{"guid": "1ecf1b3a-4ee2-4a4c-971f-6aaaf77b40c8:59a84a0c-07d7-4ba4-b581-77623eb70a6d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4", "spisova_znacka": "7S/21/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/21/2012 z 18. 12. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 18. decembra 2012, sp. zn. 7S/21/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4", "identifikacne_cislo": "7012200192", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2012-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59a84a0c-07d7-4ba4-b581-77623eb70a6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/21/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200192
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.
Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: KOVOZBER, s.r.o., Radlinského
č. 28, Spišská Nová Ves, IČO 31 633 404, zastúpeného : JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom a
daňovým poradcom, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9812301/5053/12/Kor zo dňa 27.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, č. 9812301/5053/12/Kor
zo dňa 27.1.2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 551,24 Eur, na  účet právneho zástupcu
JUDr. Eugena Kostovčíka, advokáta so sídlom na  Gelnickej č. 33 v Košiciach, do 3dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 9812301/5053/12/Kor zo dňa 27.1.2012 žalovaný podľa § 63
ods. 6 zák.č. 511/1992Zb. v znení nesk. predpisov, § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.,z. o správe daní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, nepriznal žalobcovi úrok za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že že daňový subjekt žiadosťou zo dňa 30.12.2011 žiadal priznať
úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2007. Za uvedené zdaňovacie obdobie bol daňovému subjektu priznaný nadmerný odpočet uvedený
v daňovom priznaní, rozhodnutie bolo vydané po ukončení daňovej kontroly dňa 10.3.2008 pod č.
732/230/8874/08/Bôž. Citoval ust. § 79 ods. 1, 2  zák.č. 222/2004 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2008,
ďalej len „zákon o DPH“. Zaujal právne stanovisko, že vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods.
2 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2008 sa nepovažuje za prípad, keď nebola dodržaná lehota
na vrátenie nadmerného odpočtu a preto správca dane nie je povinný v zmysle § 63 ods. 6 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
nesk. predpisov, v nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov zaplatiť daňovému subjektu úrok za
oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2007.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na súd. Žalobný dôvod spočíval v argumentácii, že smernica
Rady 2006/112/ES riešila otázku okamihu, kedy vzniká daňovému subjektu  v prípade  vrátenia
nadmerného odpočtu na základe daňového priznania  k DPH platiteľovi dane nárok na úroky od správcu
dane - rozsudok Súdneho dvora EÚ C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD zo dňa 12.5.2011 /návrh na
začatie konania o prejudiciálnej otázke podľa čl. 183 cit. smernice/.



Žalovaný vo výroku uvádza, že podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009
Z.z. nepriznáva žalobcovi úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2007, s poukazom na § 79 ods. 1, 2 zák. o DPH, účinnom do 31.12.2008.
Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním  protokolu dňa 7.3.2008 a nadmerný odpočet bol vrátený
v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH
účinnom do 31.12.2008 sa nepovažuje za prípad, keď nebola dodržaná lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu a preto správca dane nebol povinný podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 2
zák.č. 563/2009 Z.z..

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ust. čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,  § 86
zákona o DPH  ktorým sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené
v prílohe č. 6 a so smernicou Rady 2006/112/ES.

Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nestanovuje povinnosť platiť úrok správcom dane
platiteľovi v prípade vrátenia nadmerného odpočtu na základe daňového priznania k DPH. Z uvedeného
dôvodu žalobca v žiadosti nežiadal  o zaplatenie úroku podľa § 63 ods. 6 zákona o správe daní, v
nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Žalovaný vo výroku uviedol § 63 ods. 6 zákona
o s práve daní, preto nepriznanie úroku z tohto titulu nemá právne opodstatnenie.

Žalobca ďalej v dôvodoch žaloby poukázal aj na priamu a nepriamu aplikáciu smernice ES.

Podľa čl. 183 smernice 2006/112/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138/ES, ak za dané
zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štátny môžu rozdiel
buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. Členské
štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu predstavuje
zanedbateľnú sumu, citujúc bod 2 výroku rozsudku C-107/10 Súdneho dvora EÚ.

Uviedol ďalej, že v súvislosti s vyššie citovaným rozsudkom SD EÚ je potrebné sa zaoberať s otázkou,
aká časť predmetného rozsudku v konaní o predbežnej otázke je záväzná. Súdny dvor nerozhoduje
spor, ale podáva odpoveď na jednu, či viac právnych otázok. Vnímať text zvýraznený tučne na konci
rozhodnutia Súdu v konaní o predbežných otázkach ako výrok /dispositif/ a zvyšok rozhodnutia ako
odôvodnenie /motifs/ vychádza z nepochopenia  štruktúry argumentácie Súdneho dvora.

Podľa názoru žalobcu, v zmysle predmetného rozsudku vyplýva nasledovné :

- na výkon práva na kontrolu a vrátenie preplatku DPH sa vzťahuje princíp proporcionality, zásady
ekvivalencie a efektivity a ochrany legitímnej dôvery,

- právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť.
Toto právo sa predovšetkým uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na
vstupe,

- je bezpredmetné, ak postup správnych orgánov je podľa vnútroštátnych predpisov správny alebo nie,
ale objektívne je časový rozdiel medzi tým, kedy bol nadmerný odpočet fakticky vrátený a kedy vrátený
mal byť. Ak podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v prípade oprávnených kontrolných procedúr je nakoniec
vyrubený nadmerný odpočet rovnakým ako ho platiteľ priznal, potom platiteľ dane má nárok na úrok z
omeškania zo zadržiavanej čiastky a je právne nepodstatné, ak  správca dane postupoval aj nezákonne
podľa vnútroštátnych právnych noriem, aj keď lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v
zásade predĺžená na vykonanie daňovej kontroly, pretože platiteľ dane nemôže dočasne disponovať s
finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, nesie ekonomické znevýhodnenie, ktoré
by malo byť kompenzované úhradou úroku, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej  neutrality .

