{"guid": "1443c838-97ee-40bc-88ff-770bfe6d5b5d:6a60b0ef-7c88-4031-a644-7a45e4653f9b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2", "spisova_znacka": "15Co/98/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/98/2026 z 16. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2026, sp. zn. 15Co/98/2026, ECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2", "identifikacne_cislo": "6624204064", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Kosková", "sudca_id": 247, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-koskova-247", "datum_vydania": "2026-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-a,g", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-a,g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a60b0ef-7c88-4031-a644-7a45e4653f9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n15Co/98/2026\n6624204064\n16. 09. 2026\nJUDr. Klaudia Kosková\nECLI:SK:KSBB:2026:6624204064.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej\na členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00\n585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811\n07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., zast.:\nJUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 28.280,60 EUR s\npríslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 26C/52/2024 –\n253, zo dňa 11. júna 2026, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:\n„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.280,60 Eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 27. 05. 2023 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nŽalovanej u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým\nrozhodne o výške náhrady trov konania.“\n2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že predmetom sporu medzi stranami je nárok žalobcu\nna náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tzv. postihového\npráva v zmysle § 12 ods, 2 písm. a), g) ZoPZP. Námietku žalovanej, že nie je v spore pasívne vecne\nlegitimovaná, považoval za nedôvodnú. Poukázal na ust. § 2 písm. f) v znení § 4 ods. 1 ZoPZP,\nz ktorých vyplýva, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej\nzodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok § 420 OZ. Poisťovňa\nmá nárok na náhradu poistného plnenia okrem poistníka proti každému, kto za škodu zodpovedá a za\nkoho plnila, teda aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá\nna základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla (rozhodnutie NS SR 4Cdo/54/2009 zo dňa\n31.08.2010). Súd mal preukázané, že žalovaná ako poistená spôsobila dopravnú nehodu pod vplyvom\nalkoholu a navyše porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. Len žalovaná je v konaní pasívne vecne\nlegitimovaná s poukazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a), g) ZoPZP, nakoľko z uvedených ustanovení\nnevyplýva, že by žalovaná mala byť pasívne vecne legitimovaná spoločne a nerozdielne s vlastníkom\nmotorového vozidla. Vo vzťahu k uhradenej výške škody 28.280,60 EUR súd poukázal na skutočnosť,\n\nže B. A. pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle devastačné poranenia tela, v dôsledku ktorých sa podrobil\ntrom operačným zákrokom vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, kde\nbol hospitalizovaný od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX (13 dní), pričom mu bola nepretržite poskytovaná\nzdravotná starostlivosť. Nemocnica - ako poškodený si v súvislosti s jeho hospitalizáciou vyúčtoval\nfaktúrou č. XXXXXXXXX I. H. XX.XX.XXXX náklady za jeho ošetrenie vo výške 28.280,60 EUR, ku\nktorej faktúre bola predložená podrobná kalkulácia nákladov na hospitalizáciu vrátane použitých liekov\na zdravotníckeho materiálu. Nárok žalobcu okresný súd nepovažoval za premlčaný, keď žalobca poistné\nplnenie vyplatil poškodenému dňa 27.04.2023 a žaloba vo veci bola podaná dňa 21.08.2024. B. A. nemal\nna dopravnej nehode žiadny podiel, a preto okresný súd z tohto dôvodu nemohol pristúpiť k zníženiu\nregresného nároku. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či súd má právomoc primerane znížiť\nvýšku regresného nároku, pričom v tomto smere okresný súd poukázal na to, že je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku, kde odvolací súd uviedol, že vzhľadom\nna charakter nároku uplatňovaného v konaní, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným\nregresným nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, konkrétne z ust. § 12 zák. č. 381/2001 Z. z., súd\nmôže poisťovateľovi (žalobcovi) uplatnený nárok buď priznať alebo v prípade, že vzhliadne dôvody\nhodného osobitného zreteľa, takýto nárok nepriznať, avšak uvedené poisťovateľom už vyplatené plnenie\npoškodenému, nie je možné v žiadnom prípade moderovať (rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo/84/2018\nzo dňa 11.12.2019, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod\nR64/2020). Súd mal preukázané, že žalovaná ako poistená spôsobila dopravnú nehodu pod vplyvom\nalkoholu, a navyše porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je\npoistnou udalosťou. Na základe uvedenej skutočnosti okresný súd potom žalobe žalobcu v plnom\nrozsahu vyhovel. Žalovanej nepovolil uhradiť žalovanú sumu v mesačných splátkach s poukazom na to,\nže v prípade žalovanej by splátka musela byť aspoň 785,- EUR mesačne (pri splácaní 3 roky) a žalovanej\nby tak z výplaty neostalo nič na krytie nepredvídateľných výdavkov. Žalobca nesúhlasil s povolením\nsplátok žalovanej z dôvodu, že doposiaľ neuhradila ani časť dlžnej sumy. Zároveň priznal žalobcovi aj\núrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ s použitím § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995\nZ. z. Rozhodnutie oprel o ust. § 2 písm. f), g) zák. č. 381 Z. z., § 4 ods. 1, 3 ZoPZP; § 10 ods. 1 písm.\na) ZoPZP ; § 12 ods. 2 písm. a), g); § 12 ods. 4, § 15 ods. 1 ZoPZP; § 4 zák. č. 578/2004 Z. z. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 od. 1, 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná\nprostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d),\nf), h) CSP. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne\nz dôvodov uvedených v odvolaní. Namietala nesprávne právne posúdenie regresného nároku podľa\n§ 12 ZoPZP, keď odvolací súd odvodzuje záver z judikátu R 64/2020 a považuje moderačné právo\nsúdu za vylúčené. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 377/2018\na III. ÚS 90/2021. Namietala, že regres v plnej výške kombinovaný s vysokým úrokom z omeškania\nje zjavne likvidačný, objektívne znemožňuje jej resocializáciu po výkone trestu, samostatné bývanie, či\nzaloženie rodiny, hoci sama nepožíva žiadne majetkové benefity z poistného plnenia. V trestnom konaní\nuž bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody, zákaz činnosti a uložené ochranné liečenie.\nĎalšie plné regresné zaťaženie v civilnej rovine znamená kumuláciu sankcií, ktorá odporuje zásade\nprimeranosti a zákazom krutosti náhrady v judikatúre ústavného súdu k regresným nárokom. Okresný\nsúd ignoroval osobitné okolnosti prípadu a duševného stavu žalovanej. Ďalej namietala svoju výlučnú\npasívnu legitimáciu, keďže vozidlo vlastnil J. K. a práve on bol poistníkom. Namietala tiež, že okresný súd\nodmietol vykonať dokazovanie výsluchom vlastníka vozidla a dotazom na nemocnicu ohľadom dôvodu\nneuplatnenia nárokov priamo voči nej, hoci tieto dôkazy navrhovala a odvolací súd tieto návrhy označil za\n„právne irelevantné“, čo podľa žalovanej predstavuje neprimerané obmedzenie jej práva na dokazovanie\na obhajobu, v rozpore s § 3, § 180 CSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.07.2026. Rozsudok okresného súdu\nnavrhol potvrdiť v celom rozsahu. Argumenty žalovanej v odvolaní považoval iba za opakujúcu sa\nnedôvodnú argumentáciu alebo skutočnosti tvrdené žalovanou účelovo. Okresný súd správne ustálil\na odôvodnil aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej vo veci, čo žalovaná nedôvodne namietala už v\nskoršom odvolaní a opätovne namieta aj v tomto odvolaní. Z odôvodnenia rozsudku opätovne vyplýva\npodrobné a takpovediac až trpezlivé vysvetlenie okresného súdu, prečo tá-ktorá skutočnosť namietaná\nžalovanou nie je vo veci samej daná, dôvodná a významná. Žalovaná buď nesprávne chápe tento\ndruh nároku alebo sa snaží len účelovo argumentovať, zrejme sledujúc zníženie svojej povinnosti na\n\nplnenie žalobcovi. To, že prítomnosť alkoholu/návykových látok je natoľko závažná a neopomenuteľná\nokolnosť, potvrdzuje súdna prax nielen rozhodujúca o regresných nárokoch poisťovni v rámci PZP či\nkomerčného poistenia, ale aj v rámci verejného zdravotného poistenia. Žalobca poukázal na recentný\n(právoplatný) rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/74/2025 zo dňa 09.03.2026 v spojení s\nuznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/66/2026 zo dňa 28.05.2026 a tiež na rozsudok sp. zn.