{"guid": "8304a9cd-a042-4132-af1b-2a24f845c612:9912acfc-8c57-4178-9931-078455a3b290", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7209209911.2", "spisova_znacka": "5Co/77/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/77/2012 z 5. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 5. septembra 2012, sp. zn. 5Co/77/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7209209911.2", "identifikacne_cislo": "7209209911", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2012-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9912acfc-8c57-4178-9931-078455a3b290", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209209911.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7209209911.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7209209911.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Co/77/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7209209911\nDátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209209911.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.\nTáne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne I. Š., H. C. Č.. XXX/XX, Y. - Y.,\nzast. JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, Dominikánske nám. č. 13, Košice, proti žalovanému\nMestu Košice, Trieda SNP č. 48, Košice, IČO: 00 691 135, v konaní o určenie do dedičstva, o odvolaní\nžalovaného mesta proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 20C/235/2009-85 zo dňa 12. decembra\n2011\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e    rozsudok.\n\nŽalované mesto je povinné zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 200,87 € na\núčet JUDr. Melánie Kvietkovej, do troch dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť parcela registra E evidovaná na mape\nurčeného operátu ako čís. 211 vedená na LV čís. XXXX ako orná pôda o výmere 12 624 m/2 a to v\npodiele 9/384 pôvodne evidovaná na LV čís. XXX katastrálneho územia Y. patrí do dedičstva po Z.\nT., M..R., T.. XX.X.XXXX, F. S. XX.X.XXXX, Z. Ž. Ž.alovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy tohto\nkonania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia\nvo výške 599,54 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nVychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa svojím návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 19.5.2009\ndomáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť parcely registra E evidovaná na mape určeného operátu ako\nč. 211 vedená na LV čís. XXXX v kat. úz. Y. ako orná pôda o výmere 12624 m2 v podiele 9/384 patrí\ndo dedičstva po Z. T., M.. R., T.. XX.X.XXXX, F. S. XX.X.XXXX a zároveň žiadala, aby súd zviazal\nžalovaného nahradiť žalobkyni trovy tohto konania.\n\nZo zápisnice súd zistil, že jedinou dedičkou po zomrelej nebohej I. Š., M.. T. je žalobkyňa I. Š., M.. T., T..\nX.X.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, bytom C. Č.. XXX/XX Y. - Y. ako dcéra poručiteľky (dedičský spis OS\nKošice  sp. zn. 36D/30/2006) a z osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2007\nsúd zistil, že žalobkyňa vyhlásila, že dedičstvo neodmieta a je spôsobilá dediť. V tomto dedičskom\nkonaní bola prejednaná aj parcela č. 211 a to podiel 90/3840, avšak nebol prejednaný podiel 9/384,\nnakoľko tento podiel bol po smrti poručiteľky, avšak pred vydaním osvedčenia o dedičstve zapísaný\ndo vlastníctva žalovaného a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a to verejnej vyhlášky sp. zn.\nVýst.9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 a to pod položkou výkazu zmien 159/2006 zo dňa 26.5.2006. Z\n\nuvedeného teda vyplýva, že sporná parcela bola zapísaná dňa 26.5.2006, pričom poručiteľa zomrela dňa\n19.1.2006, teda parcela bola zapísaná žalovaným do listu vlastníctva až 4 mesiace po smrti poručiteľky\nZ. T., M.. R., ktorá zomrela dňa 19.1.2006. Z listu vlastníctva čís. XXXX pre okres Košice, obec Košice\n- Kavečany, katastrálne územie Y.Z., ktorý bol vyhotovený dňa 18.5.2009 súd zistil, že žalobkyňa je\nvlastníčkou podielu na parcelnom čísle 211 o výmere 12624 m/2 a to v podiele 90/3840, avšak na tomto\nliste sa už nenachádza podiel 9/384 z uvedenej parcely, ktorého sa žalobkyňa domáha v tomto konaní,\nďalej súd zistil z listu vlastníctva čís. XXX pre okres Košice I, obec Košice I, katastrálne územie Y.\nzo dňa 25.11.1998, že predchodkyňa bola vlastníčkou parcely čís. 211 v podieloch 90/3840 a 9/384.\nPodiel 90/3840 prešiel na právnu predchodkyňu žalobkyne Z. T. na základe osvedčenia o dedičstve\nč. 23D/499/1998, Dnot 107/1998 a taktiež právna predchodkyňa žalobkyne bola vlastníčkou 9/384 z\nuvedenej parcely a žalobkyňa po zistení tejto skutočnosti sa sťažovala u žalovaného podaním zo dňa\n24.10.2007, ktorý na jej sťažnosť reagoval listom zo dňa 21.11.2007, v ktorom jej oznámil, že má za to,\nže jeho počínanie bolo dôvodné, lebo ako žalovaný zdôvodňuje v podaní uvedeného podielu nedošlo\npodľa neho k zmene vlastníka oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. U tých vlastníkov, u ktorých došlo\nk zmene vlastníctva, teda dedením, alebo prevodom pred zapísaním do katastra, t.j. pred 26.5.2006\npodľa vyvlastňovacieho rozhodnutia nedošlo k zapísaniu spoluvlastníckych podielov v prospech Mesta.\nNapriek tejto skutočnosti sa žalobkyňa domáhala u žalovaného majetko-právneho vysporiadania kde\nsa žalovaný už nezmieňuje o konkrétnom podiele na nehnuteľnosti iba oznamuje, že pozemky v ZOO\nKošice sa postupne majetko-právne vyporiadávajú a jej žiadosť evidujú. Z listu žalovaného zo dňa\n8.10.2008, ktorý bol adresovaný žalobkyni súd zistil, že majetko-právne vysporiadanie pozemkov v ZOO\nKošice sa bude realizovať postupne v nasledujúcich rokoch podľa finančných možnosti Mesta Košice.