Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/182/2012 z 27. 8. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. augusta 2012, sp. zn. 14CoE/182/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7511211053.1
Krajský súd Košice | 14CoE/182/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7511211053.1 | 2012-08-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83d06eab-31f4-4c7f-a096-b785e28e19a3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7511211053.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/182/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511211053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511211053.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: N. D., nar. X.X.XXXX, E. XXX, o vymoženie 817,87 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 7714/11u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5.6.2012 č. k. 17Er/2826/2011-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Účastníkom   n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Záhradnícka č. 60,  Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.  EX  7714/11u
zamietol.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenská rozhodcovská so sídlom v Bratislave sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol,
že oprávnený svoju hmotnoprávnu aj procesnoprávnu legitimáciu založil na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy č.1,
Bratislava, IČO: 31 320 155 a oprávneným, ktorou postupca postúpil svoju pohľadávku na oprávneného.
Dňa 8.8.2005 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá Zmluva o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu,  na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo
výške 817,87 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. V bode 5
Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej dňa 7.4.2007 sa nachádzala rozhodcovská doložka
úverových zmluvných podmienok, podľa ktorej sa strany dohodli na riešení všetkých sporov medzi nimi
vzniknutých pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Karloveské rameno, Bratislava.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ustanovenia  § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, článku 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že zmluvu o bežnom účte  je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve.  Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má
exekučný súd právo ale aj povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v prípade nesúladu tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Pri preskúmavaní podmienok konania vychádzal z vnútroštátneho práva a prihliadol predovšetkým



na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Uviedol, že
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok,
ktoré spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať. Medzi takéto podmienky patrí aj rozhodcovská doložka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V
predmetnej veci bola rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
používal pri svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv ( § 53 ods. 5 OZ). Súd prvého stupňa
túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže spotrebiteľ sa
v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení a nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej doložky tiež zistil, že táto obmedzovala
právo povinného domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, čím došlo k hrubému nepomeru v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške  40,03 eur s DPH.

Oprávnený uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti ktorú
mu zveril Exekučný poriadok  a poukázal pritom aj na ustanovenie § 35 a § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že v zmysle citovaných
ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť
podkladom na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že exekučný
súd je oprávnený exekučné konanie zastaviť, nemôže však rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať
súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, nakoľko by tým pôsobil
ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní
rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. skúma len
vlastnosti uloženej povinnosti, nie však rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané
plnenie je v rozpore s právnym poriadkom. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES
(C - 40/08) a uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi
v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym
právom v rámci výkonu iných exekučných titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo
neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 52
- 54 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy
považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluva
podľa § 55 OZ. Poznamenal tiež, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008, preto nie je možné aplikovať
ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní. Záverom poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky
zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok
vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť
riešiť spor v rozhodcovskom konaní alebo na všeobecnom súde. Tiež zdôraznil, že oprávnený, resp. jeho
právny predchodca uzavretím rozhodcovskej zmluvy plnil len povinnosť, ktorú im ukladá ustanovenie §
93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tiež poukázal  na rozhodnutie  Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 (priložil k odvolaniu), z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o
spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti  rozhodcovského rozsudku exekučným
súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).  Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská



zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka,
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť
vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie.  Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza
nasledovné:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa  24.3.2011, č. SR
XXXXX/XX, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej rozhodcovskej so sídlom v Bratislave a
to rozhodcom  C.. G. A.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská doložka uvedená v  bode 5 Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej
dňa 7.4.2007, podľa ktorej sa strany dohodli na riešení všetkých sporov medzi nimi vzniknutých
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno, Bratislava. Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške
817,87 eur.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z



nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie
umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak,
ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok  nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc
do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd
nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe zmluvy o bežnom účte dňa 8.8.2005 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinným, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim
sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike
ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých
svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť
práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku
zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že
Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho
dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za postup, ktorý je v súlade so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 5 Dohody o úhrade pohľadávky
v splátkach uzavretej dňa 7.4.2007, podľa ktorej sa strany dohodli na riešení všetkých sporov medzi nimi



vzniknutých pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s. so sídlom Karloveské rameno, 84104 Bratislava, IČO: 35 922 761, DIČ: 2021989717 zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a po vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov, je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako
neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady
93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13
EHS z 5.4.1993 a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.



Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný
v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Podľa znenia ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, totiž banky a pobočky zahraničných
bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1
zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený
bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani
z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 510/2002
Z. z. o platobnom styku, pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z.
oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu neplatného uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský
súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda exekučný titul
nebol vydaný orgánom na to oprávneným. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za nadbytočné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodne preto zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.