{"guid": "2f532596-862c-40e8-8128-c2e5d9f6dca7:8f772a73-46ad-4834-bfa6-2eccd0978f38", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7009201535.5", "spisova_znacka": "7S/98/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/98/2009 z 22. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. novembra 2011, sp. zn. 7S/98/2009, ECLI:SK:KSKE:2011:7009201535.5", "identifikacne_cislo": "7009201535", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2011-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f772a73-46ad-4834-bfa6-2eccd0978f38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7009201535.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7009201535.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7009201535.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/98/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009201535
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7009201535.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu V.-F.-Q., B.. B. r. Y.., K.,
Q. Č.. X, zast. advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, AK Košice, Gelnická č. 33, proti žalovanému
Daňovému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Nová ul. č. 13, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 29. 07. 2009 č. I/221/11727-89414/2009/990390-r takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím  zo dňa 29. 07. 2009 č. I/221/11727-89414/2009/990390-r žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák.
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I zo dňa 03. 04. 2009
č. j.: 695/231/22303/09/Bač, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zákona vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 102.498,93
eur.

Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia stotožnil so závermi daňovej kontroly dane z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006, o výsledku ktorej bol vyhotovený dňa 11. 03. 2009
protokol č. I/181/3750-34061/2009/Želi, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a tomuto doručený
dňa 30. 03. 2009. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že v roku 2006 daňový subjekt zúčtoval
76 faktúr od dodávateľa T., B.. T.. Y.., K. XX K. v celkovej sume 12.760.619,90 Sk za dodávku drevnej
hmoty. Na základe rozsiahleho dokazovania správca dane túto sumu z daňových výdavkov vylúčil.

Odvolací správny orgán vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného správnym orgánom prvého stupňa
v dostatočnom rozsahu, dospel k záveru, že daňový subjekt postupoval v rozpore s § 2 písm. i) zák.
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, keď do daňových výdavkov zaúčtoval
spolu sumu bez DPH 12.686.858,- Sk. Citované zákonné ustanovenie porušil daňový subjekt tým, že v
účtovníctve zaúčtoval daňové výdavky za dodávku drevnej hmoty spolu už v uvedenej sume, pričom tieto
neboli preukázateľne vynaložené dodávateľovi, ktorý bol deklarovaný na dokladoch. Dodržanie tohto
ustanovenia nespočíva len vo formálnej deklarácii, teda len v predložení  faktúr, ale tieto musia mať aj
povahu faktu, musia nesporne preukázať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej
skutočnosti, v objekte a subjekte. Daňový subjekt nepreukázal nákup drevnej hmoty. 76 zaúčtovaných
faktúr znejúcich na daňový subjekt od dodávateľa T., B.. T.. Y.., za dodávku drevnej hmoty vystavila



osoba, ktorá nemala oprávnenie konať za T., B.. T.. Y.. Zaúčtovaný výdavok je daňovo neuznateľný aj v
zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie
na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Vychádzajúc z výpisu z obchodného registra v období od 26. 02. 2005 do 08. 04. 2008 bol konateľom
spoločnosti T., B.. T.. Y.., K. XX K.J. J. T.-V., ktorý vo svedeckej výpovedi dňa 07. 10. 2008 poprel
spoluprácu s daňovým subjektom - žalobcom, ako aj predmet obchodovania, poukázal na vizuálne
odlišnosti predložených faktúr od dokladov, ktoré vystavovala spoločnosť v období, keď bol jej konateľom
a poukázal aj na odlišnosti v podpise a pečiatke. Uviedol, že nepoveril žiadnu osobu na vystavovanie
faktúr, vedenie rokovaní a preberanie úhrad. Poprel svoj podpis na preukazoch o pôvode dreva. V
písomnej svedeckej výpovedi doručenej dňa 26. 02. 2008 uviedol, že J.. J. X. P. N. C. nepozná, a
menovaným nedal splnomocnenie na zastupovanie.

