{"guid": "fbb0debf-a813-4a0b-ae3a-6088a06c7286:00cf6f92-39bd-458d-a350-1f11527011a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2", "spisova_znacka": "13Co/31/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/31/2025 z 13. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. mája 2025, sp. zn. 13Co/31/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2", "identifikacne_cislo": "6322201481", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-33", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00cf6f92-39bd-458d-a350-1f11527011a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n13Co/31/2025\n6322201481\n13. 05. 2025\nJUDr. Ján Auxt\nECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu\nJUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXXX\nXXXX, bytom C. B., D. E. XXX/XX, zastúpená F. B. G., G. F. G., H., so sídlom I., J. H. X, IČO: XX XXX\nXXX, v mene ktorej koná konateľ a advokát K. K. G., proti žalovanej: L. G. I., nar. X. XXXXXXXX XXXX,\nbytom M., G. XXX/XX, zastúpená F. B. A. F. H., H., so sídlom M., N. X, IČO: XX XXX XXX, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát K. A. A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej\nproti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-3C/52/2022-381 zo dňa\n20. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-3C/52/2022-381 zo dňa 20.\njanuára 2025 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %\nv lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady\ntrov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej „okresný súd“, alebo\n„súd prvej inštancie“) rozhodol „že žalobkyňa A. B., O. M., nar. XX.XX.XXXX, je výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľností vedených na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru pre k.ú. N. J. P.,\nparc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej\nako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN\nč. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku,\nparc. KN XXX“ (ďalej len „nehnuteľnosti“) (Výrok I.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu\n100% (Výrok II.).\n1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 46 ods. 1\nzák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“),\n§ 5 ods. 1, § 28 ods. 1 až 3, § 29, § 30 ods. 1, 2, 4 a 5, §31 ods. 1 a 3, § 31a, § 31b, § 42 ods. 3 a 4\nzák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), § 255 ods. 1 zák. č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s odôvodnením, že kúpnu zmluvu zo dňa 5. apríla 2022 (ďalej len\n„kúpna zmluva“) ani návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepodpísala a tieto\núkony urobila v jej mene M. A., na základe plnomocenstva, ktoré získala podvodne.\n1.3 Okresný súd vo veci rozhodol už rozsudkom zo dňa 8. marca 2023, ktorý bol na základe podaného\nodvolania žalovanej uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) č. k.\n\n14Co/35/2023-200 zo dňa 20. júna 2023 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n1.4 Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, vykonal dokazovanie, z ktorého mal\nza preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca dňa 5. apríla 2022 písomne splnomocnila pani M.\nA., ako splnomocnenca, na vykonanie všetkých právnych úkonov v mene splnomocniteľky, a to na\nprevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, podpísanie a podanie návrhu na vklad vlastníckeho\npráva. Predmetné splnomocnenie bolo podpísané na matričnom úrade obce C. B.. Na základe\nvýsledkov dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že žalobkyňou podpísané\nsplnomocnenie pre p. M. A. bolo podpísané slobodne a vážne, a teda platne.\n1.5 Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že žalovaná ako kupujúca, splnomocnila p. F. G. na\nzáklade písomného splnomocnenia zo dňa 6. apríla 2022, aby ju plne zastupovala pri všetkých úkonoch\ntýkajúcich sa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad M., katastrálny odbor (ďalej\nlen „kataster nehnuteľností“) vo vzťahu k nehnuteľnostiam.\n1.6 F. G. podala dňa 7. apríla 2022 návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster nehnuteľností, titulom\nuzatvorenej kúpnej zmluvy, o ktorom kataster nehnuteľností rozhodol tak, že návrh na vklad povolil,\na to na základe rozhodnutia č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 5. mája 2022, právoplatným dňa 5. mája\n2022. Súd prvej inštancie mal tiež v konaní, z katastrálneho spisu sp. zn. V XXXX/XXXX preukázané,\nže kúpnu zmluvu za kupujúcu (žalovanú) podpísala osoba len pod priezviskom G.. Súd prvej inštancie\nvyhodnotil, že kúpna zmluva nebola podpísaná kupujúcou a zároveň ani z obsahu kúpnej zmluvy\nnevyplýva skutočnosť, že by kupujúca splnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy tretiu osobu pod\npriezviskom G.. Mal za preukázané, že kupujúca nesplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy žiadnu\ntretiu osobu, a že súčasťou kúpnej zmluvy nebolo splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy pre p.