{"guid": "a8496b04-5c8f-4bd1-b2dc-f6d953f57316:a2ba6edd-062d-4401-adaf-a560dd65991c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1", "spisova_znacka": "16Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/28/2025 z 18. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. septembra 2025, sp. zn. 16Co/28/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1", "identifikacne_cislo": "6719204443", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ivica Hanusková", "sudca_id": 307, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivica-hanuskova-307", "datum_vydania": "2025-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2ba6edd-062d-4401-adaf-a560dd65991c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n16Co/28/2025\n6719204443\n18. 09. 2025\nJUDr. Ivica Hanusková\nECLI:SK:KSBB:2025:6719204443.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej\na členov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov: 1./A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občana SR, 2./E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nG. XXXX/XX, XXX XX D., občana SR, 3./G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.,\nobčana SR, 4./I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občianky SR, 5./J. K., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občianky SR, všetci zastúpení: Advokátska kancelária\nKrnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému:\nE. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX N., občanovi SR, zastúpený: JUDr.\nĽubomírom Ivanom, advokátom, AK so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zriadenie vecného\nbremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/30/2019-751 zo dňa\n4. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až VI. mení tak, že žalobu z a m i e t a.\nII. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, výrok VII. mení tak, že žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznáva .\nIII. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva .\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd výrokmi I. až IV. zriadil vecné bremeno v prospech\nžalobcov ako vlastníkov stavieb (rodinných domov) špecifikovaných vo výroku jeho rozhodnutia,\nspočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok CKN parc. Č. XXXXX, o výmere 1931 m2 – trvalý\ntrávny porast, ktorý sa nachádza v k.ú. D., obec D., O. N., vedený na LV č. XXXX, a to v rozsahu\nvymedzenom v diele 1 Geometrického plánu č. 37056565 – 16/21 (ďalej aj „geometrický plán“ ), ktorý\npozemok je vo vlastníctve žalovaného. Výrokmi V. a VI. uložil okresný súd žalobcom povinnosť vyplatiť\nžalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena na jeho pozemku, a výrokom VII. priznal žalobcom\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n2. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, žalobný návrh odôvodnili tým, že cez dotknutý pozemok\nžalovaného bola v minulosti vybudovaná prístupová komunikácia, ktorá je jedinou prístupovou cestou\nvedúcou k rodinným domom žalobcov, pričom len prístupovou cestou možno zabezpečiť vstup ku svojim\nrodinným domov z verejnej komunikácie. Tuto skutočnosť mal súd za preukázanú okresný súd aj priamo\nz ohliadky, ktorú vykonal na mieste samom.\n3. Žalobcovia argumentovali, že prístupová komunikácia cez dotknutý pozemok viedla od nepamäti,\npričom neslúžila len ako príjazdová komunikácia k rodinnému domu žalobcov, ale aj ako komunikačná\n\ntrasa na pastviny, polia a k rezervoáru pitnej vody. Túto cestu využívali už v minulosti ich právni\npredchodcovia. Žalobu podali z dôvodu, že Mesto Hriňová vydalo oznámenie o stavebnom konaní, v\nktorom nájomca pozemku žalovaného žiadal o stavebné povolenie týkajúce sa vybudovania oplotenia\nna danom pozemku. Keďže podali námietky a nedošlo k uzavretiu zmieru, boli odkázaní H. D. na súdne\nkonanie.\n4. Žalobcovia svoju žalobu upresnili predložením geometrického plánu č. 37053565 - XX/XX, ktorý\nvyhotovil E. H. H., E. K. C., Geodetické práce Zvolen s autorizačným overením E. K. C. dňa 07.05.2021 a\núradne overeným dňa 30.08.2021, v ktorom bolo zachytené trasovanie vecného bremena cez pozemok\nžalovaného. Za účelom zistenia odplaty súd v spore ustanovil znalca, ktorý určil všeobecnú odplatu za\nzriadenie vecného bremena v zmysle predloženého geometrického plánu.\n5. Žalovaný sa v spore bránil tým, že neboli splnené predpoklady na vyhovenie podanej žalobe a\npoukázal na to, že žalobcovia majú aj iný možný prístup k svojim stavbám.\n6. Návrh žalobcov vyhodnotil súd okresný súd ako dôvodný s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka.\n7. Pokiaľ išlo o dôvodnosť podaného žalobného návrhu, okresný súd odkázal na skutočnosti a reálne\nzistenia na mieste samom v deň obhliadky 17.06.2020. Okresný súd na mieste samom vzhliadol v\nsmere pohľadu zospodu nahor k domom žalobcom, po ľavej strane sa nachádzajúcu cestu, ktorá\npodľa prítomného (pôvodného) žalobcu (F. B., nar. XX.XX.XXXX) existuje, čo si len on pamätá, asi 150\nrokov. Po tejto ceste vždy podľa jeho vyjadrenia chodili tí ľudia, ktorí na konci cesty mali postavenú\nnehnuteľnosť. Doplnil, že už ako 5 - 7 ročné dieťa vnímal túto cestu a skutočnosť, že sa po nej vždy\nchodilo hore. Zdôraznil, že keď v roku 1977 nadobudla vlastníctvo k spornému pozemku manželka\nžalovaného, dobre vedela, že táto cesta tu existuje; tiež ostatní žalobcovia chodia po ceste z pravej\nstrany, ktorá ide do oblúka popri každom dome, pričom táto cesta vedie k poliam/pozemkom, ktoré\nužívajú minimálne ďalší dvanásti ľudia, ktorí taktiež nemajú inú možnosť prístupu ku svojim poliam len\ncez dotknutú cestu. Poznamenal, že na konci cesty sa nachádza rezervoár vody, na ktorú sú všetci\nnapojení, pričom aj k tomuto je potrebné mať prístup.