Daňový subjekt aj napriek vedomosti nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z § 15 ods. 5 písm. a) a f)
zákona o správe daní a poplatkov, výsluchu svedka sa nezúčastnil, ani sa ku skutočnostiam zisteným
pri daňovej kontrole a k spôsobu ich zistenia nevyjadril. V rámci dokazovania správca dane vykonal
aj opakovane úkony, ktorými umožnil daňovému subjektu predkladať dôkazy, vyjadriť sa k zisteným
skutočnostiam a zúčastniť sa výsluchu svedka.

Žalovaný poukázal na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého
daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z cit. zák. ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte a že všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní, tzn. aj výdavky
je povinný preukázať. Dôkazné bremeno daňového subjektu je zakotvené aj v § 15 ods. 6 zákona o
správe daní a poplatkov, podľa ktorého kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné
operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme, ktorých vedenie
bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

K námietke daňového subjektu týkajúcej sa porušenia základných zásad daňového konania uvedených
v § 2 ods. 3 a 6 cit. zákona o správe daní a poplatkov žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového
materiálu a procesného postupu správcu dane jeho pochybenia v tomto smere nezistil, pričom tvrdenia
o porušení týchto základných zásad sú všeobecné a nekonkrétne. Zdôraznil, že zákon o správe daní,
ani zákon o dani z príjmu neukladá správcovi dane zohľadniť dôsledky rizika, ktoré vznikli tým, že
daňový subjekt obchodoval s osobou, ktorej právomoci si neoveril. J.. J. X., ktorý vystavil sporné faktúry,
doklady o pôvode dreva a ostatné doklady nebol osobou, oprávnenou konať v tejto veci za spoločnosť
T., B.. T.. Y.. Daňový subjekt mal možnosť overiť si túto skutočnosť, ako aj osoby, oprávnené konať za
uvedenú spoločnosť a v jej mene v obchodnom registri, ktorý je v internetovej forme sprístupnený širokej
verejnosti.

Pokiaľ sa daňový subjekt odvoláva na notársky overené čestné prehlásenie N. C., tento doklad nie je
pre daňové účely významný, keďže notár na uvedenom prehlásení overil len podpis a nie obsah. Jeho
svedecká výpoveď, na ktorú sa žalobca ako daňový subjekt odvoláva potvrdzuje len jeho prítomnosť
v daných lokalitách, jeho účasť na triedení dreva. Nepotvrdil, že daňový subjekt prepravoval drevo
vlastným vozidlom. Uviedol len, že si myslel, že dopravu zabezpečovala spoločnosť žalobcu. Svedecká
výpoveď tohto svedka významným spôsobom neovplyvnila vykonané dokazovanie, pričom z výpovede
tohto svedka vyplýva, že on spoločnosť T., B.. T.. Y.., nepozná a že bol svedkom toho, ako doklady za
túto spoločnosť vyhotovoval a podpisoval J. X., t. j. osoba neoprávnená a nesplnomocnená konať za
túto spoločnosť.



Správca dane daňovou kontrolou zisťoval a preveroval základ dane. Daňové výdavky správca dane
neuznal na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým bolo preukázané, že účtovné doklady
vystavila a podpísala neoprávnená osoba a že tieto zneli na subjekt, ktorý s daňovým subjektom
nikdy nespolupracoval a s drevnou hmotou nikdy neobchodoval. Daňový subjekt v odvolaní namieta,
že tvrdenia konateľa uvedenej spoločnosti sa nezakladajú na pravde, avšak ani v jednom prípade sa
vedome nezúčastnil na ústnych pojednávaniach s menovaným, ktorý naopak aktívne spolupracoval so
správcom dane.

