Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 16Cbi/16/2006 z 29. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. marca 2012, sp. zn. 16Cbi/16/2006, ECLI:SK:KSKE:2012:7006201842.8 Krajský súd Košice | 16Cbi/16/2006 | ECLI:SK:KSKE:2012:7006201842.8 | 2012-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 133 OZ, § 1321 OZ, § 232 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c4b21db-0a12-46e1-b9d6-8ee7809baae3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7006201842.8 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16Cbi/16/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7006201842
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7006201842.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Sopoligom v právnej veci žalobcu: S. S., nar.
XX.X.XXXX, Z. XXX/XX, Z. S. proti žalovanému: M.. M. B., A. 5, G., správca konkurznej podstaty úpadcu
S. a.s., D.. O. A. XX, U., IČO: XX XXX XXX o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa incidenčnou žalobou domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX,
kat. úz. U., položka VZ XXX/XX sa vylučuje zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu S. a.s. U..
Návrh odôvodnil skutočnosťou, že úpadca sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX
na základe kúpnej zmluvy (V.XXX/XX).

Zdôraznil, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.3.1998 požičal uvedenej obchodnej
spoločnosti sumu 3 000 000,00 Sk za účelom kúpy predmetnej nehnuteľnosti a v roku 2000 opätovne
poskytol tejto obchodnej spoločnosti pôžičku 2 800 000,00 Sk (pôžička zo dňa 10.4.2000).

Keďže finančné prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti boli získané obchodnou spoločnosťou
(úpadcom) zo súkromných finančných zdrojov žalobcu, úpadca je jeho dlžníkom. Keďže požičané sumy
mu neboli vrátené, navrhuje vylúčiť predmetné nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty.

Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že bola uzavretá dňa 10.4.2000 zmluva o pôžičke medzi
žalobcom (ako veriteľom) a obchodnou spoločnosťou S. a.s. U. (ako dlžníkom), pričom za dlžníka konal
sám veriteľ, ktorý bol predsedom predstavenstva uvedenej obchodnej spoločnosti.

Zo zmluvy vyplýva (čl. I), že sa dohodli účastníci tejto zmluvy na zmluve o pôžičke, na základe ktorej
veriteľ požičal dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 2 800 000,00 Sk (uvedené matematickou formuláciou),
pričom zároveň v rozpore s touto citáciou (uvedené slovami - tri milióny slovenských korún).



Podľa bodu III. sa zaviazal dlžník, že predmetná pôžička je poskytnutá pre účely financovanie prevádzky
čerpacej stanice N., ktorú uvedená obchodná spoločnosť získala do prenájmu. Strany sa dohodli na
splatení sumy 2 800 000,00 Sk v priebehu 5 rokov v jednoročných splátkach, najneskôr do 10.4.2005.
V bode V. zmluvy je uvedené, že veriteľ a dlžník sa dohodli, že v prípade nesplnenia čl. IV. tejto zmluvy
(t.j. zaplatenie sumy 2 800 000,00 Sk do 10.4.2005 v jednoročných splátkach) prejdú vlastnícke práva
k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. U. a ktorá je vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti, na veriteľa.

Je nepochybné, že žalobca odvodzuje existenciu svojho vlastníckeho práva len z uvedenej zmluvy o
pôžičke.

Žalovaný navrhol žalobu, ako vecne neopodstatnenú, zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že samotný
žalobca uznáva, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je úpadca. Zdôraznil, že prípadné pôžičky
poskytnuté žalobcom neoprávňujú vznik vlastníckeho práva. Ak mal žalobca proti úpadcovi peňažnú
pohľadávku, tak ju mal možnosť, ako veriteľ v konkurznom konaní, uplatniť prihláškou, čo však v
konkurznom konaní nevykonal.

