Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/13941/2010 z 4. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. decembra 2012, sp. zn. 7S/13941/2010, ECLI:SK:KSKE:2012:7010234479.1 Krajský súd Košice | 7S/13941/2010 | ECLI:SK:KSKE:2012:7010234479.1 | 2012-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený), § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a15f030c-79c4-4980-b343-9a0285246d5b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7010234479.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/13941/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234479
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234479.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu MI TOP, spol. s r. o.,
Malá Ida, Pri splave 289/15, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Balogom, AK Košice, Obchodná č. 10,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, Vazovova 2 v konaní o presk. rozh. Daňového
riaditeľstva SR zo dňa 29. 09. 2010 č. I/223/15820-102121/2010/990057-r takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 29. 09. 2010 č. I/223/15820-102121/2010/990057-r Daňové riaditeľstvo SR podľa §
48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Košice V zo dňa 28. 06. 2010 č. 709/230/26930/10/Jen, ktorým bol daňovému subjektu -

žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
(DPH) za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 40.839,54 eur.

Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice V bol vydaný na základe daňovej kontroly, o
výsledkoch ktorej bol dňa 24. 05. 2010 spísaný protokol č. 709/320/18506/2010/Semj a jeho dodatok zo
dňa 14. 06. 2010 č. 709/320/24065/2010/Semj, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený
mu dňa 16. 06. 2010. Kontrolou dodržania postupu pri odpočítaní dane v kontrolovanom zdaňovacom
období správca dane zistil, že daňový subjekt odpočítal daň v celkovej výške 1.230.331,70 Sk z dvoch
faktúr vystavených dodávateľom E., A.. P.. U.., A. XX C. a to z faktúry č. VF 070135 zo dňa 20. 01.
2007 za nákup tovaru na základe objednávky č. 2012007 - materiál dodaný na stavbu GO CHV č. 5 v
objekte F. A. C. a faktúry č. VF 070157 zo dňa 31. 01. 2007 za nákup tovaru na základe objednávky č.
3012007 - materiál dodaný na stavbu GO CHV č. 5 v objekte F. A. C.. Za účelom preverenia uvedených
faktúr vykonal správca dane dokazovanie dožiadaním adresovaným Daňovému úradu Košice IV, ktorý
je miestne príslušným správcom dane daňového subjektu E., A.. P.. U.., z odpovede ktorého zistil,
že na adrese sídla tejto spoločnosti spoločnosť nesídli a konateľ spoločnosti V. P. na adrese trvalého
pobytu nie je známy a jeho predvedenie nebolo možné vykonať, ani sa nepodarilo preveriť účtovné
doklady. Následne vypočul ako svedka T.. T. Y. L., ktorý bol konateľom spoločnosti v čase vystavenia
predmetných faktúr a z výpovede ktorého, premietnutej v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23. 09.
2009 zistil, že tento predmetné faktúry vystavil, podpísal, že pečiatka je pečiatkou spoločnosti E.., A.. P..
U.., a že fakturovaný tovar nadobudol od spoločnosti A., A.. P.. U.. Svoje tvrdenia však nevedel podložiť
účtovne, lebo podľa jeho tvrdenia všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti. Správca