Včas podanou žalobou zo dňa 07. 10. 2009 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 07. 10. 2009 sa
žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa považoval za
nezákonné, pretože tieto vychádzali z nesprávneho právneho aj skutkového posúdenia. Predmetom
žaloby je len neuznanie nákladov na nákup drevnej hmoty od spoločnosti T., B.. T.. Y.., v celkovej
sume 12.760.614,90 Sk a dodatočne vyrubená daň vyplývajúca z neuznania týchto nákladov. Poukázal
na ust. § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z., v zmysle ktorého daňovým výdavkom je výdavok na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom zaúčtovaný
v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak
zákon nestanovuje inak. Podľa jeho názoru, materiálnym znakom výdavku je účel, teda výdavok musí
vecne smerovať k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov v dotknutom zdaňovacom období a
výšku výdavku takto účelovo vynaloženého preukazuje daňovník. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej daňové výdavky majú tzv. neosobný vecný charakter,
viažuce sa síce na subjekt, ale bez toho, aby tento subjekt bol bližšie konkretizovaný, v dôsledku
čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku. Poukázal na to, že podľa správcu dane i
žalovaného nie je sporné, že k výdavku došlo, ale sporné je to, či dodávky realizovala spoločnosť
T., B.. T.. Y.. V zmysle právnych záverov Najvyššieho súdu SR, obsiahnutých v citovaných judikátoch
žalobca mal preukázať, že výdavok vznikol a v uvedenom výdavku išlo o daňový výdavok v zmysle
cit. zák. ustanovenia, čo  žalobca podľa jeho názoru aj jednoznačne preukázal. N. C. potvrdil, že bol
prítomný pri preberaní a odovzdávaní guľatiny, na základe poverenia J.. X. triedil drevo a bol svedkom
pri odovzdávaní finančných prostriedkov žalobcom J.. X.. Toho svedkom boli aj lesní robotníci. Zistenie,
resp. spochybnenie, že dodávky dreva nevykonala spoločnosť T., B.. T.. Y..,  neznamená, žeby žalobca
ním tvrdené skutočnosti (náklady) nemohol preukazovať ktorýmkoľvek iným dôkazným prostriedkom,
keď doklady znejúce na spoločnosť T., B.. T.. Y..  stratili dôkaznú preukaznosť. Účtovný doklad nie
je jediným dokladom k preukázaniu výdavku a prípadné nedostatky účtovných dokladov nevylučujú
možnosť preukázať a uznať výdavok aj inak. Tam, kde doklady predložené daňovým subjektom vykazujú
nedostatky, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že dodávky neboli vykonané a nevznikli žiadne
výdavky. Pre účely cit. zák. ustanovenia nie je postačujúce spochybnenie osoby dodávateľa pre to,
aby boli výdavky vylúčené. Daňové orgány podľa názoru žalobcu postupovali v rozpore s povinnosťami
uvedenými v § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, pretože dokazovanie nevykonali čo
najúplnejšie, toto bolo zamerané na osobu dodávateľa a nie na objasnenie toho, či vo výdavkoch
išlo o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ak správca
dane neuznal uvedené výdavky, pretože podľa neho nesúvisia so zdaniteľným príjmom, potom mal
preukázateľne zistiť, že tieto výdavky neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie
príjmov a svoje rozhodnutie mal odôvodniť dôkazmi, ktoré preukazujú toto tvrdenie a nie pochybnosťami
o osobe dodávateľa. Je v rozpore s logikou, aby u daňového subjektu, ktorý predáva drevnú hmotu a z
jej predaja má príjmy, výdavky na nákup drevnej hmoty neboli výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 02. 2010 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových, ako aj právnych dôvodov obsiahnutých v preskúmavanom rozhodnutí. K námietkam žalobcu
obsiahnutým v žalobe uviedol, že dňa 07. 10. 2008 sa daňový subjekt nezúčastnil na výsluchu svedka J.
T.-V., o ktorom bol upovedomený a tento nereagoval ani na výzvu na podanie vysvetlení a predloženie
dôkazov ku skutočnostiam uvedeným v zápisnici, spísanej s týmto svedkom, ktorá mu bola doručená
a s ktorou bol touto formou oboznámený. Rovnako sa nezúčastnil ani na výsluchu svedka N. C. dňa
28. 01. 2009, o ktorom bol tiež upovedomený. K námietke preukázania daňového výdavku s poukazom
na ust. §  29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval výdavky
v sume 12.760.614,90 Sk na základe dokladov - faktúr od spoločnosti T., B.. T.. Y.., avšak vykonaným
dokazovaním správca dane zistil, že táto spoločnosť drevnú hmotu nedodala. S poukazom na ust. §