Súd vykonal dokazovanie najmä listinami, z ktorých vyplýva nepochybne, že proti úpadcovi bol podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 27.10.2005, kde bol vyhlásený konkurz uznesením súdu zo dňa
14.12.2005 pri určení správcu konkurznej podstaty JUDr. M. B.. V konkurznom konaní sa realizovalo
prieskumné pojednávanie dňa 26.7.2006. Správca konkurznej podstaty predmetnú nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. U. a to parcelu č. XX o výmere 804 m2 - zastavané plochy a nádvoria
zahrnul do súpisu konkurznej podstaty. Žalobca nenamietal zaradenie nehnuteľnosti do konkurznej
podstaty a nebol k tomu ani vyzvaný súdom (na podanie vylučovacej žaloby). Konkurzný súd opatrením
zo dňa 3.1.2007 odsúhlasil predaj spomínanej nehnuteľnosti mimo dražby postupom podľa § 27 ZKV
pre Mgr. O. S. (išlo o nehnuteľnosť na parcele č. XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 804 m2
a parcela č. XX - dom, súpisné č. XX).

Z opatrenia vyplýva, že sa nehnuteľnosť predala bez ťarchy na ňu viaznucích s výnimkou vecných
bremien. Úpadca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
uzavretej s O. S., rod. O. (výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti) zmluvou zo dňa 24.2.1998, kde
bol povolený katastrálnym úradom vklad vlastníckeho práva pre úpadcu. Na základe uvedeného
rozhodnutia konkurzného súdu bola uzavretá kúpno-predajná zmluva s O.. O. S.. Následne bola
uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej získal vlastníckeho právo V. T. (v roku 2007).

Podľa § 19 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou
o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú
zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v
lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba
nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Z uvedeného vyplýva, že vykonanie súpisu majetku je jednou zo základných úloh správcu konkurznej
podstaty, keďže súpis v podstate tvorí právny podklad pre speňažovanie majetku patriaceho do podstaty.
Speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný a správca je povinný speňažiť celý spísaný
majetok, iba že by bol zo súpisu zákonom stanoveným spôsobom vylúčený. Súpis majetku podstaty
predstavuje teda titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, že je oprávnený so spísaným
majetkom pri jeho speňažení nakladať. Legitimácia na podanie vyučovacej žaloby je daná už tým, že
vec bola správcom zaradená do súpisu podstaty.



Výsledkom úspešnosti vylučovacej žaloby je vylúčenie veci zo súpisu a tým strata oprávnenia správcu
s majetkom nakladať a hlavne ju speňažiť. Vylučovacia žaloba sa spravidla opiera o vlastnícke právo
žalobcu. Výrokom sa ovšem neruší vlastnícke právo k veci, ale vždy sa s touto otázkou súd v odôvodnení
zaoberá, ako s predbežnou otázkou.

Z konštantnej judikatúry vyplýva, že vlastnícke právo žalobcu nemožno určiť za uplynulú dobu, ak v čase
odvolania je sporná vec vo vlastníctve iného právneho subjektu. Ak dôjde k situácii speňaženia majetku
v konkurznom konaní podľa § 27 ZKV, nie je možné reálne uplatniť základné právo na súdnu ochranu,
ktorá sa realizuje podaním žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. V zmysle § 27 ods. 3 ZKV sa
totiž majetok nadobudnutý z podstaty prevádza bez tiarch (napr. II. ÚS 127/04).

Opatrenie súdu o súhlase s predajom majetku úpadcu zo dňa 3.1.2007 je rozhodnutím v zmysle § 66b
ZKV. Proti opatreniu, ktorým dáva súd súhlas aj v zmysle § 27 ZKV, na odpredaj majetku nie je odvolanie
prípustné. Uvedené opatrenie, ako osobitná forma rozhodnutia konkurzného súdu, je teda záväzné pre
každý subjekt. Z rozhodnutia súdu je zrejmé, že veritelia schválili plán speňaženia majetku úpadcu za
podmienok, kde súd udelil súhlas s predajom predmetnej nehnuteľnosti, čiže došlo k postupu v zmysle
§ 27 ods. 3 ZKV.

Je teda zrejmé, že v súlade so zákonom na základe rozhodnutia súdu v konkurznom konaní došlo k
uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy, takže vzniklo vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v súlade s §
232 ods. 1 Občianskeho zákonníka (kúpnou zmluvou) a to u iného subjektu než je navrhovateľ. Nie je
preto opodstatnené tvrdenie (stanovisko) žalobcu, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 10.4.2000.