\nZároveň oznámil žalobkyni, že jej žiadosť o majetko-právne vysporiadanie eviduje a o jej riešení ju bude\ninformovať a zistil aj to, že žalobkyňa sa so svojím problémom obrátila aj na Správu katastra Košice, z\nktorého obdŕžala odpoveď a to list zo dňa 12.1.2009, v ktorom jej správa katastra oznámila, že žalovaný\npožiadal dňa 26.5.2006 o zápis parcely E KN čís. 211 zapísaná na LV XXX v katastrálnom území\nKavečany do svojho vlastníctva a to aj v podiele právnej predchodkyne žalobkyne Z. T. v podiele 9/384\nna základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a zápis bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 159/06 zo\ndňa 26.5.2006.\n\nVo vyjadrení žalované mesto uviedlo, že žalovanému nebola v čase podania žiadosti o zápis parcely\nčís. 211 zapísanej na LV čís. XXX v katastrálnom území Y. ako vlastníctva Mesta Košice podľa\nvyvlastňovacieho rozhodnutia čís. 9860/2617/84Go zo dňa 4.1.1985 známa žiadna okolnosť, ktorá by\nbránila tomuto zápisu čo potvrdil katastrálny úrad tým, že ho vykonal. Ďalej poukázal na ust. § 5 ods.\n2 Katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv\nna vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Vlastníctva bol pôvodný vlastník zbavený ešte\nprávoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia, teda verejnej vyhlášky z roku 1985 a mal za to, že pokiaľ\nporučiteľ ešte za svojho života mal výhrady voči vyvlastneniu jeho podielu na zmieňovanej parcele mohol\nsi to uplatniť v rámci osobitných predpisov, ktorými boli reštitučné zákony prijaté po roku 1989 a z toho\ndôvodu navrhol súdu žalobu zamietnuť.\n\nŽalovaný na pojednávaní vo svojej výpovedi sa stotožnil s výpoveďou právnej zástupkyne žalobkyne,\nčo sa týka skutočnosti zápisu v katastri, ako aj ďalších skutočnosti, ktoré uviedla na pojednávaní, a to\ntaktiež aj z pozície nerovnakého prístupu medzi všetkými účastníkmi tohto vyvlastňovacieho konania.\nĎalej zotrval na svojich písomných podaniach, ktoré boli už doručené súdu a poukázal na tú skutočnosť,\nže parcela čís. 211 nepatrí do dedičstva a navrhol žalobu týkajúcu sa tejto parcely čís. 211 zamietnuť a\nto z toho dôvodu, že v čase smrti poručiteľa nebola v jeho vlastníctve a že vyvlastňovacím rozhodnutím\nz roku 1985 prešla do vlastníctva iného.\n\nSúd dôvodil, že žalovaný zotrváva na predchádzajúcich písomných a ústnych podaniach a navrhol\nžalobu zamietnuť a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný, teda Mesto Košice nebolo pasívne\nlegitimované v čase smrti poručiteľa, táto parcela nepatrila do jeho vlastníctva a nebolo zapísané na\nčísle LV XXXX. Podľa jeho názoru právna predchodkyňa žalobkyne stratila toto vlastníctvo vydaním\n\nrozhodnutia o vyvlastnení ešte v roku 1985, teda tento majetok prešiel na štát a v zmysle zákona čís.\n138/1991 tieto parcely prešli na Mesto Košice.\n\nSúd citoval na strane 9 rozsudku §§ 460, 481 OZ, lebo dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Taktiež\nnesprávne poukázal aj na článok 10 ods. 21 Ústavy SR, (správne je čl. 20 ods. 1 Ústavy), ktorý zaručuje\ndedenie majetku. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka Z. T., M.. R., T.. XX.X.XXXX,\nzomrela dňa 19.1.2006. Túto skutočnosť si súd overil z priloženého úmrtného listu. Dedičstvo sa\nnadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okolnosť, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou má\nza následok, že neskoršie úkony dedičov napr. vyhlásenie o odmietnutí dedičstva, dedičská dohoda\npôsobia spätne, ex tunc smrťou poručiteľa. Rovnako aj občiansko-právne vzťahy založené dohodou\npozostalého manžela a dedičov pripadne uznesením súdu o určení čo s majetkom v bezpodielovom\nspoluvlastníctve poručiteľa a pozostalého manžela patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi a\ndedič vstupuje smrťou poručiteľa do jeho majetko-právnych vzťahov v celej ich šírke a vo všetkých\nzložkách tak ako do jeho práv ako i povinnosti, a z osvedčenia o dedičstve súd mal jednoznačne\npreukázané, že žalobkyňa dedičstvo neodmietla a že je spôsobila dediť, dedičstvo nadobudla smrťou\nsvojej matky, teda poručiteľky dňa 19.1.2006 kedy žalobkyňa vstúpila do práv poručiteľky, teda sa stala\nvlastníčkou spornej parcely a teda došlo k zmene vlastníctva. K tejto zmene vlastníctva došlo ešte pred\nzápisom vlastníctva v prospech žalovaného a teda sporná parcela 211 mala byť predmetom dedičského\nkonania po jej matke ako poručiteľke tak ako bola aj predmetom dedičského konania parcela č. 332\nvedená na LV čís. XXX v katastrálnom území Kavečany, ktorá bola predmetom vyvlastnenia a teda\nrovnakým vyvlastňovacím rozhodnutím, u ktorej bola akceptovaná žalovaným prijatá zásada, teda u\nktorej nedošlo k zápisu zmenu vlastníctva v prospech žalovaného a ktorá bola predmetom dedičského\nkonania po poručiteľke Z. T.. Z vykonaného dokazovania súd ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa\npočas celého obdobia, resp. aj jej právna predchodkyňa žili v tom, že sporná parcela patrí do ich\nvlastníctva a to z toho dôvodu, že nemali vedomosť o tom, že tieto pozemky boli už vyvlastnené,\nnakoľko im nebolo doručené žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že z\nlistu vlastníctva čís. 249 zo dňa 25.11.1998 bolo preukázané, že v tomto období právna predchodkyňa\nžalovanej bola vedená ako vlastníčka spornej parcely pod B 19 v podiele 9/384. Práve súd uveril\nžalobkyni, že o tom, že sporná parcela 211 v podiele 9/384 nepatrí do jej vlastníctva sa dozvedela\naž v roku 2004 kedy si uplatňovala reštitučný nárok u Mesta Košice a právna nástupkyňa Z. T.,\nterajšia žalobkyňa sa o tom dozvedela až z dedičského konania po svojej nebohej matke kde