2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z., v ktorom je odkaz aj na zákon č. 431/2002 Z. z. účtovnými dokladmi
žalobca deklaroval vynaloženie výdavku takej osobe, ktorá sa účtovného prípadu nezúčastnila. Žalobca
neopiera o žiadnu právnu normu tvrdenia, uvedené v žalobe a síce, že účtovný doklad nie je jediným
dokladom k preukázaniu výdavku a prípadné nedostatky účtovných dokladov nevylučujú možnosť
preukázať a uznať výdavok aj inak. Pre daňové účely je čestné prehlásenie N. C. zo dňa 13. 01. 2009
nevýznamné. Týmto dokumentom je úradne overený len jeho podpis. Ani zápisnica z jeho svedeckej
výpovede potvrdzujúca jeho prítomnosť v lokalitách ťažby a jeho účasť na triedení dreva nie je zákonným
nástrojom na uznanie daňového výdavku. Námietku týkajúcu sa porušenia ust. § 29 ods. 2 zákona o
správe daní a poplatkov považoval za irelevantnú. Zotrval na tom, že žalobca nebol ukrátený na svojich
právach, práve naopak, práva pri daňovej kontroly vyplývajúce mu z § 15 ods. 5 zákona o správe
daní a poplatkov nevyužil, počas daňovej kontroly so správcom dane dostatočne nespolupracoval,
nezúčastnil sa konfrontácie s konateľom spoločnosti T., B.. T.. Y.. Žalovaný v odvolacom konaní
preskúmal postup správcu dane, v odôvodnení rozhodnutia postup správcu dane chronologicky popísal
a konštatuje, že správca dane nepostupoval v rozpore s povinnosťami uvedenými v cit. zák. ustanovení.
Vo väzbe na predložené účtovné doklady žalobca nepreukázal výdavok. Uvedené potvrdilo dokazovanie
vykonané správcom dane, ktorého sa daňový subjekt vedome nezúčastnil a aj napriek tomu, že so
skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly bol oboznámený, nevyjadril sa k nim a nepodal
ani žiadne vysvetlenie. Žalobca § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov porušil tým, že v účtovníctve
zaúčtoval daňové výdavky za dodávku drevnej hmoty, pričom ich vynaloženie nepreukázal dodávateľovi
deklarovanému na dokladoch. Nadobudnutie drevnej hmoty žalobca nepreukázal zákonným spôsobom,
ktorá skutočnosť však nie je dôvodom na zníženie zdaniteľných príjmov priznaných daňovým subjektom
v daňovom priznaní. Neuznanie nepreukázaných, resp. nedostatočne preukázaných zaúčtovaných
výdavkov nezakladá dôvod na zníženie zdaniteľných príjmov dosiahnutých z podnikania. Ani prípadná
prislúchajúca suma zdaniteľných príjmov nie je v zmysle zákona o dani z príjmov od dane oslobodená,
resp. vyňatá z predmetu dane.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel
k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo
dňa 22. 02. 2008 č. I/181/3750-20746/2008/Miža vykonalo Daňové riaditeľstvo SR, odbor mimoriadnych
kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol u daňového subjektu V.-F.-Q., B.. B. T.. Y.., K., Q. Č..
X daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnickej osoby podľa zák. č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roku 2006. O výsledku zistenia
z tejto daňovej kontroly bol dňa 11. 03. 2009 pod č. I/181/3750-34061/2009/Želi vyhotovený protokol,
ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 30. 03. 2009. Na jeho základe bol následne vydaný
Daňovým úradom Košice I dňa 03. 04. 2009 pod č. j. 695/231/22303/09/Bač dodatočný platobný výmer,
ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
správcom dane vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006
v sume 102.498,93 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom dôvody tohto odvolania
korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O odvolaní bolo rozhodnuté žalovaným napadnutým
rozhodnutím

