Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/59/2011 z 8. 11. 2011 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 8. novembra 2011, sp. zn. 8Sd/59/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7011200718.2 Krajský súd Košice | 8Sd/59/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7011200718.2 | 2011-11-08 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d443e4f-4292-4fdd-abd9-4cb06a7c7bd2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7011200718.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/59/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200718
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011200718.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Š. B., Z..
XX.XX.XXXX, B. U. O. Č.. XXX, XXX XX J., zastúpený na základe plnomocenstva B.. V. U., Z..
XX.XX.XXXX, B. O. Č.. L.. XX, XXX XX J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, R..
XX. T. Č.. X, XXX XX B., o preskúmanie rozhodnutia č. XXXXXXX XXX X zo dňa 06.07.2011 v konaní
o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXXXX XXX X zo dňa 06.07.2011.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXXXXXX XXX X zo dňa 06.07.2011 v zmysle ustanovenia § 70 a §
71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 28.06.2011.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho
poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne J.Ž. z 28.06.2011, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom
na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zároveň konštatovala, že
posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite
zo dňa 28.06.2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom
sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru
o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidným.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 02.08.2011, odoslaným na poštovú prepravu dňa
08.08.2011, navrhovateľ požiadal o opätovné prešetrenie svojho zdravotného stavu inou posudkovou
komisiou v inom meste ako v J..

Navrhovateľ namietal posudkovým lekárom stanovenú 5 % mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, pričom dodal, že príslušný posudkový lekár sa
podrobnejšie nezaoberal jeho zdravotným stavom a dôkladne neprešetril jeho zdravotný stav po
traumatickej amputácii posledného článku ľavej ruky.

S poukazom na vyhlášku o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa navrhovateľ zároveň domáhal stanovenia až 40 % postihu na zdraví (viď položka 159j sadzobníka
bodových ohodnotení).

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa nevyjadrila.



Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
podľa ustanovení § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľa, jeho splnomocneného zástupcu, ako i
zástupcu odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne
a novou lekárskou správou zo dňa 19.10.2011 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie
je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne
zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere
stotožňuje.

Navrhovateľ na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 09.11.2011, uviedol, že nevie posúdiť
svoj zdravotný stav z právneho hľadiska, avšak vie, v akom zdravotnom stave bol predtým a čo je v
dnešnej dobe schopný s ľavou rukou robiť. Zároveň dodal, že je precvičený ľavák a že pohyb postihnutej
ruky má stále slabý, ruka sa mu trasie a má pocit, že mu ide zamrznúť.

Súdu predložil lekárske správy od F.. D. B.- neurológa, zo dňa 01.04.2011 a 27.05.2011, ktorý mu
predpísal potrebnú medikamentóznu liečbu. Navrhovateľ ďalej dodal, že na rehabilitácie nechodí, keďže
mu pani doktorka liečbu ukončila.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa súdu k nahliadnutiu predložil lekársku správu zo dňa 15.02.2011
od F.. F. O. z odbornej ambulancie z FRO, v ktorej sa zdravotný stav navrhovateľa od poslednej
kontroly hodnotil ako minimálne ovplyvnený. U navrhovateľa bola stanovená diagnóza F68.1 úrazová
amputácia iného- jedného- prsta (úplná)(čiastočná). Stav bol hodnotený ako trvalé následky, pričom
bol príslušnou lekárkou konštatovaný obmedzený funkčný rozsah ľavej ruky a odporučená zmena
pracovného zaradenia.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa ďalej navrhol, aby vo veci konala iná - širšia komisia, a teda nie
komisia v J. a v X., pretože obe tieto komisie sa dostatočne nezaoberali zdravotným stavom navrhovateľa
aj s doporučením na vhodnú zmenu pracovného zaradenia.

Zástupca odporkyne na pojednávaní navrhol na základe výsledku opätovného prehodnotenia
zdravotného stavu navrhovateľa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň sa vzdal
práva na náhradu trov konania.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasl. zákona
o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2
zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie
§ 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)



Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade
dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

Podľa obsahu lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne, pobočky J. zo dňa 03.10.2011, ako aj posudku
Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v X. zo dňa 19.10.2011, rozhodujúcim zdravotným postihnutím
u navrhovateľa je stav po traumatickej amputácii posledného článku malíčka ľavej ruky- príloha č. 4
zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel G, položka 23, písmeno a) s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 5 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou konštatoval aj posudok Sociálnej poisťovne, pobočky J. z 28.06.2011, z obsahu a záverov
ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 06.07.2011, ktorým zamietla žiadosť
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 28.06.2011 bol
teda potvrdený i lekárskymi posudkami z 03.10.2011 a 19.10.2011, ktorými bol po podaní opravného
prostriedku zo strany navrhovateľa opätovne posúdený jeho zdravotný stav.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové
okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie
navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli
zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.