\nG.. Vzhľadom na zistenú skutočnosť dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej kúpnej zmluve\nabsentuje podstatná náležitosť, a to podpis kupujúcej, právny následkom čoho je absolútna neplatnosť\nkúpnej zmluvy, na ktorú je súd povinný prihliadať „ex offo“. Súd prvej inštancie dodal, že dodatočne\nschváliť právny úkon (ratihabícia) v rámci súdneho konania nie je možné, pretože tento úkon mohol byť\nvykonaný len v rámci katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\n1.7 Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel z iných právnych dôvodov, a to z dôvodu\nabsolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nodvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) až h) CSP, pričom uviedla, že rozsudok napáda v celom\nrozsahu a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu zamietne.\n2.1 V odvolaní žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že prijatý právny záver súdu prvej inštancie\nfavorizuje žalobkyňu, čo je v rozpore s princípmi civilného sporového konania.\n2.2 Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nebol oprávnený posudzovať úkony katastra nehnuteľností,\nnakoľko nie je správnym súdom. V tomto smere potom žalovaná považovala záver súdu prvej inštancie\nza prekvapivý a žiadala v rámci odvolacieho konania vypočutie svedka, ktorý povolil vklad vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam.\n2.3 Žalovaná namietla záver súdu prvej inštancie o absencii podpisu kupujúcej v kúpnej zmluve a tvrdila,\nže na kúpnej zmluve je podpis splnomocnenej zástupkyne. V tomto smere potom považovala skutkové\nzáver súdu prvej inštancie za nesprávne a dodala, že pri výklade právneho úkonu je potrebné vychádzať\ni z okolností, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.\n2.4 Tvrdila, že v zmysle ust. § 33 občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon môže byť\ndodatočne schválený. Poukázala na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. Uviedla,\nže z plnomocenstva žalovanej udeleného p. G. v katastrálnom konaním, možno uzavrieť, že zjavným\númyslom žalovanej bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy. Uvedené nerozporovala ani žalobkyňa, a na\ntúto skutočnosť nepoukázala ani v žalobnom návrhu. Dané splnomocnenie preto v spojitosti s kúpnou\nzmluvou nepripúšťa iný výklad ako ten, že právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu, žalovaná schválila. Záver\nsúdu prvej inštancie považovala za nedostatočne odôvodnený.\n3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že\nnapadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Tvrdila, že v rámci prvoinštančného konania namietala\naj vadu kúpnej zmluvy v podobe absencie splnomocnenia udeleného žalovanou. Dodala, že súd prvej\ninštancie uvedenú skutočnosť posudzoval v zákonných limitoch, nakoľko na absolútnu neplatnosť je\nsúd povinný prihliadať aj bez dovolania sa tejto neplatnosti. Uviedla, že súčasťou katastrálneho spisu\n\nje len plnomocenstvo žalovanej udelené p. G., a to len na účely podania návrhu na vklad, ktoré však\nnie je možné za žiadnych okolností zamieňať za plnomocenstvo na zastupovanie pri uzatvorení kúpnej\nzmluvy a uviedla, že ak žalovaná mala v úmysle splnomocniť na podpis kúpnej zmluvy tretiu osobu,\nmalo byť takéto plnomocenstvo úradne overené a malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, čo\nv tomto konaní nebolo naplnené.\n4. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila i napriek tomu, že jej na to bol vytvorený procesný\npriestor.\n5. V dôsledku odvolania odvolací súd podľa § 34 CSP a po zistení, že odvolanie bolo podané včas,\noprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému\nzákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a\n§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“ rozsudok\nokresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP),\npo preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia\nskonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd\nstotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd\nprvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil\nv súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má\nvšetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje\nza vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu\nodvolacích dôvodov je názoru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n8. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodná úprava procesného práva\nposkytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie\npodľa § 387 ods. 1 CSP nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej\ninštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s\njeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny\n(akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov\nšlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd\nprvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo\ntieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti\nargumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy\nešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie\nsám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho\nchyba nastala [pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Cdo/69/2016 zo dňa 22. februára 2017].\n9. Odvolací súd v zmysle uvedeného, po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak dôvody a argumenty\nuvedené v odôvodnení rozhodnutia v prejednávanej veci, odvolací súd dopĺňa nasledovne.\n10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nktoré titulom kúpnej zmluvy nadobudla žalovaná. Namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože\nz jej strany nebola platne udelená plná moc pre p. A., ktorá v jej mene uzatvorila kúpnu zmluvu. Súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere o absencii podpisu žalovanej ako kupujúcej v kúpnej\nzmluve, v dôsledku čoho kúpnu zmluvu vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39\nobčianskeho zákonníka.\n\n11. Odvolací súd, konštatuje, že odvolacia námietka o nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom\nprávnom posúdení bola vyhodnotená ako odvolacia námietka, ktorou odvolateľka namietala porušenie\npráva na spravodlivý proces.\n12. V rozsahu odvolacieho dôvodu o porušení práva na spravodlivý proces žalovaná argumentovala\ndopustením sa zjavnej procesnej vady, ktorou jej malo byť odňaté právo konať pred súdom, a to\nneprípustnou procesnou favorizáciou žalobkyne, keď súd prvej inštancie skúmal, či došlo k uzatvoreniu\nkúpnej zmluvy bez splnomocnenia udeleného žalovanou p. G., i napriek tomu, že táto okolnosť nebola\nv konaní namietaná. Žalovaná vytkla nesprávnosť a aj nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie\no nemožnosti ratihabície kúpnej zmluvy.\n13. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že k porušeniu\npráva na spravodlivý proces nedochádza vtedy, keď všeobecné súdy správne zistia (po vykonaní\ndôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú\nza predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, sú udržateľné a že neboli prijaté v\nzrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (m.\nm. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 CSP), ktorého integrálnou súčasťou je aj povinnosť súdu\nposkytnúť dostatočnú (špecifickú) odpoveď na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie vo veci významný,\nresp. rozhodujúci (O. I. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, P. M.\nproti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Q. proti Grécku z 29. mája 1997, P. proti\nFrancúzsku z 19. februára 1998). Odvolací súd dodáva, že pod nesprávnym procesným postupom súdu\ntreba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane sporu realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\n14. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v zákonných\nlimitoch, keď v predmetom konaní postupoval v rámci žalobnej argumentácie. Keďže dôvody neplatnosti\nprávnych úkonov v konaní, v ktorom súd posudzoval platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu,\nboli rozmanité, nebol z úradnej moci povinný skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti treba rozlišovať medzi\ndôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou sporu tvrdené (nedostatok vôle, rozpor s dobrými mravmi a\npod.) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, spôsobilosť\nsubjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zmluvy so zákonom a pod.). V predmetom konaní sa žalobkyňa\ndomáhala neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že za ňu, ako predávajúcu, konala a zmluvu uzavrela\ntretia osoba, t. j. p. A., ktorá podľa tvrdení žalobkyne nedisponovala platným plnomocenstvom na\nuvedené úkony. Súd prvej inštancie v rámci dôkazných návrhov vykonal dokazovanie, a to najmä\ns oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy a jej prílohami. Z výsledku vykonania tohto dôkazu\nsúd prvej inštancie o. i. zistil, že v kúpnej zmluve absentuje podpis kupujúcej (žalovanej), s čím sa\npodľa názoru súdu prvej inštancie spája sankcia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú je\nsúd povinný prihliadať „ex offo“. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené upriamuje pozornosť na\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (R 51/2021), ktorá stanovuje, že na absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania.\nSúd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie správne vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu\ntak súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri skúmaní dôvodov absolútnej neplatnosti vybočil\nzo zákonných limitov, keď dôvod absolútnej neplatnosti vyšiel najavo v konaní z dôkazov navrhnutých\nžalobkyňou (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/28/2017 zo dňa 31. mája 2018, sp. zn.\n3Cdo/73/2009 zo dňa 25. novembra 2010). Odvolací súd preto konštatuje, že v postupe okresného súdu\nnezistil rozpory a svojvôľu, správne zistil skutkový stav, ku ktorému správne aplikoval i právnu normu,\njeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a dáva odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, a preto\nodvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n15. Odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku\na zdôrazňuje, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.\n2 CSP. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poskytol odpovede na zásadné\nargumenty strán sporu a skutočnosti vyplývajúce z dokazovania, ktoré v súhrne vytvárajú dostatočný\na preskúmateľný skutkový a právny základ pre závery prijaté súdom prvej inštancie v napadnutom\n\nrozsudku (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS\n332/09-70 zo dňa 26. januára 2010). Namietaný záver o nemožnosti ratihabície kúpnej zmluvy odvolací\nsúd bližšie preskúmal v rámci odvolacej argumentácie nesprávneho právneho posúdenia veci (pozri\nods. 20 a nasl.).\n16. K odvolacej námietke o nesprávnom skutkovom zistení odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové\nzistenia v súdnej praxi sú vykladané tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd\nprvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,\nalebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli\npočas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na\nchybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.\n17. K uvedeným skutkovým námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere\nsprávne vychádzal z ust. § 40 ods. 1 a 3 občianskeho zákonníka, v rámci čoho sa pri tvorbe skutkového\nstavu zameral na zistenie, či kúpna zmluva obsahuje podpis konajúcej osoby. Za týmto účelom vykonal\ndokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná ako kupujúca splnomocnila, na základe splnomocnenia\nzo dňa 6. apríla 2022, tretiu osobu, t. j. p. G., aby ju zastupovala pri všetkých úkonoch týkajúcich\nsa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uvedené plnomocenstvo bolo\nsúčasťou katastrálneho spisu sp. zn. V XXXX/XXXX. Súd prvej inštancie tiež zistil, že kúpna zmluva\nnebola podpísaná kupujúcou, pretože v podpisovej časti kúpnej zmluvy na strane kupujúceho (L. I.\nG.) je uvedený podpis „G.“. Z obsahu kúpnej zmluvy pritom nevyplýva skutočnosť, že by kupujúca\nsplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy tretiu osobu, resp. p. G.. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej\nzmluvy nie je ani žiadne splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy udelené pre p. G.. Vzhľadom\nna uvedené dielčie zistenia potom prijal záver, že v kúpnej zmluve absentuje podpis kupujúcej.\nV nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že vymedzené relevantné skutkové závery zistené\nsúdom prvej inštancie sú správne a zodpovedajú vykonanému dokazovaniu v zmysle ust. § 191 CSP\na tvoria dostatočný skutkový základ pre prijaté právne závery, a preto odvolací súd posúdil aj túto\nnámietku žalovanej ako nedôvodnú.\n18. Osobitne k návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu – výsluchu svedka, t. j. osoby, ktorá povolila vklad\nvlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že sa jedná o prostriedok procesnej obrany žalovanej v štádiu\nodvolacieho konania, ktorý však v štádiu prvoinštančného konania ako prostriedok procesnej obrany\nvoči uplatnenému nároku nepoužila.\n18.1 Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n18.2 Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n18.3 Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania.\n18.4 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n18.5 Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno\nuplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\n\n18.6 Odvolací súd poukazuje na to, že podľa Civilného sporového poriadku môže súd zásadne vykonať\niba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, resp. môže prihliadať iba na prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany vrátane hmotnoprávnych námietok, ktoré strany sporu uplatnili v konaní\npred súdom. Proces dokazovania je teda v právnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku\nvybudovaný výlučne na princípe prejednacom, dôsledne rešpektujúc princíp kontradiktórnosti sporového\nkonania, ako aj na koncentračnej zásade. Odvolací súd uvádza, že zákonná koncentrácia konania v\nzmysle § 154 CSP predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku\na prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie\nv zmysle § 153 CSP.