začala\nnásledne podnikať kroky k vráteniu predmetnej parcely (zápis na mesto Košice až 4 mesiace po smrti\nZ. T.), preto súd mal za to, že aj u tejto parcely čís. 211 došlo k zmene vlastníctva a teda žalovaný\nnebol oprávnený až dňa 26.5.2006 si dať zapísať spornú parcelu do svojho vlastníctva a aj v tomto\nprípade mal byť uplatňovaný postup, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojom liste zo dňa 21.11.2007\nkeď uvádza, že ostatné podiely nebolo možné zapísať do vlastníctva mesta Košice z dôvodu, že\nu týchto došlo k zmene vlastníka oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Poukázal aj na nejednotný\nprístup k jednotlivým vlastníkom a jednotlivým parcelám čo vo svojej výpovedi potvrdzuje aj samotný\nžalovaný, že nebol zachovaný rovnaký prístup k všetkým vlastníkom vyvlastnených pozemkov, a v\nliste zo dňa 8.10.2008 žalovaný žalobkyni taktiež potvrdzuje tú skutočnosť, že jej žiadosť o majetko-\nprávne vysporiadanie evidujú a o jej riešení budú ju informovať. V rámci dokazovania žalovaný žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni bola v skutočnosti doručená aj\nvyvlastňovacia vyhláška, teda rozhodnutie o vyvlastnení akýmkoľvek spôsobom doručená, lebo je\nzrejmé, že už v roku 2004, keď žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa požiadala o majetko - právne\nvysporiadanie nedostala na to žiadnu odpoveď, avšak odpoveďou bolo až samotné zapísanie vlastníctva\nv roku  2006, teda dva roky po tom, čo si uplatnila tento reštitučný nárok. Nelogický preto vyznievalo\ntvrdenie mesta o nadobudnutí majetku na základe vyvlastnenia a následne keď uviedlo, že mesto Košice\nnemalo pasívnu legitimáciu na vybavenie žiadosti o reštitúciu zo dňa 15.3.2004. V prípade ak by boli\npasívne legitimovaní mali spracovať protokol a do 12 mesiacov od prevzatia majetku si túto parcelu\nnechať zapísať v katastri nehnuteľnosti a už v roku 2004 v čase podania žiadosti o reštitúciu by jednak\nboli pasívne legitimovaní, resp. by boli povinní oznámiť žiadateľke, teda žalobkyni formu vybavenia jej\nžiadosti, resp. boli povinní odstúpiť túto jej žiadosť Fondu národného majetku, ktorý by touto žiadosťou\no reštitúciu bol povinný sa zaoberať. Nakoľko takto žalovaný neučinil uviedol žalobkyňu do omylu, ktorá\nzotrvala v tomto omyle, že predmetná parcela patrí do vlastníctva jej matky, teda poručiteľky, resp. po\nsmrti patrí do dedičstva po jej matke, súd sa stotožnil taktiež s výpoveďou a argumentáciou žalobkyne,\nčo sa týka vydržania, ktorým na pojednávaní konanom dňa 12.12.2011 žalovaný argumentoval a to v tej\n\nsúvislosti, že pokiaľ by štát, resp. zákonodarca chcel mestu, resp. štátu priznať vlastníctvo k sporným\npozemkom, vôbec by neboli prijaté reštitučné zákony, ktoré mali napraviť chyby.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,\nlebo k vydržaniu práva mesta nedošlo.\n\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Právna zástupkyňa si v tomto konaní uplatnila\nnáhradu trov tohto konania vo výške 599,54 € ako trovy právneho zastúpenia a 99,50 € za zaplatený\nsúdny poplatok. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z dvoch právnych úkonov za rok 2009 á 53,49\n€, 2x režijný paušál á 6,95 €, 1/3 právneho úkonu za rok 2010 zo dňa 10.6.2010 za rokovanie klientom\nnepresahujúce jednu hodinu, teda vo výške 18,50 €, 1 za účasť na pojednávaní dňa 14.6.2010 vo výške\n13,87 €, 2/3 právneho úkonu za deň 19.5.2011 za účasť na rokovaní s protistranou, 6 právnych úkonov\ná 57 €, za účasť na pojednávaní za deň 7.9.2011, 28.11.2011, 12.12.2011 a za dve podania adresovanú\nsúdu za dní 7.9.2011, 18.10.2011 a za účasť na pojednávaní dňa 27.4.2011 ako aj dvoch režijných\npaušálov á 7,21 € za rok 2010 a 7 režijných paušálov á 7,41 € za rok 2011, teda spolu 599,54 € a\nnáhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 €, na ktoré súd neúspešného žalovaného zaviazal na úhradu\ndo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nV podanom odvolaní navrhlo mesto Košice zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť alebo zrušiť ho a\nvec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietalo, že sporná parcela po návrhu dedičky\nI. Š. bola určená ako patriaca do dedičstva po Z. T., avšak sporná parcela na základe rozhodnutia\nObv.nár.výboru Košice I sp. zn. Výst.9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 je vyvlastnená. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 26.5.1985 a týmto dňom prešlo vlastníctvo z poručiteľky na Československý\nštát a podľa zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo dňom účinnosti tohto zákona na mesto Košice,\nzápis vlastníckeho práva mesta Košice síce v KN (v katastri nehnuteľností) bol vykonaný až na základe\nnávrhu z 26.5.2006 až po smrti poručiteľky Z. T., ale tento zápis má len evidenčný charakter, vtedy už\nporučiteľka spornú nehnuteľnosť nevlastnila. Tieto vyvlastnené nehnuteľnosti od začiatku sú súčasťou\noploteného areálu ZOO v Košiciach, sú oplotené a slúžili a slúžia účelu, pre ktorý boli vyvlastnené. Okrem\ntoho pripojil k odvolaniu rozsudok NS SR v kópii sp. zn. 4Cdo/130/2007 zo dňa 25.2.2009, ktorý taktiež\nhovorí o existencii reštitučných zákonov a ako špeciálne právne normy takéto prípady nezákonného\nnakladania s majetkom v rozhodnom období, t.j. od roku 1948 do 1990 upravujú, lebo nebola vyplatená\nnáhrada žalobkyni alebo išlo o vyvlastnenie formou verejnej vyhlášky, (čo sa právna predchodkyňa\nnikdy nedozvedela) a mala postupovať podľa špeciálnych predpisov a nie podľa všeobecných, t.j. OZ.