stíhanie ohľadom účasti na skutku vraždy poškodeného E. C. bolo zastavené až po\nprávoplatnosti pôvodného rozhodnutia o vine obžalovaného B., čím nesporne v súvislosti so zmenou\njeho svedeckej výpovede v neprospech obžalovaného B., ale aj v neprospech E. F., N. E. a E. Q. E.\nzískal najvyššiu možnú výhodu v podobe faktickej beztrestnosti, s čím sa okresný súd aj v súvislosti so\nzávermi ESĽP v dostatočnom rozsahu a správne vysporiadal. Svedeckú výpoveď E. E. (aj „kajúcnikov“\nA., R.) podrobil dôslednému hodnoteniu aj v kontexte „výhod“, ktoré za svoju usvedčujúcu výpoveď\nzískal a v konečnom dôsledku jej uveril, pretože bola podporená ďalšími vykonanými dôkazmi tak, ako\nto vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol. Odvolací súd sa s jeho skutkovými zisteniami o získaných\n„výhodách“ (č.l. 105-108, 111,117-118 prvostupňového rozsudku) a ich vyhodnotením (č.l. 130-141)\nz hľadiska dôveryhodnosti svedeckej výpovede „kajúcnika“ stotožnil, pretože boli vecne správne. Takisto\nz vykonaných dôkazov je presvedčivo preukázané, že obžalovaný je spájaný so skutkom aj použitým\nmotorovým vozidlom, ktoré si nemohol vyzdvihnúť na základe súhlasu I. Q. ako tvrdil, ale toto auto bez\njeho súhlasu a bez súhlasu majiteľa servisu v Trebišove V. S. (č. l. 692) bolo z jeho servisu odňaté partiou\nštyroch chlapov (z ktorých jeden bol A. B.). Napokon so skutkom je spojený tiež záznam z priemyselnej\nkamery z čerpacej stanice Shell v Banskej Bystrici, ktorá dokumentuje prítomnosť tohto vozidla spolu s\nobžalovaným v inkriminovanom čase v Banskej Bystrici. Rozhodnutie o vine obžalovaného pritom môže\nbyť založené aj na jednej rozhodujúcej výpovedi „kajúcnika“, pokiaľ je jej dôveryhodnosť dostatočne\npreskúmaná a má oporu aj v obsahu iných vykonaných dôkazov, pričom uvedené predpoklady boli v tejto\ntrestnej veci naplnené.\nDokazovaním boli vyvrátené obhajobné tvrdenia obžalovaného, že v deň skutku bol na Okresnom\nsúde v Trebišove aj jeho tvrdenie, že mobilný telefón, ktorého signál bol dňa 26.06.2000 zachytený\nv okolí vysielača Veľká Boca požičal inej osobe (V. A.) a nebola preukázaná žiadna motivácie svedka\nE. na usvedčovanie osoby (obžalovaného), ktorá skutok nespáchala, naopak, dokazovaním bolo\npreukázané, že ich vzťahy boli dobré.\nZáznam z BTS stanice nebol nezákonne získaným dôkazom, pretože nešlo o dôkaz získaný\nutajovaným spôsobom. V rámci súčinnosti, ktorú sú, okrem iných, v trestnom konaní povinné poskytnúť\nOČTK pri plnení ich úloh aj právnické osoby, tie, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete\na elektronické komunikačné služby, poskytujú Policajnému zboru údaje súvisiace s poskytovaním\nelektronickej komunikačnej služby, teda informácia o zaznamenaní signálu z mobilného telefónu\nužívaného obžalovaným je dôkazom použiteľným v tomto trestnom konaní. Z prehľadu prichádzajúcich\na odchádzajúcich hovorov a najmä lokalizácie hovorov z mobilného telefónu obžalovaného vyplynulo, že\ntento bol dňa 26.06.2000 (deň pred vraždou, keď obžalovaný mal byť podľa výpovede E. E. ubytovaný\nna chate v oblasti Čertovice) používaný v okolí vysielača Veľká Boca a dňa 27.6.2000 v okolí Rimavskej\nSoboty (kde sa podľa obhajobnej verzie obžalovaného, ktorá nebola dokazovaním potvrdená, mal\nuskutočniť predaj motorového vozidla Volkswagen Golf).\nHoci sa nenašli vysielačky, ktoré mali byť použité za účelom koordinácie pohybu so svedkom V., ich\npoužitie potvrdil nielen svedok E., ale aj svedok V.. Vozidlo použité pri skutku, ktorým naposledy\ndisponoval obžalovaný, bolo spolu s obžalovaným\npred skutkom videozáznamom zachytené na\nčerpacej stanici Shell v Banskej Bystrici a z neho vyhotovené fotografie, ktoré boli pri vykonávaní\nvyšetrovacieho pokusu dňa 11.04.2001 boli porovnané s fotografiami obžalovaného. Svedok V. (v inom\n\nkonaní) vypovedal, že zo Slovenskej Ľupče (kde bolo vozidlo podpálené) viezol svedka E. a osobu\nmenom „A.“.\nSkutočnosť, že svedok V. nebol pre jeho úmrtie vypočutý kontradiktórnym spôsobom v tomto konaní\na bola prečítaná zápisnica z jeho výpovede v inom trestnom konaní (OS Prešov, sp. zn. 3T/23/2008,\nobžalovaný E. F. a spol. – objednávka vraždy poškodeného C.), nemá za následok porušenie\npráva obžalovaného na obhajobu, pretože išlo o neopakovateľný úkon, ktorý predstavuje výnimku\nz požiadavky kontradiktórnosti konania. Legitímny procesný postup nemôže byť dôvodom nezákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia. Okresný súd sa pritom vysporiadal s dôkaznou silou tohto dôkazu a pre\núčely svojich skutkových záverov ho logicky a v súlade s jeho obsahom správne vyhodnotil aj v súhrne\ns ostatnými dôkazmi. Obžalovaný nedôvodne tvrdil, Y. E. V. nemohol byť vypočúvaný v procesnom\npostavení svedka, pretože bol podozrivý z účasti na trestnom čine, pretože žiadne trestné obvinenie\nmu nebolo vznesené, s čím sa okresný súd správne vysporiadal.