dane zároveň zistil, že posledná kontrola na DPH u tejto spoločnosti bola vykonaná za apríl 2007, táto
bola začatá 20. 08. 2007 a krátko po jej začatí 01. 10. 2007 došlo k predaju spoločnosti, pričom nový
konateľ prestal so správcom dane komunikovať. Výsledok kontroly bol v neprospech spoločnosti E.,
A.. P.. U.., a preto je predpoklad, že predaj tejto spoločnosti bol účelový. Spoločnosť E., A.. P.. U.., za
rok 2007 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb. Správca dane preveroval aj
informáciu získanú od bývalého konateľa spoločnosti E., A.. P.. U.., o nákupe tovaru od spoločnosti A.,
A.. P.. U.. V odpovedi správcu dane miestne príslušného na dožiadanie v tejto súvislosti bolo zistené, že
spoločnosť A. A. v roku 2007 spoločnosti E., A.. P.. U.., žiaden tovar uvedeného charakteru nedodala a
spoločnosť E., A.. P.. U.., nebola jej obchodným partnerom. Správca dane dňa 11. 11. 2009 opakovane
za prítomnosti konateľa žalobcu vypočul svedka T.. Y. L., o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní,
do ktorej svedok uviedol, že tovar nadobudol z Maďarska, Poľska a Talianska, v novembri a decembri
2006, v januári a marci 2007, avšak žiadne doklady nepredložil. Preto správca dane požiadal v rámci
medzinárodnej výmeny informácií zahraničných obchodných partnerov spoločnosti E., A.. P.. U.., o
informáciu, či táto spoločnosť vo IV. štvrťroku 2006 a I. štvrťroku 2007 obdržala tovar špecifikovaný
podľa faktúr - malta, ochranný náter, nátery. Správcovi dane bola doručená negatívna informácia. Z
uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že ak spoločnosť A., A.. P.. U.., ani zahraniční obchodní
partneri spoločnosti E., A.. P.. U.., tovar nedodali, nemohol byť predmetom ďalšieho obchodného
vzťahu. Menovaný svedok nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia.
Daňové doklady, ktoré spoločnosť E., A.. P.. U.., vystavila pre spoločnosť žalobcu nedokladovali to,
že došlo k predaju tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach vystavených touto spoločnosťou. Účtovný
doklad je dôkazom iba vtedy, keď bol vystavený na základe reálneho plnenia. V danom prípade nebolo
preukázané, že došlo k zrealizovaniu dodávky tovarov, čo je základným predpokladom pre vznik nároku
na odpočítanie dane v zmysle § 49. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť E., A.. P.. U.., nepreukázala
priznanie dane z vystavených faktúr, nepredložila správcovi dane záznamy DPH vedené v súlade s
§ 70 ods. 1 zákona o DPH, ani nijakým iným spôsobom nepreukázala dodanie tovaru žalobcovi. S
poukazom na ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov bolo povinnosťou daňového subjektu,
aby preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe uvedených
skutočností, vychádzajúc z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania zistil,
že daňovou kontrolou a šetreniami bolo objektívne spochybnené preukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na
zistenia týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti E., A.. P.. U.., nebola daňovým subjektom preukázaná.
Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie DPH nevychádzal len
z predložených faktúr, ale vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či tieto faktúry odrážajú skutočnosť
a či im neabsentuje materiálny podklad. Daňový subjekt a jeho dodávateľ sa obmedzili len na tvrdenia,
ktoré nepreukázali hodnovernými dôkazmi. Daňový subjekt ani počas kontroly, ani v odvolacom konaní
nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že fakturovaný tovar bol skutočne od dodávateľa E., A.. P..
U.., prijatý. Tento nedostatok preukázateľnosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom nemôže byť
odstránený len tvrdením odvolávajúceho sa daňového subjektu, že spochybnený tovar bol zakúpený
pre investičnú akciu tretej osoby, t. j. že tovar od spoločnosti E., A.. P.. U.., bol použitý pri realizácii
subdodávky pre F. A., A.. P.. U.. Tvrdenia daňového subjektu, že použitý materiál bol riadne vyúčtovaný,
vyfakturovaný a uhradený zo strany dodávateľa diela a konečného odberateľa F. A., A.. P.. U.., že na
predmetnú dodávku existoval presný technologický postup, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, t.j. o
úplnom splnení objednávky od priameho dodávateľa a že vo všetkých dokladoch bolo konštatované, že
objednané práce boli v plnom rozsahu vykonané, resp. že objednaný materiál bol použitý pri realizácii
objednaného diela nepreukazujú, že tovar deklarovaný predmetnými faktúrami bol skutočne dodaný
od dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach. Tvrdenia odvolávajúceho sa daňového subjektu,
že tovaru skutočne existoval nepreukazujú, že ho dodala spoločnosť E., A.. P.. U.. Preto námietku
žalobcu, že správca dane nepreveroval reálnu existenciu tovaru považoval odvolací správny orgán za
neopodstatnenú.

K námietke daňového subjektu, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá daňovému subjektu povinnosť
ručiť za plnenie a konanie jeho obchodných partnerov a niesť zodpovednosť za ich konanie odvolací



správny orgán poukázal na ust. § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého v daňovom
konaní sa do úvahy berie vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
určenie alebo vybratie dane. Aj keď platná právna úprava neukladá daňovníkom povinnosť a neurčuje
spôsob, akým si majú preverovať svojich obchodných partnerov, zákon o DPH ponechal na platiteľoch
tejto dane, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, pričom nemusia
ich dôveryhodnosť ani preverovať, avšak v tomto prípade s poukazom na znenie § 51 zákona o DPH
sa vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v tomto
ustanovení.

K námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správcom dane a súvisu neuznaných
výdavkov so zdaniteľným príjmom odvolací orgán s poukazom na ust. § 49 zákona o DPH uviedol, že
právo na odpočet dane vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Platiteľ
dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky
v zmysle zákona o DPH. Podmienky za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočet DPH sú
hmotnoprávnej povahy a súčasne vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť a preukázať. Zákon o DPH
určil prísnejšie podmienky na preukazovanie uvedených skutočností, ktoré je potrebné dodržať. Faktúra
je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené
odrážajú skutočnosť. V súvislosti so zistením skutkového stavu veci vykonal správca dane rozsiahle
dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. Keďže v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by žalobca preukázal
svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a predmetných faktúrach, právo na
priznanie nadmerného odpočtu mu nevzniklo. Odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
zároveň uviedol, že skutočnosti, týkajúce sa odvodov do štátneho rozpočtu a konania odvolávajúceho
sa daňového subjektu nie sú podstatné pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočet dane z faktúr
od spoločnosti E., A.. P.. U.., preto bol postup správcu dane v predmetnej veci správny a zákonný.

Včas podanou žalobou, doručenou osobne Krajskému súdu v Košiciach dňa 10. 11. 2010, sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako bolo vyššie citované, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a priznania náhrady trov konania. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočného zistenia skutkového stavu
a nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia a zhodnotenia tohto stavu. S poukazom na ust. § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov konštatoval, že predmetné faktúry, ktoré zamestnanci správcu
dane neuznali za daňový výdavok súviseli so zdaniteľným príjmom v roku 2007. Títo zamestnanci
uznali príjem v plnej výške, ale na druhej strane neuznali výdavok, ktorý s týmto príjmom súvisel. Z
uvedeného vyplýva, že tovar, ktorý bol predmetom cit. faktúr bol kúpený od spoločnosti E., A.. P..
U.., a bol použitý pri realizácii subdodávky pre dodávateľa diela K. C..A..C.., A.. P.. U.., a konečného
odberateľa spoločnosť F..A.. A., A.. P.. U.. Tento použitý materiál bol riadne vyúčtovaný, vyfakturovaný
aj uhradený zo strany dodávateľa diela a konečného odberateľa F. A.. Na túto dodávku existoval
presný technologický postup, protokol o odovzdaní, prevzatí prác, t. j. protokol o úplnom splnení
objednávky od priameho dodávateľa. Vo všetkých dokladoch bolo konštatované, že objednané práce
a materiál boli v plnom rozsahu vykonané, resp. materiál bol použitý pri realizácii objednaného diela.
Predmetné skutočnosti pravidelne kontrolovali poverení pracovníci odberateľa K. C..A., A.. P.. U..,
F..A.. A., A.. P.. U.., na kontrolných dňoch v priebehu trvania prác. Technologický postup, používanie
predpísaných materiálov a pracovných postupov námatkovo kontrolovali aj pracovníci príslušného úradu
životného prostredia. Poukázal na to, že zamestnanci správcu dane sa nezaoberali, či tovar reálne
existoval, ale len tým, od koho a ako ho dodávateľ E., A.. P.. U.., získal. Poukázal tiež na to, že za
konanie dodávateľa pri účtovných, ako aj obchodných úkonoch nemôže byť zodpovedný odberateľ, t.
z. žalobca. Pri uskutočňovaní jednotlivých obchodných transakcii nie je možné vopred ručiť za plnenie
obchodného partnera. Uskutočnenie obchodnej transakcie nezaväzuje za konanie obchodného partnera
ani pri prebiehajúcej transakcii, ani v jeho budúcom konaní. Preto je nemožné zodpovedať za zánik
podnikateľského subjektu, ani za jeho účtovníctvo. Zdôraznil, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý
by zaväzoval žalobcu sledovať kroky obchodných partnerov, nieto ešte, aby za spomínané kroky niesol
zodpovednosť. Existencia ust. § 41 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich účasť jednotlivých
podnikateľských subjektov na hospodárskej súťaži obmedzujú vyššie spomínané možnosti v rámci
zachovávania obchodného tajomstva. Žalobca nemôže zodpovedať ani za to, že konateľ spoločnosti si
nevie spomenúť, od koho a kedy predmetný tovar zakúpil. To, že pracovníci daňového úradu nevedia
zistiť skutkový stav pre neznámy pobyt neskoršieho konateľa, resp. nemožnosť vykonania kontroly u