\n8. Žalovaný na mieste ohliadky uviedol, že sa v minulosti viackrát snažil o výmenu s tým, že by dal\nžalobcom tento pozemok a oni by mu dali časť pozemku nachádzajúceho sa hore, avšak sa nedohodli.\nTaktiež ponúkal mestu Hriňová dotknutý pozemok, aby ho vykúpilo s tým, že pozemok by bol jeho a\nsporná časť by bola obecná. Pokiaľ sa však výmena pozemkov nerealizovala a žalobcovia s výmenou\nnaďalej nesúhlasili, tak teda nesúhlasil ani žalovaný so zriadením vecného bremena. Na mieste samom\nbola sudcovi daná informácia, že opäť z toho istého pohľadu v smere zdola nahor (po pravej strane sa\nnachádza tzv. „hriňovská cesta“). Určitá komunikácia je aj po ľavej strane, ktorú podľa žalovaného mohli\nžalobcovia využiť a nenarúšať jeho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti.\n9. Vykonaným dokazovaním podľa okresného súdu žalobcovia osvedčili všetky zákonné predpoklady k\ntomu, aby rozhodol v ich prospech. Okresný súd považoval za zrejmé, že prístupová komunikácia, na\nktorú poukazovali žalobcovia z pohľadu zdola nahor vedúca po pravej strane popred obydlia žalobcov,\nje dlhodobo používaná a v prípade potreby je možné uskutočniť jej čiastočnú opravu, úpravu alebo\nnenáročnú rekonštrukciu. Pokiaľ by mal zriadiť vecné bremeno z opačnej strany pozemku žalovaného,\nokresný súd v tomto smere uzavrel, že by to vyžadovalo neporovnateľne väčšie vyvinutie nákladov na\nzriadenie spevnenej plochy, musel by sa urobiť výrub náletovej dreviny, spevniť cestu ťažkými zemnými\nmechanizmami, nakoľko sa tam nachádza jarok, cez ktorý pri návalových dažďoch alebo na jar pri\ntopiacom sa snehu nebolo možné vylúčiť stekanie prúdu spádovej vody. Takéto náklady na zriadenie\nprístupovej cesty by boli podľa okresného súdu v rozpore s doterajšou judikatúrou najvyšších súdnych\nautorít, ako aj zaužívanou súdnou praxou. Žalobe preto okresný súd vyhovel a pri určení náhrady za\nzriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku.\n10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci,\nkeďže žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n\n11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal včas dovolanie žalovaný. Odôvodnil ho\ns\npoukazom na § 389 ods. 1 písmena a), b), c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj\n„CSP“). Namietol, že okresný súd prevzal iba argumenty žalobcov a nevenoval sa skutkovým a právnym\ntvrdeniam, ktoré počas celého konania žalovaný produkoval. Namietol, že okresný súd zriadil vecné\nbremeno k čiernej stavbe žalobkyne č. 5 so súpisným číslom 846. Tiež namietol, že podmienka, že\nprístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku,\nktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo, že\nmu zriadi vecné bremená zmluvou za obvyklú cenu. Žalovaný túto možnosť žalobcom písomne ponúkol.\nAni jedno z tých riešení žalobcovia nevyužili. Okresný súd podľa neho nezohľadnil spravodlivý pomer\nmedzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla riadením cesty\nvlastníkovi zaťaženého pozemku. Akcentoval, že rodinný dom so súp. č. XXX je stavbou, ku ktorej sa\nv súčasnosti vedie stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby a zriadením vecného bremena by\nžalobcovia mohli legálne užívať neoprávnene stavby. Spochybnil tvrdenia pôvodného žalobcu F. B. o\ntom, že cesta sa tam nachádzala aspoň 150 rokov, čo si pamätal. Pamätať si takúto skutočnosť podľa\nneho objektívne nie je možné. Nemohlo sa jednať o cestu, ale len o vychodenú a zdevastovanú časť\njeho parcely, ktorú sa rozhodli označiť žalobcovia za cestnú komunikáciu.\n12. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že považuje za vyslovene nespravodlivé a nezákonné zriadiť na\njeho pozemku právo cesty v prospech žalobcov iba preto, že tretie osoby zabrali verejnú komunikáciu a\nrozhodli sa viesť cestu popri nej na jeho pozemku. To platí aj o zanedbaní povinnosti vlastníka prístupovej\nkomunikácie vedúcej pozemkami s parc. č. 21435 a 21433/1, ktorých vlastníkom je mesto Hriňová,\nstarať sa o svoj majetok a brániť sa proti neoprávneným zásahom do neho. Na uvedených pozemkoch\nsa pritom nachádzala aj sčasti zabratá verejná komunikácia, čo je samo o sebe dôvod na zamietnutie\nžaloby. Tiež namietol, že zriadením vecného bremena na jeho pozemku dôjde k strate jeho charakteru\na hodnoty, ako aj možnosti využiť ho na iné účely.\n13. Žalobcovia odvolanie žalovaného považovali za nedôvodné. V plnom rozsahu sa stotožnili s názorom\nokresného súdu. Rozsudok považovali za zákonný a vecne správny. Z vykonanej ohliadky na mieste\nsa samom vyplynuli odlišné závery ako ich interpretuje žalovaný v odvolaní. Majú za to, že preukázali,\nže časťou pozemku žalovaného, ktorá bola v konaní vymedzená geometrickým plánom, vedie jediná\nprístupová cesta k ich rodinným domom, pričom táto cesta tu bola dávno predtým ako predmetnú parcelu\nnadobudol žalovaný. Vykonaným dokazovaním bolo tiež podľa nich preukázané, že nemajú inú možnosť\nprístupu k svojím nehnuteľnostiam. Žalovaný im deklaroval záujem odpredať len celý pozemok za 50,Eur/m2, čo je pre nich neprijateľná suma, vzhľadom na ich majetkové pomery, ako aj na nevyhnutnosť\nužívania iba časti pozemku. Pokiaľ svoj návrh upravil na 40,- Eur/m2, tento návrh ich stanovisko nemohol\nzmeniť. Spochybnili záver o nelegálnej stavbe so súp. č. XXX, pretože táto stavba má pridelené súpisné\nčíslo v katastri nehnuteľností. Žalovaný nepochybne pri kúpe pozemku vedel čo nadobúda, preto navrhli\nnapadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.