\nNedôvodná bola aj námietka týkajúca sa spôsobu výsluchu svedkov L. a C., pretože nemala oporu\nv platnej právnej úprave. Uvedení svedkovia boli zaradení do programu ochrany (§ 2 ods. 6 zákona č.\n256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čo v konaní nebolo sporné.\nIch výsluch v konaní pred súdom, s využitím videokonferencie za súčinnosti Prezídia Policajného zboru\nbol po overení ich totožnosti sudcom vykonaný v súlade s § 7 ods. 8 a § 15 uvedeného zákona tak,\nže za účelom ich ochrany boli vykonané opatrenia na utajenie ich vzhľadu. Z dôsledkov uvedeného\npostupu, ktoré obžalovaný namietal, nemožno vyvodzovať nezákonnosť tohto dôkazu, pretože bol\nzískaný zákonným postupom a vykonaný zákonným spôsobom, a preto nedošlo v zmysle jeho odvolacej\nargumentácie k zásahu do jeho práva na obhajobu. Nešlo u utajovaných svedkov, ako tvrdil obžalovaný,\nale o svedkov zaradených do programu ochrany (§ 2 ods. 3 uvedeného zákona).\nPokiaľ obžalovaný poukazoval na existenciu dôkazov (utajená svedkyňa č. 1 ho pri rekognícii\nneopoznala, svedkyňa E. videla do vozidla nastupovať muža a na hlavnom pojednávaní uviedla, že\nobžalovaného nikdy nevidela), ktoré jednotlivo považoval za exkulpatórne dôkazy, okresný súd sa s ich\nobsahom, ktorý nepoprel ani neskreslil, vysporiadal v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku aj v súhrne\ns ostatnými vykonanými dôkazmi a po takomto vyhodnotení, ktoré netrpelo žiadnou logickou chybou ich\nsprávne nepovažoval za dôkaz neviny obžalovaného.\nNámietka obžalovaného týkajúca sa kontaminovania preskúmavaného prvostupňového rozsudku\nnezákonnosťou pôvodného (pred obnovou konania) vydaného rozsudku bola právne irelevantná,\npretože z právne neexistujúceho rozhodnutia nemožno vyvodzovať žiadne následky. Písomné\nvyhotovenie prvostupňového rozhodnutia zodpovedá jeho zneniu tak, ako bolo vyhlásené na hlavnom\npojednávaní dňa 06.03.2024. Prípadné zmeny v opise skutku a priebehu skutkového deja, pokiaľ\nzostane zachovaná totožnosť skutku, patria do kompetencie súdu. Podľa ustálenej súdnej praxe\ntotožnosť skutku podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku je zachovaná, ak je zhoda aspoň buď v konaní\nalebo následku, alebo aspoň čiastočná zhoda v podstatných okolnostiach prípadu, čím je potrebné\nrozumieť skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú konanie páchateľa alebo následok jeho konania z\nhľadiska právnej kvalifikácie, ktorá prichádza do úvahy. Z uvedeného je potom zrejmé, že totožnosť\nskutku bola v danom prípade zachovaná a rozsudok z uvedeného pohľadu je v súlade so zákonom.\nNámietka obžalovaného týkajúca sa porušenia jeho práva na prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 2\nDohovoru nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu spisu. Okresný súd uznesením sp. zn.\n6Tk 1/2022 zo dňa 09.06.2022 podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného o\nprepustenie z väzby na slobodu zo dňa 24.05.2022 (č. l. 3528 až 3533), ktorá bola súčasťou vznesenej\nnámietky zaujatosti voči členom senátu vo veci sp. zn. 6Tk/1/2022 (č. l. 3501 - 3502). Okresný súd v\nňom konštatoval že: „Aj naďalej možno konštatovať existenciu dôvodného podozrenia, ktoré nasvedčuje\ntomu, že obvinený spáchal predmetný skutok, ktorý je v podanej obžalobe právne kvalifikovaný ako\ntrestný čin vražda podľa § 219 ods. 1 Zákona č. 140/1961 Zb. z v znení platnom do 31.12.2005“.\n„... aj v tomto štádiu trestného konania je dôvodnosť trestného stíhania opodstatnená usvedčujúcou\nvýpoveďou svedka E. E..., svedka R...., svedka A...., výpoveďami svedkov G. C., S. E. a L. J. ..., obsahom\nzvukového záznamu z čerpacej stanice Shell v Banskej Bystrici, vrátane pripojenej fotodokumentácie..“.\nZ uvedeného je zrejmé, že v označenom uznesení okresný súd nijakým spôsobom neprejudikoval\nvinu obžalovaného z trestného činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a ktorý bol predmetom\njeho konania pod sp. zn. 6Tk/1/2022, pretože v ňom s poukazom na uvedené dôkazy konštatoval\nlen existenciu dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal skutok, ktorý bol predmetom jeho konania,\n\na preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na prezumpciu neviny v zmysle článku 6 ods. 2\nDohovoru.\nNedôvodná bola aj námietka obžalovaného, týkajúca sa porušenia jeho práva na nestranný súd a\nsúd zriadený zákonom, pretože jeho argumentácia týkajúca sa (ne)vybavenia jeho námietky zaujatosti\nsenátu okresného súdu, nemala oporu v obsahu spisu. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil,\nže trestná vec obžalovaného A. B. bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T/1/2021\nzo dňa 01.03.2022 postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorému\nbol spis doručený dňa 11.03.2022. Obžalovaný podal dňa 01.03.2022 na Krajský súd v Banskej Bystrici\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu (č.l. 3336). Uznesením 6 Tk/1/2022 zo dňa 22.03.2022 (č.l.