Z citovaného protokolu okrem iného vyplýva, že daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly dňa
08. 04. 2008 účtovné a daňové doklady, na základe ktorých bolo kontrolnou skupinou zistené, že daňový
subjekt mal v priebehu roka 2006 zaúčtovaných 76 dodávateľských faktúr od dodávateľa T., B.. T.. Y..,
K., K. XX. Nazretím do spisovej zložky daňového subjektu T., B.. T.. Y.., u miestne príslušného správcu
dane, Daňového úradu Košice IV, kontrolná skupina zistila, že daňové priznania, ktoré tento daňový
subjekt podal sú opatrené pečiatkou spoločnosti, ktorá sa nezhoduje s pečiatkou spoločnosti uvedenou
na dodávateľských faktúrach zúčtovaných kontrolovaným daňovým subjektom rovnako, ako podpis
konateľa spoločnosti sa odlišuje od podpisu uvedeného na zúčtovaných dodávateľských faktúrach.
Toto zistenie bolo overené aj prostredníctvom Okresného súdu v Košiciach Košice I, ktorý na základe



požiadavky správcu dane tomuto doručil dokumenty zo zbierky listín, z ktorých vyplýva, že podpis
konateľa J. T.-V. je podobný podpisu na daňových priznaniach získaných u miestne príslušného správcu
dane, avšak je výrazne odlišný od podpisu, ktorým boli označené zúčtované dodávateľské faktúry
predložené kontrolovaným daňovým subjektom. Rovnako pečiatka používaná touto spoločnosťou na
podaných daňových priznaniach a podpis konateľa v preverovanom období je odlišná od pečiatky
obsiahnutej na zúčtovaných dodávateľských faktúrach tak, ako to vyplýva z uvedeného dodatočného
platobného výmeru.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07. 10. 2008 spísanej správcom dane so svedkom J. T.-
V., konateľom spoločnosti T., B.. T.. Y.., K. vyplýva, že spoločnosť T., B.. T.. Y.., nikdy nespolupracovala
so spoločnosťou žalobcu. Svedok nevedel uviesť, kto vystavil za spoločnosť T., B.. T.. Y..,  faktúry,
ktoré boli k daňovej kontrole predložené spoločnosťou žalobcu. Zdôraznil, že on tieto faktúry nevystavil,
nepodpísal ich, a ani nikoho nesplnomocnil na ich vystavenie. Uviedol, že za spoločnosť T., B.. T.. Y..,
vystavoval všetky účtovné doklady on sám a žiadna tretia osoba ním splnomocnená na ich vystavovanie,
vedenie rokovaní, preberanie úhrad, uzatváranie obchodov a zmlúv za túto spoločnosť poverená nebola.
Poprel, žeby podpis na týchto predložených dokladoch bol jeho s bližšou špecifikáciou svojho podpisu a
uviedol tiež, že spoločnosť T., B.. T.. Y.., nikdy nemala takú pečiatku, aká je na predložených faktúrach.
Pečiatka, ktorú spoločnosť používala neobsahovala IČO a IČ DPH. Vizuálny vzhľad predložených faktúr
sa nezhoduje s faktúrami, ktoré vystavovala spoločnosť T., B.. T.. Y..,  v roku 2006. Svedok tiež uviedol,
že spoločnosť T., B.. T.. Y.., nikdy neobchodovala s drevom a tiež to, že nikoho zo spoločnosti žalobcu
nepozná. Na prebierkach dreva, ktoré boli realizované v lokalitách V., X., K. a V. sa nezúčastnil, nikdy
v týchto lokalitách nebol. Poprel svoj podpis aj na preukazoch o pôvode dreva a pečiatku, ktorou