\n18.7 Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná až v podanom odvolaní použila uvedený prostriedok procesnej\nobrany. Pokiaľ teda až v štádiu odvolacieho konania vzniesla návrh na vykonanie dôkazu – výsluch\nsvedka, tento uplatnila oneskorene. Odvolací súd, v zmysle uvedeného, tak na vymedzenú formu\nprocesnej obrany žalovanej v zmysle § 150 ods. 1 v spojení s § 366 CSP neprihliadol. Odvolací\nsúd uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní riadne netvrdila a ani nepreukázala žiadne skutočnosti,\nvyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP, ktoré by eventuálne pripúšťali túto formu procesnej obrany ako\nprípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalovanej o prekvapivosti\nrozsudku súdu prvej inštancie nie je v tomto smere dôvodné. Žalovanej bol v zmysle prejednacej\nzásady vytvorený objektívny procesný priestor na oboznámenie sa s predbežným právnym názorom\nkonajúceho súdu a za týmto účelom nebola žalovanej znemožnená realizácia jej procesných práv\nv podobe produkovania prostriedkov procesnej obrany v prvoinštančnom konaní (pozri sp. zn. I. ÚS\n24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Z uvedených dôvodov prijal odvolací súd záver, že žalovaná nesplnila\npredpoklady v zmysle ust. § 366 CSP, a preto na novoty v odvolacom konaní odvolací súd nemohol\nprihliadnuť.\n19. Pod odvolací dôvod v rozsahu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd subsumoval\nnámietku žalovanej, v zmysle ktorej považovala podpis p. G. na kúpnej zmluve za podpis splnomocnenej\nzástupkyne kupujúcej (žalovanej). Tvrdila, že aplikácia ust. § 33 občianskeho zákonníka v spojitosti\ns kúpnou zmluvou nepripúšťa iný výklad ako ten, že právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu, žalovaná schválila.\nNamietla nesprávny záver súdu prvej inštancie o absencii podpisu kupujúcej v kúpnej zmluve.\n20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa\nrozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,\nktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z\nprávneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti,\nt. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú\nprávnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového\nstavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej\ninterpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n21. V rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie na posudzovanú vec aplikoval správne ustanovenia správneho právneho predpisu, rovnako\nsprávne vyhodnotil, či kúpna zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti a či bola\ndodržaná zákonom stanovená forma právneho úkonu v zmysle ust. § 40 ods. 1 a 3 občianskeho\nzákonníka. Tieto úvahy a postupy vychádzajú i z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného\nsúdu (pozri sp. zn. 5Cdo /99/2013 zo dňa 24. februára 2016, sp. zn. 4Cdo/16/2019 zo dňa 29. januára\n2020 , sp. zn. I. ÚS 54/2023 zo dňa 20. apríla 2023).\n22. K tvrdeniu žalovanej, že vzhľadom na správanie sa zmluvných strán je potrebné posúdiť uzatvorenie\nkúpnej zmluvy ako platné, odvolací súd uvádza, že v režime vecných práv k nehnuteľnostiam platí\nv zmysle platnej právnej úpravy sprísnený právny režim, ktorý je odôvodnením potreby zachovania\nzásady istoty a stability právnych vzťahov. K tejto požiadavke sa vzťahujú aj podmienky za akých môžu\nzmluvné strany v rámci zmluvných vzťahov vystupovať a konať. Tieto podmienky vymedzuje v prvom\nrade občiansky zákonník a v nadväznosti naň katastrálny zákon. Z účelu zabezpečenia stability právnych\nvzťahov vychádza i rozhodovacia prax tak všeobecných súdov ako i ústavného súdu. Pri rozhodovaní\nje potrebné dbať na to, aby prevodné zmluvy boli urobené spôsobom, ktorý vylučuje riziko takých vád,\nresp. nedostatkov týchto právnych úkonov, ktoré by vzhľadom na plynutie času narušili právnu stabilitu\nv rámci týchto vzťahov (pozri IV. ÚS 15/2014). Zo spisu vyplýva, že kúpna zmluva neobsahuje žiadne\n\ntaké ustanovenie či formuláciu, ktorá by pre tretie osoby (v zmysle zásady publicity priameho zastúpenia)\nindikovala, že podpis p. G. v podpisovej časti kúpnej zmluvy je vykonaný v mene kupujúcej. Tiež nebolo\nneoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy žiadne plnomocenstvo, ktoré by uvedený nedostatok bolo\nschopné konvalidovať. Na základe uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie\nakceptovateľným spôsobom dospel k záveru, že podpis p. G. na kúpnej zmluve nepredstavuje podpis\nkonajúcej osoby v zmysle § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu potom kúpna zmluva\ntrpí absenciou esenciálnej náležitosti a bola v konečnom dôsledku dojednaná v rozpore s predpísanou\nformou a z tohto dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon (§ 39 občianskeho zákonníka).