{"guid": "a572f920-5d2a-49e2-a8cf-b54787b0fe90:d34acbd6-2c17-4063-99d3-34acdc1741d7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7012200547.1", "spisova_znacka": "5Saz/8/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/8/2012 z 16. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 16. júla 2012, sp. zn. 5Saz/8/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200547.1", "identifikacne_cislo": "7012200547", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 900, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-900", "datum_vydania": "2012-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d34acbd6-2c17-4063-99d3-34acdc1741d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200547.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200547.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200547.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Saz/8/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7012200547\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200547.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľky v 1. rade:\nV. J., R. XX.XX.XXXX C. V. C. W., X. V., U. V., B. W., B. Š. N. O. R., O. N. T. N. C. U. C. V. C. W., B. D.\nP. Č..X, X. V., U. V., B., R. C. X. W.: Q. I., R. XX.XX.XXXX C. K., W. W., B. Š. N. O. R. C. X. W.: C. I.,\nR. XX.XX.XXXX C. K., W.Ú. W., B. Š. N., obe zastúpené matkou, navrhovateľkou v 1. rade V.Z. J., C. T.\nČ. I. K. N. N. T. K. Ú. K. I. V. R. C., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, N. X, D., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 18.04.2012 ČAS: MU-5-26/PO-Ž-2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu zo dňa 18.04.2012 ČAS: MU-5-26/PO-Ž-2012.\n\nÚčastníkom náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-5-26/PO-Ž-2012 zo dňa 18.04.2012 podľa ustanovenia §\n13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľke v 1. rade V. J., ani jej maloletým dcéram,\nnavrhovateľke v 2. rade Q. I. a navrhovateľke v 3. rade C. I., zastúpených matkou, navrhovateľkou v 1.\nrade a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle im neposkytol doplnkovú ochranu.\n\nNavrhovateľka v 1. rade požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSR z dôvodu obavy o svoj život a život svojej rodiny, pretože v dome, kde predtým bývali, teraz bývajú\npríbuzní, ktorí sa jej vyhrážajú zabitím. Ďalej uviedla, že nemajú peniaze na nové ubytovanie a žiadny\ndomov. Preto chcú tu žiť a pracovať so svojimi deťmi, pre ktoré tiež požiadala o udelenie azylu. Spolu\ns ňou a maloletými dcérami požiadal o udelenie azylu aj jej druh a otec maloletých detí C. S., nar.\nXX.XX.XXXX, K. štátnej príslušnosti a národnosti.\n\nPo zahájení Dublinského konania bola dňa 19.01.2012 zaslaná žiadosť o prevzatie navrhovateľky a jej\nmaloletých detí naspäť do Rakúskej republiky, no dňa 23.01.2012 zaslala Rakúska republika zamietavú\nodpoveď na žiadosť o prevzatie navrhovateľky a jej maloletých detí z dôvodu, že po zamietnutí žiadosti\no udelenie azylu rakúskymi úradmi, sa dňa 28.07.2011 dobrovoľne vrátili z územia Rakúskej republiky\nna B., čím zanikla zodpovednosť Rakúskej republiky podľa článku 16 (4) Dublinského nariadenia.\n\nOdporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka prvýkrát vycestovala z krajiny pôvodu v roku\n1994 do Českej republiky legálne na základe 15-dňových turistických víz, no po uplynutí ich platnosti\nsa tam zdržiavala a pracovala nelegálne do roku 1999, kedy sa vrátila späť na B. kvôli chorej matke. V\njanuári 2000 opäť vycestovala do Českej republiky, kde sa zoznámila so svojim druhom C. S. a nelegálne\n\ntu pracovali do apríla 2001, kedy požiadali o azyl z dôvodu, že im zamestnávatelia prestali platiť za\nprácu. Po ukončení azylového konania v roku 2002 vycestovali do Rakúskej republiky, kde 07.01.2003\npožiadali o azyl dvakrát a zdržiavali sa v Rakúskej republike až do leta 2011. V K. sa im narodili dve\ndcéry, no druh navrhovateľky bol v januári 2011 z Rakúska vyhostený do K. W. a preto i navrhovateľka\ns deťmi prostredníctvom organizácie IOM po obdržaní finančných prostriedkov sa na B. vrátila v júni\n2011. V septembri 2011 vycestovala za svojim druhom do K., odkiaľ po troch mesiacoch cez B. a D. sa\npokúsili spolu prekročiť bielorusko-poľské hranice, no bol im odopretý vstup na územie Poľskej republiky\nv decembri 2011. Dva týždne po návrate na B. prešli cez hraničný priechod B. na Slovensko a požiadali\no azyl.