\nBývalý vlastník sporných nehnuteľností, ak sa cítil byť konaním národného výboru pri vyvlastnení ZOO\na pri správe štátneho majetku a neskôr obecného majetku ukrivdený, poškodený, mal tak urobiť podľa\nreštitučných zákonov a nemôže tvrdiť, že nemohol vedieť o platnej právnej úprave, lehoty uplynuli,\nexistoval preto reštitučný titul podľa zák. č. 229/1991 Zb., preto nie je daný naliehavý právny záujem na\nurčenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Ohľadne ostatných spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti\nmesto nekonalo správne a v súčasnosti podniká kroky k náprave. V ich prospech svedčí aj uplatnený\nreštitučný nárok Z. T. zo dňa 15.3.2004, ktorý explicitne uvádza, že si uplatňuje ona nárok podľa zák.\nč. 503/2003 Z.z. vydanie nehnuteľnosti, ktorá z dôvodu uvedeného zákona prešla na štát, avšak nárok\nsi uplatnila na meste Košice, mala tak postupovať na príslušnom pozemkovom úrade v určenej lehote\npod sankciou preklúzie, ona sama označila za povinnú osobu Slovenskú republiku a uvedený zákon\nvšak vracia vlastnícke právo k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky alebo pôdny fond, čo nie je\nprípad sporného pozemku, lebo mesto by ani v tomto prípade nebolo povinnou osobou (uplatnenie\nnároku na vydanie veci zo dňa 15.3.2003 príloha č. 2). Okrem toho žalované mesto namieta, že ak k\nprechodu vlastníctva podľa súdu by na žalovaného nedošlo, došlo zo strany mesta vzhľadom ku všetkým\nokolnostiam (spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby zo strany mesta, jej nerušenosť) už v\nroku 2001 k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti.\n\nV podanom vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovaného , táto navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne\nsprávny, navrhla aj priznať trovy odvolacieho konania pre prípad úspechu. Žalovaný svojou nečinnosťou\n\nbránil a odňal možnosť konať právnej predchodkyni žalobkyne uplatniť si svoje práva k spornému\npozemku. Nehnuteľnosť v zmysle § 4 zák. č. 229/1990 Zb. si nemohla žalobkyňa nemohla na ňu\nuplatniť reštitučný nárok, lebo prešla do vlastníctva štátu, zápis vlastníckeho práva k spornému podielu\nurobil až neskoršie žalovaný 25.5.2006. Vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady podľa § 6 ods. 1 písm. n)\ntohto zákona neprichádzalo do úvahy pre zanedbanie povinnosti žalovaného, preto si uplatnila nárok\npodľa zák. č. 503/2003 Z.z., lebo iba spresnením uplatňovaného nároku bolo dopísanie textu žaloby\nperom „bez vyvlastňovacieho rozhodnutia“ uzavreté. Žiaden listinný dôkaz, okrem vyvlastňovacieho\nrozhodnutia konajúcemu súdu v tomto konaní nepredložil žalovaný, aj keď prvostupňový súd nie raz\nvec odročil na ďalšie pojednávanie. Nie je pravdivé, že parcela č. 211 kat. úz. Y. nepatrí medzi druh\npozemkov, ktoré boli subsumované pod ust. zák.č. 503/2003 Z.z., z LV č. XXX Y.. Ú.. Y. zo dňa 25.11.1998\nvyplýva, že parcela č. 211 kat. úz. Y. bola vedená ako orná pôda, toto potvrdzuje aj LV č. XXXX Y..\nÚ. Y.. V súlade s § 1 zák. č. 307/1992 Zb., Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske\npozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné\nsady. Podľa § 2 ods. 1, v ktorom bol zrušený zák. č. 307/1992 Zb. poľnohospodárskou pôdou produkčne\npotenciálna pôda evidovaná je v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Okrem toho nepostupoval\nžalovaný v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, lebo od 15.3.2004, kedy si žalovaný prevzal jej\nžiadosť do 31.12.2004, kedy bola lehota na uplatnenie nárokov podľa tohto zákona, žalovaný mal buď\npostúpiť vec na príslušný pozemkový úrad, alebo upozorniť právnu predchodkyňu žalobkyne, kde si má\nuplatniť nárok. K spornému pozemku nebolo v evidencii nehnuteľností zapísané vlastnícke právo štátu,\nani inej fyzickej osoby až do dňa uplatnenia práva. Právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení nemohol\nbyť žalovaný podľa § 2 zák. č. 507/2003 Z.z. povinnou osobou, lebo povinná osoba musí s pozemkami\naž do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho\nhospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, takýto\núkon je neplatný. Právo na náhradu škody zostáva žalobkyni nedotknuté. Žalovaný nemal právo ani\nzmeniť zápis vlastníckych práv k tomuto podielu po doručení podania právnej predchodkyne žalobkyne\ntak, ako to neurobil u rovnako vyvlastňovacieho podielu na parcele č. 332 kat. úz. Y., ktorý prešiel\nna žalobkyňu v dedičskom konaní. Žalovaný namietal, že sporný podiel na parcele č. 211 nadobudol\nvydržaním, avšak ani raz nešpecifikoval kedy v ktorom období malo dôjsť k vydržaniu a ani nerozviedol\npráve s prihliadnutím na reštitučné zákony v čom je jeho naliehavý právny záujem.\n\nOdvolací súd poukazom na § 213 ods. 1 O.s.p. vyzval účastníkov, aby v lehote 10 dní od doručenia\nuznesenia písomne sa vyjadrili k možnému použitiu zák. č. 229/1991 Zb. a zák.č. 87/1991 Zb.\n\nV písomnom vyjadrení zo dňa 27.3.2012 v odvolacom konaní žalovaný poukazuje na to, že u povinnej\nosoby nemohlo ísť o prípad podľa § 6 zák.  č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde,\nlebo žalobca reštitučný nárok v dôsledku vyvlastnenia bez náhrady alebo prevzatia nehnuteľností bez\nprávneho titulu v lehote neuplatnil, čím došlo k zániku tohto práva. Žalobca mal teda postupovať podľa\nšpeciálneho predpisu, ktorým boli reštitučné zákony a nemôže sa domáhať ochrany vlastníckeho práva\npodľa všeobecných predpisov. Určovacia žaloba zo dňa 19.5.2009 je nedôvodná. Okrem toho žalobkyňa\nsa od roku 1985 až do roku 2004 nijako nedomáhala pôvodného vlastníctva, napr. nepožadovala\nnájomné, ide o pozemok, ktorý je súčasťou areálu ZOO Košice a je vždy oplotený. Vlastníctvo k spornej\nnehnuteľnosti prešlo na štát v tzv. rozhodnom období od 25.februára 1948 do 1.januára 1990 a pôvodný\nvlastník až podaním zo dňa 15.3.2004 na mesto Košice uplatnil reštitučný nárok podľa zák. č. 503/2003\nZ.z., napriek tomu že mesto Košice nie je povinnou osobou (tou je právnická osoba, ktorá hospodári\nalebo má v správe pozemok a tou nie je mesto).