Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/64/2012 z 24. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. júna 2012, sp. zn. 2Cob/64/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7109222655.2 Krajský súd Košice | 2Cob/64/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7109222655.2 | 2012-06-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 409 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/125658fe-68ca-47ee-a1b9-b18417bef109 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7109222655.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109222655
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109222655.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: G. W. republiky O.,
H.: XX XXX XXX, sídlom: S. 8, XXX XX O., proti žalovanému: S. stavebná spoločnosť a.s., H.: XX XXX
XXX, so sídlom: G. XX, XXX XX S., právne zastúpeného Advokát Pirč, s.r.o., IČO: 36 855 90, so sídlom
Štrbská 4, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 1.260,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.10.2011, č.k. 33Cb/164/2009-144 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 13.3.2012

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.260,87 eur so 6,5%
úrokom z omeškania ročne od 25.12.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 75,50 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na začatie konania
podaným dňa 18.9.2009 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.260,87 eur
s úrokmi z omeškania vo výške 6,5% ročne od 25.12.2008 do zaplatenia, titulom nezaplatenia kúpnej
ceny a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že písomnou objednávkou č. 5/08 - Iv dňa 16.1.2008 objednal
žalovaný - zmena obchodného mena od 15.7.2008, predtým G. železničná, a.s. u žalobcu zvrškový
materiál s bližšie uvedenou špecifikáciou vo vyššie uvedenej objednávke s termínom dodania ihneď.
Žalovaný s navrhnutou cenou súhlasil. Z obsahu fotokópii Protokolu o odovzdaní a prevzatí materiálu č.
1 ZV/2008 zo dňa 18.1.2008, č. 1 ZV/2008 zo dňa 21.1.2008, č. 2 ZV/2008 zo dňa 22.1.2008 súd zistil, že
objednaný tovar bol žalovanému odovzdaný a žalovaným prevzatý, čoho dôkazom je pečiatka žalobcu
a nečitateľné podpisy účastníkov zmluvného vzťahu s uvedením mena osoby, ktorá za žalovaného tovar
preberala.

Kúpna cena bola žalovanému vyúčtovaná daňovými dokladmi - faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume
652,95 eur - 19.670,70 Sk so splatnosťou dňa 24.12.2008 a faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 607,92
eur - 18.314,10 Sk so splatnosťou dňa 24.12.2008.

Žalovaný žalobcovi vyúčtovanú kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar nezaplatil v lehote splatnosti
daňových dokladov - faktúr, ani doposiaľ.



Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu
dodaný tovar odovzdaný.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

So zaplatením uplatnenej peňažnej pohľadávky žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania.

Výška úrokov z omeškania nebola medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutá.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009 ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Uplatnená výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a obsahom
oznámenia o úrokovej sadzbe NBS v rozhodnom období.

Začiatok omeškania, za ktorý žalobca uplatňuje úrok z omeškania je v súlade s dohodou účastníkov
konania a § 122 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého lehota určená podľa dni začína
sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok a v súlade s dohodnutými
zmluvnými podmienkami.

V predmetnej právnej veci žalovaný nárok žalobcu nespochybnil, čoho dôkazom je aj vznesená
kompenzačná námietka v predmetnom konaní. Z obsahu fotokópií listinných dôkazov súd zistil, že
Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 10.12.2004 objednávateľ - žalobca objednal u zhotoviteľa -
žalovaného predmet zmluvy „Sanácia manipulačného priestranstva v G. stanici O.“ s termínom začatia
realizácie prác november 2004, termín ukončenia realizácie prác 31.7.2005. Cena diela bola dohodnutá



podľa zákona Národnej rady SR č. 18/1996 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Cena bola
dohodnutá spolu s DPH vo výške 7.279,620,- Sk a vrátane inžinierskej činnosti a výkonu činnosti
oprávneného geológia, spolu celková cena diela bez DPH 7.427.498,- Sk.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 388 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, aj po uplynutí premlčacej doby môže však
oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak právo sa mohlo použiť
kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

Obchodný zákonník obsahuje iba niektoré ustanovenia týkajúce sa započítania, preto platia pre
započítanie primerané ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka k zániku záväzku môže dôjsť jednostranným právnym
úkonom (daný prípad) alebo dohodou. Predpokladom zániku vzájomných pohľadávok je: vzájomnosť
pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k
započítaniu.