\n14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného\nviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a 380 CSP, nariadil vo veci pojednávanie podľa\n§ 385 ods. 1 CSP, na ktorom v zmysle § 384 ods. 1 a 2 CSP zopakoval a doplnil dokazovanie a rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov :\n15. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania žalovaného v intenciách napadnutého rozhodnutia dospel\nk záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Vzhľadom na to\nodvolací súd podľa § 382 CSP vyzval sporové strany, aby sa v lehote desiatich dní vyjadrili k možnej\naplikácii ustanovenia § 1 ods. 2 písm. d) v spojení s § 22 a s poukazom na § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ďalej v texte len „cestný zákon“), ako aj aplikácie § 22\nvyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon ( ďalej\nlen „vyhláška“).\n16. Žalovaný vo vzťahu k uvedenej výzve nemal námietky k aplikácii uvedených ustanovení právnych\npredpisov na zistený skutkový stav. Aplikáciu uvedených právnych noriem však nepovažoval za možnú\nvo vzťahu k nehnuteľnosti so súp. č. XXX, nakoľko táto stavba bola vybudovaná bez stavebného\npovolenia. Žalobcovia k tejto stavbe dlhodobo využívajú prístup cez jeho pozemok bez jeho súhlasu\na bez existencie akéhokoľvek oprávnenia. Zriadenie cesty k takto postavenej nehnuteľnosti nemožno\n\npodľa neho spätne legitimizovať cez všeobecný odkaz na cestný zákon. Uzavrel, že cesta nie je verejná\nani účelová komunikácia v zmysle zákonných znakov, ale súkromný pozemok, ktorý nikdy nebol určený\nna verejné užívanie. Poukázal na to, že v roku 1986 dom so súp. č. XXX pôvodného žalobcu č. 5 na\nmieste, kde stojí dnes, určite nestál. Výpoveď svedka F. B., že cez pozemok parcely č. XXXXX podľa\nobyvateľov uvedenej lokality viedla cesta od roku 1920, je podľa ortofotomapy z roku 1950 nepravdivá.\nPodľa ortofotomapy z roku 1950 vedie cez pozemok v pozdĺžnom smere len úsek na vyháňanie dobytka\nna pastvu, ktorý v druhej tretine pozemku parcely č. XXXXX sa stáča vľavo na parcelu č. XXXXX, teda\nna časť spomínanej spoločnej pastvy. Táto odbočka je do dnes identifikovateľná. Takýto výhon pre\ndobytok nie je v zákone o cestných komunikáciách kvalifikovaný ako účelová komunikácia. Až kým sa\ns manželkou nedostali k realizačnému geometrickému plánu vyhotovenému v roku 1998, boli v tom, že\ncesta vedie logicky mimo ich parcelu. Doplnil, že plynová prípojka bola mestom Hriňová realizovaná v\nroku 1996. Mal za to, že v roku 1996 Mesto Hriňová pri výkopových prácach plynovej prípojky urobilo\naj terénne úpravy (zárez) na pozemku parcely č. XXXXX ohľadne zriadenia spornej cesty, ktorú pri tej\npríležitosti spevnilo štrkom do dnešnej podoby. Dovtedy tam viedol spomínaný výhon pre dobytok „prť“.\nV tomto konkrétnom prípade cestu nezriadil vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností v roku\n1996 do takej podoby ako je dnes - B. B., narodený XX.XX.XXXX, pretože dňa 30.10.1963 umrel a\ntakisto nemohol proti takémuto zriadeniu účelovej cesty ani protestovať, pretože už nežil. Akonáhle bolo\nvlastníctvo parcely č. XXXXX v katastri nehnuteľnosti zapísané na O. L., tá zistila, že cesta vedie cez\njej pozemok a podala na súd žalobu o zdržanie sa zásahov do jej vlastníckeho práva. Navrhol, aby\nna odvolacom pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa znalá miestnych pomerov. K vyjadreniu priložil\nfotografie ortofotomapy z roku 1950, nachádzajúcej sa na čísle listu 847, 848, ako aj súčasné fotografie\nz ortofotomapy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 850, 851.\n17. Žalobcovia vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedli, že skutkové pomery danej veci\nnenapĺňajú znaky verejnej účelovej komunikácie na parcele žalovaného. Keby sa tak aj javilo,\nnezabezpečuje to stabilný, určitý a súkromno-právne vykonateľný prístup k rodinným domom žalobcov.\nPoukázali na to, že rozhodnutím správneho orgánu boli vyzvaní, aby podali žalobu o zriadenie vecného\nbremena. Porovnaním detailného náčrtu oplotenia doručeného na stavebný úrad stavebníčkou O. L.,\nako prílohy jej podania a dostupnej kombinácie katastrálne mapy a ortofotomapy, stavebný úrad zistil,\nže cez pozemok s parcelným č. 10319 existuje jediná reálna možnosť pre prejazd po spevnenej\nploche s asfaltovým povrchom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Vybudovaním oplotenia podľa\nsituačného výkresu by došlo k zamedzeniu tejto jedinej možnosti. Podľa vyjadrenia Mesta Hriňová\ndotknutá spevnená plocha nie je evidovaná ako miestna komunikácia v pasporte a nie je spravovaná\nmestom. To, že stavebný úrad odkázal účastníkov stavebného konania na súd, indikuje, že v dotknutej\ntrase nešlo o nesporný režim verejnej účelovej komunikácie, ktorý by bol riešiteľný v cestnoprávnom\nrežime. V opačnom prípade by spor riešili cestné správne orgány a nie civilný súd. Nie je podľa nich\npreukázaná všeobecná prístupnosť pre každého, skôr ide o individuálne tolerovaný prístup k rodinným\ndomom žalobcov. Neexistujú ani typické znaky správy verejnej cesty. Ak by aj išlo o verejnú účelovú\nkomunikáciu, režim všeobecného užívania negarantuje žalobcom určité právo prístupu k ich rodinným\ndomom. Preto navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.\n18. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný uviedol, že pôvodná cesta rozdeľovala jeho\npozemok v určitej časti. Tiež uviedol, že cez jeho pozemok prechádza plynová prípojka. Tuto plynofikáciu\nna jeho pozemkoch robilo v roku 1996 Mesto Hriňová, ktoré zároveň robilo aj terénne úpravy na uvedenej\nprístupovej ceste. Žalovaný ďalej na pojednávaní vo vzťahu k svojej odvolacej argumentácii uviedol, že\nna č. listu 847 spisu sa nachádza fotka prístupovej cesty, respektíve ciest, ktoré sú predmetom konania\nz roku 1950. Pri ich popise za účasti oboch strán bolo konštatované, že ide o fotografie z roku 1950 aj\nna č. listu 848. Na tomto čísle listu je už doplnená fotografia o katastrálnu mapu a na č. l. 849 ide o\nterénnu mapu. Na fotografii na č. listu 850 ide o súčasný stav, kde je už cesta rozšírená.\n19. Žalovaný na otázku senátu, aký charakter má vodný zdroj nad rodinným domom so súpisným č.\n846 uviedol, že ide o čiernu stavbu. Je to nádrž vodojem, ktorý prevádzkuje asi obec, nevedel to určite.\nUviedol, že sa touto vodou zásobujú aj obyvatelia priľahlých rodinných domov vrátane žalobcov. Nevedel\nodpovedať či v čase, keď sa stal vlastníkom v roku 1984, respektíve jeho manželka, sa tam nachádzal\ntento zdroj pitnej vody.\n20. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedli, že\nprístupovú cestu nevybudovali, tá bola viac dobudovaná pri plynofikácii mestom Hriňová, pretože aj v\n\nroku 1996 existoval rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania a žalovaný nemal pripomienky v\nobdobí plynofikácie tejto časti Hriňovej.\n21. Odvolací súd na pojednávaní vykonal dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Zvolen sp.\nzn. 15C/127/2002, v ktorom konaní sa pôvodná vlastníčka pozemku žalovaného O. L. (manželka\nžalovaného) domáhala voči pôvodným vlastníkom rodinného domu (pôvodným žalobcom 6/ F. B., nar.\nXX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX) so súp. č. XXX odstránenia neoprávnenej stavby a zdržania\nsa zásahov do jej vlastníckeho práva k pozemku s parcelným č. XXXXX. Z rozsudku Okresného súdu\nZvolen, č. k. 15C 127/02 - 225 zo dňa 01.02.2007 vyplynulo, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá vo\nvzťahu k obom vzneseným návrhom. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj samotnej navrhovateľky,\nktorá uviedla na pojednávaní dňa 14.11.2002, že táto cesta existovala už aj v čase, keď žili jej rodičia\na chodievalo sa tadeto na spoločnú pastvu, vyplynulo, že nikto nemá vedomosť kto cestu vybudoval\na za akým účelom a následne niekoľkokrát túto skutočnosť vo svojich podaniach a vyjadreniach sama\npotvrdila. V uvedenom konaní bolo navrhovateľkou tvrdené, že desiatky rokov bola cesta využívaná\nnielen účastníkmi konania, ale aj svedkami, ktorí boli v konaní vypočutí, ako aj ich rodinnými príslušníkmi,\nteda nešlo o prístupovú cestu len k rodinnému domu odporcov, ale aj na pastviny, polia a k rezervoáru\npitnej vody. Tieto skutočnosti potvrdilo aj Mesto Hriňová, ktoré uviedlo, že táto cesta je tam od nepamäti,\nje spevnená makadamom, ale aj znalec, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sa jedná o\nstarú cestu. Znalec potvrdil aj to, že sčasti vedie cez parcelu č. XXXXX. Okresný súd v uvedenej veci\nďalej uviedol, že išlo o cestu, ktorá tu bola ešte predtým než pozemok odkúpili rodičia žalobkyne a užívali\nho. Táto cesta však ľuďom slúžila dávno predtým než bola navrhovateľka na svete. To znamená, že\nv čase, keď sa stala vlastníčkou parcely č. XXXXX, musela mať vedomosť o tom, že cez túto parcelu\nvedie cesta, ktorá je využívaná nielen rodinou odporcu, ale aj ostatnými obyvateľmi najmä tými, ktorí\nmajú nad domom odporcov polia a pastvy. Tak isto je to prístupová cesta k rezervoáru pitnej vody.\nOkresný súd na ohliadke vykonanej na mieste samom nezistil, že by k domu odporcov a na pozemky\nnachádzajúce sa nad rodinným domom odporcov bola iná prístupová cesta. Jediná cesta, ktorá viedla,\na ktorá bola ako tak spevnená, bola práve cesta, ktorá vedie podľa vyjadrenia navrhovateľky a aj v\nzmysle znaleckého posudku práve cez pozemok parc. č. XXXXX. Vzhľadom k tomu, že táto cesta\ntu bola dávno predtým než navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k uvedenej spornej parcele, nešlo o\nneoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva, preto jej okresný súd žalobu zamietol. Zároveň z obsahu\nspisu Okresného súdu Zvolen vyplynulo, že voči tomuto rozsudku pôvodná vlastníčka parcely č. XXXXX\nako žalobkyňa, nepodala opravný prostriedok a uvedené rozhodnutie je právoplatné.\n22. Odvolací súd ďalej vychádzal zo skutkových zistení okresného súdu ohľadne vlastníckych vzťahov\nžalobcov k ich rodinným domom a priľahlým pozemkom a vlastníckeho práva žalovaného k ceste na\nparcele č. XXXXX, ktoré sa všetky nachádzajú v katastrálnom území D.. Odvolaciemu súdu bolo rovnako\nzrejmé, že žalobu podali žalobcovia na základe výzvy stavebného úradu - Mesta Hriňová, v dôsledku\nnedosiahnutia zmieru medzi účastníkmi stavebného konania, a to žalobcami a nájomkyňou pozemku\nžalovaného O. L., ktorá chcela predmetný pozemok oplotiť.\n23. V rámci zopakovania dokazovania odvolacím súdom z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l.\n21 súdneho spisu vyplynulo, že Mesto Hriňová rozhodnutím zo dňa 17.07.2019 č. spisu 470/2019/ovž\n- 11239/2019 odkázalo žalobcov na podanie žaloby na súd. K odkázaniu na podanie žaloby došlo až\npo tom, ako vydalo Mesto Hriňová rozhodnutie č. A/2013/1306/5324 – rozhodnutie zo dňa 06.02.2014,\nktorým povolil stavebníčke oplotenie pozemku za podmienky zachovania miestnej komunikácie v\npôvodnom stave, ktorá prechádza uvedenou parcelou. Proti tomuto rozhodnutiu podala stavebníčka v\nzákonnej lehote odvolanie a predmetné rozhodnutie bolo zrušené Okresným úradom Banská Bystrica,\nodbor výstavby a bytovej politiky dňa 26.03.2014 pod č. OÚ - BB-OVBT - 2014/12276/BX a bola\nvec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Nové rozhodnutie však Mesto Hriňová nevydalo, ale\nodkázalo účastníkov konania na súd, aby sa domáhali zriadenia vecného bremena za účelom prechodu\na prejazdu k svojim nehnuteľnostiam.