boli označené uviedol ako odlišnú od tej, čo používala spoločnosť T., B.. T.. Y.., za jeho pôsobenia
v spoločnosti. Svedkovi boli pri ústnom pojednávaní predložené originály pokladničných dokladov v
počte 42 kusov, ktorými daňový subjekt preukazoval hotovostné úhrady týchto faktúr v celkovej hodnote
8.397.619,- Sk s DPH, ku ktorým svedok uviedol, že takúto hotovosť nikdy neprevzal a podpis na týchto
pokladničných dokladoch ani pečiatka nie je jeho, ani spoločnosti, ktorej bol konateľom.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej správcom dane dňa 13. 01. 2008 (pravdepodobne mal
byť uvedený rok 2009 podľa chronológie vykonaných dôkazov v administratívnom spise) s konateľom
žalobcu V. R. vyplýva, že po oboznámení menovaného so svedeckou výpoveďou konateľa spoločnosti
T., B.. T.. Y.., tento predložil čestné prehlásenie svedka N. C. zo dňa 12. 1. 2009 a na otázky správcu
dane uviedol, že so spoločnosťou T., B.. T.. Y..,  v roku 2006 spolupracoval prostredníctvom N. C. a to
osobne pri výdaji dreva, meraní a zatrieďovaní dreva, pričom ďalšie detaily ako vzťah menovaného k
spoločnosti T., B.. T.. Y..,  označiť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani k tvrdeniu svedka V., že drevnú hmotu
deklarovanú predloženými dodávateľskými faktúrami spoločnosti žalobcu spoločnosť T., B.. T.. Y.., nikdy
nedodala. Uviedol, že menovaného svedka osobne videl, ale málo s ním prichádzal do kontaktu. Pri
prebierkach dreva v lese nikdy nebol. Všetky doklady, už podpísané faktúry, preukazy o pôvode dreva
predkladal J.. J. X., pričom nevedel uviesť, aký mal menovaný vzťah k spoločnosti T., B.. T.. Y.. Uviedol
tiež, že poverenou osobou na prebierky dreva v uvedených lokalitách bol Ing. J. X.. Všetky doklady,
faktúry, bločky robil s J.. X., pán C. bol len pri výdaji dreva. Preukazy o pôvode dreva sa podpisovali pri
prebierkach dreva, za žalobcu ich podpisoval on osobne, alebo jeho brat F. a za spoločnosť T., B.. T..
Y..,  pán C., ale väčšinou J.. X.. Menovaný zároveň uviedol, že nevie, aký bol vzťah medzi spoločnosťou
T., B.. T.. Y.., jej konateľom J. T.-V. a J.. X. a N. C., osobne nikdy nevidel podpisovať konateľa tejto
spoločnosti doklady, všetky mu nosil pán X. a jeho ani nezaujímalo, čí je to podpis.

Z čestného prehlásenia svedka N. C., podpis na ktorom bol overený zamestnancom  notárky Q.. K.
W. dňa 12. 01. 2009 vyplýva, že menovaný potvrdzuje, že bol poverený J.. X. J., zastupujúcim firmu
T., B.. T.. Y.., pri preberaní a odovzdávaní guľatiny a zároveň bol svedkom pri odovzdávaní finančných
prostriedkov menovanému od firmy V.-F.-Q., B.. B. T.. Y..,  K..

Do zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej správcom dane dňa 22. 01. 2009 s konateľom žalobcu F.
R. tento uviedol, že má vedomosti o tom, že spoločnosť žalobcu spolupracovala so spoločnosťou T., B..
T.. Y.., že jej konateľ poveril dvoch ľudí na zastupovanie spoločnosti a to J.. X. P. N. C., keďže podľa jeho
vyjadrenia nerozumel drevu. Konateľ spoločnosti T., B.. T.. Y.., sa na prebierkach tovaru nezúčastňoval,