Navrhovateľ na nariadenom pojednávaní súdu síce predložil lekársku správu zo dňa 15.02.2011 (z
odbornej ambulancie z FRO), avšak táto správa hodnotila zdravotný stav navrhovateľa od poslednej
kontroly ako minimálne ovplyvnený. Následne boli na pojednávaní k nahliadnutiu navrhovateľom
predložené i lekárske správy zo dňa 01.04.2011 a 27.05.2011 (od neurológa), ktoré navrhovateľovi
stanovovali len potrebnú medikamentóznu liečbu.

K odvolacej námietke navrhovateľa, ohľadom nedostatočného prešetrenia jeho zdravotného stavu
zo strany posudkových lekárov, odvolací súd konštatuje, že tejto námietke nie je možné vyhovieť z
nasledujúcich dôvodov.



V lekárskom posudku zo dňa 28.06.2011 príslušný posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky J.-
F.. P. B. dostatočne preskúmal a následne správne vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa na základe
všetkých lekárskych správ, ktoré mal v tom čase k dispozícii. V celkovom posudku posudkový lekár
konštatoval, že navrhovateľ utrpel domáci úraz motorovou pílou, kde došlo k poraneniu ľavej ruky s
traumatickou amputáciou posledného článku malíčka a s tržno-zhmoždenou ranou dlane pod palcom a
4. prstom s čiastočnou léziou naťahovača. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav navrhovateľa po
absolvovaní komplexnej rehabilitačnej liečby, pričom vychádzajúc z dostupných lekárskych správ udal,
že u navrhovateľa došlo z dôvodu traumatickej amputácie posledného článku malíčka k čiastočnému
funkčnému zníženiu motoriky ľavej ruky, ktoré posudkový lekár vyhodnotil ako trvalé. Dané poranenie, s
následným miernym funkčným postihnutím, posudkový lekár zaradil pod kapitolu XV, oddiel G, položku
23, písm. a)- stav po traumatickej amputácii posledného článku malíčka ľavej ruky so stanovenou 5 %
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V lekárskom posudku zo dňa 03.10.2011 zmienený posudkový lekár po opätovnom prehodnotení
zdravotného stavu navrhovateľa zotrval na svojich záveroch a mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou v prípade navrhovateľa ponechal na úrovni 5 %.

V následnom lekárskom posudku zo dňa 19.10.2011, vykonanom posudkovou lekárkou Sociálnej
poisťovne, ústredia so sídlom v X.- F.. A. V., posudková lekárska v zhode s lekárskymi posudkami zo dňa
28.06.2011 a 03.10.2011 uviedla, že poranenia navrhovateľa pri domácom úraze v marci 2010 zanechali
miernu poruchu vystieračov pre malíček a štvrtý prst ľavej ruky s náznakom flekčného postavenia.
Na základe vykonaného elektromyografického vyšetrenia posudková lekárska skonštatovala, že nervy
inervujúce ľavú ruku poškodené neboli a že rovnako nebol poškodený ani palec (ktorého funkcia je v
norme), či druhý a tretí prst ľavej ruky. Utrpené poranenia podľa odborného názoru posudkovej lekárky
spôsobili len malú ujmu na funkcii ľavej ruky, ktorej úchopná schopnosť ostala zachovaná.

Vo vzťahu k námietke splnomocneného zástupcu navrhovateľa, a to k potrebe opätovného
prehodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa na základe lekárskych správ, novodoložených na
nariadenom pojednávaní (t. j. lekárskych správ zo dňa 15.02.2011, 01.04.2011 a z 27.05.2011), krajský
súd dôrazne poznamenáva, že navrhovateľ bol osobne prítomný tak na ústnom prejednaní jeho
zdravotného stavu dňa 28.06.2011 v J., ako i dňa 19.10.2011 v X., pričom v oboch prípadoch navrhovateľ
svojim podpisom výslovne potvrdil, že bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú
posúdenia jeho zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zároveň svojim podpisom potvrdil i to, že na posúdenie zdravotného stavu predložil všetky odborné
lekárske nálezy a že iné lekárske nálezy, ako dôkaz o jeho zdravotnom stave, nemá.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa následne na pojednávaní namietal nezohľadnenie
novodoložených lekárskych správ z februára, apríla a mája roku 2011 (i napriek skutočnosti, že tieto
lekárske nálezy reálny vplyv na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa nemali), príslušní posudkoví
lekári v oboch prípadoch nepochybili a rozhodli správne, nakoľko ak navrhovateľ chcel, aby tieto správy
boli zohľadnené pri preskúmavaní jeho zdravotného stavu, mal ich sám z vlastnej vôle predložiť na
ústnych prejednaniach príslušným posudkovým lekárom (v mesiaci jún a október 2011) a teda ak tak
neurobil, pochybil on sám.