\n\nZa účelom zdôvodnenia žiadosti navrhovateľky bol s ňou vykonaný vstupný pohovor a doplňujúci\npohovor, počas ktorých uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, ani\norganizácie. Za dôvod svojej žiadosti označila problémy s bratom W. X. J. po dobrovoľnom návrate z\nRakúskej republiky na B., kedy ju jej brat fyzicky napadol po dlhoročnom konflikte kvôli matke. Vyhnal\nju z rodičovského domu napriek tomu, že sa svojho dedičstva po matke nevzdala a chcela v dome žiť s\ndeťmi a druhom. Z toho dôvodu sa nemôže vrátiť na B., pretože nemá kam ísť. O udelenie azylu alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany pre svoje dve maloleté dcéry požiadala z dôvodu, že chcú byť spolu ako\nrodina, aby ich mohla vychovávať čo najlepšie, no pre dcéry nemala špecifické dôvody žiadosti.\n\nOdporca po posúdení skutočností, uvedených navrhovateľkou počas konania, dospel k záveru, že\nnavrhovateľka nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky, lebo v jej prípade, ani v prípade jej maloletých dcér, nebola preukázaná opodstatnená\nobava z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Odporca dospel k záveru, že v\nprípade navrhovateľky a jej maloletých dcér nie sú dané opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou\nperzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu, alebo neštátnych pôvodcov,\ns poukazom na ustanovenie § 2 písm. d/, e/ bod 3 zákona o azyle. V súvislosti s tým odporca uviedol, že\nu navrhovateľky okrem subjektívneho prvku jej strachu z prenasledovania, teda strachu pred príbuzným,\nchýba objektívny prvok odôvodnenosti jej strachu v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle,\nktorý je pre posúdenie možnosti o udelenie azylu zásadný. Majetkový spor o dom a obava, že by\nmohlo byť kvôli majetku ohrozené jej zdravie, nevychádzajú z dôvodov, ktoré podmieňujú udelenie\nazylu. Navrhovateľka mala rodinné majetkové problémy riešiť prostredníctvom kompetentných štátnych\norgánov B., na ktoré sa však neobrátila. Vycestovala  s deťmi za druhom do K. a následne cez B. a D.\nsa pokúšali dopraviť do Poľska, kde im bol opakovane odopretý vstup.\n\nV napadnutom rozhodnutí odporca tiež zisťoval skutočnosti, týkajúce sa navrhovateliek v 2. a v 3. rade.\nNavrhovateľka uviedla, že jej maloleté dcéry sú bez občianstva a oficiálne aj bez štátnej príslušnosti,\nmajú len rodné listy a nemajú žiadnu formu pobytu na B. ani v K.. Odporca však zistil, že deťom boli\nvystavené „potvrdenia o registrácii osoby ako štátneho príslušníka B., a to u dcéry Q. I. dokumentom č.\nM. a u dcéry C. I. dokumentom č. M., ktoré boli vystavené Veľvyslanectvom B. v Rakúskej republike dňa\n01.06.2011, čo je v súlade s článkom 7 zákona B. o občianstve.\n\nVo svojom rozhodnutí odporca zdôraznil, že v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951, kapitoly II,\nodsek b/ písmeno f/, konanie navrhovateľky, ktorá opakovane opúšťala od roku 1994 B. a neriešila\nsvoju situáciu v krajine pôvodu, ale rozhodla sa vycestovať do hociktorej európskej krajiny, nasvedčuje\ntomu, že s deťmi a druhom hľadajú predovšetkým lepšie ekonomické podmienky a preto v zmysle tejto\nkonvencie sa považuje za ekonomického prisťahovalca a nie za utečenca. Z jej strany ide o snahu\npoužiť konanie o udelenie azylu ako náhradu za iné konanie, umožňujúce ich pobyt na území SR, teda\nlegalizáciu pobytu mala riešiť podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.\n\nOhľadom žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu aj pre jej dve maloleté dcéry,  odporca skúmal, či\nnedôjde k porušeniu práv maloletých detí po príchode do krajiny pôvodu v zmysle Dohovoru o právach\ndieťaťa. Prihliadol na to, že B. republika je zmluvnou stranou Dohovoru a zaviazala sa zabezpečiť\ndieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc pritom ohľad na práva a\npovinnosti jeho rodičov a vykonáva preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. Uviedol\n\ntiež, že azylový zákon nie je vykonávacím predpisom tohto Dohovoru a nie je možné ho použiť na\npodobné situácie, keďže by sa jednalo o popretie účelu tohto zákona. Prihliadol však na starostlivosť o\nmaloleté deti, zakotvenú v zákone B. a na jej ekonomické podmienky.\n\nĎalej sa odporca vo svojom rozhodnutí zaoberal tiež podmienkami udelenia azylu v zmysle § 9 zákona\no azyle. S prihliadnutím na článok 11 Nariadenia ministra vnútra SR č. 1 z 11.01.2007 zdôraznil, že nie\nje povinnosťou správneho orgánu udeliť azyl z humanitných dôvodov a u navrhovateľky a jej maloletých\ndcér správny orgán na základe správnej úvahy k takémuto riešeniu ich žiadosti o azyl nedospel a preto\nazyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle im neudelil.