\n3407 a nasl.) senát okresného súdu zložený z predsedníčky senátu N. H. R. B. prísediacich E. U. G. a\nE. E. P., žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku\nzamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvineného a podľa\n§ 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného\núradníka nad obvineným. Sťažnosť obžalovaného krajský súd uznesením sp. zn. 3Tos/24/2022 zo\ndňa 05.04.2022, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Následne okresný súd\ndňa 14.04.2022 (č.l. 3468) rozhodol o námietke zaujatosti, ktorú obvinený vzniesol proti všetkým\nčlenom senátu ešte dňa 28.03.2022 (č.l. 3419 spisu) tak, že podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku\nv spojení s § 31 ods. 1 Trestného poriadku nie sú sudkyňa N. H. R., B. prísediaci E. E. P. a E.\nU. G. vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Banská\nBystrica pod sp. zn. 6Tk/1/2022. O sťažnosti obžalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici dňa\n11.05.2022 uznesením sp. zn. 3Ntok/7/2022 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol. Následne podal obvinený dňa 26.05.2022 ďalšiu námietku zaujatosti voči senátu (č.l. 3501),\nku ktorej sa okresný súd vyjadril v uznesení sp. zn. 6Tk/1/2022 zo dňa 09.06.2022 (č.l. 3528 a nasl.)\ntak, že o nej konať nebude, pretože nebola vznesená bezodkladne. Krajský súd v Banskej Bystrici\nnepovažoval uvedený procesný postup okresného súdu za nesprávny (uznesenie sp. zn. 3Tos/64/2022\nzo dňa 24.06.2022, ktorým rozhodol o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n6Tk/1/2022 zo dňa 09.06.2022, ktorým okresný súd podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol\nžiadosť obvineného A. B. o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 24.05.2022). Krajský súd uviedol\n(č.l. 3555), že o nevylúčení predsedníčky senátu a dvoch členov senátu (prísediacich) bolo už v tomto\nkonaní právoplatne rozhodnuté, pričom druhú námietku zaujatosti obžalovaný mohol okresnému súdu\nadresovať podstatne skôr. Zároveň uviedol, že nebolo zistené, že by senát okresného súdu bol zložený\nv rozpore s rozvrhom práce okresného súdu na rok 2022. Z uvedeného je zrejmé, že opakovanou\nnámietkou zaujatosti sa zaoberal jednak okresný súd, a jednak aj krajský súd v tom zmysle, že okresný\nsúd o nej nekonal, pretože nebola vznesená bezodkladne a odvolací súd považoval jeho procesný\npostup za správny. Preto odvolacia námietka obžalovaného, že sa súdy jeho námietkou zaujatosti\nnezaoberali, nezodpovedá obsahu spisu, a preto nie je dôvodná. Nesúhlas s postupom okresného súdu\npri vyhodnotení jeho opakovanej námietky zaujatosti, ktorá bola vybavená postupom súladným so\nzákonom, nie je dôvodom na tvrdenie, že súdy nepreverili, či v jeho veci koná nestranný súd a súd\nzriadený zákonom.\nNámietka, týkajúca sa nezákonnosti rozhodnutia o treste obžalovaného, ktorý mu bol ukladaný vo vzťahu\nk rozsudku ŠTS sp.zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022 v spojení s rozsudkom NS SR sp.zn. 1To/9/2022\nzo dňa 07.09.2022 z dôvodu, že o jeho vine rozhodoval senát, ktorého predsedom bol N. N. P., ktorý bol\nuznesením NS SR sp.zn. 1Tost/2/2022 zo dňa 26.01.2022 vylúčený z vykonávania úkonov trestného\nkonania vo veci obžalovaného A. B. vedenej na ŠTS pod sp. zn. BB-3T/3/2008 nebola dôvodná,\npretože nemala oporu v obsahu spisu. K uvedenému je potrebné uviesť, že rovnakú námietku vzniesol\nobžalovaný už v odvolaní proti rozsudku ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, sp.zn. BB-3T/3/2008 z\n08.04.2022, ktorým ŠTS rozhodoval o treste obžalovaného na základe uznania jeho viny, ktorý výrok\no vine po povolení obnovy označeného konania ŠTS zostal nedotknutý. NS SR v rozsudku sp.zn.\n1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022 konštatoval, že pokiaľ bol obžalovaný rozsudkom ŠTS z 24.02.2009\nsp. zn. BB-3/T/3/2008 uznaný za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 296 Trestného zákona, z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9\nods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), i) a j) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 a trestného činu\nhrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 235a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona\núčinného do 31.12.2005, „nerozhodovali vylúčení sudcovia“... „K vylúčeniu sudcu prvostupňového súdu\nN. N. P. došlo až rozhodnutím NS SR zo dňa 26.01.2022. Možno konštatovať, že pri rozhodovaní o\nvine a treste v pôvodnom konaní, ale aj v konaní o obnove konania, boli dôvody vylúčenia R. N. N.\nP. neznáme nielen súdom, ale aj procesným stranám, a teda právne neexistovali. Prvostupňový súd\npostupoval správne, keď v novom konaní v zmenenom zložení senátu vykonal dokazovanie zamerané\n\nna objasnenie všetkých otázok dôležitých pre uloženie trestu a následne v tomto odvolacom konaní nie\nje možné spochybnenie už právoplatných výrokov o vine žiadnym relevantným procesným postupom, a\nuž vôbec nie konštatovaním porušenia práva na nestranný súd, spravodlivé súdne konanie a prezumpciu\nneviny“. Uvedené znamená, že otázka vylúčenia N. N. P. V. úkonov trestného konania vo veci vedenej\nŠTS pod sp. zn. BB-3T/3/2008, v ktorom bolo pred povolením obnovy konania a pred vylúčením N. N.