Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/163/2012 z 20. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. mája 2012, sp. zn. 7CoP/163/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3
Krajský súd Košice | 7CoP/163/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3 | 2012-05-20 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 203 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 83 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f7db848-0ec7-4347-a849-b6edd477d9cc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/163/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209205048
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. C. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov L. C. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v C. na H. ul. č. X a Z. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Š. A. Q. XXX XA XXXXX W.
zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na
ul. kpt. Nálepku č. 8 v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou o návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 13.2.2012 č.k.
23P 66/2009-230 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o nariadenie predbežného opatrenia,
ktorého sa domáhala matka návrhom doručeným konajúcemu súdu 3.2.2012. Poukázal na uznesenie
z 25.11.2011 č.k. 23P 66/2008 (č.l. 157), ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
o úprave styku otca s maloletou za jej prítomnosti zamietnutý z dôvodu, že matka maloletej naliehavosť
a danosť potreby okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov nijako nepreukázala, naopak
uviedla, že otec jej návrh rešpektuje do času, kým sa medzi ním a maloletou nevytvorí vzťah dôvery.
Voči predmetnému uzneseniu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v
Košiciach uznesením z 6.2.2012 č.k. 7CoP 11/2012-216, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení predmetného uznesenia okrem iného uviedol,
že vzhľadom na značne obmedzený styk otca s maloletou, ktorý sa bude najbližšie realizovať počas
veľkonočných sviatkov nie je možné uzavrieť, že je nevyhnutne potrebné dočasne upraviť pomery
účastníkov, pretože práva alebo dôležitý záujem účastníkov by mohol byť ohrozený s prihliadnutím na
vysoko konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vyplýva z podaní matky, je vylúčené, aby prítomnosť matky
pri styku otca s dieťaťom pozitívne ovplyvňovala priebeh styku otca s maloletou do rozhodnutia súdu
vo veci samej. Konajúci súd s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1 vety prvej, § 83 O.s.p. konanie vo
veci nariadenia predbežného opatrenia o úprave styku oca s maloletou za prítomnosti matky zastavil z
dôvodu prekážky začatej veci.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel  na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v napadnutom
uznesení neboli zohľadnené závažné skutočnosti a to záver posudku znalkyne z odboru psychológie O..
N. A., konkrétne strana 4 bod 3, krízová intervencia klinického psychológa Detskej fakultnej nemocnice
O.. C. Y. po poslednom styku otca s dcérou zaslaná súdu 27.1.2012, kde v závere tejto intervencie je
uvedené, že ide o emocionálnu dekompenzáciu po strese, ďalej skutočnosť obavy uvedená v žiadosti o
nariadenie predbežného opatrenia z 27.1.2012 po vyhrážaní sa otca maloletej únosom do cudzej krajiny,
výpoveď matky, svedka, ako aj samotnej maloletej o priebehu predmetného stretnutia bolo zaslané
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny 29.12.2011, nezodpovedné správanie a neschopnosť odporcu
postarať sa o maloletú, o čom svedčí útek dieťaťa z posledného stretnutia, kladné stanovisko kolízneho



opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý odporúča pre dobrú psychickú pohodu dieťaťa
a dlhodobú odlúčenosť (7 rokov) prítomnosť matky na stretnutiach. Predmetné stanovisko zaslal na
vedomie súdu 29.12.2011. Uviedla, že ani v uznesení Krajského súdu z 6.2.2012, ktoré je spomínané
v napadnutom uznesení neboli zohľadnené všetky závažné skutočnosti. Z uvedeného dôvodu teda
nechápe uznesenia súdu, že nijako nepreukázala naliehavosť a danosť potreby okamžitého zásahu
zo strany súdu a preto postup súdu považuje za nesprávny. Ďalej uviedla, že krajský súd ako dôvod
zamietnutia uvádzal konfliktný vzťah medzi rodičmi a preto dospel k záveru, že je vylúčené, aby
prítomnosť matky pri styku otca s dieťaťom pozitívne ovplyvňovala priebeh styku. Poukázala na to,
že v žiadostiach na súd, ako aj v zápisniciach pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol popísaný