\n\nVzhľadom k tomu, že u navrhovateliek neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, odporca posúdil tiež\npodmienky poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a aj § 13b zákona o azyle, ako to podrobne\nskutkovo i právne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí so záverom, že primárnym motívom opustenia\nkrajiny pôvodu navrhovateľkou bolo predovšetkým hľadanie lepších ekonomických podmienok pre život\nso svojou rodinou. Poukázal tiež na využité informácie a ich zdroje v súvislosti s hodnotením podmienok v\nkrajine pôvodu. Z konkrétnych dôvodov preto neposkytol navrhovateľkám na území Slovenskej republiky\nani doplnkovú ochranu. Uviedol tiež, že ani druhovi a otcovi jej detí C. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní,\nvedenom pod ČAS: MU-4-24/PO-Ž-2012, rozhodnutím zo dňa 18.04.2012 mu nebol udelený azyl a\nnebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana na území SR.\n\nProti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala opravný prostriedok navrhovateľka v 1. rade,\naj v mene svojich maloletých dcér, navrhovateliek v 2. a v 3. rade,  ktoré sú zastúpené matkou,\nnavrhovateľkou v 1. rade. Tieto žiadali rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť odporcovi na nové konanie.\n\nV odôvodnení opravného prostriedku navrhovateľka v 1. rade uviedla, že sa domnieva, že spĺňa\npodmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov v zmysle ustanovenia § 9 zákona o azyle, pretože\njej návrat na B. by znamenal fyzické a psychické útrapy, najmä s ohľadom na jej problém s bratom, ktorý\nv roku 2011 ju fyzicky napadol, vyhrážal sa zabitím v prípade jej návratu a vyhnal ju z rodičovského\ndomu. Momentálne je znovu tehotná, čaká dvojičky a jej návrat na B. by znamenal fyzické a psychické\nútrapy. S ohľadom na najlepší záujem jej maloletých detí, ktoré sa už plne integrovali na Slovensku,\nkomunikujú v slovenskom jazyku, navštevujú školu v V. R. C. a B. ani K. nepovažujú za svoj domov,\nnakoľko sa narodili v Rakúsku a návrat na B. by znamenal pre ne veľkú psychickú traumu, navrhovateľka\npovažovala za dôvodné udeliť im azyl z humanitných dôvodov.\n\nOdporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 26.06.2012 navrhol svoje rozhodnutie potvrdiť,\nkeďže ani po opätovnom preskúmaní navrhovateľkinej žiadosti nezistil zákonné podmienky pre udelenie\nazylu jej a jej maloletým deťom, pretože po vykonanom dokazovaní má správny orgán za to, že u\nnavrhovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle a\nŽenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Poukázal pritom na skutočnosti\nuvádzané navrhovateľkou a jej návrh v opravnom prostriedku, že jej a jej maloletým deťom mal byť\nudelený azyl z humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle. Odporca zdôraznil, že dôvody\nudelenia azylu z humanitných dôvodov, na ktorý žiadateľ nemá právny nárok, posudzuje správny orgán\nsamostatne a nemusí ich vo svojom rozhodnutí odôvodňovať. Trval na tom, že v prípade navrhovateľky\nnenastali také okolnosti, pre ktoré by správny orgán mal posúdiť jej žiadosť z hľadiska humanitných\ndôvodov, t. j. ťažkých fyzických či psychických útrap, prípadne až smrti, čomu by navrhovateľka pri\nnávrate do krajiny pôvodu mohla byť vystavená.\n\nKrajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle\n§ 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko navrhovateľka a odporca v\nzmysle § 250f ods. 2 O.s.p. sa v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, doručenej navrhovateľke v 1.\nrade v B. jazyku, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, sa nevyjadrili a preto\nsa predpokladá zo zákona, že nemali k takémuto postupu námietky. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol\n\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a ods.\n3 O.s.p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.07.2012 o 09:00 hod..\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia. Krajský súd zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom\nkonaní dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými\nnavrhovateľkou v 1. rade počas azylového konania a zistený skutkový stav potom aj náležite správne\nprávne posúdil, všetko v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len\n„Správny poriadok“).\n\nSúd preskúmava pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy\n(správne uváženie) iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nSúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd teda preskúmava úvahu správneho\norgánu len v tom smere, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok\nboli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\n\nKrajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne\nvyhodnotil výpoveď navrhovateľky v 1. rade o dôvodoch jej odchodu z krajiny pôvodu, s týmito sa\nzaoberal vo svojom rozhodnutí a náležite ich aj vyhodnotil v svojom rozhodnutí a právne správne posúdil.