Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sp/69/2009 z 8. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. marca 2012, sp. zn. 1Sp/69/2009, ECLI:SK:KSKE:2012:7009201559.3 Krajský súd Košice | 1Sp/69/2009 | ECLI:SK:KSKE:2012:7009201559.3 | 2012-03-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50796c1a-f7e2-4344-a49e-03d4b1773a82 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7009201559.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sp/69/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009201559
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7009201559.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej
veci navrhovateľa E. Š. E. Í. C. Q. I. , U. XX, P., právne zastúpeného JUDr. Frederikou Birkovou,
Rastislavova 68, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v
konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 07.09.2009 č. s. 222
- 4872/2009, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.09.2009 číslo spisu 222-4872/2009.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto
rozsudku podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“) rozhodla o navrhovateľom uplatnenom nároku z titulu utrpenia poškodenia zdravia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 5. januára 2008 tak, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu.

Svoje rozhodnutie poukazujúc na ustanovenia § 83 a § 88 ods. 1 zákona odôvodnila tým, že vychádzajúc
zo záznamov o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 8. januára 2008, oznámenia poistnej udalosti zo
dňa 15.01.2008, lekárskej správy zo dňa 4. augusta 2009, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
č. U. XXX. XX, popisu pracovnej činnosti navrhovateľa zo dňa 21. apríla 2009, dohode o zmene
pracovných podmienok zo dňa 14. novembra 2008 a oznámenia o predĺžení lehoty zo dňa 29. mája
2009 podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 4. augusta 2009, ktorá bola
prílohou rozhodnutia má navrhovateľ, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá
bola doručená pobočke odporkyne v Košiciach dňa 2. apríla 2009 zistený pokles pracovnej schopnosti
v dôsledku pracovného úrazu v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú
rentu. Ďalej dôvodila tým, že navrhovateľ vyštudoval J. Z. K. J. R. P., od roku 1993 do 15. novembra
2008 pracoval v K.. J.. J. P., J..S..Z.. ako strojník plynočistiarne a dňa 5. januára 2008 utrpel pracovný
úraz - podvrtnutie ľavého členkového kĺbu ťažkého stupňa a to tak, že po odpracovaní riadnej pracovnej
zmeny a prezlečení, keď odchádzal na zastávku vnútrozávodnej dopravy sa pošmykol na chodníku,
pokrytom 5-cm vrstvou kašovitého snehu, bol vyšetrený na chirurgickej ambulancii, kde boli vykonané
opakované röntgenové vyšetrenia (posledné röntgenové vyšetrenia zo dňa 18. mája 2009), ktoré
potvrdili, že nález navrhovateľa je bez traumatických a štrukturálnych zmien. Dňa 22. mája 2008 pre
pretrvávajúce bolesti členka bola v celkovej epidurálnej anestézii realizovaná ASK ľavého členka a bol
zistený impingement later. strany ľavého členka. V máji 2009 na odporúčanie posudkového lekára bolo
realizované kontrolné ORT a FRO vyšetrenie, ktoré konštatujú len ľahké funkčné zmeny ľavého členka,
pričom chôdza je samostatná, istá, bez pomôcok, bez známok napádania na postihnutú končatinu.



Dňa 15. novembra 2008 navrhovateľ zmenil pracovné zaradenie z profesie operátora plynočistiarne na
robotníka pre rekvalifikáciu a pri súčasnom funkčnom stave ľavého členka odporkyňa konštatovala, že
navrhovateľ môže vykonávať aj pôvodné pracovné zaradenie, nakoľko jeho miera poklesu pracovnej
schopnosti je 0%.

Včas podaným opravným prostriedkom, doručeným tunajšiemu súdu 13.10.2009 sa navrhovateľ
domáhal zrušenia hore označeného rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci na ďalšie konanie. V návrhu
dôvodil, že podľa vyjadrenia MUDr. E. z 18.05.2009 má zákaz nosenia a dvíhania bremien a môže
vykonávať prevažne práce polosediačky a podľa MUDr. I. E., jej lekárskej správy zo dňa 07.07.2009
zdravotný stav navrhovateľa je trvalý, pričom je doporučená práca prevažne v sede. Ďalej dôvodil, že
po pracovnom úraze uzavrel dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 14.11.2008, kedy bol
preradený na inú prácu. V závere tvrdiac, že odporkyňa sa vôbec nezaoberala samotnou úrazovou
rentou, pretože dospela k záveru, že u navrhovateľa nedošlo k poklesu pracovnej schopnosti, a teda
nepriamo uviedla, že pri preradení zamestnanca na inú prácu urobil chybu zamestnávateľ a vzhľadom
na to, že odporúčanie a závery vyšetrujúcich lekárov navrhovateľa sú v rozpore so závermi posudkovej
lekárky MUDr. E. J. a zamestnávateľ ho previedol na inú prácu, preto považuje rozhodnutie odporkyne
za nezákonné. Súčasne tvrdil, že si dal vypracovať znalecký posudok znaleckou organizáciou Inštitútom
forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ktorý po vyhotovení predloží konajúcemu súdu.

