Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/252/2011 z 13. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. novembra 2012, sp. zn. 11Co/252/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7110210697.1 Krajský súd Košice | 11Co/252/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7110210697.1 | 2012-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73bea0e1-488b-4912-af3d-4af99e8feede Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7110210697.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/252/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110210697
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110210697.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu X. kancelária poisťovateľov, W., S. cesta XX,
IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária Karadžičova
8, Bratislava, proti žalovaným 1/ D. Richnavského, naposledy bytom O., D. XX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou U.. Zuzanou Šuhaj Háberovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice
II, 2/ H. X., bytom O., Na hájiku XX, o zaplatenie 5.783,93 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
14C 25/2010-91 z 30.3.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
istinu 5.783,93 € s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 5.119,- € od 5.9.2009 do zaplatenia
a s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 664,93 € od 2.2.2011 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 1.462,81 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa, spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 768,31 € a iných trovách konania vo výške 694,50 €, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z týchto povinných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého povinného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi istinu 5.783,93 € s 9
% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 5.119,- € od 5.9.2009 do zaplatenia a s 9 % ročnými úrokmi
z omeškania zo sumy 664,93 € od 2.2.2011 do zaplatenia a tiež ho zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 866,40 €, na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a žalobu o zaplatenie 5.783,93 € s prísl., proti žalovanému v 2.rade zamietol s tým, že
žalovanému v 2.rade náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy (po rozšírení
žaloby) 5.783,93 € s prísl., a to z titulu regresu, ktorú odôvodnil tým, že 15.4.2009 žalovaný v 2.rade
spôsobil dopravnú nehodu motorovým vozidlom patriacim žalovanému v 1.rade zn. Chevrolet B.: KE
XXXDX v O., pri ktorej došlo k poškodeniu dvoch ďalších motorových vozidiel a to motorového vozidla
zn. Y., B.: KE XXXFU (poškodená O. O.) a motorového vozidla zn. Q., B.: BA XXXRU (poškodený
Q. s.r.o.) a keďže v čase dopravnej nehody na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, tak poskytol poškodeným poistné plnenie v žalovanej výške z poistného garančného fondu.
Účelom zistenia pobytu žalovaného v 1.rade vykonal šetrenie prostredníctvom registra obyvateľov SR,
Mestskej evidencie obyvateľov v Košiciach, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného útvaru
Policajného zboru SR, avšak jeho pobyt sa zistiť nepodarilo a preto mu uznesením 14C 25/2010-43 z
23.11.2010 ustanovil v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku. Vykonaným dokazovaním súd zistil,
že žalovaný v 2.rade spôsobil motorovým vozidlom žalovaného v 1.rade na Národnej triede v Košiciach