- je v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ak všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť,
sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že
nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly.



- žalovaný sa vôbec nezaoberal závermi, ktoré vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10
Enel Maritza Iztok 3 AD zo dňa 12.5.2011.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žaloba zo dňa 7.6.2012 uviedol právnu argumentáciu totožnú, ktorá
bola obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Dodal, že vnútroštátna právna úprava použitá
v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania na súde, t.j. zákon č. 511/1992 Zb., v
nadväznosti na prechodné ustanovenia Daňového poriadku, pozná len § 35b ods. 6 - sankčný úrok
za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky a § 63 ods. 6 - úrok z oneskoreného vrátenia
nadmerného odpočtu, iné ustanovenia /majúc pravdepodobne na mysli úrok z omeškania za včas
nevrátený nadmerný odpočet DPH, pozn. súdu/ zákon nepozná.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k
záveru, že že žalobcom uvádzané dôvody v žalobe boli opodstatnené, a preto bolo potrebné rozhodnutie
žalované zrušiť, s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z nasledovných dôvodov :

Žalobca doručil Daňovému úradu v Spišskej Novej vsi dňa 30.12.2011 žiadosť o priznanie úroku
správcom dane z vrátených nadmerných odpočtov DPH za mesiac apríl a júl 2007. V súvislosti s nárokom
na úrok z vrátených nadmerných odpočtov daňový subjekt poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD zo dňa 12.5.2011, s uvedením bodov 26. - 29., 32.-33., 51,
53., 55-6., ďalej čl. 183 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138.

Žalobca v žalobe vytýkal správnemu orgánu najmä to, že v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s
námietkou v zmysle záveru Súdneho dvora EÚ vyššie citovanom, od ktorého okamihu vzniká platiteľovi
dane nárok na úrok z omeškania, ktorá sa má od správcu dane vrátiť. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe
vyplýva, že správca dane je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ  povinný vrátiť daňovému subjektu
nielen nadmerný odpočet, ale súčasne mu i uhradiť úrok, a to od doby, kedy nadmerný odpočet mal
byť vrátený. Opačný postup je podľa Súdneho dvora EÚ v priamom rozpore s princípom proporcionality
a neutrality DPH.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 79 ods. 4 zákona o DPH, ktorý upravuje vrátenie
nadmerného odpočtu po začatí kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že žalovaný uviedol platnú právnu argumentáciu
s odkazom na ust. § 79 ods. 1, 2 zákona o DPH a § 63 ods. 6 zákona o správe daní, nadväzne na
ust. § 165 ods. 2 daňového poriadku, avšak, nevysporiadal sa v odôvodnení s podstatnou námietkou
žalobcu, ktorá sa vzťahovala na smernicu 2006/112 ES, čl. 183 a ako je v konkrétnom prípade žalobcu
aplikovateľná alebo nie, v súlade s  § 86 zákona o DPH, podľa ktorého, týmto zákonom /o DPH/ sa
preberajú právne záväzné akty Európskej únie v prílohe č. 6.

Súčasťou právneho základu po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva spoločenstva
podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom EÚ v konaní o prejudiciálnej
otázke. V takom prípade je výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ záväzným
prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej.

Ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p. zakotvuje náležitosti odôvodnenia rozsudku, ako aj poradie, v akom by
mali byť v odôvodnení rozsudku premietnuté. V odôvodnení rozsudku súd musí stručne a jasne objasniť
skutkový a právny základ rozhodnutia.

Jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí
súčasť základného práva na súdnu ochranu /R ÚS SR II. US 6/03 č.11/2003/.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu /prvostupňového, ale aj odvolacieho/, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces /R ÚS SR č. III. ÚS 115/03, č.313/2003/.



Ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p. treba z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy
SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v ďalšom konaní  bude nutné sa v rozhodnutí
žalovaného vysporiadať s námietkou žalobcu, týkajúcej sa otázky od akého okamihu vzniká v prípade
vrátenia nadmerného odpočtu na základe daňového priznania k DPH platiteľovi dane nárok na úroky
od správcu dane, vzhľadom na smernicu Rady 20066/112/ES a čl. 183, ak vnútroštátne právo uvedené
zákonné ustanovenie nepozná. K uvedenej otázke daňový úrad zaujme právne stanovisko.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa ust. §  250r ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., ktoré spočívali v sume
551,24 Eur, priznané podľa ust. § 11 ods.4, § 14 ods.1 písm.a/, c/, d/, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: 3x 127,16 Eur, 3x
7,63 Eur, 20 % DPH (zo základu 404,37 Eur) = 80,87 Eur a súdny poplatok: 66,- Eur, celkom 551,24 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f"}, {"guid": "1ecf1b3a-4ee2-4a4c-971f-6aaaf77b40c8:9d8798cd-0d0a-4390-8c99-1ead1a3b99b6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4", "spisova_znacka": "7S/21/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/21/2012 z 18. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200192.4"}], "citovane_v": []}