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 08.02.2010, pričom v plnom rozsahu zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia a s poukazom
na kontrolný posudok prvostupňového posudkového lekára zo dňa 4. augusta 2009 a II. stupňového
posudkového lekára zo dňa 24. novembra 2009 a 21. januára 2010, na ktoré zasadnutie posudkového
lekára sa navrhovateľ nedostavil ani nepredložil avizovaný znalecký posudok, navrhla napadnuté
rozhodnutie potvrdiť.

Pretože navrhovateľ nepredložil avizovaný znalecký posudok na zhodnotenie posudkovému lekárovi II.
stupňa, ani súdu, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.02.2010, kedy konajúc v neprítomnosti
navrhovateľa, ako aj jeho právnej zástupkyne (§ 250g ods. 2 O.s.p), po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu odporkyne, ako aj zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa dospel k záveru,
že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a preto rozsudkom zo dňa 19. februára
2010 potvrdil opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. februára 2010 č. k.
1Sp/69/2009-33 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom
uznesení uviedol, že „Napriek tomu, že navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním
doručeným krajskému súdu dňa 9. februára 2010 žiadal odročiť pojednávanie určené na deň 19. februára
2010 z dôvodu, že si dal vypracovať znalecký posudok na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať
pracovnú činnosť Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., ktorý má mať k dispozícii v mesiaci
marec 2010, krajský súd vec odpojednával v neprítomnosti navrhovateľa a vo veci meritórne rozhodol.
Avizované odborné vyjadrenie zo dňa 23. júna 2010 navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu dňa 19.
júla 2010, ktoré odvolací súd poslal odporkyni na zaujatie stanoviska z hľadiska predmetu konania
uplatneného nároku navrhovateľom - priznania úrazovej renty. K odbornému vyjadreniu z 23. júna 2010
sa vyjadril posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach v Lekárskej správe
zo dňa 23. júla 2011 tak, že „Ambulantný ortopedický nález zo dňa 23. júna 2010 uvádza okrem
funkčného ortopedického a RTG nálezu aj novú skutočnosť, a to poškodenie peroneálneho nervu
vľavo bez bližšej neurologickej špecifikácie, ktorá sa predtým neobjavila v žiadnom odbornom náleze“,
preto nemohol navrhovateľom predložené odborné vyjadrenie zo dňa 23. júna 2010 vyhodnotiť pre
potreby odvolacieho súdu. Vzhľadom na to, že vo veci je potrebné pre zaujatie odborného stanoviska
k predloženému „Odbornému vyjadreniu z 23. júna 2010 Inštitútom forenzných medicínskych expertíz,
s.r.o.“ posudkovým orgánom sociálneho poistenia vykonať ďalšie odborné neurologické vyšetrenia, ktoré
by objektivizovalo daný stav, bol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená za
účelom vykonania tohto dokazovania. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu doplniť dokazovanie
vo veci uvedené vyššie, ku ktorému je potrebné, aby zaujal stanovisko navrhovateľ, ktorého je potrebné
vypočuť ako účastníka konania. Iba po doplnení skutkového stavu v naznačenom smere, prípadne



vykonaní aj ďalšieho dokazovania, ktoré sa v priebehu ďalšieho konania ukáže byť potrebným, bude
možné krajským súdom vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd
znova aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.)“.

Súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v zrušujúcom
uznesení vyžiadal od navrhovateľa odborné neurologické vyšetrenie navrhovateľa, ktoré bude
objektivizovať daný stav navrhovateľa vzhľadom na novú skutočnosť - poškodenie peroneálneho nervu
vľavo bez bližšej neurologickej špecifikácie, ktorá sa do 23. júna 2010 neobjavila v žiadnom odbornom
náleze navrhovateľa.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 27.10.2011 uviedol, že poškodenie peroneálneho nervu u
navrhovateľa nie je nová skutočnosť, ako to uvádza odporca, pretože k tomuto poškodeniu sa vyjadril
MUDr. U. v lekárskej správe zo dňa 12.10.2009, ktorú v prílohe súdu predložil.

