Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoE/108/2011 z 27. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. októbra 2011, sp. zn. 11CoE/108/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7011899892.1
Krajský súd Košice | 11CoE/108/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7011899892.1 | 2011-10-27 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/638461e3-d305-4ec1-9f50-804eff886061
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7011899892.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/108/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899892
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011899892.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného N. I..W..V.., N. XX, D., IČO : 35 807 598, proti povinnému
D. J., T. X. K. XXXX/X, I. R. C., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 224,05 €, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu 8Er 192/2003 - 17 z 25.1.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves z

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 87,97 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Karolovi Mihalovi dňa 16.12.2003 poverenie na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom bola
notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača N 3363/2003, NZ 88237/2003,
že súdny exekútor predložil dňa 21.12.2010 súdu podnet z dôvodu nemajetnosti povinnej. Konštatoval,
že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej, nie je zamestnaná
a nie je predpoklad, aby dobrovoľne uhradila dlžnú sumu. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) EP
exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinnej. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 203
ods. 2 EP, podľa ktorého zaviazal na ich náhradu oprávnenú.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie podľa
§ 221 O.s.p. zrušil. Poukázala na skutočnosť, že povinná je v produktívnom veku, je predpoklad, že sa v
budúcnosti zamestná alebo nadobudne majetok iným spôsobom. Konajúci súd sa podľa jej názoru vôbec
nezaoberal skutočným posúdením nemajetnosti povinnej, uspokojil sa len s konštatovaním, že súdny
exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, bez toho, aby vysvetlil na základe akých skutočností
dospel k záveru o zastavení exekúcie. Podľa jej  názoru exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie z uvedeného dôvodu je povinný skúmať, či exekútor vykonal všetky úkony súvisiace so
zistením majetku povinného. Aj keď si je vedomá možného rizika ďalšieho navyšovania trov  spojených
s ďalším vedením exekúcie, napriek tomu trvá na je pokračovaní exekúcie keďže sú jej známe súčasné
majetkové pomery povinnej.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné, lebo súd
prvého stupňa pre aplikáciu § 57 ods. 1 písm. h/ EP neúplne zistil skutkový stav a okrem toho postupom
súdu bola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd uznesenie zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. vrátane súvisiaceho výroku o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.



Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup, ale aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym
poriadkom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky z celého majetku povinného. V exekučnom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, čo
je vyjadrené v ust. § 36 EP. Z ust. § 58 ods. 1 EP vyplýva, že o zastavení exekúcie rozhoduje súd
na návrh, ale aj bez návrhu (ex officio). Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, t.j. z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa
ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jeho trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. Súdny
exekútor je povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať majetkové pomery povinného, tieto
vyhodnotiť a zistiť, či sa nevyskytol dôvod na zastavenie exekúcie podľa tohto zák. ustanovenia a ak
dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, predložiť vec exekučnému súdu s podnetom na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. V prípade zastavenia exekúcie z tohto dôvodu - ak majetok
povinného preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je však nevyhnutné uvažovať o celom
majetku povinného, a nie iba o časti, ktoré sa v konkrétnom prípade exekvuje, aby bolo možné urobiť
správny záver, že výťažok z nej preukázateľne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavením
exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, pričom účinky takéhoto rozhodnutia
spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na túto skutočnosť
musia preto pre záver súdu o tom, že majetok povinného preukázateľne nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a následnej existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, existovať
jednoznačné dôkazy vychádzajúce z objektívnych zistení vykonaných exekútorom. Keďže exekučné
konanie sa vedie na uspokojenie pohľadávky oprávneného a začína sa na jeho návrh, exekučný súd
pred rozhodnutím o zastavení exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu jeho trov, musí poskytnúť oprávnenému možnosť vyjadriť sa k podnetu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, aj keď mu zákon takúto povinnosť výslovne neukladá.

Súd prvého stupňa v danej exekučnej veci nepostupoval podľa cit. ustanovení a uvedených zásad. Zo
spisu totiž vyplýva, že súdny exekútor vo svojom podaní na zastavenie exekúcie z 16.12.2010 neuviedol
žiadne údaje týkajúce sa jeho zistení o tom, že „povinný nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný
majetok, že nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol“, a keďže súd, hoci mal
k dispozícii spis exekútora, sám nevyvodil z neho žiadny záver o exekútorom vykonaných zisteniach
ohľadne majetku povinného, úvaha súdu o tomto dôvode pre zastavenie exekúcie je predčasná. Keďže
pre záver súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP nevyplývajú zo spisu žiadne
objektívne zistenia, je rozhodnutie súdu aj nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Tým, že súd rozhodol o zastavení exekúcie aj bez vyjadrenia oprávnenej a neposkytol jej možnosť
vyjadriť sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie, svojím postupom jej znemožnil realizáciu
procesných práv, ktoré jej procesné predpisy priznávajú (§ 123 O.s.p.), a odňal jej možnosť konať
pred súdom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie, preto aj z uvedených dôvodov muselo byť
napadnuté uznesenie zrušené a vec musela byť vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude súd povinný oboznámiť sa s obsahom exekučného spisu Ex 2258/2003 súdneho
exekútora a zistiť, či exekútor vykonal všetky úkony potrebné na zistenie majetku povinného a až
tak si vytvorí základ pre rozhodnutie o podnete exekútora. Svoje prípadne nové rozhodnutie riadne
odôvodní, t.zn. tak, aby neboli pochybnosti o dôvode zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinnej a



aby rozhodnutie mohlo byť v prípade odvolania vecne preskúmateľné. Opätovne rozhodne aj o trovách
exekúcie, keďže ide o súvisiaci výrok, ktorý bol oprávnenou tiež napadnutý.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.