týchto sa zúčastňoval N. C.. Hotovosť bola odovzdávaná J.. X., pokladničné doklady stále doniesol
menovaný, ktorý ich aj vystavoval. K zdôvodneniu, prečo na preukazoch o pôvode dreva je za spoločnosť
uvedený konateľ aj napriek tvrdeniu, že tento sa na prebierkach nikdy osobne nezúčastnil F. R. uviedol,
že pán J.. X. stále odbehol do kancelárie a doniesol vystavené pokladničné doklady, faktúry a preukazy
o pôvode dreva a preberal hotovosť. K odlišnosti podpisov konateľa spoločnosti T. sa vyjadriť nevedel.
Preukazy o pôvode dreva boli vypisované pri prebierke, podpisy boli realizované pri preberaní hotovosti
a v prípade neuhradených faktúr nie je si vedomý, že faktúry neboli uhradené. Možno boli uhradené
neskôr až v nasledujúcom roku. Ciachu spoločnosť T., B.. T.. Y.., nemala.

Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06. 02. 2009 spísanej správcom dane svedok N. C. uviedol,
že spoločnosť žalobcu pozná, od r. 1999 alebo 200. Jej konateľov F. P. V. R. pozná osobne a s týmito
mal kamarátsky i obchodný vzťah. Firmu T., B.. T.. Y.., poznal len od J.. X., jej konateľa taktiež osobne
vôbec nepoznal, nikdy ho nevidel, ani nevie uviesť jeho meno a s týmto nikdy nebol v kontakte. Nijaké
splnomocnenie ani poverenie od spoločnosti T., B.. T.. Y.., nemal, ani od pána X. na zastupovanie tejto
spoločnosti. S firmou T., B.. T.. Y.., nikdy osobne nespolupracoval, spolupracoval len s pánom X., ktorý
mal pri sebe pečiatku aj výpis z obchodného registra aj doklady spoločnosti T., B.. T.. Y.. Potvrdil, že
osobne podpísal predložené čestné prehlásenie, v zmysle ktorého bol prítomný pri prebierkach dreva,
ale spolu s pánom X. osobne ako fyzická osoba, nikdy nie v zastúpení spoločnosti T., B.. T.. Y.. Nemá
vedomosti o tom, v akom vzťahu bol pán X. k spoločnosti T., B.. T.. Y.. Drevo triedil na základe poverenia
pána X. v priebehu roka 2006 v troch-štyroch lokalitách, doprava bola realizovaná červenou Tatrou 815
a domnieva sa, že túto zabezpečovala spoločnosť žalobcu.  Nevedel uviesť, kto bol vlastníkom lesa,
resp. dreva, všetko v tomto smere realizoval pán X., ktorý osobne platil aj lesných robotníkov a lesníkov.
Konateľa spoločnosti T., B.. T.. Y.., nikdy nevidel, jeho meno počul pri ústnom pojednávaní po prvýkrát,
doklady za túto spoločnosť podpisoval pán X., osobne bol toho svedkom. Vyhotovoval, podpisoval a
odovzdával aj preukazy o pôvode dreva a vystavené faktúry za uvedenú spoločnosť, čoho bol svedkom
on aj lesný robotníci. On sám hotovostnú úhradu od zástupcov žalobcu nikdy neprevzal. Hotovosť bola
konateľmi spoločnosti odovzdávaná pánovi X..

Z obsahu citovaného protokolu tiež vyplýva, že kontrolná skupina sa pokúšala skontaktovať s J.. J. X.
za účelom zabezpečenia jeho svedeckej výpovede, avšak bolo zistené, že menovaný dňa 06. 08. 2008
zomrel.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj predmetné faktúry vystavené dodávateľom T., B.. T.. Y.., K.
odberateľovi V.-F.-Q., B.. B. T.. Y.., K. na drevnú hmotu vrátane likvidačných listov, dokladov o pôvode
dreva a príjmových a výdavkových dokladov.