priebeh stretnutí, kde ju otec dieťaťa viackrát slovne napádal. Ani v jednom prípade sa nepomínalo, že
by tieto útoky otcovi dieťaťa opätovala, čo potvrdili svedkovia týchto stretnutí. Okresný súd opomenul aj
ďalšiu skutočnosť, že na pojednávaní o úprave styku JUDr. Jurčová dala možnosť odporcovi do 10 dní
zaslať na vedomie súdu, či pri stretnutiach pre dobrú psychickú pohodu dieťaťa súhlasí s prítomnosťou
matky alebo treťou osobou. Sám odporca s jej prítomnosťou súhlasil. Teraz uvedené tvrdenie popiera
a nerešpektuje ho a po stretnutí s maloletou v auguste 2011 na ňu podal trestné oznámenie. Taktiež
je zarážajúce, že odporca ju vopred informoval o výsledku rozsudku ešte prebiehajúceho konania a
zamietavom stanovisku o vydaní predbežného opatrenia. Domnieva sa, že súd sa opiera výlučne o
odporcove klamlivé tvrdenia bez dôkazov a koná tendenčne a v prospech odporcu. Zdôraznila, že jej
snahou nie je zabrániť styku otca s dcérou, ale žiada, aby sa styk uskutočňoval za jej prítomnosti
alebo prítomnosti tretej osoby blízkej maloletej. Vyjadrila názor, že súd by mal konať v záujme dieťaťa
a zabrániť škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho zdravý vývoj a nevystavovať ho
zbytočne ohrozujúcim situáciám. Dúfa, že súd objektívne posúdi vyššie uvedené skutočnosti a rozhodne
v prospech dieťaťa. K odvolaniu pripojila správu O.. C. Y. z 5.1.2012.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu, že v predmetnej veci už rozhodol súdu uznesením z 6.2.2012,
čím došlo k naplneniu formálnej i materiálnej stránky rozhodnutia v zmysle ust. § 159 O.s.p.. Naplnením
materiálnej stránky rozhodnutia súdu sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia stalo záväzným a nezmeniteľným a tým spôsobilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, o
ktorej nie je možné rozhodnúť znova. V ďalšom sa otec vyjadruje k skutočnostiam tvrdeným matkou v
odvolaní, ktoré sa týkajú skutkového stavu veci.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie matky maloletej nie je dôvodné. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 66/2009
vyplýva, že matka maloletej sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II 23.11.2011 domáhala
v rámci prebiehajúceho konania o úprave styku otca s maloletou nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým žiadala, aby bol styk otca s maloletou upravený predchádzajúcim rozhodnutím o úprave styku
realizovaný za jej prítomnosti do doby ukončenia konania vo veci samej. O tomto návrhu rozhodol
súd prvého stupňa uznesením z 25.11.2011 č.k. 23P 66/2009-157 tak, že návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, o
ktorom odvolací súd rozhodol uznesením z 6.2.2012 č.k. 7CoP 11/2012-216 tak, že uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. Matka maloletej podala opakovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia
o úprave styku otca s maloletou 3.2.2012, teda pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jej odvolaní
proti prvému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tej istej veci. Zo zákonných ustanovení
citovaných v napadnutom uznesení (§ 103, § 104 ods. 1 vety prvej, § 83 O.s.p.) vyplýva, že začatie
konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Prekážka začatého konania je
teda jednou z neodstrániteľných podmienok konania, v ktorej je vyjadrený zákaz, aby súčasne prebiehalo



viac konaní o tej istej veci. V prípade, ak súd zistí, že v tej istej veci prebieha iné konanie, je povinný
začaté konanie zastaviť. Uvedené je nutné vztiahnuť aj na konanie o predbežnom opatrení. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky začatej veci
(litispendencie) nie je stav v čase začatia konania, ale v čase vyhlásenia uznesenia o zastavení konania
(uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 351/08). Vzhľadom na uvedené bol správny postup súdu
prvého stupňa, ktorý konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia podaný 3.2.2012
zastavil pre prekážku začatej veci. Nakoľko neboli splnené podmienky konania o opakovanom návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia podaného v priebehu odvolacieho konania týkajúceho sa jej
prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tej istej veci, odvolací súd sa nemohol zaoberať
skutkovými tvrdeniami účastníkov konania uvedenými v odvolaní matky a vo vyjadrení otca k odvolaniu
matky, ktoré však budú nesporne predmetom dokazovania vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a
podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.