\nP. právoplatne rozhodnuté o vine obžalovaného a po povolenej obnove konania sa rozhodovalo len o\ntreste, už bola právoplatne vyriešená v označenom rozsudku NS SR riadnym procesným postupom (v\nkonaní, ku ktorému sa vzťahovala), a preto v tomto konaní nemala uvedená námietka obžalovaného\nžiadnu právnu relevanciu. O vine obžalovaného za inú jeho trestnú činnosť, vo vzťahu ku ktorej bolo v\ntomto konaní rozhodované o treste obžalovaného za celú jeho zbiehajúcu sa trestnú činnosť, nerozhodol\nvylúčený sudca, a preto výrok o treste prijatý v tomto konaní nebol z namietaných dôvodov nezákonný.\nOdvolací súd preto v zhode so závermi odvolaním napadnutého rozhodnutia uzavrel, že súhrn\nvykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali\nsa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil obhajobu obžalovaného, ale zároveň\nspoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený, tento bol správne právne\nkvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný. Na základe všetkých uvedených skutočností\npreto ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené\nvo výrokovej časti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a že ho tam ustáleným spôsobom\nspáchal obžalovaný A. B.. Na tom nemôžu nič zmeniť ani obžalovaným vytýkané drobné nepresnosti vo\nvýpovediach svedka E. E., pretože nemajú nijakým zásadným spôsobom vplyv na podstatné skutkové\nzistenia, ako na to poukázal už okresný súd. Prvostupňový súd skutočne dôsledne a do detailov hodnotil\nvierohodnosť výpovede tohto, ale aj ďalších svedkov, o čom svedčí skutočnosť, že ich výpovede\nneprevzal za pravdivé bez ďalšieho overenia, ale stotožnil sa len s tými, ktoré boli verifikované aj inými\nnespochybniteľnými dôkazmi.\nZ uvedených dôvodov výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu „vražda“ podľa § 219 ods. 1,\nods. 2 písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. nevzbudzuje žiadne\ndôvodné (rozumné) pochybnosti. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo preukázané,\nže obžalovaný spoločne s ďalšou osobou, ktorá dňa 27.06.2000 ako vodič riadila osobné motorové\nvozidlo Alfa Romeo H. F. A. XX-XX C. G. Q. F. XX I. A. A. – E. F. C., kde o 11:15 hod. vybehol z vozidla\na samopalom I.. XX najmenej 28-krát vystrelil na E. C., sediaceho v osobnom motorovom vozidle J. G. K.\nev. č. A. a spôsobil mu viacnásobné strelné rany, vedúce u neho k šoku z vykrvácania ako bezprostrednej\npríčine jeho smrti, ku ktorej došlo v uvedený deň o 12:35 hod. K jeho likvidácii pritom došlo po\nvzájomnej dohode s troma členmi organizovanej skupiny, pretože vypovedal ako svedok v trestnej veci\nproti odsúdenému E. F., ktorý jeho likvidáciu dohodol a za ktorú mu (aj vodičovi vozidla) ďalšie dve\nosoby vyplatili odmenu. Tým nepochybne naplnil skutkovú podstatu zločinu, zo spáchania ktorého bol\nuznaný za vinného, pretože iného úmyselne usmrtil a čin spáchal z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.\nŽiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru odvolacieho súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako\nbol ustálený okresným súdom, a preto okresný súd správne dospel k záveru, že vina obžalovaného bola\nbez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.\nPokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd po jeho preskúmaní a po doplnení dokazovania na verejnom\nzasadnutí oboznámením listinných dôkazov majúcich vzťah k uvedenému výroku, dospel k záveru, že\naj výrok o treste je vecne správny, i keď čiastočne z iných dôvodov, než ich formuloval okresný súd.\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd správne, v súlade s § 35 ods. 3 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, konštatoval, že u obžalovaného boli splnené\nzákonom stanovené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu, pretože ho odsudzoval za trestný čin,\nktorý spáchal skôr (27.06.2000), ako bol súdom prvého stupňa (ŠTS v Pezinku, pracovisko Banská\nBystrica) vyhlásený odsudzujúci rozsudok (sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022) za iný jeho trestný\nčin, a to za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného\nzákona č. 300/2005 Z. z., trestný čin vraždy (B. W.) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, §\n219 ods. 1, ods. 2 písm. b), i), j) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení do 31.12.2005 účinného\nv čase spáchania skutku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a trestný čin\nhrubého nátlaku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení do 31.12.2005 účinného v čase spáchania skutku s poukazom na\n§ 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., za ktoré bol (v spojení s rozsudkom NS SR sp.