\n24. Pre odvolací súd v rámci dokazovania tiež z fotografie katastrálnej mapy nachádzajúcej sa na č. l.\n24 súdneho spisu vyplynulo, že pozemok žalovaného s parcelným č. XXXXX v spodnej časti prekrýva\nnaznačenú cestu, ktorá sa v tejto spodnej časti rozvetvuje smerom doprava k rodinným domom so súp.\nč. 725 vo vlastníctve žalobcu 1/., súp. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 3/ a 4/, a súp. č.\nXXX vo vlastníctve žalobcu 2/, a doľava smerujúcu k lesnému porastu smerom hore k rodinnému domu\nso súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne 5/.\n\n25. Z fotografií urobených okresným súdom v rámci ohliadky nachádzajúcich sa na č. l. 253 odvolací súd\nzistil, že pravdepodobne v spodnej časti parcely žalovaného, kde dochádza k rozvetveniu cesty smerom\ndoľava a doprava, sa nachádza stvárnenie pozemku v podobe štrkovej a čiastočne asfaltovej cesty\nsmerujúcej k rodinným domom doprava (ide o rodinné domy so súpisným č. 725,726,727); a z fotografií\nč. l. 254, 255 odvolací súd zistil, že rozvetvenie cesty smerom doľava a hore k rodinnému domu so súp.\nč. XXX má charakter štrku, navezeného makadamu a zárezu do terénu, pričom tento zárez je viditeľný\na je v šírke bežnej pre jednosmerný prejazd motorového vozidla. Zároveň z mapy nachádzajúcej sa na\nč. l. 24 spisu vyplýva, že nad rodinným domom so súp. č. XXX sa nachádzajú polia a zjavne sa tam\nnachádza tiež zdroj pitnej vody, čo potvrdili obe sporové strany. Z výpovede pôvodného žalobcu F. B., nar.\nXX.XX.XXXX, pri ohliadke vyplynulo, že cesta smerom zospodu nahor, po ľavej strane, tu existovala od\nnepamäti. Po tejto ceste vždy chodili ľudia, ktorí na konci cesty mali postavenú nehnuteľnosť, respektíve\ntúto obývali. Pôvodný žalobca v tejto lokalite žil 83 rokov a ako 5 až 7 ročné dieťa vnímal túto cestu a\nskutočnosť, že sa po nej vždy chodilo hore, preto manželka žalovaného musela v čase, keď nadobudla\nnehnuteľnosti, vedieť, že táto cesta tu existuje, keďže na konci cesty sa nachádza aj rezervoár vody.\n26. Žalovaný sa v spore bránil tým, že predmetná ľavá časť cesty, ktorá vedie cez jeho pozemok k\nrodinnému domu so súp. č. 846 pôvodne bola len takzvanou prťou, kadiaľ sa hnal hovädzí dobytok.\nJej stvárnenie v teréne vyplynulo aj z ortofotomapy z roku 1950. Túto skutočnosť odvolací súd overil\nporovnaním ortofotomapy nachádzajúcej sa na č. l. 847 a 848 a súčasného stavu podľa fotky na č. l.\n850. Porovnaním týchto fotiek bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že pôvodné trasovanie cesty viac menej\nkopírovalo terén na hranici pozemku s parcelou č. XXXXX, o čom svedčí aj kľukatenie danej cesty. Je\nteda zrejmé, že pôvodne v roku 1950 bolo trasovanie cesty čiastočne iné (viac záhybov) ako je tomu\nv súčasnosti. V súčasnosti podľa náhľadu ortofotomapy nachádzajúcej sa na č. l. 850 je táto cesta\npriamejšia, menej kľukatá a je lepšie viditeľná v teréne. Tieto zistenia dané do súvisu so zisteniami\nOkresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/127/2002, nasvedčujú tomu, že v tejto časti\nspornej parcely sa od nepamäti nachádzala cesta, ktorú využívali osoby za účelom obhospodarovania\nsvojich pozemkov, ako aj za účelom prístupu k rodinnému domu č. 846. Taktiež sa táto cesta využívala\nza účelom údržby a prístupu k rezervoáru pitnej vody. Mesto Hriňová v konaní vedenom pod sp. zn.\n15C/127/2002 pred Okresným súdom Zvolen uviedlo, že táto cesta je tam od nepamäti, je spevnená\nmakadamom, pričom aj znalec uviedol, že sa jedná o starú cestu. Túto skutočnosť nepoprela ani\nvtedajšia vlastníčka parcely (manželka žalovaného) č. 10319. Tieto zistenia dal odvolací súd do súvisu\naj s tvrdeniami žalovaného v spore, pričom aj pred odvolacím súdom na pojednávaní uviedol, že v roku\n1996 došlo k vybudovaniu plynovej prípojky na tejto časti parcely ( cesty ) a jej následnému spevneniu\nnavozením makadamu. To je zjavne skutočnosť, ktorá znamenala rozdiel medzi pôvodným trasovaním v\nroku 1950 a súčasným stavom, od roku 1996. Skutočnosť, že išlo o cestu, ktorá slúžila nielen vlastníkom\nrodinného domu č. 846, ale aj ďalším osobám, potvrdilo aj to, že mesto Hriňová vybudovalo plynofikáciu\nna tejto časti parcely žalovaného a naviezlo tam makadam. Nasvedčuje tomu aj zistenie z pôvodného\nrozhodnutia stavebného úradu, ktoré bolo neskôr zrušené nadriadeným orgánom, v rámci ktorého pri\npovoľovaní oplotenia parcely č. XXXXX stavebný úrad zadal podmienku, že stavebník musí zachovať\nmiestnu komunikáciu v pôvodnom stave, ktorá prechádza uvedenou parcelou.\n27. Na základe takto vyhodnotených skutkových zistení dospel odvolací súd k skutkovému záveru, že na\npozemku žalovaného sa nachádza cesta, ktorá je poznateľná v teréne, v spodnej časti a ďalej smerom\ndoprava má znaky pôvodného asfaltového povrchu, a v spodnej časti smerom doľava až k rodinnému\ndomu so súp. č. XXX má charakter zárezu a stvárnenia povrchu tvoriaceho vyjazdeným makadamom\nv šírke potrebnej pre prejazd jedného motorového vozidla. Odvolací súd vychádzajúc aj z výsledkov\ndokazovania Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 15C/127/2002 dospel k záveru, že uvedená cesta\nv oboch smeroch sa nachádza na pozemku žalovaného už niekoľko rokov, takzvane od nepamäti a bola\nvyužívaná bez obmedzenia neurčitým počtom osôb, nielen vlastníkmi dotknutých nehnuteľností.\n28. Vzhľadom k tomu sa následne odvolací súd zaoberal tým, aký charakter má cesta na pozemku\nžalovaného. Hoci z konania pred Okresným súdom Zvolen vyplynulo potvrdenie Mesta Hriňová, že\nuvedená cesta sa tam nachádzala od nepamäti, nebolo v tomto spore preukázané, že by táto cesta bola\nvedená v pasporte miestnych komunikácií, hoci o tejto ceste malo mesto Hriňová dlhodobo vedomosť.