Na základe predloženej lekárskej správy MUDr. U. súd doplnil dokazovanie a vyžiadal si od príslušného
posudkového lekára dopĺňací odborný posudok o zdravotnom stave navrhovateľa, v ktorom bolo
uložené posudkovému lekárovi posúdiť nález MUDr. U. uvedený v lekárskej správe z 12.10.2009, ktorú
posudkový lekár nemal k dispozícii a ktorú navrhovateľ doručil súdu podaním z 24.10.2011 s tým,
aby posudkový lekár urobil odborný záver o tom, či táto skutočnosť u navrhovateľa podmieňuje alebo
nepodmieňuje mieru poklesu pracovnej schopnosti v percentách o viac ako 0 % s tým, aby v prípade
potreby ďalšieho odborného vyšetrenia navrhovateľa informoval súd doručením zápisnice zo zasadnutia
posudkového lekára.

Príslušný posudkový lekár v dopĺňacom posudku zo dňa 13.12.2011, hodnotiac neurologické vyšetrenie
v rámci preventívneho vyšetrenia vykonaného MUDr. U. dňa 12.10.2009 za prítomnosti MUDr.
U., odbornej lekárky neurologičky hodnotil poškodenie zdravia u navrhovateľa v dôsledku úrazu -
podvrtnutia ľavého členkového kĺbu v celkovom posudku tak, že po opätovnom zhodnotení zdravotného
stavu navrhovateľa konštatoval, že novodoležený ambulantný neurologický nález z októbra 2009 v rámci
preventívnej prehliadky u navrhovateľa suponuje poškodenie hĺbkového ihlicového nervu (n. peroneus
profundus), pri poúrazovom stave ľavého členka z roku 2008, s následnou artroskopiou a s klinickým
obrazom peroneálnej parézy. Pri tomto neurologickom vyšetrení, ktoré vykonala 13.12.2011 MUDr. U. so
záverom, že neurologický nález navrhovateľa je v norme, bez prejavov poškodenia peroneálneho nervu
vľavo bolo konštatované, že berúc do úvahy nový neurologický nález, ako aj predchádzajúce ambulantné
ortopedické, chirurgické, FRO vyšetrenia, ako aj jednorázové neurologické vyšetrenie dňa 10.11.2008
funkčné postihnutie u navrhovateľa bolo takého stupňa, že sa jedná o ľahké pohybové obmedzenie v
ľavom členku, ktoré naďalej nezdôvodňovalo priznanie úrazovej renty, lebo miera poklesu pracovnej
schopnosti u navrhovateľa je naďalej 0 %.

Súd doručil navrhovateľovi v súlade s usmernením najvyššieho súdu v zrušujúcom uznesení predmetný
posudok posudkového lekára na zaujatie stanoviska podaním zo dňa 04.01.2012, doručeným právnej
zástupkyni navrhovateľa dňa 12.01.2012.

Keďže právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.03.2012 tvrdila, že jej nebol doručený
predmetný posudok listom súdu zo dňa 04.01.2012, k tomuto posudku zaujala stanovisko až na
pojednávaní, pričom uviedla:

„Posudkový lekár vypracoval posudok ku dňu 13.12.2011, kde vlastne zhodnotil stav žalobcu k tomuto
dátumu a konštatuje, že na základe vyšetrení, berúc do úvahy aj neurologický nález žalobcu, je
miera poklesu 0 %. Podľa nášho názoru odporca sa nevyjadril k miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť ku dňu podania žiadosti o úrazovú rentu. Trváme na tom, že jediný dôkaz, ktorý
preukazuje mieru poklesu schopnosti vykonávať pôvodnú prácu ku dňu podania žiadosti žalobcu je
odborné vyjadrenie znaleckej organizácie Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, ktorá posudzovala
aj neurologický nález a konštatovala, že miera poklesu schopnosti vykonávať pôvodnú prácu je u



