Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/122/2011 z 25. 1. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. januára 2012, sp. zn. 6CoE/122/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7209219176.1
Krajský súd Košice | 6CoE/122/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7209219176.1 | 2012-01-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 218 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72add97c-c5a6-40fe-9aa6-0f3ced7075f3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209219176.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/122/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209219176.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: O. M. O. O. A. Bratislave, M. I., R. C.. X, Y.:
XX 807 484, proti povinnému: M. O., O..U..L.. v likvidácii, so sídlom v I., M. XX, Y.: XX XXX 410, pre
vymoženie 1.244,90 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II., č.k.
39Er/2490/2009-7 zo dňa 16.2.2011

r o z h o d o l :

O d m i e t a  odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi W.. W. S., so
sídlom v B., I.. C. X trovy exekúcie vo výške 37,30 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora W.. W. S. na vymoženie peňažnej
pohľadávky od povinného  dňa 3.9.2009 č. 5803/086287.  Dňa 9.2.2011 súdny exekútor doručil súdu
podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku, z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania
vo výške 37,30 €. Súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného
poriadku, vzhľadom na tú skutočnosť, že šetrením  k osobe povinného súdny exekútor zistil, že povinný
už nevykonáva podnikateľskú činnosť, nevlastní exekučne postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo
možné pohľadávku oprávnenej uspokojiť, a bol vymazaný z obchodného registra. O trovách exekúcie
rozhodol podľa ust. § 203 ods.2 Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že zastavil exekúciu z dôvodu
nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávnenú.
Výšku trov exekúcie vyvodil z ust. § 3, § 15 ods.1 a § 22 ods.1 vyhl.č. MS SR č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení a súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške  37,30 €. Exekútorovi priznal paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie
exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
6x3,32 € a poštovné vo výške 13,40 €, spolu 33,32 €, 20% DPH v sume 3,98 €, spolu trovy exekúcie
37,30 €.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla odvolaciemu súdu
zmeniť uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie tak, že odvolací súd vyhlási exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastaví a vo výroku o trovách exekúcie neprizná súdnemu exekútorovi W.. W. S. náhradu trov



exekúcie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu
na nové konanie. V odôvodnení uznesenia uviedla, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o
zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku nezobral do úvahy  skutočnosť,
že povinný bol dňom 8.12.2010 vymazaný z obchodného registra, teda k tomuto dňu stratil právnu
subjektivitu, na čo má súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania a to aj bez návrhu. Preto súd mal
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. § 57 ods.1 písm.g/ Exekučného poriadku.
Súd takto nedostatočne zistil skutkový stav veci a nepoužil správny právny predpis, v dôsledku čoho
je jeho rozhodnutie nesprávne. Vo výroku o náhrade trov exekúcie oprávnená uviedla, že žiadnym
spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nemohla predvídať, že podnikateľská činnosť povinného
dospeje až k jeho výmazu z obchodného registra. Účelom Exekučného poriadku je predovšetkým
zabezpečiť oprávnenej  možnosť núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a zmyslom a účelom
rozhodnutia o náhrade trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému
to priamo priznáva zákon, nárok na náhradu trov potrebných na vymáhanie nároku. Exekútorovi preto
nevznikol nárok na náhradu trov exekúcie. Súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov
slobodného povolania vykonávajúcich činnosť v podnikateľskom režime a skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie je
potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie.

Exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné a jej odvolanie voči výroku
o trovách exekúcie nie je dôvodné.

V zmysle ust. § 202 ods.4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

V zmysle ust. § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V zmysle ust. § 58 ods.4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods.1 písm.a/, b/, f/ až
h/ je prípustné odvolanie.

V danom prípade oprávnená v odvolaní nenamieta samotné zastavenie exekúcie, namieta však dôvod,
pre ktorý k zastaveniu exekúcie došlo, t.j. podľa ust. § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku. Aj keď proti
rozhodnutiu o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku je odvolanie
prípustné v zmysle vyššie citovaného ust. § 58 ods.4 Exekučného poriadku, zároveň platí ust. § 202
ods.4 O.s.p., že len proti dôvodom rozhodnutia odvolanie prípustné nie je.

Keďže oprávnená podáva odvolanie iba proti dôvodom rozhodnutia o zastavení exekúcie, keď namieta
dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, ak v odvolaní namieta,
že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená v zmysle ust. § 57 ods.1 písm. g/
Exekučného poriadku, nemal odvolací súd inú možnosť, ako odvolanie oprávnenej v tejto časti odmietnuť
v zmysle ust. § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie, pre rozhodnutie o
trovách exekúcie je rozhodujúce, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie.

Súd prvého stupňa v danom prípade zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného
poriadku. Správne teda pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ust. § 203 ods.2 Exekučného



poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky oprávnenej nedôvodné a odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods.1
O.s.p. Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.