Občiansky zákonník upravuje započítanie ako spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok
veriteľa a dlžníka. Je zrejmé, že zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené zákonné podmienky. Súd skúmal spôsobilosť započítania uplatnenej
peňažnej pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu. Podľa názoru súdu pohľadávka žalovaného
uplatnená v predmetnom konaní nie je spôsobilá na započítanie z vyššie uvedených dôvodov. K
vyššie uvedenému je zrejmé, že žalovaný uplatnil na započítanie pohľadávku titulom bezdôvodného
obohatenia. Súd zastáva názor, že na premlčanie v obchodno-záväzkových vzťahoch sa vzťahuje
premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka tak, ako to uviedol žalovaný vo svojich vyjadreniach.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 554 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak
v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v
odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Ak o to požiada ktorákoľvek strana,
spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Žalovaný súdu nepreukázal spôsobilosť tejto pohľadávky na započítanie z dôvodu, že dielo, resp. práce
naviac žalobcovi neodovzdal nie je zrejmé, v akej cene vykonal žalovaný pre žalobcu práce naviac.
Tieto práce neboli žalobcom odsúhlasené a neexistuje ani žiaden listinný dôkaz, ktorým by tieto práce
odsúhlasené boli, aj keď žalovaný túto možnosť mal aj napriek nepodpísaniu Dodatku č. 2 k predmetnej
zmluve. Skutočnosti uvedené v stavebnom denníku sú dôkazom toho, že práce boli vykonané, avšak
ich cena určená žalovaným nie je preukázaná a k odovzdaniu a prevzatiu prác naviac nedošlo.

Taktiež žalovaný nevyužil svoje právo a povinnosť uvedenú v bode 3. dodatku č. 1 k predmetnej Zmluve
o dielo a vyššie uvedené práce žalobcovi nevyúčtoval tak, ako bolo dohodnuté. Je zrejmé, že faktúra
je daňový, resp. účtovný doklad, avšak podmienka fakturácie bola medzi účastníkmi konania zmluvne
dohodnutá. Podľa názoru súdu žalovaný túto možnosť nevyužil ani pri zápise o odovzdaní a prevzatí
diela z predmetnej zmluvy o dielo; pri preberacom konaní sa stretli zástupcovia žalobcu a žalovaného,
teda objednávateľa a zhotoviteľa. Žalovaný nesplnil povinností vyplývajúce zo Zmluvy o dielo a Dodatku
č. 1, ktorý bol podpísaný zmluvnými stranami a teda účinný a odvoláva sa iba na vyčkávanie a podpísanie
Dodatku č.2 k zmluve po viacerých urgenciách. Žalovaný zanedbal možnosť uplatniť svoj nárok v



konaní na súde o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak tomu by malo predchádzať splnenie vyššie
uvedených podmienok, t.j. odovzdanie a prevzatie predmetu diela. Aj keď zrejme došlo k vykonaniu
diela, nedošlo k jeho odovzdaniu, nebola dohodnutá cena za práce naviac a táto cena nebola žalobcovi
vyúčtovaná. Aj keď žalovaný uplatňuje kompenzačnú námietku titulom bezdôvodného obohatenia ani
v takomto prípade podľa názoru súdu táto uplatnená peňažná pohľadávka žalovaného v predmetnom
konaní nie je spôsobilá na započítanie, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené.

Predmetom návrhu uplatnenej peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému boli úroky z omeškania.
Žalovaný v predmetnom konaní uplatnil kompenzačnú námietku týkajúcu sa istiny, úroky z omeškania
v predmetnej kompenzačnej námietke neboli uplatnené.

O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že žalobca nikdy nepoprel existenciu pohľadávky žalovaného, ktorú
si voči nemu žalovaný uplatnil formou kompenzačnej námietky. Žalobca v predmetnom konaní vzniesol
námietku premlčania voči pohľadávke žalovaného ako takej a nikdy neargumentoval tým, že žalovaný
naviac práce vykonal bez jeho súhlasu, že ich nevykonal alebo, že si voči nemu započítal pohľadávku,
ktorá je čo do výšky určená nesprávne.

Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatnil kompenzačnou námietkou voči
pohľadávke žalobcu existovala a bola preukázaná.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že aj keď zrejme došlo k vykonaniu diela, nedošlo
k jeho odovzdaniu, nebola dohodnutá cena za práce naviac a táto cena nebola žalobcovi vyúčtovaná.

Podľa názoru žalovaného stavebný denník preukazuje nie len samotné vykonanie naviac práca, ale aj
súhlas žalobcu s ich vykonaním. V súlade s bodom 4.5 Zmluvy o dielo boli naviac práce realizované zo
súhlasom objednávateľa a potvrdené zápisom v stavebnom denníku (písomne).