K právnym nárokom vyplývajúcim z uvedenej zmluvy je potrebné uviesť ešte nasledovné:

Z ustanovenia §§ 133, 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo možno nadobudnúť
kúpnou zmluvou, pričom ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobudlo sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Ak sa nadobúda vlastníctvo rozhodnutím
štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

K nehnuteľnosti sa nadobúda vlastníckym vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení
vkladu (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Je potrebné zdôrazniť, že časť pôžičky, na ktorú sa žalobca odvoláva, v ktorej je zmienka o nehnuteľnosti
dlžníka, nespĺňa zákonné kritériá zmluvy o záložnom práve (§ 552, § 151a § 151m OZ) o dočasnom
prevode práv (§ 533 OZ) ani zmluvy o kúpe nehnuteľností (§ 132, § 133, § 588 OZ).

Zákon, ani platná zmluva o zabezpečení záväzkov nedovoľuje veriteľovi platne a trvalo nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti dlžníka. Veriteľ má preto zachované len právo na peňažné plnenie
zo zmluvy. Nedošlo preto k zásahu do tvrdeného práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam veriteľa, ktoré
bolo v súlade so zákonom, v rámci konkurzného konania, právoplatným a vykonateľným opatrením
súdu povolené na odpredaj inému subjektu, ktorý platnou kúpnou zmluvou vlastníctvo nadobudol. Nárok
na vrátenie splatného dlhu na základe uvedenej zmluvy pôžičky nezakladá preto vlastnícke právo



navrhovateľa k nehnuteľnosti dlžníka. Zároveň je potrebné poukázať aj na otázku možného rozporu
(neplatnosti) predmetnej zmluvy, keďže jediný subjekt vystupoval na obidvoch zmluvných stranách (ako
veriteľ a zároveň ako zástupca dlžníka).

Je potrebné zdôrazniť, že pri úprave práv k cudzím veciam, t.j. záložného práva v zmysle § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj pri úprave záložnej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva vyplýva, že právo musí byť označené určite, takže pri nehnuteľnostiach musí byť uvedené číslo
listu vlastníctva, katastrálne územie, parcelné číslo, výmera, druh pozemku, stavba so súpisným číslom,
inak nie je určité definované predmetné právo. Zároveň je neprípustné v zmysle § 553c ods. 2 OZ,
aby sa natrvalo ponechalo prevedené právo, ak došlo k uzavretiu pred splatnosťou zabezpečenej
pohľadávky. Ide potom o neplatné zabezpečenie (neplatnú dohodu). Ustanovenie § 553 OZ zabezpečuje
totiž splnenie záväzku dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa, t.j. nie
je trvalým obmedzením dlžníka.

Zároveň je nepochybné, že k vzniku záložného práva môže dôjsť za podmienok, že bolo záložné právo
platne zriadené v zmysle § 151b, pričom v zmysle § 151e ods. 2 záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam teda
vzniká zápisom do katastra nehnuteľností potom, čo príslušná správa katastra o povolení záložného
práva do katastra nehnuteľností nadobudne právoplatnosť. Uvedená zmluva o pôžičke nespĺňa tieto
kritériá, teda nedošlo ani k dočasnému obmedzeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti u úpadcu.

V predmetnej zmluve o pôžičke v prípade, že by sa konštatovalo, že je v rozpore so zákonom (t.j.
neplatnosť zmluvy) zakladá teda len výlučný nárok na peňažné plnenie, ktorý ovšem vo vzťahu k
úpadcovi bol povinný žalobca v stanovenej lehote uplatniť si v konkurznom konaní.

Nie sú teda splnené zákonné kritériá, z ktorých by vyplývala povinnosť súdu rozhodnúť o vylúčení
predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu.

Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Úspešný žalovaný sa vzdal práva na náhradu trov konania, neúspešný žalobca nemá právo na ich
náhradu. O náhrade trov konania bolo preto rozhodnuté, ako je uvedené vo výroku (§ 142 ods. 1 O.s.p.
per analogiam).

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.