iného subjektu nemôže byť podkladom pre vyhodnotenie výsledkov kontroly v neprospech žalobcu.
Celé rozhodnutie považoval za podložené len na domnienkach a nie na jednoznačných dôkazoch. Pri
hodnotení jednotlivých dôkazov kontrolný orgán opomenul aj ďalšie existujúce dôkazy a fakty, a to
skutočnú existenciu tovaru a jeho následnú dodávku konečnému odberateľovi.

V písomnom vyjadrení zo dňa 27. 12. 2010 žalovaný navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť
zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí odvolacieho správneho
orgánu, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K námietke týkajúcej sa posúdenia daňových výdavkov
a daňových príjmov v roku 2007 v zmysle zákona o dani z príjmov uviedol, že predmetom napadnutého
rozhodnutia je potvrdenie dodatočného platobného výmeru, ktorým bol vyrubený rozdiel na DPH.
Dôvodom pre vyčíslenie tohto rozdielu bolo porušenie ust. zákona o DPH a nie zákona o dani z príjmov.
Správca dane v procese kontroly skúmal splnenie podmienok z hľadiska uplatnenia zákona o DPH a v
tomto procese boli zistené nedostatky, ktoré viedli k vyčísleniu rozdielu.

S poukazom na ust. § 29 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov konštatoval, že
správca dane rozsiahlym dokazovaním vykonaným v spolupráci s Daňovým úradom Košice IV, ako
aj vyhodnotením informácií získaných od zahraničných obchodných partnerov uvedenej spoločnosti
formou medzinárodnej výmeny informácií, ktorí nepotvrdili dodanie tovaru spoločnosti E., A.. P.. U..,
ktorý mal od uvedenej spoločnosti nakúpiť žalobca, spochybnil hodnovernosť dôkazných prostriedkov
uvedených v žalobe, preukazujúcich dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou E., A.. P.. U.. Tovar, ktorý
nebol dodaný spoločnosti E., A.. P.. U.., nemohol byť predmetom dodávky pre žalobcu. Zdôraznil, že pri
tzv. reťazových obchodoch platí, že ak prvý dodávateľ nedodal dotknutý tovar vôbec, alebo ho nedodal
v dobe, v ktorej už administratívne bol predmetom ďalších obchodov, daňové doklady, ktoré tieto ďalšie
obchody deklarujú hoci obsahujú všetky formálno-právne náležitosti, nepreukazujú túto skutočnosť.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe, tieto korešpondujú s námietkami
obsiahnutými v podanom odvolaní, a s týmito sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p., za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 2 O. s.
p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, ako aj
správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnymi spismi Daňového riaditeľstva SR,
ako aj správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa
18. 12. 2008 č. 709/320/42696/2008/Semj bola u žalobcu, ako u daňového subjektu vykonaná daňová
kontrola, predmetom ktorej bola okrem iného DPH podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších
predpisov za zdaňovacie obdobie január - december 2007. O výsledku zistenia z tejto daňovej kontroly
vyhotovil správca dane dňa 24. 05. 2010 pod č. 709/320/1856/2010/Semj protokol a dňa 14. 06. 2010
pod č. 709/320/24065/2010/Semj dodatok k protokolu, z ktorých obsahu vyplýva, že daňový subjekt
odpočítal v zdaňovacom období január 2007 daň z faktúr vystavených dňa 20. 01. 2007 č. VF 070135
a dňa 31. 01. 2007 č. VF 070157 spoločnosťou E., A.. P.. U.., so sídlom C., A. XX do 01. 10. 2007 a od
02. 10. 2007 do 04. 05. 2010 C., B. XX v celkovej výške 1.230.331,70 Sk. Táto spoločnosť bola dňom
05. 05. 2010 vymazaná z Obchodného registra. Predmetom týchto faktúr bola dodávka materiálu na
stavbu GO CHV č. 5 v objekte F..A.. A., A.. P.. U.., C., špecifikovaných v týchto faktúrach pokiaľ ide o
druh aj množstvo tohto tovaru.

Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Košice IV zo dňa 17. 09. 2009 na základe požiadavky
Daňového úradu Košice V zo dňa 14. 05. 2009 vyplýva, že Daňový úrad Košice IV ako miestne príslušný
správca dane daňového subjektu E., A.. P.. U.., C. prostredníctvom svojich zamestnancov vykonal
dňa 11. 06. 2009 miestne zisťovanie v mieste sídla obchodnej spoločnosti E., A.. P.. U.., Košice, pri
ktorom bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza budova podnikateľského centra, v ktorej majú
prenajaté prevádzkové priestory rôzne podnikateľské subjekty. Táto obchodná spoločnosť na uvedenej
adrese nemala žiadne označenie sídla, pričom informátorka potvrdila, že uvedená obchodná spoločnosť
v tejto budove niekedy sídlo mala, ale už dávnejšie tam nesídli. Vzhľadom na uvedené zamestnanci
správcu dane tohto daňového subjektu sa nemohli s týmto subjektom skontaktovať a preveriť skutočnosti



požadované Daňovým úradom Košice V. Z miestneho zistenia bol spísaný úradný záznam a následne
daňový úrad Košice IV zaslal jedinému konateľovi tejto obchodnej spoločnosti p. V. P. na adresu jeho
trvalého bydliska, ako aj na adresu sídla tejto obchodnej spoločnosti predvolanie Obe zásielky sa vrátili
s poznámkou pošty - adresát neznámy. Na základe požiadavky o predvedenie tohto konateľa OO
PZ Košice Západ správcovi dane oznámilo, že menovaný nemohol byť predvedený z dôvodu, že na
uvedenej adrese nebýva, menovka s jeho menom nebola nájdená. Bývajúce osoby na tejto adrese sa k
menovanému nevedeli vyjadriť. Z obsahu tejto odpovede na dožiadanie tiež vyplýva, že daňový subjekt
E., A.. P.. U.., podal daňové priznanie k DPH správcovi dane za zdaňovacie obdobie január 2007 dňa
27. 02. 2007 a v riadku 01 - zdaniteľné obchody - základ dane bol vykázaný vo výške 57.511.219,-- Sk,
riadok 02 - daň o výške 10.927.131,-- Sk, pričom dodanie tovaru a služby podľa § 8 a §9 zákona o DPH
- riadok 03 bol vykázaný vo výške 40.215.721,-- Sk, z čoho vyplýva, že v tomto riadku, ako aj riadku
02 daňového priznania mohli byť zahrnuté šetrené daňové doklady a faktúry. Daňový subjekt E., A.. P..
U.., B. XX C. nepodal za zdaňovacie obdobie rok 2007 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby. Výzva na podanie tohto daňového priznania bola zaslaná daňovému subjektu a vrátila sa späť s
poznámkou - adresát neznámy. Tento daňový subjekt v čase preverovania nesídlil na uvedenej adrese,
nepreberal poštu a nespolupracoval so správcom dane.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 23. 09. 2009 spísanej na Daňovom úrade Košice V so
svedkom T.. T. Y. L. - konateľom spoločnosti E., A.. P.. U.., v období od 21. 04. 2004 do 01. 10.
2007, ktorý bol vypočutý za prítomnosti konateľa žalobcu vyplýva, že tento konateľ potvrdil vystavenie
predmetných faktúr za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2007, aj to, že tieto podpísal a opatril ich
pečiatkou spoločnosti E., A.. P.. U.. Uviedol, že v období, keď boli faktúry vystavené spoločnosť stálych
zamestnancov nemala. Práce pre túto spoločnosť vykonávali robotníci, ktorí boli na dohodu alebo na
faktúru. Uviedol, že tovar, ktorý bol predmetom vyššie špecifikovaných faktúr nadobudol od spoločnosti
A., A.. P.. U.. Dopravu uskutočňovala ich spoločnosť, ktorá viedla riadne účtovníctvo a odviedla daň.
Poukázal na to, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti.

Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Bratislava III zo dňa 07. 10. 2009 na základe požiadavky
Daňového úradu Košice V zo dňa 24. 09. 2009 tento daňový úrad ako správca dane daňového subjektu
A. A., A.. A. P.. U.., Bratislava uviedol, že tento daňový subjekt nedodal tovar v roku 2007 spoločnosti
E., A.. P.. U.., C., táto spoločnosť nebola jeho obchodným partnerom v roku 2007.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 11. 2009 spísanej na Daňovom úrade Košice V s
konateľom žalobcu T.. L. K.Š. vyplýva, že menovaný sa vyjadril, že tovar, ktorý od spoločnosti E., A.. P..
U.., nadobudol, táto spoločnosť nenadobudla od spoločnosti A. J. A., ale zo zahraničia.