\n\nSkutočnosti uvádzané navrhovateľkou v 1. rade v priebehu celého azylového konania sa aj podľa\nkrajského súdu javia ako neopodstatnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v 1.\nrade a jej maloletých dcér pri zotrvaní v krajine pôvodu a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľky\nv žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, než aké sú dôvody na udelenie azylu podľa\nŽenevského dohovoru  a potvrdzujú záver, že v jej prípade, a ani v prípade jej maloletých dcér, nie sú\nsplnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.\n\nPrenasledovanie musí v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle spĺňať podmienku závažnosti a\nopakovanosti, čo sa v prípade navrhovateľky nepotvrdilo. Ak aj mala navrhovateľka subjektívne obavy,\nsúd ich nemôže považovať za obavy, napĺňajúce vzhľadom na charakter ich závažnosti a opakovania,\nstránku objektívnosti. Odporca sa v svojom rozhodnutí zaoberal podmienkami, uvedenými v ust. § 2\npísm. d/, písm. e/ bod 3 zákona o azyle a dospel k správnemu právnemu záveru, že podľa ust. §\n8 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl iba tomu žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\nna tieto obavy sa nemôže, alebo nechce vrátiť do tohto štátu a obdobne nebolo tiež zistené, že by\nnavrhovateľka bola prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 písm.\nb/ citovaného zákona. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\n\nK tomuto krajský súd ešte zdôrazňuje, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je\nnutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané\nštátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu,\npokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv\npred štátnymi orgánmi. Navrhovateľka nepreukázala, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok\njej odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby (napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/50/2010 zo dňa 08.06.2010).\n\nPodľa ustanovenia § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému\nneudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nOdporca sa v svojom rozhodnutí podrobne zaoberal zákonnými podmienkami reálnej hrozby vážneho\nbezprávia tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f/ zákona o azyle.\n\nVyhodnotením týchto podmienok odporca po zvážení zisteného skutkového stavu nenašiel dôvod\nani pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľkám v 1. až 3. rade, pretože nepovažoval dôvody\nnavrhovateľky v 1. rade za dôvody, pre ktoré by v prípade návratu do krajiny pôvodu bola vystavená\nspolu s maloletými dcérami reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. I\nohľadom odôvodnenia tohto výroku krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odporcu.\n\nOdporca  sa v svojom rozhodnutí tiež zaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov v\nzmysle § 9 zákona o azyle a dospel k záveru neudeliť navrhovateľke, ani jej maloletým dcéram azyl z\nhumanitných dôvodov.  S týmto záverom odporcu sa krajský súd stotožnil.\n\nOdporca preto postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ust. 13 ods. 1 zákona o\nazyle neudelil navrhovateľkám v 1. až 3. rade azyl a neposkytol im ani doplnkovú ochranu podľa § 13c\nods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n\nO trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2\nO.s.p.. Navrhovateľky neboli v konaní úspešné a nemajú preto právo na náhradu trov konania, odporcovi\nnáhrada trov konania nepatrí a preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nOdvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.\n\nOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť\nlen tým, že:\n\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,\n\nb/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n\nc/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností,\n\nd/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ne/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré\ndoteraz neboli uplatnené  (§ 205a),\n\nf/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "02bd7fbc-92ad-4c9e-a4b2-27efcbfc8b41:99f62056-d59f-48ac-8a9f-43b7d09825e2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7016200974.2", "spisova_znacka": "5Saz/5/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/5/2016 z 21. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200974.2"}]}