\nZ hľadiska charakteru tejto cesty tak podľa názoru odvolacieho súdu mohlo ísť jedine o účelovú\nkomunikáciu podľa § 1 ods. 2 písm. d) v spojení s § 22 cestného zákona:\n\n29. Účelové komunikácie spravidla nie sú stavbou (vecou) podľa občianskeho práva. Predstavujú určité\nstvárnenie či spracovanie povrchu pozemku ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo\n1911/2000 zo dňa 20.03.2002, obdobne sp. zn. 22Cdo 766/2011 zo dňa 24.06.2014). Uvedenému\nzáveru nasvedčuje aj znenie § 22 vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách,\npodľa ktorého účelovými komunikáciami môžu byť aj poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom,\nstaveniskám, lomov a k iným objektom. Cestný zákon a ani vyhláška kvalitu účelovej komunikácie\nnestanovuje, rozhodujúce je, aby spĺňala podmienky podľa § 22 cestného zákona v spojení s § 1 ods. 3.\n30. V rámci skúmania uvedených podmienok súdy ( viď aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo 4955/2015 zo dňa 02.08.2017, ktoré je aplikovateľná aj na prejednávaný spor) stanovili, že\nverejne prístupová účelová komunikácia existuje za splnenia nasledujúcich podmienok : 1. stálosť a\npoznateľnosť v teréne, 2. zákonný účel podľa § 22 cestného zákona, 3. súhlas vlastníka s verejným\nužívaním, 4. nutná komunikačná potreba.\n31. Pokiaľ ide o cestu na pozemku žalovaného, túto možno vyhodnotiť ako stálu a poznateľnú v teréne,\npretože spĺňa podmienky stanovené v § 1 ods. 3 cestného zákona. Skutočnosť, že kvalita cestnej\nkomunikácie je na daných miesta rôzna, nezakladá prekážku jej efektívneho využívania na účel, pre\nktorý slúži. Tým je prístup k rodinným domom žalobcov, ako aj prístup k pastvinám nachádzajúcimi sa\nnad nimi, ako aj k údržbe a k prístupu k rezervoáru pitnej vody. V zmysle § 22 vyhlášky je možné s\nurčitosťou považovať aj cestu smerujúcu k rodinnému domu so súp. č. XXX za účelovú komunikáciu,\npretože má minimálne charakter poľnej/lesnej cesty.\n32. Vo vzťahu k naplneniu zákonného účelu podľa § 22 cestného zákona mal odvolací súd za\npreukázané, že cesta na pozemku žalovaného slúži k spojeniu nehnuteľností s ostatnými pozemnými\nkomunikáciami. Je zrejmé, že táto cesta ďalej nadväzuje na ďalšie pozemné komunikácie v Hriňovej, čo\nvyplynulo aj z fotografie katastrálnej mapy daného územia. Teda spája nehnuteľnosti žalobcov s verejnou\ncestnou sieťou. Je tak účelovou komunikáciu so zákona bez toho, aby bolo potrebné o jej kategorizácii,\nako účelovej komunikácii vydať správne rozhodnutie. V tejto súvislosti je možné poukázať na § 4c ods.\n1 cestného zákona, podľa ktorého cestnú sieť tvoria diaľnice a cesty, nie však účelové komunikácie.\nPodľa § 4c ods. 3 cestného zákona sa cesty, ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej\nsiete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych ciest alebo preradiť medzi účelové cesty\nalebo zrušiť. Z toho vyplýva, že účelové pozemné komunikácie sa ani nezaraďujú do cestnej siete alebo\nsiete miestnych komunikácií. Preto o ich charaktere sa podľa cestného zákona nevyžaduje osobitné\nrozhodnutie správneho orgánu (k tomu porovnaj Spáčil, J. Ochrana vlastníctva a držby v Občanském\nzákonníku. Druhé, doplnené vydanie. Praha : C. H. Beck, 2005, strana 136).\n33. Odvolací súd mal preukázaný pre splnenie podmienok aj súhlas vlastníka pozemku s parcelným\nč. XXXXX s jeho verejným užívaním pre účely účelovej komunikácie. V § 6 ods. 1 cestného\nzákona je upravené takzvané právo všeobecného užívania pozemných komunikácií (teda aj účelových\nkomunikácií, porovnaj § 1 ods. 2 cestného zákona), v zmysle ktorého môže každý v medziach pravidiel\ncestnej premávky užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Právo\nvšeobecného užívania účelovej komunikácie je však potrebné vykladať v súvislosti so znením § 22\nods. 3 cestného zákona, ktorý rozdeľuje účelové komunikácie na takzvané verejné a neverejné. Za\nneverejné účelové cesty sa považujú cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch. A contrario, možno\nvšetky ostatné účelové komunikácie považovať za verejné, pokiaľ ich obec nevyhlási so súhlasom\nvlastníka účelovej komunikácie za neverejné. Právna doktrína však k skúmaniu toho, či ide o verejnú\nalebo neverejnú účelovú komunikáciu, vytvorila takzvanú „teóriu venovania“, podľa ktorej sa vyžaduje\nsúhlas vlastníka pozemku s verejným užívaním účelovej komunikácie. Ten môže byť daný výslovne,\nako aj konkludentne. Pokiaľ vlastník zriadi pozemnú komunikáciu, ktorá má znaky účelovej komunikácie\npodľa § 22 cestného zákona, vznikne k nej právo všeobecného užívania. Je potrebné vychádzať z\ntoho, že vlastník komunikáciu zriadil s vedomím a predpokladaným súhlasom jej všeobecného užívania.\nPokiaľ chcel toto právo vlastník vylúčiť mohol objekt uzavrieť pred jej zriadením, a tým by došlo k\nvzniku neverejnej účelovej komunikácie. V tomto prípade nejde o nútené obmedzenie jeho vlastníckeho\npráva, ale aj o obmedzenie vzniknuté na základe dobrovoľného konania vlastníka (porovnaj Spáčil, J.