Z ďalšej zápisnice zo dňa 11. 11. 2009 spísanej so svedkom T.. T. Y. L. za prítomnosti konateľa žalobcu
(ide o opakovaný výsluch svedka), vyplýva, že tovar, ktorý bol dodaný spoločnosti MI TOP, s. r. o., bol
nadobudnutý zo zahraničia - z Maďarska, Poľska a niečo z Talianska cez obchodné firmy. Zároveň
uviedol, že nie je schopný po takom dlhom časovom odstupe odpovedať presne, od koho bolo čo
nakúpené. Časť tovaru bola nakúpená v decembri, koncom novembra 2006, niečo v januári a v marci
2007. Žiadne doklady v tejto súvislosti správcovi dane predložené neboli.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj odpovede získané v rámci medzinárodnej výmeny daňových
informácií od správcov dane vo vzťahu k subjektom, od ktorých mohla spoločnosť E., A.. P.. U..,
nadobudnúť tovar, ktorý je predmetom faktúr vystavených v prospech žalobcu za mesiac január 2007.
Ide o informácie týkajúce sa podnikateľských subjektov v Maďarsku, Českej republike tak, ako boli
špecifikované v protokole o výsledku zistení z predmetnej daňovej kontroly, pričom z odpovedí na túto
žiadosť vyplýva, že jednotlivé spoločnosti uvedený sortiment, špecifikovaný v predmetných faktúrach,
spoločnosti E., A.. P.. U.., nedodali, resp. tejto spoločnosti nedodali žiadny tovar, resp. tieto neobchodujú
so sortimentom, ktorý bol predmetom dožiadania.

Žalobca v priebehu konania predložil súdu zmluvu o dielo č. 1092006 uzavretú podľa § 536 a nasl. zák.
č. 513/1991 Zb., ktorá bola uzavretá medzi objednávateľom K. C..A., A.. P.. U.., C. X C. a žalobcom bez



uvedenia dátumu jej uzavretia, predmetom ktorej je zhotovenie diela na základe ponuky zhotoviteľa zo
dňa 15. 09. 2006 - generálnej opravy chladiacej veže č. 5 v DZ Energetika - F. A. C. s investorom F..A..
A. C., A.. P.. U.. Taktiež predložil súdu objednávky č. 2012007 zo dňa 12. 01. 2007 a č. 3012007 zo
dňa 24. 01. 2007 odberateľa - žalobcu dodávateľovi E., A.. P.. U.., predmetom ktorých je tovar totožný s
predmetom fakturácie predmetných, už vyššie citovaných faktúr, taktiež dodacie listy, faktúry vystavené
dodávateľom MI TOP, spol. s r. o., Pri splave 289/15 Malá Ida odberateľovi K. C..A., s. P.. U.., C. X C.T.,
č. 4/2007 zo dňa 31. 01. 2007 za vykonané práce na stavbe - oprava chladiacej veže č. 5 Tepláreň -
DZ Energetika v objekte F..A..A.. C.T.. Predložil súdu aj fotokópie súpisov vykonaných prác a dodávok
vykonávajúcej organizácie K. C.,A., A.. P.. U.., C. pokiaľ ide o generálnu opravu CHV č. 5, faktúry
vystavené dodávateľom K. C.,A., A.. P.. U.., C., odberateľovi F..A.. A., Vstupný areál F..A.. A. C., pričom
všetky tieto doklady mali preukázať použitie predmetného tovaru nadobudnutého od spoločnosti E.,
A.. P.. U.., pri realizácii subdodávky pre dodávateľa diela K. C.,A., A.. P.. U.., a konečného odberateľa
spoločnosť F..A.. A., A.. P.. U.. C..

Podaním zo dňa 17. 01. 2011 žalobca upriamil pozornosť súdu na stanovisko Najvyššieho súdu SR v
podobnej záležitosti č. C21/2002 bez konkretizácie argumentov v tejto súvislosti.

Podľa § 49 ods. 1 zák. 224/2004 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a) cit. zák. ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 29 ods. 1 a 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov
dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide o dôkazy príkladmo
uvedené v ods. 4 cit. zákonného ustanovenia.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli určené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 8 § cit. zák. ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 2 ods. 6 cit. zák. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR i správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj
po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj
správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho orgánu.



Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, žeby k predmetnému zdaniteľnému plneniu, na základe ktorého si uplatnil nárok
na nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie v skutočnosti došlo.

Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že nárok na odpočet dane bol
žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
o DPH.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov.

Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet
dane. Princíp vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba
pri tých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z
hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný
platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH
a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu
medzi dvomi platiteľmi DPH.

Vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami bolo správcom dane spochybnené zrealizovanie dodávok
tovaru pre spoločnosť E., A.. P.. U.., vzhľadom na ktorú skutočnosť tento tovar nemohol byť predmetom
dodávky pre spoločnosť žalobcu. Žalobca teda nepreukázal, že v kontrolovanom zdaňovacom období
došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia špecifikovaného v protokole o výsledku z daňovej kontroly,
ako aj v dodatočnom platobnom výmere vydanom správnym orgánom prvého stupňa a to konkrétne
vo vzťahu k dodávateľovi E., A.. P.. U.., čo bolo základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane.
Bez jej splnenia sa stáva bezpredmetným skúmanie splnenia ostatných zákonných podmienok odpočtu,
ktoré sa bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia stávajú bezzákladnými.

Správne orgány vyhodnotili všetky dôkazy, ktoré boli v priebehu správneho konania vykonané a z týchto
na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov vyvodili závery tak, ako boli premietnuté v napadnutých
rozhodnutia. Jednotlivé dôkazy hodnotili samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom náležitým
spôsobom sa vysporiadali s námietkami žalobcu vznesenými v priebehu správneho konania. Žalobca
ako účastník správneho konania mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami kontroly, zisteniami správcu
dane a jednotlivými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa,
z ktorých tento pri vydaní dodatočného platobného výmeru vychádzal. Žalobca mal možnosť v priebehu
daňovej kontroly predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, prípadne navrhnúť dôkazy, ktoré by
potvrdili tieto jeho tvrdenia. V konaní však žiadne takéto dôkazy predložené neboli. Informácie získané
správcom dane na základe medzinárodnej výmeny informácií naopak spochybňujú tvrdenia konateľa
žalobcu, ako aj konateľa spoločnosti E., A.. P.. U.., v predmetnom období. V danom prípade aj keď
konateľ spoločnosti E., A.. P.. U.., priznal predaj tovaru a vykázal daň na výstupe, nepreukázal priznanie
dane z vystavených faktúr, nepredložil správcovi dane záznamy DPH vedené v súlade s § 70 ods. 1
zákona o DPH, ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal dodanie tovarov žalobcovi. V danom prípade
správca dane spochybnil hodnovernosť dôkazných prostriedkov, na ktoré poukázal v žalobe žalobca, a
teda dôkazov, ktoré boli predložené aj súdu, ktoré mali preukázať dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou
E., A.. P.. U.., pretože ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, tovar, ktorý nebol dodaný spoločnosti E.,
A.. P.. U.., nemohol byť predmetom dodávky pre žalobcu.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v žalobe, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by zaväzoval
žalobcu sledovať kroky obchodných partnerov a niesť za ne zodpovednosť, avšak je na platiteľoch dane,
ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov. V prípade jej nepreverenia
sa vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočet dane uvedené v § 51 zákona
o DPH.



Vierohodnosť výpovedí konateľa žalobcu, ako aj konateľa spoločnosti E., A.. P.. U.., bola spochybnená
ďalšími relevantnými dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania tak, ako boli špecifikované aj
v napadnutom rozhodnutí.

Vychádzajúc z uvedeného považoval súd námietky žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe za irelevantné.
Aj keď žalobca upriamil pozornosť súdu na stanovisko Najvyššieho súdu SR v podobnej záležitosti sp.
zn. C 21/2002 bez akejkoľvek špecifikácie argumentov, súd uvedené nebral do úvahy, pretože jeho
povinnosťou v zmysle platnej právnej úpravy nie je vyhľadávať argumenty, ktoré sú v prospech účastníka
správneho konania daňového subjektu, pokiaľ ich tento sám nekonkretizuje.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), keďže žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetný tovar nadobudol od v predmetných
faktúrach deklarovaného dodávateľa, žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého, keďže navrhovateľ v
konaní úspešný nebol, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.