dopravnú nehodu, pri ktorej poškodil motorové vozidlá poškodených O. O. a spoločnosti Q. s.r.o., čo
vyplynulo z oznámení o poistnej udalosti a z likvidačných správ. Žalobca po zistení, že na vozidlo
riadené žalovaným v 2.rade nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla poskytol poškodeným z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b/
zák. č. 381/2001 Z.z. sumu 5.783,93 €. Výzvami z dňa 4.8.2009 žalobca vyzval oboch žalovaných
na zaplatenie tejto sumy. Z výpisu z evidencie vozidiel zo dňa 29.4.2009 mu vyplynulo, že držiteľom
osobného vozidla zn. I. S. B.: KE XXXDX v období od 4.9.1998 , t.j. aj v čase predmetnej dopravnej
nehody bol žalovaný v 1.rade. Po vykonaní dokazovania zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 1
ods. 1, § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 prvej vety zák. č. 381/2001 Z.z. ako aj § 420 ods. 1, § 517
ods. 1,2 Obč. zák. Konštatoval, že regresný nárok podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. na náhradu
tejto škody, ktorá je predmetom tohto konania je regresným nárokom. Bol toho názoru, že žalobný návrh
je skutkovo a právne dôvodný iba vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, nakoľko iba on bol povinný uzavrieť
poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého
bol držiteľom v čase predmetnej dopravnej nehody. Keďže nejde o nárok na náhradu škody podľa §
420 a nasl. OZ, voči žalovanému v 2.rade žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobu považoval za
dôvodnú iba voči žalovanému v 1.rade, zaviazal ho na zaplatenie žalovanej čiastky spolu s priznanými
úrokmi z omeškania od 5.9.2009 a od 2.2.2011 t.j. od nasledujúceho dňa po termíne splatnosti, ktorý bol
určený na plnenie vo výzve žalobcu zo 4.8.2009, resp. potom, ako bol žalovanému doručený rozšírený
žalobný návrh. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi voči
žalovanému v 1.rade priznal náhradu trov konania vo výške 866,40 € (348,- € súdny poplatok a 518,40
€ trovy právneho zastúpenia). O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade
rozhodol tak, že úspešnému žalovanému v 2.rade náhradu trov nepriznal, keďže mu tieto ani nevznikli.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a
navrhol ho zmeniť tak, že obidvaja žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 5.783,93 € s
9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 5.119,- € od 5.9.2009 do zaplatenia a s 9 % ročnými úrokmi z
omeškania zo sumy 664,93 € od 2.2.2011 do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy konania, všetko do 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že súd prvého stupňa, aj keď správne zistil
skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil majúc za to, že aplikáciou zákonných ustanovení vo svetle
vykonaného dokazovania by súd musel dospieť k právnemu názoru, že v predmetnom spore mu vzniklo
právo v súlade s § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. požadovať plnenie nielen od žalovaného v 1. rade, ale
aj od žalovaného v 2. rade. Vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 ods.
1 OZ ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, pričom jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie (judikát NS SR č. 29/1979) a žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla zodpovedá
za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ spôsobenú porušením právnej povinnosti. V jeho prípade ide pritom o
porušenie povinností, ktoré mu boli uložené predovšetkým vtedy platným a účinným zák. č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Vo vzťahu k ustanoveniam zák. č. 381/2001 Z.z. chcel
poukázať na skutočnosť, že účelom zriadenia poistného garančného fondu je ochrana poškodených
formou poistného plnenia, ktoré je im poskytované v prípadoch upravených v § 24 ods. 2 cit. zák..
Zdôraznil, že z ust. § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zák. vyplýva, že kancelária má v prípade poskytnutia
poistného plnenia postihové právo proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ust. OZ o zodpovednosti za škodu. Vo všeobecnej
rovine platí, že podľa § 2 písm. f/ cit. zák. v nadväznosti na vymedzenie okruhu poistených osôb
obsiahnutého v ust. § 4 ods. 1, je poisteným každá osoba, ktorá zodpovedá za škodu prevádzkou
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Je možné logickým výkladom a contrario dospieť k definícii osoby
nepoistenej, t.j. bez poistenia zodpovednosti, že takouto osobou je každá osoba, ktorá zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou vozidla neuvedeného v poistnej zmluve, t.j. vozidla, na ktorého prevádzku
nie je v čase vzniku škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti. Z toho vyvodil, že do úvahy
tak prichádza ako prevádzkovateľ tak aj vodič vozidla, ktoré spôsobilo škodu. Mal tak za to, že žalovaný
v 2. rade je tiež pasívne legitimovaný, lebo porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti
s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Je nepochybné, že
zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ a nakoľko škodu spôsobil vozidlom, na ktoré nebola uzavretá
poistná zmluva, je tento žalovaný súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti. Za plnenie z jeho strany
má aj proti nemu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 cit. zák.. V tejto súvislosti podporne poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 134/2009 z 31.8.2010, v ktorom Najvyšší súd
v povahovo rovnakej právnej veci vyslovil záver, že nielen prevádzkovateľ, ale aj vodič je zodpovedný