\nochrana vlastníctví a držby v Občanském zákonníku. Druhé, doplnené vydanie. Praha : C. H. Beck, 2005,\nstrana 135). Žalovaný v predmetnej veci zjavne súhlas na užívanie svojho pozemku za účelom verejnej\nkomunikácie neudelil. Ako vyplynulo z dokazovania vlastníkom pozemku sa stal až v roku 2014, pričom\npredchádzajúcim vlastníkom pozemku bola jeho manželka O. L.. Z vykonaného dokazovania v danom\n\nspore, ako aj v spore pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 15C/127/2002, však vyplynulo, že uvedená\ncesta sa tam nachádzala od nepamäti, bola využívaná dlhé roky viacerými osobami na rôzne účely,\na to ešte predtým, ako sa žalovaný a jeho právny predchodca stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. To\nznamená, že pozemok nadobudli už v čase, kedy komunikácia na spornom pozemku bola vybudovaná a\nužívaná. Žalovaný preto musí prijať stav aký tu bol v čase, keď sa stal vlastníkom pozemku, čo rovnako\nplatí aj vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi. V tomto ohľade je potrebné aplikovať zásadu ochrany\nuž nadobudnutých práv vyplývajúcich z práva verejného užívania pozemnej komunikácie a vychádzať zo\nstavu v čase jej vybudovania. Hoci nebolo v konaní preukázané, kedy a kto túto pozemnú komunikáciu\nvybudoval (zjavne za predchádzajúceho režimu), pred Okresným súdom Zvolen v konaní vedenom pod\nsp. zn. 15C/127/2002 bolo preukázané, že tam cesta bola od nepamäti, ešte predtým, ako sa manželka\nžalovaného stala jeho vlastníčkou. K časti pozemku žalobcu, ako verejnej ceste, sa zjavne dlhodobo\nsprávali všetky dotknuté osoby, ktoré ju využívali dlhé obdobie. Aj Mesto Hriňová, ktoré tam vykonalo\nplynofikáciu a spevnilo túto cestu. Žalovaný tak nadobudol pozemok už v čase, keď časť jeho pozemku\nbola „venovaná“ pre verejné užívanie cesty. Žalovaný za tohto skutkového stavu má jedine možnosť\ndomáhať sa, aby v zmysle cestného zákona obec, ako správca účelovej komunikácie, vyhlásil túto\núčelovú komunikáciu za neverejnú.\n34. Odvolací súd nemal vykonaným dokazovaním ani pochybnosti o tom, že pozemná komunikácia\nna pozemku žalovaného slúži nutnej komunikačnej potrebe. Táto skutočnosť už vyplynula z vyššie\nuvedených skutočností, keďže predstavuje prístup žalobcov ku svojím stavbám, ako aj prístup iných\nsubjektov k pastvinám a k rezervoáru pitnej vody. Túto skutočnosť si zjavne uvedomovalo aj Mesto\nHriňová, ktoré v prípade oplotenia pozemku vo svojom prvšom rozhodnutí dalo podmienku nájomcovi\npozemku žalovaného, aby zabezpečil dostupnosť a prechodnosť miestnej komunikácie (hoci toto\nrozhodnutie bolo neskôr zrušené). Je zrejmé že účelová komunikácia na pozemku žalovaného sa\nnevyužíva len výnimočne pre lepší a pohodlný prístup žalobcov k svojím nehnuteľnostiam, ale naozaj\nslúži naliehavej komunikačnej potrebe.\n35. Keďže na pozemku žalovaného sa nachádza účelová komunikácia, ktorá je verejná, potom patrí\nžalobcom podľa § 6 ods. 1 cestného zákona právo jej všeobecného užívania, podľa ktorého v zmysle\npredpisov upravujúcich premávku, smú užívať uvedenú pozemnú komunikáciu obvyklým spôsobom na\núčely, na ktoré je určená. V tomto prípade z hľadiska charakteru ide o právo prechodu ako aj prejazdu,\navšak za podmienok únosnosti danej pozemnej komunikácie, čo však patrí do posúdenia príslušného\norgánu na úseku cestnej dopravy.\n36. Toto zistenie odvolacieho súdu bolo ďalej potrebné dať do korelácie s okresným súdom aplikovaným\nust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právo všeobecného užívania pozemnej komunikácie bráni\ntomu, aby súd vyhovel podanej žalobe o zriadenie vecného bremena. V tom spočívalo nesprávne\nprávne posúdenie veci okresným súdom, keďže neaplikoval na nedostatočne zistený skutkový stav\npríslušné ustanovenia cestného zákona. Právo prejazdu žalobcom svedčí priamo z § 6 ods. 1 cestného\nzákona. Žalobcovia preto nemôžu od žalovaného požadovať obmedzenie jeho vlastníckeho práva v\nich prospech, nakoľko ten je už vo svojom vlastníckom práve obmedzený. Nemôžu požadovať, aby im\nosobitne na základe súdneho rozhodnutia bolo priznané právo voči žalovanému, ktoré patrí všetkým,\nt.j. vopred neurčitému rozsahu subjektov. Zároveň v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka platí,\nže vecné bremeno možno zriadiť len za podmienky, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť\ninak. Žalobcovia ako vlastníci stavieb však majú už prístup ku svojim nehnuteľnostiam zabezpečený\nprostredníctvom práva všeobecného užívania cesty podľa cestného zákona.\n37. Z uvedených dôvodov odkaz stavebného úradu, aby žalobcovia podali žalobu o zriadenie vecného\nbremena nebol správny. Stavebný úrad pri zohľadnení práv žalobcov ako aj žalovaného, mal vychádzať\nz toho, že na pozemku žalovaného sa nachádza účelová komunikácia, ktorá je verejne prístupná.\nTáto skutočnosť mu mala byť zrejmá už z výsledkov konania pred Okresným súdom Zvolen sp. zn.\n15C/127/2002, o ktorom konaní malo mesto Hriňová vedomosť. Okrajovo tiež odvolací súd poukazuje\nna to, že v uvedených intenciách mohol posúdiť podanie stavebníka ako návrh, aby účelová cesta podľa\n§ 22 ods. 3 cestného zákona bola vyhlásená za neverejnú.\n38. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že došlo k posunutiu cesty plynofikáciou a navozením\nmakadamu viac do jeho pozemku v ľavej časti, prípadne, že vybudovaním ďalších čiernych stavieb\nv spodnej časti jeho pozemku došlo k rozšíreniu cesty dovnútra jeho pozemku, nie je dôvodom, pre\nktorý by žalobcovia stratili právo všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Akékoľvek zásahy do\n\npozemku je potrebné posudzovať z hľadiska subjektu, ktorý zásah vykonal a voči nemu uplatňovať svoje\nnároky. Pritom je potrebné však brať na zreteľ právo všeobecného užívania pozemných komunikácii.\n39. Odvolací súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalovaným, a to výsluchom svedkyne O. L., nakoľko\nvykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné pre zistený skutkový stav. Uvedená svedkyňa bola\npôvodnou vlastníčkou pozemku žalovaného, bola vypočutá pred súdom prvej inštancie a vo vzťahu ku\nskutočnostiam, ktoré vyvstali v odvolacom konaní, vypovedala aj pred Okresným súdom Zvolen sp. zn.