Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/201/2011 z 27. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. decembra 2011, sp. zn. 8CoP/201/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7611203261.1 Krajský súd Košice | 8CoP/201/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7611203261.1 | 2011-12-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 62 ZoR, § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a92c060-9a1d-47b5-b347-d739eaea0f2b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7611203261.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/201/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203261
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7611203261.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky J. Y. nar.
X.E..E. bývajúcej v U. B. P. na ulici Z. V. č. X zastúpenej JUDr. Ivanom Hricom advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na ulici Ing. Kožucha č. 8 proti odporcovi Ing. P. Y. nar.
E..X.E. bývajúcemu v U. B. P. na ulici W. č. E./E. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.5.2011 č.k. 10C/20/2011-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo
zisteného skutkového stavu a konštatoval, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom č.k. 11P
312/05-32 z 23.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.7.2006,došlo k zmene pomerov na strane
navrhovateľky, ktoré by dôvodili zvýšenie výživného, avšak vykonaným dokazovaním týkajúcim sa
finančných a majetkových pomerov odporcu, konajúci súd dospel k záveru, že zákonné podmienky na
zvýšenie výživného v danom prípade neboli splnené. Zistil, že odporcov príjem za obdobie posledných
12 mesiacov bol 529,38 € mesačne a má vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom a to plnoletej J.
a I., na ktoré prispieva po 66,39 € a voči maloletým deťom z druhého manželstva T. Y. nar. E..E..E.
a O. Y. nar. E..E..E., ktorým prispieva na výživu v zmysle rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves z 24.2.2010 právoplatného 18.3.2010 120,- € pre mal. T. a 90,- € pre mal. O.. Konštatoval, že po
odpočítaní výživného, ktoré platí na štyri deti, mu zostáva mesačne finančná čiastka 53 € na plnenie jeho
vlastných potrieb. Schválenie rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.7P
55/09 z 24.2.2010, kedy sa odporca dobrovoľne zaviazal prispievať na výživu maloletých detí z druhého
manželstva 210,- € mesačne, konajúci súd nevyhodnotil ako účelové konanie, ktorým by sa odporca
zámerne snažil vyhnúť platiť vyššie výživné na plnoletú dcéru J., nakoľko v čase uzavretia dohody ani
jedna z plnoletých dcére neštudovala dennou formou štúdia a nemohol v tomto čase vedieť, že obidve
plnoleté dcéry v ďalšom školskom roku nastúpia na štúdium v dennej forme. Prejavený záujem odporcu
o prácu s výhodnejším finančným ohodnotením považoval súd za dostatočný a zohľadnil aj okolnosti pri
získavaní výhodnejšieho zamestnania, a to vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a celkovú situáciu na
trhu práce v mieste a v okolí bydliska odporcu. Konštatoval, že navrhovateľka v čase prestupu na dennú
formu štúdia bola dostatočne oboznámená s finančnou situáciou odporcu, napriek tomu pristúpila k
dennej forme štúdia, pričom si mohla byť dostatočne vedomá, že finančná a rodinná situácia neumožňuje
odporcovi poskytnúť jej lepšie finančné zabezpečenie. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania a
zákonných ustanovení Zákona o rodine § 78 a § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 návrh navrhovateľky na zvýšenie
výživného zamietol.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil
na ďalšie konanie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Opätovne
zdôraznila niekoľkonásobný nárast výdavkov na jej strane, ktorých ťarchu znáša takmer výlučne jej
matka a poukázala na skutočnosť, že posledná úprava výživného bola 23.2.2006, kedy bolo zvýšené
výživné z 1.300,- Sk na 2.000,- Sk. Od toho času ukončila štúdium na strednej škole a začala študovať
na vysokej škole. Prvý ročník právnickej fakulty r. 2009/2010 študovala externou formou štúdia a počnúc
školským rokom 2010/2011 je riadnou študentkou dennej formy štúdia, čím jej vznikol enormný nárast
výdavkov. Uviedla, že jej priemerné výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole sú 500,- € mesačne,
preto výživné 66,38 €, ktoré jej poskytuje odporca, považuje za absolútne nedostatočné a neprimerané.
Poukázala predovšetkým na to, že odporca sa dobrovoľne zaviazal (rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 24.2.2010 sp.zn. 7P 55/2009) prispievať na výživu maloletých detí z druhého manželstva,
štrnásťročného T. 120 € a deväťročnú O. 90 €, pričom náklady spojené s ich výchovou a výživou sú
neporovnateľné s jej nákladmi spojenými so štúdiom na vysokej škole. Vyjadrila presvedčenie, že v
danom prípade došlo k úmyselnému porušenie zásady o rovnosti životnej úrovne detí a rodičov. Vyjadrila
názor, že odporca nevynaložil dostatočné úsilie, ani sa nepreukázal žiadnym dokladom, že sa uchádzal
o iné zamestnanie s lepším finančným zabezpečením.