\n23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo správnej premisy, v zmysle ktorej\nna preukázanie podmienky platnosti úkonu podľa § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka bolo potrebné\nv konaní preukázať, že v kúpnej zmluve je vyjadrené, že zmluvu v mene kupujúcej uzatvára (podpisuje)\ntretia osoba (zástupca) alebo, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy je splnomocnenie pre tretiu\nosobu, ktorá kúpnu zmluvu podpísala namiesto zmluvnej strany. Pre umocnenie záveru súdu prvej\ninštancie odvolací súd dodáva, že nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je obsahom\nzmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Osobitne ak ide o právny úkon v písomnej forme, spravidla\nurčitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť\npredpokladá, že prejav vôle je objektívne zrejmý každému (i tretím osobám). Určitosť písomného\nprejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti\no jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 M Cdo 12/2011 zo dňa 20. júna 2012).\n24. Vo vzťahu o nemožnosti dodatočného schválenia právneho úkonu odvolací súd konštatuje, že\nv prípade prevodných zmlúv k nehnuteľnostiam, rešpektujúc dôležitosť prísne formálnej formy právnych\núkonov, platí pravidlo, v zmysle ktorého nedostatok v predpísanej písomnej forme nemožno nahradzovať\nneformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle (R 26/1956). Uvedené je potrebné vnímať\nz dôvodu stability právnych vzťahov. Súd prvej inštancie v tomto smere prijal vecne správny záver,\nkeď skonštatoval, že „zhojenie, t.j. odstránenie nedostatku mohlo byť realizované v rámci katastrálneho\nkonania“. Odvolací súd dodáva, že v rámci rešpektovania zásady písomnej formy prevodných zmlúv k\nnehnuteľnostiam a k tomu prislúchajúcej možnosti odstraňovania jej nedostatkov, nie je možné vykonať\núkon smerujúci k odstráneniu vytýkaného nedostatku spôsobom predpokladaným zákonom po skončení\nvkladového konania, nakoľko prípadná náprava nedostatkov, napr. formou dodatku k zmluve, už nie je\nprávne možná. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie síce správne poukázal na skutočnosť,\nže katastrálny zákon upravuje právne inštitúty zabezpečujúce kontrolu vytýkaných nedostatkov, avšak\npredmetom tohto konania je civilný spor o určení vlastníckeho práva, o ktorom rozhodujú civilné súdy,\nktorým v zmysle zákona neprináleží skúmať a posudzovať správnosť postupu katastra vo vkladovom\nkonaní, ktorá skutočnosť je v právomoci správnych súdov, a preto odvolací súd ďalej nepreskúmaval\nprávne úvahy a závery o (ne)správnosti postupu katastra nehnuteľnosti.\n25. Odvolací súd, poukazujúc na uvedené dôvody, považoval preto aj námietky nesprávneho právneho\nposúdení veci ako nedôvodné.\n26. Vo svetle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je spôsobilé privodiť\nzmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnej časti ako\nvecne správny potvrdil.\n27. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,\nktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania\nv rozsahu 100 % podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní\nv celom rozsahu úspešná, keď súd rozhodol v zmysle žalobného petitu, odvolací súd potvrdil i závislý\nvýrok o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny.\n28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a\n§ 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalovanej táto nebola úspešná\nani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný\núspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalobkyni. S poukazom na ustanovenie § 255\nods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovanej, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní,\n\npovinnosť nahradiť žalobkyni trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním v rozsahu 100 % v lehote\ntroch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov.\n29. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/52/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4a102bbd-0415-4388-95be-516ee176296f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.54.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.54.2023.2"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "f50b7d54-4465-4fca-bb35-664c42d4053e:1cb1c229-59a6-4552-8ded-62a06aa260df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3513202945.1", "spisova_znacka": "5Obdo/28/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/28/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3513202945.1"}, {"guid": "e06e3fad-e184-4c1e-8573-d19faa1068f7:bbd4b4a8-1130-48a4-8888-aaeee4b99fb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4111232757.1", "spisova_znacka": "6Cdo/69/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/69/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4111232757.1"}], "citovane_v": []}