\n\nŽalobkyňa sa vyjadrila k uzneseniu odvolacieho súdu tak, že ak išlo o vyvlastnenie bez vyplatenia\nnáhrady, čo je príklad právnej predchodkyne žalobkyne, nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva štátu\nna obec, lebo zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudol účinnosť 20.5.1991, teda už počas\núčinnosti ust. § 9 zák. č. 87/1991 Zb. podľa tohto takýto prevod by mal byť zo zákona neplatný. Právna\npredchodkyňa žalobkyne však povinnej osobe, t.j. mestu doručila výzvu podľa ust. zák. č. 503/2003 Z.z.,\nktorý v § 4 ods. 2 obsahuje obdobnú klauzulu, preto ak aj došlo s odvolaním sa na ustanovenia zákona\no majetku obcí k prechodu vlastníctva na mesto Košice, toto vzhľadom na § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003\n\nZ.z. aj vzhľadom na jemu doručenú výzvu nemalo v roku 2006 meniť zápis v katastri nehnuteľností, lebo\ntento úkon je zo zákona neplatný.\n\nOkrem toho na ďalší dotaz odvolacieho súdu sa žalobkyňa vyjadrila tak, že navrhuje potvrdiť\nrozsudok ako vecne správny a pripojila právoplatné rozhodnutia iného senátu odvolacieho súdu sp.\nzn. 11Co/313/2009, kde išlo o identickú vec a bolo možné určiť vlastnícke právo k parcele, aj keď\nišlo o vyvlastnenie nehnuteľnosti štátom, nehnuteľnosť mala v poradí od vyvlastnenia už štvrtého\nvlastníka, navrhovateľka predtým neuspela pri vydávaní nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov. Ďalej\npredložila uplatnenie nároku z 15.3.2004 a z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice-mesto\nč. 503/202/2005 zo 7.11.2005 vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne podala žiadosť 15.3.2004,\nteda v rovnaký deň ako bol uplatňovaný nárok, ktorý je predmetom sporu u žalovanej, je zrejmé, že\nu uplatňovaných nárokov došlo ku kladnému vybaveniu veci napriek tomu, že nárok podľa zák. č.\n229/91 Zb. uplatnený nebol a Pozemkový úrad Košice nechcel prevziať žiadosť žalobkyne, lebo nemal\nvyvlastňovacie rozhodnutie, podľa ktorého by vedel konať a predkladaná identifikácia hovorila iba o\nužívacom stave, preto aj poradili žalobkyni, aby žiadosť podala na mesto Košice, viackrát bola právna\npredchodkyňa žalobkyne odbitá z mesta Košice tým, že jej matka je riadne na LV vedená ako vlastníčka,\ntak tam nedošlo k žiadnemu vyvlastneniu a mesto Košice bude vykupovať pozemky v ZOO, preto aj\nPozemkový úrad Košice nechcel prevziať žiadosť žalobkyne, lebo nemal vyvlastňovacie rozhodnutie.\nMesto Košice bolo povinné v právnom štáte postupovať tak, že Pozemkovému úradu v Košiciach ako\nmiestne a vecne príslušnému orgánu mal predložiť žiadosť žalobkyne, mesto nepostupovala správne.\nMiestne a vecne príslušný bol teda Pozemkový úrad v Košiciach, avšak ten bol nečinný od 15.3. do\n31.12.2004. Žalovaný (mesto) neodpovedal žalobkyni a tvrdil na pojednávaní v tomto občianskoprávnom\nkonaní, že uplatnenie nároku nebolo podané miestne a vecne príslušnému úradu a vôbec popierali,\nže takáto žiadosť bola mestu Košice doručená. AK by odvolací súd rozhodol podľa návrhu žalovaného\nmesta, žalobkyňa tvrdila, že sa obráti na Európsky súd pre ľudské práva, lebo je presvedčená, že podľa\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach v znení článku 1 protokolu č. 1 by dosiahla priaznivejšie\nrozhodnutie vo svoj prospech.\n\nŽalované mesto zotrvávalo na pôvodnom stanovisku a žiadalo zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.\n\nOdvolací súd preskúmal rozsudok prvého stupňa podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na\nodvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie podľa § 213 ods.\n4 O.s.p. o vyžiadanie kópie listu vlastníctva v riešenej veci a dospel k záveru, že rozsudok je vecne\nsprávny a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tento rozsudok potvrdil.\n\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb., výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto\nústavou.\n\nPodľa § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho\npredpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,\nvyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n\nŽalované mesto v odvolaní uviedlo odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., t. j., že\nsúd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nAni jeden z týchto do úvahy prichádzajúcich dôvodov nie je daný.\n\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je\nnesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a\nktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami\nskutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou\nnesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku\nktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové\nzistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132\nO. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo\nprednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne\nsú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický\nrozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď\nvýsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z  §132\naž § 135 O.s.p.\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu\nskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové\nzistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá\ntomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z §132 až § 135 O. s. p.\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,\nto znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného\nprávneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny\npredpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,\nprípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu\nnormu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).\n\nSúd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu\nnormu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nmá rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n\nZ cit. ústavného článku vyplýva, že ústavou priznané právo dediť majetok je základné právo, lebo tak\nobčan je chránený týmto článkom 20 ods. 1, avšak rovnaké postavenie môže mať aj štát, ochrana\npodľa čl. 20 ods. 1 sa však nepriznáva správcovi majetku, ktorý vlastní štát. Okrem toho každá fyzická\nalebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok a nikoho nemožno zbaviť jeho majetku\ns výnimkou verejného záujmu. Podrobnejšia úprava dedičského práva je zakotvená v Občianskom\nzákonníku ako aj v Občianskom súdnom poriadku.\n\nV súlade s týmito zásadami postupoval aj súd prvého stupňa, lebo štátne orgány môžu konať len na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (článok 2 ods. 2 ústavy).\nZákon pritom neustanovuje, že osoba ktorá podľa § 468 OZ nadobudne právne postavenie dediča,\nna ktorého sa pri prejednaní dedičstva neprihliada, stráca právne postavenie účastníka konania, dedič\nsa stáva účastníkom konania o dedičstve skôr, než sa stane dedičom, na ktorého sa pri prejednaní\ndedičstva neprihliada.\n\nS poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa medzi účastníkmi konania nebolo sporné,\nže žalobkyňa počas celého obdobia, resp. jej právna predchodkyňa žili spolu v tom, že sporná parcela\npatrí do ich vlastníctva a to preto, že nemali vedomosť o tom, že tieto pozemky boli už vyvlastnené, lebo\nim nebolo doručené žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie, čo potvrdzuje aj LV č. XXX zo dňa 25.11.2998,\nkeď v tomto období právna predchodkyňa žalobkyne bola vedená ako vlastníčka spornej parcely pod\nB19 v podiele 9/384. Sporná parcela 211 v podiele 9/384 nepatrila síce podľa zápisu do vlastníctva\nžalobkyne, o čom sa však táto dozvedela až v roku 2004, kedy si uplatnila reštitučný nárok u žalovaného\nmesta a právna nástupkyňa Z. T., sa to dozvedela až z dedičského rozhodnutia po svojej nebohej matke.\nNásledne zápis na LV na žalované mesto prebehol až 4 mesiace po smrti Z. T., dňa 26.5.2006 a je\nv rozpore so zásadou o právnom štáte, teda v rozpore s čl. 1 Ústavy SR. Taktiež nebolo sporné, že\nverejnou vyhláškou zo dňa 4.1.1985, vydanou Odborom výstavby územného plánu architektúry ObNV\nKošice I (na ktorej bola uvedená aj parcela č. 211 a to v podiele 9/384) bola táto parcela vyvlastnená\na uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.4.1985 (nesprávne v odôvodnení rozsudku súdu\nprvého stupňa je uvedený deň  4.1.1995, pričom v rozsudku sú uvedené aj ďalšie nepresnosti). V súlade\ns týmto vyvlastňovacím rozhodnutím žalované mesto si podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia zapísalo\nspoluvlastnícky podiel až 26.5.2006, (aj keď podľa žalovaného žalobkyňa mala stratiť vlastníctvo\nvydaním rozhodnutia o vyvlastnení ešte v roku 1985).\n\nŽalované mesto predložilo v odvolacom konaní rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/130/2007 zo dňa\n25.2.2009 (o zamietnutí dovolania v konaní o vlastnícke právo k nehnuteľnosti) a na str. 5 v rozsudku\nsa konštatuje, že reštitučné predpisy vylučujú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam,\nkde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol\nalebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené, lebo reštitučné predpisy vychádzali z\ndomnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát, a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho\ndôvodu. Tým bola súčasne vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda všeobecných predpisov,\nlebo ako už bolo uvedené, reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecnému predpisu úpravou špeciálnou,\nv prípadoch prevzatia veci štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu neuplatnenie ochrany\npodľa reštitučných predpisov malo za následok stratu možnosti domáhať sa tejto hmotnoprávnej i\nprocesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj prostredníctvom žaloby o určenie\nvlastníckeho práva. Preto so zreteľom na uvedené závery bola tým vylúčená možnosť žalobcov domáhať\nsa ochrany vlastníckeho práva, ktoré mali nadobudnúť dedením, žalobou o určenie, že označený\npozemok patrí do dedičstva po ich predchodcovi, resp. ich predchodca bol v čase smrti jeho vlastníkom,\natď....\n\nNaproti tomu podobnú otázku rieši aj NS SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/205/09 zo dňa 19.3.2009 (v konaní\no určenie vlastníckeho práva) a v súlade s týmto rozhodnutím ustálená súdna prax najnovšie uzavrela,\nže ak žalobkyňa by nespĺňala podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., z\ntohto dôvodu je osobná pôsobnosť zákona a ust. § 126 OZ upravujúceho ochranu vlastníckeho práva\nrozdielna a preto nemožno zásadu, že zákon špeciálny vylučuje použitie zákona všeobecného, potom\nuplatniť. Takýmto neoprávneným osobám nemožno, ako to nesprávne urobil odvolací súd, odoprieť\nprávo na ochranu ich vlastníckeho práva, pričom poukázal na rozsudok NS ČR z 11.septembra 2003 sp.\nzn. 31Cdo/1222/2001 ako aj na názor pléna Ústavného súdu Českej republiky vyjadrením v stanovisku\nz 1.novembra 2005 sp. zn. PL.ÚS21/05 (išlo o znárodnenie, ktoré bolo vykonané v rozpore s vtedy\nplatnými zákonnými predpismi, § 6 ods. 1 písm. k), ods. 2 zák.č. 87/1991 Zb. a žalobcovia ako cudzinci\nneboli oprávnenými osobami podľa reštitučného zákona a tak sa nemohli nápravy krívd, ktoré im v tejto\nsúvislosti vznikli, domáhať podľa lex specialis, teda podľa zák. č. 87/1991 Zb.).\n\nNa odvolacom pojednávaní dňa 6.9.2012 žalované mesto namietalo, že nie je rozhodujúci zápis na\nliste vlastníctva v katastri nehnuteľností, teda až v roku 2005, po smrti poručiteľky Z. T., ale oni\nboli dobromyseľní a vydržali tak ako aj iné pozemky v oplotenom areáli od roku 1991 až do roku\n2001 vo vydržacej lehote, žalobkyňa na pojednávaní reagovala tak, že ona si nemohla uplatniť a ani\njej právna predchodkyňa reštitučný nárok podľa zák. č. 228/1991 Zb., lebo mesto Košice si nedalo\nzapísať predmetné nehnuteľnosti na seba a nebolo povinnou osobou, ich žiadaná parcela č. 211 nebola\npredmetom kúpy, iná parcela zákonným spôsobom bola zdedená v dedičskom konaní, avšak im ide\nlen o spornú parcelu, žalované mesto nikdy nebolo dobromyseľným vlastníkom, lebo príslušnému\n\npozemkovému úradu nepostúpilo žiadosť od 15.3.2004 do 31.12.2004, kedy žalobkyni končila lehota\nna uplatnenie práv.\n\nMožno teda konštatovať, že nárok žalobkyne na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva\npo právnej predchodkyni bol v rozhodnom období, t.j. od 25.februára 1948 do 1.januára 1990 štátom\nprevzatý bez právneho dôvodu, ust. § 6 ods. 1 písm. p) tu platí v riešenej veci jednoznačne. Mesto\nKošice, ak nadobudlo vlastníctvo na základe držby sporného pozemku bez právneho dôvodu, je to\njeden z dôvodov pre vydanie veci oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991\nZb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\npredpisov, lebo bola to orná pôda v čase prevzatia mesta bez právneho dôvodu. Žalobkyňa, resp. ich\nprávna predchodkyňa si nárok na vydanie sporného pozemku uplatnila až neskoršie. Podľa ustálenej\nsúdnej praxe, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS249/2011 v záujme ochrany vlastníckeho práva,\nzmiernenia krívd podľa reštitučných predpisov má svoje miesto aj určovacia žaloba z dôvodu aplikácie čl.\n20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nako aj § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená\nveta nálezu znie: Aj keď mohla osoba, ktorej nehnuteľnosti prevzal štát v rozhodnej dobe pre reštitúciu\nžiadať o vydanie týchto nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu (napr. podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č.\n229/1991 Zb.) môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov (§\n126 OZ), a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).\n\nPodľa odôvodnenia nálezu, zmyslom reštitučných zákonov je zmierniť následky niektorých majetkových\na iných krívd, urobených štátom (jeho orgánmi) v rozhodnom období. Z tohto pohľadu nie je možné\npri ich aplikácii postupovať príliš reštriktívne a formalisticky, ale naopak je nutné ich používať veľmi\ncitlivo, vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a hlavne s ohľadom na citovaný zmysel a\núčel týchto zákonov; zmyslom a účelom reštitučných zákonov však nemôže byť v žiadnom prípade\nlegalizácia vlastníctva štátu k majetku, ktorý štát v rozhodnom období získal konfiškáciami, znárodnením,\nokupáciou (fyzickou alebo na základe absolútne neplatného úkonu), či ďalšími majetkovými opatreniami,\nktoré boli a sú (teda zostávajú) v rozpore s princípmi právneho štátu. Podľa záveru vyslovenom\nv náleze publikovanom v Zo súdnej praxe č. 3/2012 nemožno ani z tretej vety ust. § 13 ods. 1\nzákona o pôde (keď neuplatnením práva v lehote právo zanikne) vyvodiť záver, ktorý sa už len z\nhľadiska systematického a gramatického výkladu môže vzťahovať iba na zánik reštitučného nároku,\nustanoveného zákonom o pôde, avšak nie na zánik práva vlastníckeho, garantovaného Občianskym\nzákonníkom, Ústavou, Listinou a Dodatkovým protokolom. Účelom zákona o pôde nebolo teda stanoviť\nzákaz dosiahnutia revízie krokov štátu urobených v rozhodnom období márnym uplynutím lehoty pre\nuplatnenie reštitučného nároku, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n\nV súlade s uvedenými zásadami postupoval odvolací súd v tejto veci, keď rozsudok súdu prvého stupňa\nako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\n\nPodľa výpisu z katastra nehnuteľností, na LV č. XXXX (zo dňa 18.5.2012) je ako účastník\nprávneho vzťahu pod poradovým číslom 2 uvedená I. Š., M. T., C. XX, Y., T. X.X.XXXX ako\nspoluvlastníčka spoluvlastníckeho podielu 90/3840, titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve sp.\nzn. 36D/30/2006, zápis pod čís. 1330/2007. Zároveň pod por.čís. 24 je uvedené mesto Košice, Trieda\nSNP č. 48/A v Košiciach ako spoluvlastník podielu 442/1920, titul nadobudnutia, žiadosť o zápis zo dňa\n26.5.2006, zmluva č. 1164/2007 o zverení majetku mesta do správy, dodatok čís. 1 a čís. 2, Z5159/2008.\n\nZ kópie listu vlastníctva na č.l. 125-131, vyžiadanej zo Správy katastra v Košiciach odvolacím súdom\nvyplýva, že ide jednoznačne o ornú pôdu a pod por.čís. 25/2 je uvedená zmena na základe osvedčenia\no dedičstve z roku 2006, teda predmetný spoluvlastnícky podiel na základe nezákonného rozhodnutia\nnebol žalovaným zapísaný na liste vlastníctva v čase do úmrtia Anny Nigutovej, do januára 2006.\n\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že žalobkyňa sa určovacou žalobou dožadovala určenia,\nže predmetná nehnuteľnosť parc. čís. 211 tak ako podiel na inej nehnuteľnosti, zahrnutej (parc.čís.\n332) kat. úz. Y. patrí do dedičstva po jej matke (str. 7 vyvlastňovacieho rozhodnutia). V žiadnom\n\nprípade neobstojí tvrdenie mesta Košice, že postupovalo v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, keď žalobkyňa podaním zo dňa 15.3.2004 uplatnila svoj nárok, ktorý je predmetom sporu u\nžalovaného mesta a žalované mesto nepostúpilo vecne príslušnému Pozemkovému úradu v Košiciach\ntak, aby žiadosť žalobkyne mohla byť uplatnená (rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice-\nmesto, čís. 503/202/2005). Žalované mesto tak porušilo § 20 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,\nnepostupovalo v súlade s postupom správnych úradov, ktorý rieši nesprávne označenie príslušného\nsprávneho orgánu. Žalobkyni teda bola spôsobená krivda, keďže Pozemkový úrad Košice nechcel\nprevziať žiadosť ani podľa zák. č. 503/2003 Z.z. od žalobkyne, lebo nemal žiadne vyvlastňovacie\nrozhodnutie, ktoré v tomto konaní práve malo doložiť žalované mesto.\n\nZ uvedeného plynie, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti zo Slovenskej republiky na mesto Košice\nnemohlo prejsť ani dňom 1.5.1991 podľa § 2 ods. 2 zák.č. 138/1991 Zb. pre nesplnenie zákonných\npodmienok, žalobkyňa o tom nemohla mať vedomosť, (o vlastníctve alebo nevlastníctve) mesta Košice\nk spornej nehnuteľnosti a čo je najdôležitejšie s poukazom na § 129 až § 130 OZ u žalovaného mesta\nnebola preukázaná oprávnená držba v rokoch 1991 až 2001, lebo chýba tu dôležitá náležitosť a zákonná\npodmienka vydržania, t.j. dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí a so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu, na vzťahy režimu užívania nehnuteľnosti, okolnosti, či vedel žalovaný, že ich užíval, správne\nsúd poskytol právnu ochranu žalobkyni na dedičské právo.\n\nNa základe preukázania okolností v riešenej veci, keď mesto Košice nebolo dobromyseľné pri\nnadobudnutí vlastníckeho práva, nedalo si zapísať ihneď po rozhodnutí ObNV Košice I na list vlastníctva\nsvoje vlastníctvo k predmetnej parcele, nemohlo ísť o oprávnenú držbu a samozrejme vydržanie\nvlastníckeho práva neprichádza do úvahy, keď právna predchodkyňa žalobkyne nikdy nestratila svoje\nvlastnícke právo. V okolnostiach riešenej veci na základe citovaného nálezu Ústavného súdu SR\nrozsudok súdu prvého stupňa o určení nehnuteľností, ktorá patrí do dedičstva žalobkyne, je vecne\nsprávny a odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., a to aj vo\nvýroku o náhrade trov konania.\n\nNemožno tolerovať zo strany právnických osôb neplnenie si právnych povinností, či už postup podľa\nsprávneho poriadku, pri vybavovaní reštitučných nárokov tak, aby krivda, ktorá sa stala právnej\npredchodkyni žalobkyne nebola napravená v konaní o určenie vlastníckeho práva pri žalobe podanej\npodľa § 80 písm. c) O.s.p..\n\nTotiž nielen dedičské právo žalobkyne ako oprávnenej osoby, ale aj vlastnícke právo žalovaného mesta,\npožíva zákonnú ochranu; predpokladom ochrany však u žalobkyne je existencia a povaha takéhoto\nnadobúdacieho titulu s pozitívnym výsledkom (či už fyzických alebo právnických osôb).\n\nOdvolací súd úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania so zreteľom na § 224 ods.\n1 a § 142 ods. 1 O.s.p., zásadu úspechu vo veci, za vyjadrenie v roku 2011 za 57 €, a za vyjadrenie vo\nveci v roku 2012 za 58,69 € + ďalšie vyjadrenia zo dňa 20.2., 20.6. a 18.6.2012, pri účasti na odvolacom\npojednávaní 6.9.2012 (3 x 58,69 € + 3 x 7,63 € paušál), úhrnne 200,87 €), a to podľa § 11 ods. 1 písm.\na) vyhlášky čís. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom za vyjadrenie z 26.3.2012 náhradu\nnepriznal, lebo nejde o účelné trovy konania (toto vyjadrenie neobsahuje relevantné skutočnosti).\n\nVýsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/235/2009", "guid": "b2e56e16-34a6-4b16-a848-3d791723c39f:15ea8448-7b2a-4c74-9353-a2e9dba03c04", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:166efcc3-c328-4324-8bbd-16aac23ad9f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/05 z 7. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:166efcc3-c328-4324-8bbd-16aac23ad9f5"}, {"guid": "17ebc656-5514-4df4-b67a-84326cd428d2:f6148adb-929d-465b-9e0f-0be419521078", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2010:7009897642.2", "spisova_znacka": "11Co/313/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/313/2009 z 2. 11. 2010", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2010-11-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2010:7009897642.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:865186db-0b13-4b11-8310-3adc74027e10", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 416/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 416/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:865186db-0b13-4b11-8310-3adc74027e10"}, {"guid": "436a847c-0820-45d5-8568-68950c05d072:21affa90-fa75-4883-9bdb-5e1cbb4d51fe", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3", "spisova_znacka": "9Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/37/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3"}, {"guid": "436a847c-0820-45d5-8568-68950c05d072:765f429d-8cb7-4cd9-8f0c-6481ed219136", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3", "spisova_znacka": "9Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/37/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3"}, {"guid": "436a847c-0820-45d5-8568-68950c05d072:95bac369-7f9c-4d6f-8cd9-dc09658b3a30", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3", "spisova_znacka": "9Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/37/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3"}, {"guid": "60547376-c129-44b4-bbfa-c4b96de20ebd:6755aaaf-1b1e-4ad1-ac65-631df7031402", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7103898581.1", "spisova_znacka": "3Co/29/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/29/2013 z 21. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7103898581.1"}]}