K odvolaniu navrhovateľky, sa vyjadril odporca predovšetkým k námietke o platení podstatne vyššieho
výživného pre maloleté deti z druhého manželstva a na plnoleté dcéry z prvého manželstva, ktorými
sú navrhovateľka a jej sestra I.H.. Uviedol, že k schváleniu rodičovskej dohody rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 24.2.2010 sp.zn. 7P 55/2009 došlo na základe toho, že matka maloletých
detí v čase podania návrhu na zvýšenie výživného stratila prácu, bola bez príjmu, preto súhlasil s
výživným (120,- € a 90,- €) napriek tomu, že vedel, že takto určené výživné bude pre neho predstavovať
neprimeranú finančnú záťaž. K schváleniu rodičovskej dohody ho viedlo aj presvedčenie, že bude
úspešný vo veci zrušenia výživného na staršie deti, a to I. a J. (navrhovateľku) z prvého manželstva,
ktoré v tom čase neštudovali, čím by jeho finančná situácia bola podstatne lepšia. Predpokladal, že
navrhovateľka (J.), ktorá začala študovať externou formou štúdia v Bratislave, bude zamestnaná a
nebude od neho požadovať žiadne finančné zabezpečenie. To isté predpokladal u druhej dcéry I., ktorá
odišla bývať do B. k najstaršej dcére U. s tým, že tam bude študovať. Reakciou na podanie návrhu na
zrušenie výživného však bolo, že obidve plnoleté dcéry podali návrh na zvýšenie výživného. Vyslovil
presvedčenie, že situácia u plnoletých dcér a situácia u maloletých detí a ich matky je neporovnateľná,
nakoľko starším dcéram prispieva aj ich matka, ktorá má priemerný mesačný zárobok 2.570 € a v
prípade maloletých detí, matka má priemerný mesačný zárobok 515 €. Vyjadril názor, že jeho prvoradou
povinnosťou je prispievať vyšším výživným práve na tieto deti z druhého manželstva, ktoré majú
podstatne nižšie finančné zabezpečenie zo strany ich matky, napriek tomu, že ich primerané a oprávnené
mesačné náklady sú nižšie ako plnoletých dcér. Z vyjadrenia navrhovateľky, že prestupom na dennú
formu štúdia jej výdavky enormne vzrástli na 500,- € mesačne, považuje za zavádzajúce, lebo podľa
jeho vedomostí ani v čase štúdia externou formou nepracovala, teda fakticky neprišla o žiaden príjem
a navyše, externá forma štúdia predpokladá platenie poplatkov, ktoré v dennom štúdiu sa neplatia.
Zdôraznil, že po zaplatení výživného a príspevku na bývanie bytu, v ktorom naďalej žije aj po rozvode so
svojou manželkou a maloletými deťmi, mu ostáva na vlastné živobytie 53 €, čo je fakticky suma, ktorá
mu nezabezpečuje ani minimálny životný štandard. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §



156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 132 O.s.p. dôsledne vyhodnotil
dôkazy, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide
o ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne
súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej
obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľka ani v odvolaní neuviedla
žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti odporcu voči
navrhovateľke. Posúdením všetkých vykonaných dôkazov a relevantných skutočností odvolací súd
dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na
zvýšenie výživného, je správne a zohľadňuje dlhodobo pretrvávajúcu nepriaznivú finančnú situáciu
a majetkové pomery odporcu, ktorý v súčasnej dobe nie je reálne schopný platiť zvýšené výživné
požadujúce navrhovateľkou vzhľadom na jeho príjem a počet vyživovacích povinností voči deťom a na
tomto skutkovom zistení nič nemení ani rozsah výživného voči menším deťom T. a O.. Odvolací súd
sa stotožnil aj s názorom konajúceho súdu, keď vyhodnotil snahu odporcu o získanie iného, finančne
výhodnejšieho zamestnania ako dostatočnú a uznal reálne existujúce dôvody a prekážky pri získaní
nového zamestnania. Práve so zreteľom na tieto skutkové okolnosti odvolací súd nemohol posudzovať
zárobkové schopnosti a možnosti odporcu podľa potencionality príjmu (§ 75 ods. 1 vety druhej Zákona
o rodine) a musel vychádzať z reálneho príjmu, ktorý v súčasnej dobe odporca dosahuje. Odvolací súd
konštatuje, že u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov nárastom jej odôvodnených potrieb,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, ktoré nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie
(určenie) výživného, pretože možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa§ 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd súčasne konštatuje, že toto súdne
rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania po vzniku podstatnej a trvalej zmeny pomerov u
niektorého z nich podať návrh na zmenu tohto súdneho rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová