Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/309/2011 z 24. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. apríla 2012, sp. zn. 1Co/309/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7205234073.2 Krajský súd Košice | 1Co/309/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7205234073.2 | 2012-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64e234f1-d241-4594-9415-21753a1bdc96 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7205234073.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/309/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205234073
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7205234073.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu C. G., bytom v T., S. Č.. XX, právne
zastúpeného I.. T. S., advokátkou so sídlom v T., T. Č.. XX, proti žalovanému I. W., bytom v T., J. Č.. XX,
právne zastúpenému I.. I. T., advokátom so sídlom v T., N. Č.. XX, o zaplatenie 4.979,09 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.6.2011 č.k. 45C 270/2005-154
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 298,50 eur tak,
že túto povinnosť žalovanému neukladá.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,09
euro so 7% úrokom z omeškania od 18.3.2006 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 2.601,69 euro a na súdnom poplatku
sumu 298,50 euro platbou Okresnému súdu Košice II.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poddlžníckej žaloby
vo vzťahu k žalovanému.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca v exekučnom konaní EX 1004/2002
vymáhal vo vzťahu k povinnej K. T. peňažnú pohľadávku na základe exekučného titulu rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 12CB 48/2002-52 v sume 875.682,-Sk s prísl.. V uvedenom
exekučnom konaní exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej
pohľadávky, ktorým prikázal dlžníkovi povinnej I. W., aby po doručení príkazu vyplatil pohľadávku
povinnej K. T. na účet súdneho exekútora v sume 150.000,-Sk. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal
z fotokópie výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.6.1998 na základe ktorého mala byť
žalovanému vyplatená pôžička v sume 150.000,-Sk K. T..



Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žalovaný si požičal finančnú čiastku 150.000,-Sk od K. T., ktorú doposiaľ nevrátil (túto skutočnosť počas
celého konania žalovaný netvrdil a nepreukázal). Súd preto dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky na uplatnenie poddlžníckej žaloby. Ohľadom tvrdenia žalovaného, ktorý popieral pravosť
uvedeného pokladničného dokladu a pravosť jeho podpisu, ktorý sa na tomto doklade nachádzal, súd
považoval za potrebné doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku znalcom - grafológom,
avšak vypracovanie takéhoto posudku nebolo možné, nakoľko súd ani účastníci konania nedisponovali
originálom výdavkového pokladničného dokladu. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nevedel predložiť originál výdavkového pokladničného dokladu, lebo
pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny, alebo
jej odpis, alebo fotokópiu, pričom aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom. Súd mal teda za to, že je potrebné aj takýto listinný dôkaz vyhotovený vo
forme fotokópie vykonať v konaní a jeho pravosť posúdiť v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že sporný listinný dôkaz - fotokópia výdavkového
pokladničného dokladu obsahuje aj osobné údaje žalovaného, ktoré boli verifikované, t.j. jedná sa o
správne údaje, pričom žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zneužitiu
takýchto osobných údajov. Súd mal za to, že samotná teoretická možnosť zneužitia osobných údajov
treťou osobou bez toho, aby bola podložená konkrétnymi skutočnosťami nemôže viesť k záveru, že
reálne došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu svojho tvrdenia, že došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Žalovaný sa dostal do
omeškania dňa 18.3.2006, nakoľko žalobca nevedel preukázať doručenie skoršej výzvy žalovanému.
Súd preto vychádzal z toho, že žalovanému bol žalobný návrh zo strany súdu doručený dňa 16.3.2006
a nasledujúci deň bol žalovaný povinný splniť si svoju povinnosť a keďže si ju nesplnil, nasledujúcim
dňom sa dostal do omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a žalobu zamietol, alebo vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že v celom konaní pred súdom prvého stupňa nebolo zistené, či žalobcovi počas celého vkladu nebol
vyplatený podiel na zisku s firmy L. V. a či teda v skutočnosti má škodu a v akej výške, alebo či mu škoda
nevznikla. Celá dôkazná situácia je opretá o fotokópiu pokladničného dokladu zo dňa 23.6.1998, pričom
nikdy nikde nebolo preukázané, či vôbec existoval originál tohto dokladu. Poukázal na skutočnosť, že
vzhľadom na možnosť kopírovacej techniky vyrobiť rôzne doklady na nerozoznanie od originálu, žiadal,
aby bol predložený originál dokladu, pretože pri fotokópii nie je možné zistiť tlak perá na papier, použitie
atramentu a iné a teda aby bolo jednoznačne preukázané, či doklad bol podpísaný konkrétnou osobou,
alebo podpis bol technický prenesený z iného dokladu. Toto uvádza bez ohľadu na skutočnosť, že
jednoznačne poprel, že by sa na výdavkovom doklade nachádzal jeho podpis. Nevylučuje, že niekto
napodobnil jeho podpis resp. parafu. Zdôraznil, že pôžičku od L. V. nikdy neobdržal, čo by sa dalo
grafologickým skúmaním dokladu jednoznačne preukázať. Ak súd prvého stupňa v rozsudku uvádza, že
nepreukázal, že akým spôsobom mohlo dôjsť k zneužitiu jeho údajov, toto je pre neho nesplniteľná úloha,
pretože s týmto mohol prísť ktokoľvek, pretože napr. rodné čísla sa uvádzali na voličských dokladoch,
ktoré boli umiestnené na verejne prístupných miestach. Občiansky preukaz sa predkladá na vstupoch do
rôznych organizácií, kde je evidovaný vstup tam nezamestnaných osôb, ako aj pri nákupoch na faktúry
atď.. Svedkyňa K. T. uviedla len to, že jeho meno je jej povedomé, bližšie sa k tomu nevedela vyjadriť,
len to, že niekomu zo Šace poskytla pôžičku. To ale neznamená, že ju poskytla jemu. Pri počte klientov,
aké malá, si ani nemôže pamätať všetkých klientov. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v konaní 4M Cdo 9/2005 pripustil, že fotokópia listín je spôsobilá ako dôkazný prostriedok, len pokiaľ
ide o zistenie obsahu listiny a nie na to, či ide skutočne o pravý podpis, resp. aby sa mohlo preukázať,
že ten ktorý doklad podpísala konkrétna osoba.



Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolaním sa žalovaný snaží zahmlievať
podstatu veci používaním irelevantných argumentov, keď tvrdí, že ako tichý spoločník si musel byť
vedomý, že okrem profitovania na zisku, znáša aj riziko v prípade straty. Napadnutý rozsudok považuje
za správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia veci, preto odvolanie podané žalovaným považuje za nedôvodné.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa §
214 ods. 1 O.s.p. a po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov, pokladničným dokladom a správou
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 36C
5/2005-65 a 19C 75/2006-77, návrhom na vykonanie exekúcie, správou o stave exekučných konaní
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalovaný si
požičal finančnú čiastku 150.000,-Sk od dlžníčky žalobcu K. T..

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

V prejednávanej veci žalobca v konaní uplatňuje peňažný nárok z poddlžníckej žaloby, preto dôkazné
bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že žalovaný je dlžníkom K. T. zaťažovalo žalobcu. Je
tomu tak preto, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto
skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ sa teda žalobca domáha
peňažného nároku titulom poddlžníckej žaloby, bolo na ňom, aby preukázal, že poddlžník - žalovaný je
dlžníkom jeho dlžníčky K. T..

Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca v konaní predložil fotokópiu výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 23.6.1998 z obsahu ktorého vyplýva, že žalovanému bola jeho dlžníčkou K. T.
uvedeného dňa vyplatená pôžička v sume 150.000,-Sk prostredníctvom záložne L. V., nachádzajúcou
sa v T. L. A.. C. Č.. XX. Žalobca teda uvedenú skutočnosť preukazoval súkromnou listinou.

Súd prvého stupňa pri hodnotení uvedenej listiny vychádzal z názoru, že pre spôsobilosť listiny byť
dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis, alebo fotokópiu,
lebo aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.
Odvolací súd sa stotožňuje s týmto názorom súdu prvého stupňa, pretože Občiansky súdny poriadok
neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkazy iba originálmi listiny. Napriek tomu, že originály listín sú



všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejší, než ich neoverené kópie, súd by sa, pokiaľ preto nie sú
závažné dôvody nemal pri dokazovaní uspokojiť iba s fotokópiou listiny, nemožno taký postup vyhlásiť
za odporujúci zákonu, a v tejto súvislosti možno iba zvažovať preukaznosť vykonávaného dôkazu. Súd
prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu však nesprávne zhodnotil preukaznosť tohto listinného
dôkazu a to vo vzťahu k tomu, že sa jedná o fotokópiu súkromnej istiny.

Pre posúdenie súkromnej istiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a pravdivosť.
Listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. Popretie pravosti listiny nie je iba
obyčajným popretím, ale zahŕňa v sebe implicitne tvrdenie, že údajný vystaviteľ listinu nepodpísal, ani
nevystavil. Také popretie je dostatočne relevantné na to, aby pravosť listiny musela byť dokazovaná.
Bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom, kto z pravosti listiny pre seba
vyvodzuje právne dôsledky. Tento účastník teda nesie procesné následky toho, že sa v konaní nepodarí
preukázať pravosť, či správnosť súkromnej listiny.