Právny zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní dňa 23. 11. 2011 na podanej žalobe z dôvodov v nej
uvedených a zdôraznil, že kontrolná skupina správcu dane pri výkone daňovej kontroly mala nesprávne
zameranie, pretože sa sústredila na preukázanie toho, či došlo k obchodnému vzťahu medzi žalobcom
a spoločnosťou T., avšak nezaoberala sa preukazovaním skutočností a podmienok stanovených v § 2
písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z., ktoré sú podstatné preto, aby mohli byť daňové výdavky zaúčtované tak,
ako to urobil žalobca. Opätovne s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR i ČR, ako boli citované v
žalobe aj v doplňujúcom vyjadrení zdôraznil, že v danom prípade podľa názoru žalobcu bolo dostatočne
preukázané, že daňový výdavok bol vynaložený v zmysle cit. zák. ustanovenia a preto navrhol rozhodnúť
v zmysle žalobného petitu.

Zástupca žalovaného sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom
tento svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o
jeho odročenie. Preto súd podľa § 250g ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z.  o dani z príjmu v znení neskorších predpisov na účely
tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkov zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na
daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky špecifikované pod písm. a) - k).

Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pri
uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 a 8 cit. zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenie, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne
orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie
je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho
základe vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po
formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými
žalobcom  v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle citovaných zákonných ustanovení sú tri podmienky,
ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosti medzi zdaniteľným príjmom
a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok
skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Na uvedené
tri kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená
podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov
a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak.

Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok stanovených v zák. č. 595/2003 Z.
z. sú uvedené v § 19 ods. 2 - 5 a v § 20. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky, ktorých rozsah
alebo podmienky za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok limituje osobitný predpis. Výdavky,
ktoré sa nepovažujú za daňový výdavok sú uvedené v § 21 cit. zákona.

Žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali iba z
daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré
smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné dodávky boli dodávateľom uskutočnené
a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového
subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) cit. zák. o dani z príjmu.

Vyhodnotiac vykonané dôkazy, ako už boli vyššie konkretizované jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti
dospel súd zhodne ako správne orgány k záveru, že v danom prípade nebolo dostatočne preukázané



vynaloženie výdavkov s poukazom predovšetkým na to, že faktúry, ktorými žalobca preukazoval
vynaloženie týchto výdavkov vychádzajúc z dôkazov vykonaných v správnom konaní nezodpovedajú
skutočnosti  (nepravosť podpisu konateľa dodávateľa, pečiatky aj vyhotovenie faktúr konateľom
dodávateľskej spoločnosti). Sporné z uvedeného hľadiska je aj to, či na základe uvedených faktúr došlo
k vynaloženiu predmetných výdavkov. Výpoveď svedka N. C. správne orgány ani súd nepovažovali
za relevantnú, lebo ostatné dôkazy, ktoré boli v správnom konaní vykonané pravdivosť tejto výpovede
vyvrátili. Svedok N. C. sám uviedol, že s konateľom žalobcu sú v kamarátskom i obchodnom vzťahu,
čo navyše odôvodňuje aj tendenčnosť jeho výpovede, ako aj čestného prehlásenia. Jediným dôkazom,
ktorý svedčí o vynaložení predmetných daňových výdavkov sú faktúry a príjmové a výdavkové doklady,
vrátane dokladov o pôvode dreva, ktoré však nezodpovedajú skutočnosti, pretože nie sú podpísané
oprávnenou osobou  a taktiež pečiatka na týchto dokladoch nie je pravá. Z uvedeného je potrebné
vyvodiť záver, že v danom prípade nedošlo k vynaloženiu výdavku v zmysle cit. zák. ustanovenia, resp.
jeho vynaloženie nebolo dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 cit. zákona. Dôkazy, ktoré boli
správnym orgánom žalobcom predložené neboli postačujúce, väčšina z nich bola vyvrátená ďalšími
správnymi orgánmi vykonanými dôkazmi.  Vychádzajúc z uvedených skutočností i citovaných zákonných
ustanovení nebolo možné námietky žalobcu obsiahnuté v jeho žalobe akceptovať.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami žalobu žalobcu
podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od
01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3  O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu  sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,  konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}