\nzn. 1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022) podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\núčinnom do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 a § 29 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.\núčinného do 31.12.2005 a s použitím Nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012\n\n(uverejnený pod č. 428/2012 Z. z.) odsúdený na úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere\n24 rokov a na jeho výkon bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny, pričom uvedené odsúdenie\nobžalovaného nie je zahladené. Hoci nespochybnil konštatovanie okresného súdu, že v zmysle § 35 ods.\n3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení do 31.12.2005 nesmie byť súhrnný trest miernejší ako trest\nuložený skorším rozsudkom, ktorý tiež správne konštatoval, že po povolení obnovy konania v prospech\nobžalovaného mu v zmysle § 405 písm. b) Trestného poriadku nemôže byť novým rozsudkom uložený\ntrest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku, jeho úvaha, že „skorším rozsudkom“ bol\nrozsudok, ktorým bol obžalovanému uložený (samostatný) trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov\npo uznaní jeho viny z trestného činu vraždy poškodeného C. nebola správna, pretože nemala oporu\nv platnej právnej úprave. Uvedený trest bol obžalovanému uložený až v odvolacom konaní, keď NS\nSR rozsudkom sp. zn. To/1/2008 zo dňa 11.11.2008 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil\nrozsudok KS BB sp. zn. 2T/31/01 zo dňa 28.06.2007, ktorým bol obžalovanému uložený výnimočný\ntrest odňatia slobody vo výmere 24 rokov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny\na obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením na jeho výkon do III.\nnápravnovýchovnej skupiny. V zmysle § 405 písm. b) Trestného poriadku je „pôvodným rozsudkom“\nrozsudok KS BB sp. zn. 2T/31/01 zo dňa 28.06.2007, pretože uvedené zákonné ustanovenie „pôvodný\nrozsudok“ nedefinuje ako rozsudok právoplatný, teda ide o prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom\nčine bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený,\npokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa (R 41/1968), pričom k tejto\nprávnej skutočnosti nedošlo. Rozsudok KS BB sp. zn. 2T/31/01 zo dňa 28.06.2007 bol v odvolacom\nkonaní vo výroku o treste odňatia slobody zmenený rozsudkom NS SR sp. zn. 2To/1/2008 zo dňa\n11.11.2008 a následne boli obidva rozsudky v celom rozsahu zrušené na základe obnovy konania vo\nveci KS BB sp. zn. 2T/31/01 povolenej uznesením KS BB sp. zn. 3Ntok/1/2021 zo dňa 16.06.2021\nv spojení s uznesením NS SR sp. zn. 4Tost/37/2021 zo dňa 23.11.2021. „Pôvodným rozsudkom“\nnemohol byť z rovnakého dôvodu ani rozsudok ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.02.2009, ktorým\nbol obžalovanému uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doživotie za jeho zbiehajúcu sa\ntrestnú činnosť (založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vražda B. W., hrubý nátlak,\nvražda E. C.) v zmysle odvolacej argumentácie prokurátora, pretože po povolenej obnove tohto konania\nŠTS už ŠTS obžalovanému neukladal súhrnný trest za všetky uvedené trestné činy, ale len trest úhrnný\nbez ukladanie trestu za trestný čin vraždy poškodeného E. C., a to preto, že v čase jeho rozhodovania\n(ŠTS dňa 08.04.2022 a NS SR dňa 07.09.2022) nebol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného\nz tohto trestného činu. To znamená, že pri ukladaní trestu neboli dané obmedzenia podľa § 405 písm.\nb) Trestného poriadku.\nJe pritom nesporné, že konanie o trestných činoch, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom\nŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022\na ktorým mu bol uložený výnimočný trest odňatia slobody na 24 rokov so zaradením na jeho výkon do\nIII. nápravnovýchovnej skupiny, je právoplatne skončené a odsúdenie obžalovaného nie je zahladené.\nV preskúmavanej veci súd konal o obžalobe pre trestný čin vraždy E. C., ktorý trestný čin obžalovaný\nspáchal skôr, ako bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok ŠTS, a preto v tomto konaní prichádzalo\ndo úvahy ukladať obžalovanému súhrnný trest za trestný čin prejednávaný v tomto konaní, ale aj\nza trestné činy, z ktorých bol uznaný vinným ŠTS tak, aby výmera trestu zodpovedala zásadám na\nich ukladanie a aby zohľadňovala relevantnú zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného, ako na to\nsprávne a dôvodne poukázal aj prokurátor v podanom odvolaní. Súhrnný trest totiž vyjadruje špecifický\npostup pri ukladaní a úprave konkrétneho druhu trestu a páchateľovi sa ukladá na základe zásad pre\nuloženie úhrnného a súhrnného trestu na základe vopred daných zákonných podmienok pre ukladanie\ntrestov. Pre jeho uloženie musí existovať viacčinný súbeh trestných činov, čo bolo v preskúmavanej\nveci nesporne dané, za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už bol obžalovaný odsúdený a na toto\npredchádzajúce odsúdenie možno prihliadať, pretože odpisom z registra trestov a obsahom trestného\nspisu (ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008) bolo preukázané, že jeho predchádzajúce odsúdenie nie je\nzahladené. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak\nby sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní.\nNapriek uvedenému sa odvolací súd stotožnil s výrokom o treste tak, ako vo veci rozhodol okresný\nsúd, keď u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu považujúc úhrnný výnimočný trest\nodňatia slobody vo výmere 24 rokov uložený obžalovanému za trestné činy založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny, vraždy B. W. a hrubého nátlaku za dostatočný, pretože, ak\nprichádza do úvahy uloženie rovnakého trestu, súd použije ustanovenie o upustení od súhrnného trestu.\nOdvolací súd totiž po preskúmaní výroku o treste z dôvodov uvedených v podaných odvolaniach dospel\npri rešpektovaní § 2 ods. 1, § 23, § 31 ods. 5, § 31 ods. 2, § 34, § 36, § 37 § 38, § 41 a § 42 Trestného\n\nzákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania väčšiny skutkov (v podstate ide o tie isté zásady,\nktoré obsahoval aj Trestný zákon č. 140/1961 Zb. s výnimkou § 38 ods. 3, ods. 4, v rámci ktorého je\nsúd povinný zvažovať pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a príslušným spôsobom upraviť\nzákonom predpísané trestné sadzby) dospel k záveru, že na uloženie prísnejšieho súhrnného trestu za\nzbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného (založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny,\nvražda B. W., hrubý nátlak, vražda E. C.), neboli splnené zákonom stanovené podmienky.\nJe nesporné, že u obžalovaného, ktorý sa viacerými konaniami dopustil minimálne dvoch trestných\nčinov, išlo o ich viacčinný súbeh, pričom najprísnejšie postihnuteľný trestný čin bol trestný čin vraždy\npodľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Za takýto trestný čin je možné uložiť\njedine výnimočný trest, ktorým je podľa § 29 ods. 1 trest odňatia slobody nad 15 až do 25 rokov\nalebo trest odňatia slobody na doživotie. Trest odňatia slobody na 15 až do 25 rokov môže súd uložiť\niba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy\npáchateľa je obzvlášť sťažená (ods. 2), čo neplatí, ak súd ukladá tento výnimočný trest okrem iného\naj podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona. Trest odňatia slobody na doživotie (ods. 3) môže súd uložiť\niba páchateľovi, ktorý okrem iného spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2, a to za podmienok,\nže stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na\nobzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku, alebo\nna obzvlášť ťažký alebo ťažko napraviteľný následok, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana\nspoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad 15 až do\ndvadsiatich piatich rokov.\nPretože do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu, hodnotil všetky potrebné okolnosti súvisiace\ns trestnými činmi vraždy poškodeného E. C., vraždy poškodeného B. W., založenia, zosnovania a\npodporovania zločineckej skupiny a hrubého nátlaku a s ohľadom na odvolanie prokurátora skúmal aj\nsplnenie podmienok na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 29 ods.\n3 Trestného zákona v relevantnom znení. Nemal pritom pochybnosti o tom, že stupeň nebezpečnosti\nvyššie uvedených trestných činov vrážd je pre spoločnosť mimoriadne vysoký, a preto sa s ohľadom\nna zákonnú požiadavku na účinnú ochranu spoločnosti v súvislosti s možným uložením súhrnného\nvýnimočného trestu odňatia slobody na doživotie zaoberal aj tým, či je nádej, že by páchateľa bolo\nmožné napraviť trestom odňatia slobody nad 15 až do dvadsiatich piatich rokov, v tomto konaní trestom\nodňatia slobody vo výmere 24 – 25 rokov, pretože súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený\nskorším rozsudkom.\nOdvolací súd poukazuje na spôsob, akým obžalovaní B. so spolupáchateľmi obmedzili osobnú slobodu\npoškodeného B. W., časové rozpätie od jeho spútania, zabalenia do posteľnej plachty a odvozu\nna odľahlé miesto až do jeho usmrtenia a z hľadiska psychiky obete obzvlášť trýznivý spôsob ich\nkomunikácie. Škrtenie ťažným lanom, ktoré do usmrtenia trvalo asi 10 minút, obeti nepochybne\nspôsobilo mučivé útrapy a o trýznivý spôsob usmrtenia ide aj z hľadiska fyzického utrpenia. Je\npreto nepochybné, že vražda bola vykonaná obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom tak, ako to\npredpokladá § 29 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. To isté možno konštatovať aj v súvislosti s obzvlášť\nzavrhnutiahodnú pohnútku k usmrteniu B. W., keď odmietanie spolupráce pri nelegálnom dovoze cigariet\nje neakceptovateľný dôvod pre usmrtenie človeka z akéhokoľvek hľadiska. V tomto prípade je následok\nnenapraviteľný, preto boli splnené podmienky pre uloženie výnimočného trestu na doživotie podľa\n§ 29 ods. 2 Trestného zákona a zároveň bola splnená aj zákonná podmienka zmysle § 29 ods. 3\npísm. b) Trestného zákona, a síce, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti.\nOkrem uvedenej vraždy bol obžalovaný uznaný za vinného aj z ďalších dvoch trestných činov s\nvysokým stupňom nebezpečnosti a tiež z vraždy E. C.. Podmienky na uloženie výnimočného trestu boli\nu obžalovaného dané jednak s ohľadom na spôsob vykonania uvedených trestných činov a jednak tým,\nže išlo o ich priameho páchateľa. Odvolací súd pritom u obžalovaného B. žiadnu poľahčujúcu okolnosť\nnenašiel. Priťažoval mu, že trestnú činnosť páchal a pokračoval v nej po dlhší čas, pričom v minulosti\nuž bol pre trestné činy obdobnej povahy odsúdený. Z uvedeného a z celkových okolností prípadu preto\nvyvodil, že z hľadiska jeho sklonu k páchaniu trestnej činnosti ide o osobu, ktorej sklon k recidíve je veľmi\npravdepodobný. Všetky ostatné okolnosti, ktoré zvyšovali spoločenskú nebezpečnosť jeho konania, boli\nzahrnuté už do právnej kvalifikácie trestných činov vraždy, preto na ne neprihliadal ako na priťažujúcu\nokolnosť.\nHoci odvolací súd nespochybňuje, že možnosť resocializácie obžalovaného je kompetentný riešiť súd\nako otázku právnu v čase, keď o treste rozhoduje a k riešeniu ktorej znalci poskytujú len podklady\n(R 4/2000), s ohľadom na odborné závery doplnku znaleckého posudku doc. PhDr. Márie Gažiovej,\nPhD., znalkyne z odboru psychológia o resocializačnej prognóze obžalovaného však dospel k záveru,\nže nie je splnená posledná z podmienok na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie\n\npodľa § 29 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť\ntrestom odňatia slobody nad 15 do 25 rokov, de facto 24 -25 rokov v rozumnej miere existuje, a preto\nu neho neboli splnené podmienky na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie. V tomto\nsmere poukazuje na odôvodnenie rozsudku ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 08.04.2022, v ktorom súd\nvýsledky znaleckého dokazovania hodnotil v prospech obžalovaného tak, že resocializácia v zásade\nprichádza do úvahy aj u tohto obžalovaného, pretože znaleckým dokazovaním nebolo potvrdené, že\nnie je nádej, že by ho nebolo možné napraviť aj trestom odňatia slobody nad 15 do 25 rokov, na\nčom sa významnou mierou podieľa už vykonávaný (úhrnný) trest a vzťah obžalovaného k synovi.\nZ hľadiska posúdenia komplexnosti šancí obžalovaného na jeho nápravu, znalkyňa konštatovala aj\nurčité prosociálne črty v jeho správaní, na ktorých je možné budovať jeho prevýchovu. V odvolacom\nkonaní sa NS SR v rozsudku sp. zn. 1To/9/2022 zo dňa 07.09.2022 stotožnil s jeho závermi a zdôraznil,\nže „zákonná formulácia „nie je nádej“ je jednoznačná, striktná a vylučuje akúkoľvek možnosť nápravy.\nHoci znalecký posudok z odboru psychológie nie je v tomto smere jediným dôkazom, je dôkazom\nzásadným a jeho závery nemožno prehliadať bez uvedenia dôležitých dôvodov, najmä nie len poukazom\nna splnenie podmienok podľa § 29 ods. 3 písm. a) a b) aplikovaného Trestného zákona“.\nOkrem uvedeného sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením prokurátora, že uvedený znalecký posudok\na jeho doplnenie, ktoré boli vypracované v trestnom konaní ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 nie je použiteľný\nv tomto konaní, pretože ním jednak bola hodnotená resocializačná prognóza obžalovaného vo vzťahu\nk väčšine skutkov/trestných činov, ktoré bolo potrebné zohľadniť v úvahách o uložení súhrnného trestu\na jednak, podľa názoru odvolacieho súdu, išlo v posudzovanej otázke o vyhodnotenie všeobecne (nie\nlen vo vzťahu ku konkrétnemu trestnému činu) platných zmien v správaní a postojoch obžalovaného\nvo vzťahu k páchaniu protispoločenskej činnosti, pretože ide o zmeny týkajúce sa jeho osobnosti\na (ne)existencie nádeje, že je možné ho napraviť aj trestom odňatia slobody nad 15 do 25. Preto\nnepovažoval za potrebné a dôvodné dopĺňať dokazovanie nariadením nového znaleckého dokazovania.\nVzhľadom na uvedené okolnosti, pohnútku a spôsob spáchania vyššie uvedených trestných činov, by\nbez splnenia podmienok na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie bolo namieste\nuloženie výnimočného trestu odňatia slobody pri hornej hranici zákonom vymedzenej trestnej sadzby\nv zmysle § 29 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (25 rokov), pretože obžalovaný bol uznaný za vinného\nnielen z trestného činu hrubého nátlaku (trestná sadzba 5 až 12 rokov), zo zločinu založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny (trestná sadzba 5 až 10 rokov), ale aj z 2 trestných činov vraždy\na pri použití tzv. asperačnej zásady, na ktorú správne poukázal už ŠTS (sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa\n08.04.2022), bez potreby opakovania jeho záverov prichádzala do úvahy trestná sadzba od 20 do 25\nrokov. Reálne, s ohľadom na splnenie podmienok na ukladanie súhrnného trestu k výnimočnému\ntrestu odňatia slobody vo výmere 24 rokov a nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uloženie\nvýnimočného trestu odňatia slobody na doživotie, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody\nvo výmere 24-25 rokov. Odvolací súd však zobral v prospech obžalovaného do úvahy skutočnosť, že\nobnova pôvodného konania vedeného ŠTS aj KS BB bola povolená v jeho prospech, v prípade konania\nvedeného KS BB pre porušenie jeho práva podľa čl. 6 Dohovoru, ktoré bolo konštatované ESĽP, čím\ndošlo k predĺženiu trestného konania a stavu právnej neistoty obžalovaného. Od spáchania skutku\nvraždy poškodeného C. (XX.XX.XXXX) do aktuálneho rozhodnutia o vine obžalovaného a o treste prešlo\ntakmer 25 rokov (obžaloba podaná dňa 19.12.2001, pôvodné rozhodnutie o vine a treste právoplatné dňa\n11.11.2008, následné rozhodovanie o súhrnnom treste právoplatné dňa 13.09.2010, po obnove konania\nznova uložený súhrnný trest dňa 09.11.2015, následne po povolenej obnove konania – právoplatné\ndňa 23.11.2021 - zrušený výrok o vine obžalovaného za vraždu poškodeného C. aj výrok o súhrnnom\ntreste, aktuálne rozhodovanie o vine obžalovaného za vraždu poškodeného C. a o súhrnnom treste),\nteda obnovou pôvodného konania KS BB povolenou v prospech obžalovaného došlo k obnoveniu\njeho trestného stíhania a jeho predĺženiu o cca 3 a pol roka, čo odvolací súd čiastočne zohľadnil tak,\nže trest uložený obžalovanému v konaní ŠTS sp. zn. BB-3T/3/2008 považoval rovnako ako okresný\nsúd za dostatočný. Preto sa s jeho výrokom o treste, ktorým u obžalovaného upustil od uloženia\nsúhrnného trestu stotožnil ako s vecne správnym. Tým sa obžalovanému skorším rozsudkom uložený\núhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov stal zároveň trestom za trestný čin vraždy\npoškodeného C., ktorý bol posudzovaný v neskoršom (tomto) konaní.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nZ dôvodov vyššie uvedených nepovažoval odvolací súd za dôvodné ani odvolanie prokurátora, ani\nodvolanie obžalovaného, a preto ich podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Žiadne\npochybenie nevzhliadol ani vo výrokoch o nárokoch na náhradu škody.\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4\nTrestného poriadku).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Tk/1/2022", "guid": "8ae3d7b6-3048-4992-8f4e-2516187d0c3a:d1d5e62d-6544-4052-9518-cfeb8f6bcf3a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:145f4898-ddd3-4696-87fd-06feb3893071", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 245/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2"}, {"guid": "ussr:c12c8244-f4a3-4cb7-865c-9a786340a912", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.436.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 436/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 436/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.436.2023.1"}, {"guid": "ussr:e283f629-fdc6-401c-8df6-7015a39ad08b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1"}, {"guid": "ussr:4685ccb8-99b8-44db-8431-42a87a76be0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.358.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 358/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 358/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.358.2018.1"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:d992a8b6-2344-4266-b683-e14582b2d61f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "a3996eee-f81d-45d5-b879-92439f3e395d:9526f93b-fa55-4f69-b131-85d223ece50c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tos/64/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/64/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3996eee-f81d-45d5-b879-92439f3e395d:9526f93b-fa55-4f69-b131-85d223ece50c"}, {"guid": "506f4f0b-205f-4d08-9c92-426ba629d9dd:3c6151bc-437d-46d9-b1cc-75bafae16d57", "ecli": null, "spisova_znacka": "1To/9/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/9/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/506f4f0b-205f-4d08-9c92-426ba629d9dd:3c6151bc-437d-46d9-b1cc-75bafae16d57"}, {"guid": "b89b345f-4abc-4146-9874-a02fafdc864b:1d4b4854-a3c8-457f-9293-aca95e07b422", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tos/24/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/24/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b89b345f-4abc-4146-9874-a02fafdc864b:1d4b4854-a3c8-457f-9293-aca95e07b422"}, {"guid": "67925f19-43ce-43e8-a3a2-fb8dedd8487f:45e51cb9-012c-4ced-8be5-552096ea1553", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Tk/1/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 6Tk/1/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/67925f19-43ce-43e8-a3a2-fb8dedd8487f:45e51cb9-012c-4ced-8be5-552096ea1553"}], "citovane_v": []}