\n38C/26/2024 zo dňa 11.04.2025 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/76/2025 zo dňa\n07.05.2026 v obdobnej veci. V zásade žalovaná len nesúhlasí s názorom okresného súdu, čo však nie\nje odvolacím dôvodom a nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, čo tiež nie je\nodvolacím dôvodom. Žalobca má za to, že žalovaná si v skutočnosti dobre uvedomuje a snaží sa len\núčelovo oddialiť svoju povinnosť, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že vo veci navrhla žalobcovi plnenie\nv splátkach. Princíp poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je\nkoncipovaný zákonodarcom tak, aby poškodený mal istotu, že jeho škoda bude odškodnená. Nárok\nuplatnený žalobou voči žalovanej je v celom rozsahu daný, zákonný, dôvodný a preukázaný.\n5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 21.07.2026. Uviedla, že naďalej zastáva\nsvoje zásadné stanovisko, že pokiaľ by poškodená strana, ktorá bola odkázaná na podanie civilnej\nžaloby si takýto nárok uplatnila na súde, tak v rámci obrany žalovanej by sa súd musel vysporiadať\ns jednotlivými položkami, ktoré si poškodený uplatnil mimo iného aj ušlý zisk rôzne nepodstatné\npoložky, ktoré žalobca uznal, hoci boli sporné a faktúru poškodenej preplatil bez akéhokoľvek\nsúdneho rozhodnutia a v rámci regresného konania teraz konvaliduje svoje pochybenia a vymáha\npredmetnú sumu od žalovanej. Žalovaná preukázateľne nemala vedomosť o tom, že poisťovňa preplatila\npoškodenej akúkoľvek faktúru a predmetnú sumu neuznala čo do dôvodu a do výšky a predmetná suma,\nktorú ako regres žiada teraz zaplatiť, nebola priznaná žiadnym súdom. Ak poisťovňa uznala takúto\npohľadávku bez bližšieho skúmania, tak v tomto prípade nemožno aplikovať takýto ľahkomyseľný a\nnezákonný postup poisťovne a konvalidovať to regresnou náhradou, ktorá v prípade uplatnenia by bola\nsporná.\n6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2026 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že z jej vyjadrenia\nnaďalej vyplýva, že buď žalovaná (účelovo) opomína svoje (zákonné) povinnosti vyplývajúce jej zo\nzodpovednosti za škodu, ktorá vznikla jej prevádzkou (poisteného) motorového vozidla, respektíve,\nže sa žalovaná s tým nevie/nechce stotožniť a zrejme má za to, že na jej „potrestanie“ má slúžiť a\npostačuje len rozhodnutie v súvisiacom trestnom konaní. Žalobca pritom už viackrát vo veci samej\ntiež rozsiahlo vysvetľoval, aký je zmysel a účel tohto PZP poistenia a aké práva a povinnosti z tohto\nvyplývajú nielen pre poškodeného poisteného (žalovanú), ale aj pre poisťovateľa (žalobcu). Prevádzka\nmotorového vozidla pod vplyvom návykových látok je universe právnym systémom posudzovaná prísne\na priťažujúco (v neprospech škodcu). Vodič vozidla pred samotnou prevádzkou síce objektívne nemôže\nvedieť, či zaviní nejakú udalosť v cestnej premávke, a potom či v tej súvislosti vznikne aj nejaká škoda,\nale každopádne každý uvedomelý vodič si musí byť vždy vedomý takejto možnosti. Pokiaľ však vedome\na dobrovoľne vedie vozidlo navyše pod vplyvom návykovej látky, a ešte si neplní ani následne s tým\nspojené oznamovacie povinnosti, je potom správanie/konanie ľahkovážne nielen voči sebe, ale aj voči\nostatným. Obrana žalovanej je len účelová, ktorá však neobstojí a navyše popiera samotný význam,\nfungovanie/proces, účel a zmysel predmetného poistenia.\n7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej\nlen „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia\npojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie\npostupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n10. Preskúmaním veci súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil\nv súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia\n\nsúdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania\nžalovanej a odvolacie dôvody žalovanej uvedené v jej odvolaní, pri viazanosti odvolacími dôvodmi\npodľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací\nsúd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako\naj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť\ndôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej odvolací\nsúd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby dospel k\nsprávnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci\nzo strany súdu prvej inštancie je správne.\n11. Nad rámec vyššie uvedeného a s poukazom na jednotlivé odvolacie námietky žalovanej obsiahnuté\nv podanom odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:\n12. Rozsudok okresného súdu bol už raz odvolacím súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Za tejto situácie okresný súd opätovne vo veci rozhodol v súlade so zásadou\nviazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku zo dňa 25.03.2026\nč. k. 15Co/102/2025 - 222 (§ 391 ods. 2 CSP).\n13. S námietkami žalovanej uvedenými v predmetnom odvolaní sa podrobne vysporiadal už okresný\nsúd v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia, ako aj odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom\nuznesení, a preto nie je účelné, aby odvolací súd sa s uvedenými námietkami opätovne zaoberal a\npodrobne ich odôvodňoval.\n14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia regresného nároku podľa § 12 ZoPZP, odvolací súd\nv plnom rozsahu odkazuje na svoje zrušujúce uznesenie č. k. 15Co/102/2025 - 222 zo dňa 25.03.2026,\nkde v bodoch 20 až 34 podrobne zdôvodnil, prečo považuje moderačné právo súdu v prejednávanom\nprípade za vylúčené. Okresný súd v novom rozhodnutí správne rozhodol v zmysle uvedeného právneho\nnázoru odvolacieho súdu, čo zdôvodnil v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n15. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že uvedený nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je\ncharakteristický skutočnosťou, že predpokladá taxatívne vymedzený okruh situácií, kedy žalobca môže\nako poisťovateľ tento nárok uplatniť. Určený okruh situácií nemožno rozširovať na základe zmluvy,\navšak toto ustanovenie možno považovať za ustanovenie garantujúce právo poisťovateľovi, ak sú\nsplnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovateľa podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je limitovaný\nvýlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy podľa § 12 zákona\nč. 381/2001 Z. z. Pre naplnenie nároku žalobcu, t. j. poisťovateľa, je potrebné preukázať naplnenie\nhypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a preukázať vyplatenie peňažných\nprostriedkov. Uvedené v prejednávanej veci splnené bolo, čo konštatoval okresný súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia. Ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. plní i preventívnu funkciu a má na\npoistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z iných právnych predpisov, ako i z\ncitovaného zákona.\n16. S ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku okresný súd správne konštatoval, že nie je oprávnený\nv konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. a), g) zák. č. 381/2001 Z. z. znížiť výšku\npožadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné\nkritériá, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho\niného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenie súdu nevyplýva.\nJediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v\nzmysle ust. § 12 ZoPZP je poisťovateľ (žalobca).\n17. Dôvodná nie je ani námietka žalovanej ohľadom jej výlučnej pasívnej legitimácie. Okresný súd\nsa podrobne v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal s uvedenou námietkou\nžalovanej a odvolací súd sa s jeho názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Správne okresný súd poukázal\nna to, že v danom konaní je len žalovaná pasívne vecne legitimovaná s poukazom na ust. § 12 ods.\n2 písm. a), g) ZoPZP, nakoľko z uvedených ustanovení nevyplýva, že by spoločne a nerozdielne so\nžalovanou mal byť pasívne vecne legitimovaný aj vlastník motorového vozidla.\n\n18. Vzhľadom na charakter sporu odvolací súd námietky žalovanej ohľadom toho, že výška žalovanej\npohľadávky má pre ňu likvidačný charakter, a že okresný súd ignoroval osobitné okolnosti prípadu\na duševného stavu žalovanej, a odmietol vykonať dokazovanie výsluchom vlastníka vozidla, ako\naj dotazom na nemocnicu ohľadom dôvodu neuplatnenia nárokov priamo voči nej, považoval za\nnepodstatné a právne irelevantné pre rozhodnutie v danej veci. Uvedený postup okresného súdu preto\nnie je možné považovať za neprimerané obmedzenie práva žalovanej na dokazovanie a obhajobu, ktoré\nje v rozpore s § 3, s § 180 CSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, ako to namieta žalovaná v odvolaní.\n19. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že žalobca si uplatnil žalobný nárok\n(nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia) vo výške 28.280,60 EUR v súlade s ust. § 12 ods.\n1 písm. a), g) ZoPZP.\n20. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ust. § 379, § 386 CSP.\nNakoľko žalovaná výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietala, preto odvolací súd s\npriznaným úrokom z omeškania sa bližšie nezaoberal.\n21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v\nodvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť,\na to aj vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval\nzásadu úspechu v spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.\n22. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím\n§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\n% voči žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n\n(§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}