{"guid": "c589e939-0a99-4957-80cd-b0a2f4c22219:c3335049-f0a6-4a50-b64c-27becc59710f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7209219685.1", "spisova_znacka": "7CoP/291/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/291/2012 z 28. 11. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Košice z 28. novembra 2012, sp. zn. 7CoP/291/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7209219685.1", "identifikacne_cislo": "7209219685", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-76", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-65", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-63", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3335049-f0a6-4a50-b64c-27becc59710f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209219685.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7209219685.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7209219685.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/291/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219685
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209219685.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky A.X.J. S. nar.
XX.XX.V. bývajúcej v D. E. Q.. Ž. Č.. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 proti odporcovi U.. B. W. nar. XX.X.V. bývajúcom
v D. E. Q.. O. Č.. XX zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 za účasti matky navrhovateľky U.. U. S. nar. XX.X.V. bývajúcej
v D. E. Q.. Ž. Č.. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 13.6.2012 č.k. 25P 13/2010-376 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dĺžnom výživnom a trovách
prvostupňového konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku od 1.9.2009
z 1.000,- Sk na 155,- € mesačne, ktoré zaviazal odporcu platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred, dlžné výživné za obdobie od 1.9.2009 do 30.6.2012 4.141,54 € zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného
do 330,- € mesačne zamietol. Rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením a žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca proti výrokom o zvýšení výživného a dlžnom výživnom,
nakoľko tieto považuje za nesprávne, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Vyslovil
názor, že veľký časový odstup počas ktorého matka navrhovateľky sa nedomáhala zvýšenia výživného,
nie je možné preklenúť tým, že mu bude zvýšené výživné z 33,- € na 155,- € čo predstavuje takmer
500%. Matka zo svojho príjmu a súdom určeného výživného bola a stále je schopná zabezpečovať
potreby svoje aj navrhovateľky a splácať splátky na motorové vozidlo 200,- € mesačne. Túto sumu
považuje vzhľadom na okolnosti za nadštandardné. Uviedol, že v minulosti v rámci možnosti prispieval
navrhovateľke finančnými prostriedkami nad rámec určeného výživného, lebo jej zakupoval veci, ktoré
potrebovala alebo želala. Jeho životná úroveň v r. 2009 sa znížila. Po zásahu finančnej krízy v r. 2009
keď spoločnosť, v ktorej bol spoločníkom dosiahla stratu, už nebol schopný uhrádzať vyššie výživné
stanovené súdom. Taktiež jeho pomery sa zmenili aj v tom, že bol zaviazaný uhrádzať výživné pre jeho
ďalšie deti S. a B. spolu 215,76 €. S výživným na dcéru A. jeho vyživovacia povinnosť v súčasnosti
dosahuje sumu 365,76 € mesačne. Poprel, že by navrhovateľke prestal prispievať sumy nad rámec



súdom určeného výživného, pretože si kúpila motorové vozidlo, ale bolo to z dôvodu, že nemohol
si dovoliť vyššie splátky. Za obdobie od r. 2009 do 2010 bol jeho čistý príjem v priemere 497,- €,
v r. 2010 521,- €, v r. 2011 555,- €, čo bolo v konaní preukázané znaleckým posudkom. Znalkyňa
dostatočne objasnila a zistila výšku jeho príjmov a na pojednávaní kompetentne v nadväznosti na
globálnu ekonomickú krízu zdôvodnila reálnosť záporného výsledku hospodárenia spoločnosti S. s.r.o.
a S. S. s.r.o., v ktorých je spoločníkom. Navrhovateľkou požadované rozsiahle dokazovanie vo veci,
ktoré by malo charakter daňovej kontroly, vzhľadom na výšku straty oboch spoločností neprinieslo by
nijaké nové skutočnosti dôležité pre úpravu výživného a bolo by v rozpore so zásadou účelnosti a
hospodárnosti konania. Preto mal za to, že z čistého príjmu v priemere 500,- € v rozhodnom období nie
je schopný uhrádzať výživné v celkovej výške 365,- €, pretože by nemohol zabezpečiť svoje základné
životné potreby a to aj po zohľadnení skutočnosti, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov. Pre úpravu výživného je dôležitá zmena pomerov účastníkov a podľa jeho názoru je potrebné
zohľadniť fakt, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vzrástol príjem matky navrhovateľky v
priemere o 870,- € mesačne, pričom jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Jeho príjem vzrástol
v priemere o 200,- € mesačne a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti vo výške cca 216,- € mesačne.