Stavebný denník je listinným dôkazom (písomnosťou) v zmysle § 125 O.s.p., žalobca jeho pravosť a
pravdivosť nespochybnil a súd prvého stupňa stavebný denník taktiež akceptoval ako prvý, údaje v ňom
uvedené ako pravdivé a nesporné.

Súhlas žalobcu s vykonaním žalovaným navrhnutými naviac prácami bol súdu prvého stupňa
preukázaný nie len písomne v stavebnom denníku, ale že súhlas žalobcu je zjavný aj z následného
konania žalobcu, najmä zo žalobcovej požiadavky zo dňa 1.8.2005 o zaslanie analýz dokladujúcich
chemické znečistenie zeminy, ktorá bola naviac prácami odstránená a sprievodné listy nebezpečného
odpadu ako doplnok k čl. 4 cena diela, položka 9, ktoré mu boli zaslané dňa 24.8.2005, tak ako to uviedol
žalovaný vyššie.

Na základe uvedeného má za to, že v konaní nebol preukázaný záver súdu prvého stupňa, že žalovaný
nepreukázal spôsobilosť svojej pohľadávky na započítanie z dôvodu, že nie je zrejmé v akej cene vykonal
žalovaný pre žalobcu práce naviac, resp. že tieto neboli žalobcom odsúhlasené a neexistuje ani žiaden
listinný dôkaz, ktorým by tieto práce odsúhlasené boli.

Záver súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal súdu podpísanie krycích listov, nie je ničím
podložený, nakoľko súčasťou zásielok adresovaných žalobcovi boli okrem Dodatku č. 2 aj krycie listy.
Krycie listy tvorili vždy prílohu dokumentov, ktoré boli žalovaným riadne podpísané, a ktoré sa zároveň
na krycie listy odvolávali.



Skutočnosť, že žalovaný nevyfakturoval a nevyúčtoval žalobcovi naviac práce však nemá vplyv na
súhlas žalobcu (resp. dohodu) s vykonaním naviac prác alebo na cenu za ne. Nevystavenie daňového
resp. účtovného dokladu nemá vplyv ani na samotnú skutočnosť, že naviac práce boli vykonané v
súlade s dohodou žalobcu a žalovaného, preukázanou aj v stavebnom denníku. Účtovný alebo daňový
doklad by mali v tejto veci len deklaratórny účinok a nemajú žiadne konštitutívne účinky vo vzťahu k
samotnej pohľadávke žalovaného (resp. záväzku medzi žalobcom a žalovaným), ani k cene za naviac
práce. Iba samotný účtovný (daňový) doklad nestačí ako náležitosť právneho úkonu pre vznik práva a
povinnosti medzi zmluvnými stranami, iba účtovným (daňovým) dokladom zmluvný záväzok zo Zmluvy
o dielo nevzniká, nemení sa, ani nezaniká. Samotné fakturovanie alebo účtovanie nepreukazuje súhlas
(dohodu) strán s vykonaním naviac prác.

Ani skutočnosť, že neboli podpísané krycie listy, resp. protokol alebo zápis o odovzdaní a prevzatí
prác naviac žalobcom a žalovaným nemá vplyv na skutočnosť, že v čase začatia výkonu prác naviac
žalobca súhlasil s ich vykonaním (stavebný denník, požiadavka o analýzy chemického zloženia zeminy,
konanie žalobcu). Následná zmena názoru žalobcu a nepodpísanie ďalších dokumentov preukazujúcich
odovzdanie a prevzatie naviac prác nemá vplyv na skutočnosť, že žalobca s ich vykonaním súhlasil,
pričom žalobca nenamietal, že vykonané neboli ani to, že neboli uhradené.

Preto je záver súdu prvého stupňa, z ktorého súd vychádzal nesprávny; vychádzajúci z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, tak že kompenzačnú námietku
žalovaného akceptuje, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň žalovaný navrhol priznať žalovanému náhradu trov celého konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným namietaný odvolací dôvod nie je daný.

Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Obchodného a Občianskeho
zákonníka a veľmi podrobne sa zaoberal každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie podstatná.

Odvolací súd preto poukazuje na písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v
plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako aj
jeho právnym záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p..



Odvolací súd len k odvolaniu žalovaného uvádza, že žalobca v priebehu konania nepotvrdil, že naviac
práce boli vykonané a že žalobca naviac práce od žalovaného prevzal.

V slovenskom právnom poriadku platí princíp, podľa ktorého sú súdy viazané len zákonom; znamená
to, že súd pri svojom rozhodovaní prihliada a prípadne aj aplikuje súdny judikát či stanovisko len vtedy,
ak dôjde k záveru, že sú v súlade so zákonom, ale záväzné pre neho nie sú.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, preto že úspešný žalobca náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.