navrhovateľa minimálne 65 %. Preto tvrdíme, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí so závermi tohto odborného
vyjadrenia, je na žalovanom, aby preukázal, prečo s týmto záverom nesúhlasí. Preto navrhujeme zrušiť
rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátiť na ďalšie prejednanie s tým, že žalovaný rozhodne v súlade s
odborným posúdením Inštitútu forezných medicínskych expertíz alebo v konaní si dá vypracovať nový
posudok ku dňu podania žiadosti o úrazovú rentu. Súčasne navrhujeme, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu trov tohto konania. Respektíve navrhujeme, aby súd predvolal na pojednávanie znalca MUDr.
H. G., ktorý vypracoval odborné vyjadrenie 23.06.2010“.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní súdu vo veci navrhovateľa uviedla, že „Vzhľadom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7So/51/2010 zo dňa 25.08.2011, kde bol
vyslovený právny názor, že vzhľadom na to, že vo veci je potrebné pre zaujatie odborného stanoviska k
predloženému odbornému vyjadreniu zo dňa 23.06.2010 Inštitútom forenzných medicínskych expertíz,
s.r.o. posudkovým orgánom sociálneho poistenia vykonať ďalšie odborné neurologické vyšetrenia, ktoré
by objektivizovali daný stav. Vzhľadom na vyslovený právny názor Sociálna poisťovňa v spojení s
požiadavkou krajského súdu postupovala podľa vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu a dňa
13.12.2011 bola predvolaná MUDr. U., ktorá vykonala vyšetrenie navrhovateľa a v časti celkového
posudku je podrobné zdôvodnenie z akého dôvodu nebola priznaná úrazová renta navrhovateľovi.
Ďalej chceme vo veci uviesť, že odborné posúdenie si dal vypracovať navrhovateľ na vlastnú žiadosť,
teda Inštitúciou forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. a z toho dôvodu nepovažujeme za objektívne
prijať tieto závery, ktoré boli uvedené v tomto posudku. Z toho dôvodu bola predvolaná nezávislá
MUDr. U., ktorá vykonala dané vyšetrenie, kde bolo skonštatované, že pohybové obmedzenie v ľavom
členku a v ľavom kolene je takmer v norme a neurologický záver je v norme bez priameho poškodenia
peroneálneho nervu vľavo. Keďže išlo o odbornú otázku medicínsku, Sociálna poisťovňa a konkrétne
posudkový lekár vyhovel právnemu názoru vyslovenému v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a teda neurologické vyšetrenie bolo vykonané s týmto záverom, ktorý bol citovaný. Preto
na základe uvedených skutočností považujeme opravný prostriedok navrhovateľa za nedôvodný a
žiadame konajúci súd, aby odmietol odvolanie, resp. opravný prostriedok a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne ako vecne správne. Trovy konania si neuplatňujeme“.

Navrhovateľ, ktorého súd vypočul ako účastníka konania, na pojednávaní súdu uviedol, že „Ja by som
chcel povedať, že keďže som mal pracovný úraz, ja som sa snažil po tom roku dať vypracovať podrobný
popis o úraze, ktorý sa robí a nevidím nejaký problém v tom, že ja som si ho dal sám vypracovať. Teraz
mi ho nechcú uznať, tomu nerozumiem“.

Podľa ustanovenia § 83 zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
(okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov,
ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby
uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len pokles pracovnej schopnosti) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 88 ods. 1 zákona).

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia spočívajúca v odbornom posudzovaní k
poklesu pracovnej schopnosti, zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu
alebo rehabilitáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu a kontrolu bodového
ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch ako aj posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov
spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady za liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické
potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením, je zverená posudkovým lekárom sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredia (§ 153 ods. 1,4 a
5 zákona).



V danom prípade pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa odporkyňa vychádzala z pokladov, ktoré
si zabezpečila pre rozhodnutie a z ktorých vychádzala, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, ktoré
zhodnotil príslušný posudkový lekár dňa 04.08.2009 tak, že pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľa
je v rozsahu 0 %, preto keďže nespĺňa podmienku stanovenú v § 88 ods. 1 zákona, a preto nemá nárok
na úrazovú rentu, žiadosť navrhovateľa zamietla. V konkrétnostiach poukázala na utrpený pracovný úraz
dňa 5. januára 2008 podvrtnutie ľavého členkového kĺbu ťažkého stupňa, ktoré na základe odborných
vyšetrení na chirurgických ambulanciách bolo ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne potvrdené, že
nález na ľavom členku navrhovateľa je bez traumatických a štrukturálnych zmien, že jeho chôdza je
samostatná, istá a bez pomôcok a bez známok napádania na pracovným úrazom postihnutú končatinu.
V závere uviedla, že pôvodné pracovné zaradenie navrhovateľa operátor plynočistiarne, aj keď na
základe dohody, zmenil pracovné zaradenie operátora plynočistiarne na robotníka pre rekvalifikáciu,
môže vykonávať toto pôvodné zaradenie pre zistenú mieru poklesu pracovnej schopnosti, ktorá je
vyjadrená 0 %. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa hodnotila zdravotný stav
navrhovateľa opakovane dňa 24. novembra 2009, pričom bol aj na opakovanom hodnotení zdravotného
stavu navrhovateľa, keďže tento neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne nové dôkazy
konštatovaný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 0 %, preto posudkový lekár I. stupňa
odstúpil spisovú dokumentáciu na II. stupňové posudkové konanie.

