{"guid": "27aa2ecf-5223-46b3-8cb4-e3888decc1b4:904c57e3-c8a6-47e4-9cda-351e2395a0e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.2", "spisova_znacka": "4To/87/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/87/2025 z 23. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. októbra 2025, sp. zn. 4To/87/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.2", "identifikacne_cislo": "6624010465", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/904c57e3-c8a6-47e4-9cda-351e2395a0e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n4To/87/2025\n6624010465\n23. 10. 2025\nJUDr. Peter Hunák, PhD.\nECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 23. októbra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej\nvýživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Lučenec, sp. zn. 33T/22/2024 zo dňa 25. 08. 2025, takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn.\n33T/22/2024 zo dňa 25. 08. 2025 vo výroku o treste.\nRozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.\nobžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Hnúšti, bytom C. XX,\nodsudzuje\npodľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods.\n3 písm. e), ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon\ntrest so stredným stupňom stráženia.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 33T/22/2024 zo dňa 25. 08. 2025 bol obžalovaný A. B.\nuznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., a\nto za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že\nako otec maloletého syna A. B., D. XX. XX. XXXX, hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v\nLučenci č. k. 5P 22/2022 zo dňa 02. 08. 2022 počnúc dňom 21. 04. 2022 zaviazaný k plateniu výživného\nmesačne vo výške 150,- € vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky dieťaťa E. F., D.\nXX. XX. XXXX, takto uloženú povinnosť riadne, v plnej výške a včas neplnil v obci Jelšovec a inde a\nza obdobie od decembra 2022 do februára 2023 vrátane dlhuje E. F. na výživnom celkovú sumu 450,€, ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu\nv Lučenci sp. zn. 22T 102/2022 z 16. 08. 2022 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy\npodľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest\nodňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym\nstupňom stráženia.\n\nZa to bol obžalovaný podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,\n§ 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne. Podľa\n§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so\nstredným stupňom stráženia.\nPo vyhlásení rozsudku si obžalovaný spolu so svojím obhajcom ponechali lehotu na podanie odvolania.\nPodaním doručeným okresnému súdu dňa 10. 09. 2025 (podaným na poštovú prepravu dňa 08.\n09. 2025) podal obžalovaný proti uvedenému rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, v\nktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd po skutkovom a právnom posúdení veci zrušil odvolaním\nnapadnuté výroky o treste a náhrade škody a aby vo veci sám rozhodol, alebo vec vrátil súdu\nprvého stupňa. Následne toto odvolanie obžalovaný doplnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním\ndoručeným okresnému súdu dňa 02. 10. 2025, v ktorom uviedol, že výrok napadnutého rozsudku\npovažuje za nesprávny a nezákonný. Poukázal na to, že súd si v súlade s § 2 ods. 11 Tr. por. nevyžiadal\nstanovisko poštového podniku, či bola predmetná platba skutočne realizovaná a či bola doručená do\ndispozičnej sféry poškodenej. Súd taktiež ani nezohľadnil doklad o realizovanej platbe, ktorý predložil\nprostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu. V otázke poštového poukazu mal súd uplatniť zásadu\nin dubio pro reo, keďže nebolo jednoznačne preukázané, či k neprevzatiu platby došlo z dôvodu na\nstrane poškodenej alebo na strane poštového podniku. Uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že\nplnenie výživného zaslal a teda uhradil, čo by malo byť uznané ako poľahčujúca okolnosť. Dodal,\nže súd nevykonal dokazovanie o jeho sociálnych a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce aj\npre primeranosť trestu. Zopakoval, že súd nevyhodnotil konkrétne kroky smerujúce k splneniu jeho\npovinnosti, pričom splnenie povinnosti malo byť posúdené ako poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm.\nk) Tr. zák. Uviedol, že súd pri ukladaní nepodmienečného trestu v trvaní jedného roka nerešpektoval\nzásady ukladania trestov, nakoľko nepodmienečný trest sa má uložiť vtedy, keď miernejší nemožno\npovažovať za postačujúci. Dodal, že podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. je súd povinný prihliadnuť na vyhlásenie\nobžalovaného a uložiť mu miernejší trest, ako by inak ukladal. Taktiež priznanie sa k spáchaniu trestného\nčinu a jeho úprimné oľutovanie sa považuje za poľahčujúcu okolnosť, na ktorú je súd pri výmere trestu\npovinný prihliadnuť. Súd tak mal zvážiť ponechanie trestnej sadzby vo výmere jedného roka, avšak s\njeho podmienečným odkladom. Navyše sa súd nevysporiadal s povinnosťou podľa § 34 ods. 3 Tr. zák.\n– prihliadnuť na vplyv trestu na rodinu obžalovaného. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý\nvýrok o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa, alebo vo veci sám rozhodol.\nDňa 23. 10. 2025 sa na krajskom súde konalo verejné zasadnutie, kde v konečnom návrhu obhajca\nobžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiavajú podaného odvolania, ktoré veľmi podrobne\nsúd zreferoval a zhrnul obsah. Vzhľadom na okolnosti prípadu, priznanie a oľutovanie a pomer\npriťažujúcich a poľahčujúcich okolností považujú trest uložený súdom prvého stupňa za neprimerane\nprísny, a preto navrhujú, aby primárne odvolací súd sám vo veci rozhodol. Sekundárne, aby prípadne\nrozhodnutie v danom rozsahu zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie súdu prvého stupňa.\nNaproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a\nsprávny a navrhuje ho zamietnuť.\nObžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že by chcel, aby ho súd prepustil a keď vyjde, tak zaplatí všetko,\nčo zaplatiť má.\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného\nzistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo\nodvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania,\nktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by\nodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.\nPrimárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného A. B., ktorý bol uznaný za vinného z prečinu\nzanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako\nje vyššie uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm.\nb) Tr. por., že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na\npoložené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne „áno“, preto okresný\n\nsúd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie\nvykonal len v rozsahu o treste.\nKrajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie\nv rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie ako ohľadom výroku o vine (krajský súd poukazuje\nna prijaté vyhlásenie o vine), tak aj výroku o treste. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení\nrozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a\nakými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z\nodôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval,\nkeď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Odôvodnenie rozhodnutia\nje teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými\npodstatnými okolnosťami. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na\ntomto mieste znovu opakovať.\nKrajský súd však preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel k čiastočne inému\nzáveru, než okresný súd. Krajský súd sa plne stotožnil s druhom uloženého trestu, avšak na rozdiel\nod okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je namieste obžalovanému ukladať tento trest\nešte kratšieho trvania, čo podľa názoru krajského súdu u obžalovaného lepšie napĺňa svoj účel, ako aj\nzásady ukladania sankcií a trestov.\nPodľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu\nalebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby\nuložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.\nPodľa § 33a ods. 3 prvá veta Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej\nciteľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.\nPodľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni\nv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a\nsúčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa\nspoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší\nvplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPodľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na\nosobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nČo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody\npovažuje čo do druhu, s ohľadom na zásady ukladania sankcií podľa § 33a Tr. zák. a zásady ukladania\ntrestov, za zákonný a spravodlivý. Čo do výmery ho však v súčasnej situácii pre obžalovaného považuje\nza neprimerane prísny. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené\ntak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam daného prípadu. V zmysle § 34 ods. 3 Tr.\nzák. má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a\njemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadať, okrem\nďalších skutočností, aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, či pohnútku. Primeranosť\na individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni\nmechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.\nPodľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa\nmá za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane\nprísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi\nuložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.\n\nPodľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však\nsúd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona\ndolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.\nPodľa § 39 ods. 5 Tr. zák., pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia\nslobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby ...\nKrajský súd po prihliadnutí najmä na záujem detí, ako aj na postoj obžalovaného k predmetnej trestnej\nčinnosti a na relevantné zásady ukladania sankcií a trestov a v neposlednom rade na prijaté vyhlásenie\no vine obžalovaného uzatvára, že v predmetnej veci je vhodné pristúpiť k použitiu ustanovenia § 39 ods.\n5 Tr. zák. Navyše, s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že dlžné výživné je vo\nvýške 450,- Eur, ktoré sa obžalovaný prostredníctvom svojho predchádzajúceho obhajcu snažil v celosti\nzaplatiť, avšak k uhradeniu nedošlo v zásade z dôvodu na strane zákonnej zástupkyne poškodeného\ndieťaťa, krajský súd uzatvára, že sa jedná o mimoriadne okolnosti odôvodňujúce ďalšie mimoriadne\nzníženie uloženého trestu a to až na samú spodnú hranicu uvedené v trestnom zákone. Krajský súd\nsa oboznámil s odpisom registra trestov obžalovaného, ako aj s výpisom jeho priestupkov. Krajský súd\ntak pri ukladaní trestu prihliadol nielen na špecifiká tohto konkrétneho prípadu ale najmä na osobu\na pomery obžalovaného, ako aj snahu obžalovaného dlžné výživné uhradiť. Krajský súd sa tak uzatvára,\nže s ohľadom na záujem dieťaťa je vhodnejšie, aby bol obžalovaný ekonomicky činný vďaka čomu by\nmohol aktívne finančne prispievať na jeho výživu. Na základe uvedeného tak krajský súd obžalovanému\nuložil nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu, a to vo výmere 6\nmesiacov. Nakoľko bol obžalovaný v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho\nkrajský súd na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nKrajský súd na druhej strane dodáva, že si je vedomý trestnej minulosti obžalovaného, ako aj skutočnosti,\nže sa v prípade prejednávaného prečinu už jedná o špeciálnu recidívu, avšak práve to je dôvod, pre ktorý\nkrajský súd nevzhliadol možnosť uloženia iného (príp. alternatívneho) trestu, či možnosť podmienečného\nodloženia výkonu trestu na skúšobnú dobu.\nNa tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť\nponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia\nESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení\nprvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia\nsúdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy\na Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým\nbodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu\n(mutatis mutandis I.ÚS 56/01).\nPodľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie\nurobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo\ndoplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd\nzmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech\nobžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý\nuplatnil nárok na náhradu škody.\nKrajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie\nuvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za čiastočne\ndôvodné, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste\nodňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nRozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33T/22/2024", "guid": "8e8539ac-a623-45e0-810e-a41703696dd7:2d86d2e4-947d-48d4-a77f-1bd085266ce6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}], "citovane_v": []}