za vzniknutú škodu a v ďalšom citoval časť z odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že
žalobca má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 32Cdo 2837/2007 zo 17.1.2008, ktorý v povahovo obdobnej veci vyslovil záver, že nielen
prevádzkovateľ, ale aj vodič je zodpovedný za vzniknutú škodu. S poukazom na vyššie uvedené mal za
to, že je jednoznačne preukázaná jeho aktívna legitimácia na uplatnenie nároku tak voči žalovanému v
1. rade z titulu jeho zodpovednosti podľa § 427 OZ ako aj voči žalovanému v 2. rade z titulu § 420 OZ
a že obidvaja zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 OZ. Navrhol vyhovieť
jeho odvolaniu a uplatnil náhradu trov konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom
z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že súd prvého stupňa svoj záver
o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade založil na právnom názore, že tohto žalovaného
nemožno považovať za osobu, proti ktorej žalobca má nárok na náhradu toho, čo plnil poškodenému
v zmysle § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., lebo nie je osobou bez
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožňuje, lebo vychádza z nesprávnej interpretácie právnych
noriem, ktoré na posúdenie zodpovednostného vzťahu účastníkov aplikoval.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa
odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody
proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/. Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.

Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zák. vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (v danom prípade je škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla)
namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“ za ktorú zodpovedá osoba“). Osobou bez poistenia
zodpovednosti je preto potrebné rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého
vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 cit. zák.

V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených
plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh
osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký
je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/,
b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta práv citovaného zákonného
ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá
citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1
písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho čo plnila poškodenému od príslušnej
kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má
v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.



právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné
vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.
Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (podľa platnej právnej úpravy, pri prevádzke
tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti,
teda nielen proti prevádzkovateľovi motorového vozidla.

V posudzovanej veci v spore nevznikli pochybnosti, že žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu ako
vodič vozidla, keďže ako to súd prvého stupňa aj vyhodnotil - zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
poškodeniu vozidla tretej osobe (poškodená osoba, ktorej žalobca plnil), preto žalobca má právo postihu
aj voči nemu. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd zodpovednosť tohto žalovaného za škodu
aj správne právne posúdil. Z tejto správnej právnej argumentácie však vo vzťahu k ustanoveniam § 24
ods. 2 písm. b/ a § 27 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. nevyvodil správny právny názor - ako to je už vyššie
uvedené - preto za nezmeneného skutkového stavu, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade
bolo možné v odvolacom konaní urobiť záver, že zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade nemá
právny základ, ale naopak, žalobca má tzv. postihové právo nielen voči žalovanému v 1. rade, ale aj voči
žalovanému v 2. rade, ktorý zodpovedá za škodu spoločne so žalovaným v 1. rade a preto aj za plnenie,
ktoré žalobca poskytol poškodenej osobe, zodpovedá spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade.

So zreteľom na uvedené bolo potrebné rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch zmeniť podľa §
220 O.s.p. a zaviazať obidvoch žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. spoločne a nerozdielne
s tým, že plnením jedného z týchto povinných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
povinného.

Keďže odvolací súd zmenil rozsudok, pokiaľ ide o náhradu trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2
O.s.p. aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada
trov prvostupňového konania, t.j. vo výške 866,40 € (súdne poplatky 348,- €, 518,40 € trovy právneho
zastúpenia. V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu bola podľa výsledku (§ 142 ods.
1 O.s.p.) priznaná náhrada trov v celom rozsahu, pozostávajúca zo súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 346,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 249,91 €, ktoré spočívajú v odmene advokáta
za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania v sadzbe 200,85 € a k tomu režijný paušál 7,21 € a
19 % DPH, keďže zástupca žalobcu je platcom DPH, spolu trovy v odvolacom konaní 596,41 €. Trovy
celého konania vo výške 1.462,80 € (866,40 € + 596,41 €) sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi, jeho
advokátovi (§ 149 ods. 1 O.s.p.) spoločne a nerozdielne v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s
tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého z nich.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.