{"guid": "ae235ad4-4a34-43df-aedd-a23404ca8d72:45057bce-13de-400a-8656-2c4eedb5bce4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7909217611.1", "spisova_znacka": "3Co/31/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/31/2011 z 19. 9. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 19. septembra 2011, sp. zn. 3Co/31/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7909217611.1", "identifikacne_cislo": "7909217611", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Natália Čekanová", "sudca_id": 328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-cekanova-328", "datum_vydania": "2011-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45057bce-13de-400a-8656-2c4eedb5bce4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7909217611.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7909217611.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7909217611.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/31/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909217611
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7909217611.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne R. Z.N., V.. X.X.XXXX, P. X. Č..
XXX, proti žalovanému J. X., V.. X.XX.XXXX, P. X. XXX, O. J.. L. L., D. T. T. L. Trebi, Y. Č.. XXXX/
X, v konaní o zaplatenie 16.596,96 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov z 22.10.2010 č.k. 13C 133/2010-83 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 327,53 eur na účet advokátky J..
L. L. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti proti žalovanému zaplatiť jej sumu 16.596,96 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 22.10.2008
do zaplatenia z titulu neuhradenej pôžičky. Zároveň súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1637,65 eur na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
žalobkyňa poskytla žalovanému 3 pôžičky, z ktorých prvá a druhá pôžička boli poskytnuté v mesiaci
jún 2002 v sume po 200.000,-Sk a tretia bola poskytnutá začiatkom roka 2003 vo výške 100.000,-Sk.
Rovnako nebolo sporné, že žalovaný sa zaviazal vyplácať žalobkyni mesačne 2% úrok z požičaných
peňazí. Rovnako bolo zhodne potvrdené, že splatnosť pôžičky konkrétne dohodnutá nebola. Obaja
účastníci konania potvrdili, že žalobkyňa splatnosť pôžičky viazala na okamih, keď žalovaného o vrátenie
peňazí požiada. V konaní bolo preukázané, že žalovaný aj čiastočne uhrádzal dohodnuté úroky z prvých
dvoch pôžičiek s tým, že na prvej pôžičke vyplatil úroky spolu vo výške 28.000,-Sk a na druhej pôžičke
sumu 24.000,-Sk. Úroky z jeho tretej pôžičky nevyplácal žalovaný vôbec a nevyplatil žalobkyni ani istinu.
Napriek tomu, že žalovaný v čase poskytnutia pôžičiek vykonával podnikateľskú činnosť a žalobkyňa
mu peniaze poskytla s úmyslom získať úroky za ich požičanie, posúdil súd prvého stupňa právny vzťah
medzi účastníkmi konania ako pôžičku medzi fyzickými osobami, na ktorú sa vzťahujú ust. §§ 657 a
658 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vychádzajúc z toho, že účastníci konania splatnosť
pôžičky konkrétne nedohodli a samotná žalobkyňa pred súdom prehlásila, že žalovaný jej mal peniaze
vrátiť akonáhle ho o to požiada, považoval  otázku splatnosti pôžičiek za takto dohodnutú. Z tvrdenia
žalobkyne vyplynulo, že žalovaného prvykrát vyzvala na vrátenie peňazí v januári 2003, kedy sa jej
pokazila mraznička a peniaze potrebovala. V tom čase sa žalovanému v podnikaní darilo. Opakovane
žalobkyňa vyzývala žalovaného na jar 2003 po incidente, ktorý sa odohral v predajni žalovaného, kedy



bol zároveň žalovaný nútený ukončiť podnikanie a nebol schopný svoje záväzky splniť. Súd prvého
stupňa uviedol, že žalobkyňa podala návrh na súd dňa 30.12.2009 a žalovaný v konaní vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku. S poukazom na ust. § 101 OZ skonštatoval, že premlčacia lehota je 3-
ročná a začala plynúť odo dňa, keď žalobkyňa mohla svoje právo vykonať prvykrát. Od jari 2003, keď
žalovaného vyzvala na vrátenie poskytnutej pôžičky, jej začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá
uplynula na jar 2006. Vzhľadom na to, žalobu na súd podala až koncom roka 2009, urobila tak po uplynutí
3-ročnej premlčacej lehoty, teda neskoro. preto musel súd prvého stupňa žalobu zamietnuť. Napriek
skutočnosti, že sa účastníci konania rozchádzali vo výpovediach v tom, kde boli peniaze žalovanému
odovzdané, kto bol prítomný pri ich odovzdávaní,  za akých okolností sa tieto peniaze vyplatili a či sa na
to vtedy vyhotovilo písomné potvrdenie o ich odovzdaní, nebolo to za danej situácie  právne významné.
Výška poskytnutej sumy peňazí aj odovzdanie peňazí bola potvrdená oboma  účastníkmi a žaloba
bola zamietnutá z dôvodu premlčania. Súd prvého stupňa skonštatoval, že bolo bezvýznamné aj to, či
peniaze, ktoré žalobkyňa poskytla, boli výlučne jej peniazmi, alebo to boli peniaze, ktoré mala odložené
s úmyslom darovať ich svojim deťom,  pričom podľa vyjadrenia žalobkyne jej deti o týchto úsporách
vedomosť nemali a požičanie peňazí bolo výlučne jej rozhodnutím. Nerozvážne konanie žalobkyne a
oneskorené podanie žaloby na súd spôsobilo, že sa svojho práva nemohla dovolať, lebo na námietku
premlčania súd musel prihliadnuť a jej žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému trovy, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 5
úkonov právnej služby s tým, že hodnota jedného úkonu právnej služby je 320,32 eur. Odmenu priznal
za 4 úkony v plnom rozsahu a za jeden úkon v rozsahu 1-iny. Ďalej súd prvého stupňa priznal režijný
paušál 5x po 77,21 eur.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný je jej dlžný žalovanú sumu
16.596,96 eur z titulu pôžičky, ktorú nevrátil. Poprela, že by v roku 2003 od neho žiadala peniaze. Tvrdí,
že podľa dohody má žalovaný peniaze vrátiť, keď to bude  od neho žalobkyňa požadovať. Tvrdí, že
žalovaného vyzvala až v roku 2009 na úhradu, podľa jej názoru premlčacia lehota začala plynúť od toho
okamihu. Poukazuje na to, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nebola prítomná manželka žalovaného
a výpoveď svedkyne J. X. nie je objektívna. Žalobkyňa žiada, aby bolo rozhodnuté v jej prospech a tiež
žiada o oslobodenie od platenia trov konania.

Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov
odvolacieho konania.

Uviedol, že sama žalobkyňa vyhľadala žalovaného a ponúkla mu finančné prostriedky. K okolnostiam,
kedy žiadala vrátenie pôžičky vykonal súd podrobné dokazovanie, žalobkyňa v celom konaní vo všetkých
svojich výpovediach a tvrdeniach, ako aj na otázky súdu stále potvrdila, že od roku 2003 žiadala o
vrátenie celej pôžičky. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že od poskytnutia
peňazí po podanie  návrhu na súd uplynulo viac ako 3 roky. Poukazuje aj na spis Okresnej prokuratúry
Trebišov sp.zn.1Pn 90/09 z ktorého vyplýva, že žalovaný nekonal v úmysle nesplatiť pôžičku, ale nastali
iné okolnosti pre ktoré nemohol pokračovať v podnikaní a nemohol uhradiť svoje podlžnosti. Dôvod
skrachovania žalovaného bol všeobecne známy.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Odvolacie námietky žalobkyne spočívajú v tom, že vytýka súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie
začiatku plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k dohodnutej splatnosti pôžičky. Z obsahu odvolania
je možné vyvodiť, že namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.).

Odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.



Súd prvého stupňa vykonal vo veci riadne rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého bolo nepochybne
zistené, že žalobkyňa poskytla žalovanému peňažnú pôžičku v celkovej sume 16.596,96 eur  v
mesiacoch júl 2002 a v jarných mesiacoch roku 2003. Súd prvého stupňa  správne skutkovo uzavrel, že
čas plnenia dlhu nebol dohodnutý, čo znamená, že v takomto prípade je dlžník povinný splniť dlh prvého
dňa  potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Z dokazovania súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že žalobkyňa prvykrát vyzvala žalovaného
na vrátenie peňazí na jar  2003, čo nepochybne vyplýva z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa
10.9.2010 (strana 59, 60 a 62 spisu). Takýmto svojím prejavom určila žalobkyňa čas splnenia dlhu, čo
znamená, že žalovaný bol povinný vrátiť jej dlh prvý deň po takejto ústnej výzve a týmto dňom zároveň
začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku súdnou cestou.

Následkom márneho uplynutia premlčacej lehoty, (to znamená, ak uplynula zákonom určená premlčacia
lehota a veriteľ si určeným spôsobom neuplatnil svoje právo na súde, alebo na inom orgáne) je, že
sa  neuplatnené a nevykonané právo premlčalo. Ak veriteľ po márnom uplynutí premlčacej doby svoje
premlčané právo uplatní podaním žaloby na súde a dlžník vznesie námietku premlčania, nastane
situácia, že súd nemôže uplatnené právo priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z vznesenej
námietky premlčania dlžníkom dochádza k zániku nároku, subjektívne právo veriteľa teda prestáva byť
autoritatívne vynútiteľné, aj keď samotné subjektívne právo nezaniká a zostáva existovať v oslabenej
podobe ako tzv. naturálna obligácia.

Súd prvého stupňa  správne a úplne zistil skutkový stav veci, uplatnený nárok správne právne posúdil a
jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby je vecne správne, preto súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto je žalobkyňa povinná nahradiť mu trovy
odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátkou za 1 úkon právnej služby
v hodnote 320,32 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.  o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)  a režijný paušál 7,21 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy na účet právnej zástupkyne
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/133/2010", "guid": "8bd87e3b-81e4-43e1-b715-25b960e5795a:cd4914fa-6145-4d99-badc-dbb43503aa2f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}