Príslušný druhostupňový posudkový lekár v kontrolnom posudku zo dňa 21. januára 2010 konštatoval u
navrhovateľa v jeho neprítomnosti, pretože na zasadnutie posudkového lekára sa nedostavil, že nakoľko
nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani nové odborné lekárske nálezy, u navrhovateľa ktorý utrpel
dňa 08.01.2008 pracovný úraz - podvrtnutie ľavého členkového kĺbu, tak po ortopedickej a rehabilitačnej
liečbe sa u neho konštatuje len ľahké obmedzenie v ľavom členku (dorzálna flexia viazne o 5 st.,
plantárna tiež, pronácia a supinácia doplna tiež), že chôdza je samostatná, istá, bez pomôcok, bez
známok napádania na postihnutú končatinu, röntgenový nález ľavého členka je bez traumatických a
štrukturálnych zmien a k pracovnému zaradeniu uviedol, že aj keď dňa 15.11.2008 zmenil pracovné
zaradenie z profesie operátor plynočistiarne na profesiu robotníka pre rekvalifikáciu podľa funkčného
postihnutia aj podľa popisu pracovnej činnosti operátora plynočistiarne je zrejmé, že navrhovateľ pri
súčasnom funkčnom stave ľavého členka môže aj naďalej vykonávať doterajšiu činnosť operátora
plynočistiarne bez poklesu pracovnej schopnosti. V závere konštatoval, že t. č. niet medicínskeho
korelátu k priznaniu úrazovej renty, keďže miera poklesu pracovnej schopnosti je vyjadrená číslom 0 %.

Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním, ktoré bolo vykonané za účelom zistenia skutkových
okolností týkajúcich sa rozsahu poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa bolo v danom prípade
dostatočne ozrejmené, že u navrhovateľa išlo o ľahké pohybové obmedzenie v ľavom členku, ktoré
nezdôvodňuje priznanie úrazovej renty, keďže miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je
0 %, pretože z posudkov posudkových orgánov prvého a druhého stupňa vyplynulo, že zistené
poškodenia zdravia u navrhovateľa výronom členku na ľavej dolnej končatine nepodmieňuje pokles
pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu viac ako 40 %, pretože všetky posudky posudkových
lekárov prvého a druhého stupňa určili u navrhovateľa zistený pokles pracovnej schopnosti v dôsledku
pracovného úrazu v rozsahu 0 %. Opačné tvrdenia navrhovateľa výsledkom jeho odborných
lekárskych vyšetrení nezodpovedalo. Súd po zhodnotení už vykonaných dôkazov vzhľadom na ľahké
pohybové obmedzenie navrhovateľa v ľavom členku preto zamietol návrh navrhovateľa na ďalšie
dokazovanie ďalším znaleckým posudkom a ustálil, že navrhovateľ podmienku pre priznanie úrazovej
renty stanovenú v § 88 ods. 1 zákona nespĺňa, lebo u neho nebolo preukázané, že v dôsledku
pracovného úrazu - výronu ľavého členka ľahkého charakteru došlo u neho k poklesu pracovnej
schopnosti v rozsahu viac ako 40 %. S ohľadom na zhodné výsledky dokazovania posudkovými
lekármi prvého a druhého stupňa súd má za to, že zdravotný stav navrhovateľa bol riadne prešetrený
v súlade s usmernením uvedeným v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
a preto na doplnenie skutkových zistení ďalším znaleckým posudkom, resp. výsluchom MUDr. G.,
ktorý vypracoval odborné vyjadrenie 23.06.2010 dôvod nebol, keďže jednoznačne konštatovaný ľahký
charakter pohybového obmedzenia navrhovateľa v ľavom členku si to podľa názoru súdu nevyžadoval.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov na základe uvedených úvah dospel k záveru, že vydané
rozhodnutie odporkyne je vecne správne, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 253 ods.
2 O.s.p. potvrdil.



Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.