\n15C 127/2002. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný na návrhu na vykonanie tohto dôkazu\nnetrval.\n40. Odvolací súd tak po tom, ako dospel ku skutkovým a právnym záverom na základe vykonaného\ndokazovania pred okresným ako aj odvolacím súdom, napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov\nzmenil vo výroku I. až VI., teda vo výrokoch o zriadení vecného bremena v prospech vlastníkov stavby\nspočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok a o povinnosti zaplatiť jednorazovú úhradu za jeho\nzriadenie, tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n41. Obiter dictum odvolací súd dáva do pozornosti vyhlášku, v zmysle ktorej podľa § 6 ods. 1 sieť\nmiestnych komunikácií na území obce tvoria všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie\nnezaradené do cestnej siete, ktoré sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie. V\nzmysle § 6 ods. 2 vyhlášky miestny národný výbor môže zaradiť do siete miestnych komunikácií účelové\nkomunikácie; pri rozhodovaní o ich zaradení do siete miestnych komunikácií vychádza miestny národný\nvýbor v súlade s so všeobecne záväznými právnymi predpismi z účelnosti tohto zaradenia vždy podľa\nmiestnych pomerov, najmä podľa toho do akej miery sa komunikácia verejne užíva a ako je pre toto\nužívanie komunikačne potrebná. Podľa § 5 ods. 4 vyhlášky spory o tom, či vyradená cesta alebo jej\nčasť patrí do siete miestnych komunikácií, prípadne či sa má komunikácia zaradiť do siete miestnych\nkomunikácií rozhoduje okresný národný výbor (obec). V zmysle uvedeného je teda potrebné hľadať pre\ndané subjekty v dotknutom území riešenie, ktoré už natrvalo odstráni spory medzi vlastníkmi stavieb a\nvlastníkom pozemku .\n42. V zmysle § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania pred okresným\nsúdom, nakoľko zmenil jeho rozhodnutie vo veci samej.\n43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n44. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n45. Žalovaný bol po zmene rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom v spore úspešný v plnom\nrozsahu, keďže odvolací súd podanú žalobu žalobcov zamietol. Napriek tomu nepristúpil odvolací súd\nk tomu, aby na náhradu trov konania zaviazal v konaní neúspešných žalobcom, nakoľko v prejednávanej\nveci vzhliadol dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Ich aplikáciu navrhol pre prípad neúspechu\nprávny zástupca žalobcov na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa\npre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP považoval za dané najmä s ohľadom na\nskutočnosť, že žalobcovia boli na podanie žaloby odkázaní správnym orgánom v stavebnom konaní.\nŽalobcovia konali v súlade s tým, na čo boli vyzvaní stavebným úradom, nemôžu tak spravodlivo\nniesť následky straty sporu len preto, že konali v dobrej viere v správnosť postupu stavebného úradu.\nDôvodom pre zamietnutie žaloby tak bolo nesprávne „vyvolanie“ sporu zo strany správneho orgánu,\nktorý mal otázku prístupu žalobcu k svojim stavbám posúdiť sám. Spor medzi stranami nemal byť vôbec\nriešený pred súdom v konaní o zriadenie vecného bremena, preto s ohľadom na výnimočné okolnosti\nzačatia sporu má odvolací súd za to, že existuje v tomto prípade odchýlka od zásady zodpovednosti za\nvýsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu žaloby má\nvýznam zistenie, že konaniu v prejednávanej veci predchádzal spor v stavebnom konaní, výsledkom\nktorého bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie, ktorým na spor v súdnom konaní žalobcov\nodkázal. V zmysle uvedeného je teda potrebné hľadať pre dané subjekty v dotknutom území riešenie,\nktoré už natrvalo odstráni spory medzi vlastníkmi stavieb a vlastníkom pozemku. Odvolací súd preto\nzmenil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že úspešnému žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal.\n\n46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd z totožných dôvodov ako je uvedené\nvyššie. V odvolacom konaní bol tiež úspešným žalovaný, napriek tomu s prihliadnutím na dôvody\nosobitného zreteľa ( okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloba ) mu náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n\n(§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky\nminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej\ninštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n\n(§ 424 CSP).\n\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n\n1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis\n(§ 127 ods. 1 CSP).\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nStrany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou\no poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania\nlehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11\nods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek\nriadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek\nvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch\nneodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436\nods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/30/2019", "guid": "22fba150-53fd-46a7-8bff-5f05815f2030:da9969ac-76fb-4a13-bc72-6c5d946125b8", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4b003530-fe1d-4019-a4ff-33d7d4c741cd:c4eb7921-ce16-4f5f-b1e2-468cb009e300", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1", "spisova_znacka": "4Cdo/140/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2025 z 21. 9. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1724200540.1"}]}