K výčitke splnomocneného zástupcu navrhovateľa, predostretej na nariadenom pojednávaní a týkajúcej
sa absencie uvedenia zmeny pracovného zaradenia v lekárskych posudkoch, krajský súd poznamenáva,
že posudkový lekár v prípade, ak posudzovanej osobe neprizná mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v príslušnej kolonke lekárskeho posudku „Pracovná rekomandácia“
navrhované nové pracovné zaradenie neuvádza.

K ďalšej odvolacej námietke navrhovateľa, uvedenej v podanom opravnom prostriedku, a to k potrebe
prehodnotenia jeho zdravotného stavu inou posudkovou komisiou v inom meste ako v J.Ň., odvolací
súd udáva, že zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne na základe podaného opravného prostriedku
prehodnotený iným nezávislým, nestranným odborníkom- posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,
ústredia so sídlom v X. (t. j. v inom meste, ako v J.), pričom ten po prehodnotení zdravotného stavu v
zhode s lekárskym posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky J. zotrval na stanovenej



5 % miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
osobou.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa však na nariadenom pojednávaní napadol a spochybnil i lekársky
posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v X., pričom konkrétne dôvody, pre
ktoré žiadal zriadiť komisiu mimo mesta J. a teraz i X. ani v jednom prípade neuviedol a nekonkretizoval.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ, a ani jeho splnomocnený zástupca nekonkretizovali túto odvolaciu
námietku a odvolací súd považoval vykonané lekárske posudky oboch pobočiek Sociálnej poisťovne za
správne a zákonné, ani tejto odvolacej námietke s ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti nevyhovel.

V prípade, ak mal navrhovateľ záujem na bezdôvodnom postúpení prejednania jeho veci inej pobočke
Sociálnej poisťovne (napríklad pobočke na území západného Slovenska), mohol o to v zmysle
ustanovenia § 180 ods. 5 zákona o sociálnom poistení požiadať, pričom miestne príslušná pobočky
Sociálnej poisťovne by následne na základe vlastnej správnej úvahy rozhodla, či návrhu navrhovateľa
na postúpenie konania vyhovie alebo nie.

„Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka podľa odseku 1
písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania a pobočka,
ktorej sa má vec postúpiť.“ (ustanovenie § 180 ods. 5 zákona o sociálnom poistení)

Navrhovateľ sa v podanom opravnom prostriedku s poukazom na toho času už neplatnú a neúčinnú
vyhlášku (správne mal byť uvedený zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia- ktorý nahradil vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a
spoločenského uplatnenia) a ustanovenie § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„O.z.“) taktiež domáhal stanovenia až 40 % postihu na zdraví s ohľadom na položku 159j sadzobníka
bodových ohodnotení citovaného zákona.

Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke navrhovateľa krajský súd uvádza, že tejto námietke navrhovateľa
nie je možné vyhovieť hneď z viacerých dôvodov.

Je síce pravdou, že pri spôsobení škody na zdraví (zo strany INEJ OSOBY- či už fyzickej alebo
právnickej; všeobecnú a osobitnú zodpovednosť za škodu O.z. vymedzuje v ustanoveniach § 420 a
nasledujúcich) O.z. poškodenému priznáva rôzne právne nároky voči osobe, ktorá škodu na zdraví
spôsobila, avšak v prípade navrhovateľa išlo o úraz domáci, ktorý navrhovateľ utrpel na cirkulárke, a
ktorý si navrhovateľ spôsobil SÁM. Náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia by si
teda navrhovateľ nemal voči komu uplatniť (iba keď tak voči „sebe samému“).

Krajský súd navyše udáva, že navrhovateľom mylne udávaná 40 % miera postihnutia (údajne podľa jeho
tvrdení upravená v zákone o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia),
ktorou navrhovateľ argumentoval v podanom opravnom prostriedku, nie je mierou percentuálnou, ale
mierou bodového ohodnotenia. Túto 40b. sadzbu bodového ohodnotenia (viď položka 159j sadzobníka
bodových ohodnotení) však v žiadnom prípade nie je možné dávať na roveň s percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenou príslušným posudkovým lekárov v
odbornom lekárskom posudku, nakoľko tak v jednom, ako i v druhom prípade základom stanovenia či
už bodového ohodnotenia, alebo percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sú diametrálne odlišné skutočnosti a najmä právne úpravy.

Krajský súd s ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti konštatuje, že zdravotné poškodenia
navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových
orgánov, neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným. Podľa týchto
posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 5 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda
nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo zákonných
podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.



Ak by však do budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia,
môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie
novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie
odporkyne č. XXXXXXX XXX X zo dňa 06.07.2011 považoval za vecne správne a dostatočne doložené
vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.