Teda jeho finančná situácia sa zmenila k horšiemu. Matka navrhovateľky má preukázateľne vyšší príjem
ako on a v priemere tomu sa má podieľať na zabezpečení jej potrieb. Jeho príjem dosahuje len niečo
vyše 62% z výšky príjmov matky navrhovateľky, preto  jej vyživovacia povinnosť by v priemere k výške
jej príjmu dosahovala 250,- € mesačne. Spolu  teda vyživovacia povinnosť pre navrhovateľku by bola
400,- €, pričom takéto potreby navrhovateľky v konaní neboli preukázané. Je potrebné poukázať na
skutočnosť, že na maloletú dcéru S. bol zaviazaný prispievať výživným 116,18 € mesačne, pričom táto je
v porovnateľnom veku ako navrhovateľka a takisto navštevuje strednú školu. Výživné na S. bolo určené v
r. 2008, kedy jeho príjmy boli výrazne lepšie ako sú v súčasnosti.  Aj výrok dlžného výživného považuje za
nesprávny, nakoľko navrhovateľka ho navrhovala v splátkach a nenavrhovala, aby súd zaviazal uhradiť
dlžné výživné naraz. Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu si nemôže dovoliť uhradiť do 3 dní sumu
4.141,54 € a má za to, že ak by súd zvýšil výživné pre navrhovateľku jej výšku a ekonomickú situáciu
by neohrozilo, ak by bol zaviazaný uhradiť dlžné výživné v mesačných splátkach. Preto navrhol zmeniť
1. a 2. výrok rozsudku tak, že návrh navrhovateľky zamieta.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok
a priznať navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej
pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu 253,90 € (tarifná odmena zo sumy 5 x 12 x 155,- € = 9.300,- €)
a režijný paušál 7,63 €, spolu 261,57 €. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa úplne a precízne sa
zaoberal prejednávanou vecou, správne vyhodnotil dôkazy a na ich základe vydal rozsudok, s ktorým
sa plne stotožňuje a považuje ho po všetkých stránkach tak vecnej ako aj právnej za správny. Súd
prvého stupňa sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami odporcu, ktoré uvádza vo svojom odvolaní.
Odporcom uvádzané skutočnosti majú navodiť dojem, že je to otec, ktorý je rozsudkom zasiahnutý a že
tento pôsobí voči nemu likvidačne, čo nezodpovedá skutočnosti. Podľa názoru odporcu nie je možné
preklenúť veľký časový rozdiel, kedy na navrhovateľku platil výživné 33,- € tým, že mu naraz bude
zvýšené výživné na 155,- €, čiže ako uvádza o 500%. Na svoju podporu uvádza, že matka navrhovateľky
je schopná zo svojho príjmu naďalej zabezpečovať jej výživu navyše, jej matka zbytočne vynakladá
financie na splátku nadštandardného vozidla. Navrhovateľka má za to, že skutočnosť, že jej matka má
príjem svojou výškou približne rovnaký aký mal preukázaný odporca, ktorý si ako spoločník spoločností
a zároveň konateľ spoločností sám určuje výšku svojho príjmu, navyše uvedená skutočnosť nijako
nezbavuje zodpovednosti starať sa o jej výživu rovnakým podielom ako jej matka, ktorá dlhodobo jej
výživu zabezpečuje v celosti sama tak, že jej život je plný finančných obmedzení. Navyše súd prvého
stupňa sa danou skutočnosťou vo svojom rozhodnutí dostatočne vyporiadal, keďže v rozhodnutí jasne
uvádza, že súd na danú pôžičku súvisiacu s kúpou motorového vozidla neprihliadal, keďže takéto
výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Konštatovala, že v súčasnosti je mladá žena
s potrebami, ktoré prináležia jej veku, kedy za týchto okolností vôbec nie je možné hovoriť o 500%-
nom náraste výživného. Výživné 155,- € mesačne zodpovedá sume 5,15 € denne, kedy ak by jej matka
prispela rovnakou mierou, pri 10,- € denne by ona vedela pokryť iba svoje iba úplne najzákladnejšie
potreby a jej životná úroveň by bola o 500% nižšia než je životná úroveň odporcu. V konaní bolo zistené,
že odporca preukázateľne financuje viacero domácností, dopraje si drahé značkové oblečenie, chodieva
na dovolenky do zahraničia, pričom ona o uspokojovaní takýchto potrieb nemôže ani snívať. Ak by sa
prijala argumentácia odporcu, tak potom pre objektívnosť veci by bolo potrebné uviesť aj to, o koľko
percent sa od r. 1995 zmenili jej potreby, keďže mala v čase poslednej úpravy výživného v r. 1995 dva



roky. Ak odporca poukazuje na skutočnosť, že na svoju druhú maloletú dcéru S., ktorá takisto  navštevuje
strednú školu je zaviazaný prispievať sumou 116,18 € mesačne uvádza, že výživné na maloletú bolo
určenú v r. 2008, kedy S. ešte strednú školu nenavštevovala, takže navrhovateľka má za to, že argument
odporcu je v jej prospech, pretože ak na školopovinnú sestru súd určil výživné 116,18 € je dôvodný
predpoklad, že po zohľadnení nárastu nákladov na výživu S. v súvislosti s návštevou strednej školy by
bolo výživné určené bezpochyby vyššou sumou, a to nehovoriac o tom, že na rozdiel od S., ktorej otec
zabezpečuje aj vecné plnenia, napríklad kúpil je notebook, navrhovateľke otec platí iba výživné určené v
r. 1995 33,- €. Vzhľadom na uvedené má za to, že konajúci súd náležite zistil všetky skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie vo veci a tieto tiež správne právne vyhodnotil, preto nie je žiaden dôvod ani pre zmenu,
ani pre zrušenie jeho vecne správneho rozhodnutia.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd
sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už
v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd
posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade od 1.9.2009 došlo k zmene pomerov
na strane navrhovateľky, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného v rozsahu ako rozhodol súd prvého
stupňa. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide
o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd po zohľadnení všetkých
relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému záveru ako súd
prvého stupňa, že zvýšené výživné pre navrhovateľku 155,- € mesačne je primerané jej odôvodneným
potrebám, ktorá je študentkou strednej školy - športového gymnázia, čím sa podstatne zvýšili jej
odôvodnené potreby a táto skutočnosť je bez ďalšieho kvalifikovanou, podstatnou a trvalou zmenou
pomerov na jej strane, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Odvolacie námietky odporcu
o 500%-nom zvýšení výživného od predchádzajúcej úpravy, kedy navrhovateľka bola vo veku dvoch
rokov, je takou kvalifikovanou okolnosťou, ktorá odôvodňuje zvýšenie jej odôvodnených potrieb, ktorá je
všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať. Navyše, jej matka uspokojuje všetky
navrhovateľkine odôvodnené potreby kontinuálne, nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou, čím
sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje, pretože rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne aj poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcich



sa pomerov matky navrhovateľky odvolací súd konštatuje berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti
matky navrhovateľky  v rozsahu zodpovedajúcom veku navrhovateľky, že jej podiel na výživnom je
porovnateľný s podielom odporcu na plnení vyživovacej povinnosti a je nepochybné, že práve matka
navrhovateľky dopĺňa zdroj výživy navrhovateľky na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný
rozvoj, nakoľko doposiaľ plnené výživné v sume 33,- € bolo jednoznačne nedostačujúce pre dieťa vo
veku intenzívneho rastu kedy je všeobecne známou skutočnosťou, že jej potreby boli vyššie ako u
dospelého človeka, preto sú bez právneho významu pomery matky navrhovateľky, ktorá sa o ňu osobne
stará a dobrovoľne si voči nej vyživovaciu povinnosť plní spontánne tak, ako postupne vznikali. Konajúci
súd správne zistil príjem odporcu s ohľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva,
jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a v tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, preto pri rozhodovaní o výživnom
je potrebné prihliadnuť aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča, v danom prípade
odporcu, ktorý ako povinný rodič má dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je
schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania
a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálne možnosti riadne si
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia aj vo výroku o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti, aj vo výroku
o vyčíslení dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a pokiaľ sa odporca domáhal splátok dlžného
výživného, odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej
ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrh
účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa
povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný
prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať
ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie povolenia v
splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody
povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného, a to predovšetkým
výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou
so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži, nie je dôvodné povolenie takejto výhody aj
s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené, preto nepovažoval
odvolací súd za dôvodné povoliť odporcovi zaplatenie dlhu na výživnom v splátkach, pretože odporca
zvýšenie výživného mohol očakávať a je nepochybné, že jeho príjmové pomery umožňovali, aby si
vytvoril finančnú rezervu na zaplatenie eventuálneho dlhu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani matka
navrhovateľky pri uspokojovaní jej potrieb nebola zvýhodňovaná splátkami a musela tieto potreby
uspokojovať postupne ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži je vhodné jeho  dlh zaplatiť
naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože predmetné
konanie mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné ho vnímať ako celok, preto nie je možné zohľadniť to, že
navrhovateľka v priebehu konania nadobudla plnoletosť, keďže jej matka návrh na zvýšenie výživného
podala v čase jej maloletosti. Pretože navrhovateľka v čase podania návrhu jej matkou nebola plnoletá,
takéto konanie mohlo byť začaté v súlade s ust. § 81 O.s.p. aj bez návrhu, preto žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/13/2010", "guid": "fe47b083-07e2-413f-9080-9cc3f1667f05:f2159c3e-dda0-4db2-9bee-b7c97268c427", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}