Keďže v prejednávanej veci žalovaný spochybnil pravosť a zároveň aj pravdivosť súkromnej listiny
- výdavkového pokladničného dokladu, na základe ktorého mu mala byť poskytnutá pôžička v sume
150.000,-Sk, spochybnil tak skutočnosť, že vystaviteľ - dlžník žalobcu výdavkový peňažný doklad
nevystavil, ani nepodpísal a rovnako aj skutočnosť, že prevzatie uvedenej sumy nepodpísal. Za
takejto situácie dôkazné bremeno ohľadom pravosti a pravdivosti výdavkového pokladničného dokladu
zaťažovalo žalobcu.

Zo samotného listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu preto nebolo možné vyvodiť
záver, že dlžníčka žalobcu poskytla žalovanému pôžičku v sume 150.000,-Sk a to ani za situácie, že
fotokópia výdavkového pokladničného dokladu obsahovala okrem iného aj osobné údaje žalovaného a
to rodné číslo a dátum narodenia. Takýto záver však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť
ani v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a to najmä správou Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach o tom, že žalovaný nehlásil stratu ani odcudzenie občianskeho preukazu. Za
nesprávny preto treba považovať záver súdu prvého stupňa, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu svojho tvrdenia, že došlo k zneužitiu jeho osobných údajov, lebo žalovaný zneužitie
jeho osobných údajov netvrdil, iba pripustil teoretickú možnosť ich zneužitia, čo napokon vyplýva aj z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa uviedol, že samotná teoretická možnosť
zneužitia osobných údajov treťou osobou bez toho, aby bola podložená konkrétnymi skutočnosťami
nemôže viesť k záveru, že reálne aj došlo k zneužitiu osobných údajov.

Bez významu vo vzťahu k pravosti spornej listiny - pokladničného výdavkového dokladu je aj
vyjadrenie znalca z odboru grafológie, ktorý napriek tomu, že nemohol vyhotoviť znalecký posudok
ohľadom pravosti podpisu žalovaného na výdajkovom pokladničnom doklade uviedol, že „nie je možné
jednoznačne vylúčiť, že sporný materiál podpísal žalovaný“ lebo rovnako podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno vylúčiť, že ho nepodpísal. Navyše je potrebné uviesť, že k prípadným „záverom“ znalca v
písomnom podaní zo dňa 2.1.2011 ohľadom pravosti podpisu žalovaného na výdavkovom pokladničnom
doklade nemožno prihliadať, lebo ako znalec uviedol závery písomnoznaleckej expertízy bez originálu
je neprípustné realizovať, čo bol aj dôvod pre ktorý znalec nevypracoval znalecký posudok ohľadom
pravosti podpisu v dôsledku čoho súd prvého stupňa uznesením zo dńa 13.1.2011 zrušil uznesenie o
ustanovení znalca.

Z výpovede žalobcu na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že nevie označiť žiadne dôkazy na
preukázanie pravosti listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu a teda, že žalovanému
zo strany jeho dlžníčky bola poskytnutá peňažná pôžička v sume 150.000,-Sk. Uvedená skutočnosť
nevyplynula ani z výsluchu dlžníčky žalobcu - svedkyne K. T., lebo táto v konaní pred dožiadaným
súdom jednoznačne nevedela potvrdiť, či žalovanému bola poskytnutá peňažná pôžička na základe



uvedeného výdavkového pokladničného dokladu. Uvedená skutočnosť nemohla byť preukázaná ani v
rámci nariadeného znaleckého dokazovania súdom prvého stupňa, pretože ako vyplýva z vyjadrenia
znalca, pre posúdenie pravosti podpisu žalovaného na výdavkovom pokladničnom doklade je nutné
predložiť jeho originál.

V právnej teórii i súdnej praxi dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v
takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci,
nebola pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ust. § 120)
alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola
nepravdivá.

Žalobca teda v konaní nepreukázal skutočnosť významnú podľa hmotného práva - že jeho dlžníčka
poskytla žalovanému pôžičku v sume 150.000,-Sk, lebo v konaní nebola preukázaná pravosť súkromnej
listiny výdavkového pokladničného dokladu, ktorou by preukázal poskytnutie uvedenej pôžičky a preto
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Uvedená skutočnosť totiž nevyplynula ani z vykonaného
dokazovania odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nevykonal žalobcom
navrhované dokazovanie svedkom I.. S. K., súdnym exekútorom a to z dôvodu, že jeho výsluchom by
nebola preukázaná skutočnosť ohľadom pravosti výdavkového pokladničného dokladu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že jeho
dlžníčka poskytla peňažnú pôžičku žalovanému, odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol.

Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaný bol teda v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd náhradu
trov konania úspešnému žalovanému nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje odvolací
súd skutočnosť, že žalobca pri uplatňovaní svojho peňažného nároku vychádzal z listinného dôkazu -
fotokópie výdavkového pokladničného dokladu na základe ktorého sa dôvodne mohol domnievať, že
žalovanému bola poskytnutá pôžička zo strany jeho dlžníčky a nepriznaním týchto trov žalovanému
nevznikne žiadna výraznejšia ujma.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.