Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/101/2012 z 4. 9. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. septembra 2012, sp. zn. 16CoE/101/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7608205477.1
Krajský súd Košice | 16CoE/101/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7608205477.1 | 2012-09-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cf841d0-36d5-42a7-bf50-317174768f69
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7608205477.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608205477
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608205477.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava, so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému: D. C., S.. XX.X.XXXX,
M. Z. XX/X, H., o vymoženie istiny 530,43 euro s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnická 62, pod č.konania Ex 6865/08, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 21.2.2012 sp.zn. 2Er 146/08 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 398,32
euro s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.7.2007 do zaplatenia.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora
vydal dňa 9.5.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr.Rudolfa Krutého na
základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp.zn. SR 7791/07 zo dňa 29.10.2008.

S poukazom na to, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa vyžiadal od
súdneho exekútora a aj oprávneného predloženie zmluvy o úvere. Z jej obsahu zistil, že povinnému
ako dlžníkovi bol poskytnutý úver podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 398,32 €,
ktorý sa zaviazal splácať zvýšený o poplatok vo výške 382,40 €. Poukázal na to, že vo všeobecných
podmienkach bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne za každý deň omeškania z dlžnej
sumy. Konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

S poukazom na ustanovenia §§  45 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj na
ustanovenia § 4 ods. 2 a ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že po
preskúmaní exekučného titulu ako aj zmluvy o úvere dospel k záveru, že ide jednoznačne o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. Skutočnosť, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka považoval za  irelevantnú. Vo vzťahu k Obchodnému zákonníku je zákon o
spotrebiteľských úveroch vo vzťahu lex specialis a jednoznačne je potrebné posudzovať vzťahy medzi
účastníkmi podľa tohto zákona. Vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom,
preto sa na neho aplikujú pre spotrebiteľa výhodnejšie právne predpisy a to aj vo vzťahu k úrokom
z omeškania, ktoré sú dohodnuté nie v zmysle nariadenia č. 87/1995 Z.z. § 3, ktoré ku prvému dňu
omeškania teda 15.7.2007 boli vo výške 8,5 % ročne.



Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, považoval
uvedený úver za poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Ohľadne úroku z omeškania uviedol, že tento
považuje za dôvodný iba do výšky upravenej právnym predpisom a preto úrok z omeškania nad túto
výšku považoval za nevymáhateľný.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní
uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, na ktorých založil zastavujúce uznesenie.
Ohľadne záveru súdu o tom, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uviedol, že poskytuje
úvery klientom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Pripustil, že tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak nie je možné ju považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že
síce poskytuje klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzavretej
podľa Obchodného zákonníka a za takejto situácie nie je náležitosťou zmluvy aj dohoda o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a na
konkrétne náležitosti, ktoré sú v tomto ustanovení príkladmo uvedené a má za to, že z gramatického
a logického výkladu daného ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
aj náležitosti vymenované za slovom najmä, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Keďže predmetom
úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba,
zmluvy o úvere z jeho strany nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úverov pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru, alebo služby - cenu tovaru, alebo služby -
adresu predávajúceho a pod.).

Ohľadne nevymáhateľnosti úrokov z omeškania uviedol, že nepovažuje za správny záver o tom, že
v danom prípade sa jedná o neprimerane vysoké úroky z omeškania. Poukázal na to, že povinný
podpísaním zmluvy vyjadril súhlas s dohodnutými zmluvnými podmienkami okrem iného aj s bodom
6/ všeobecných podmienok upravujúcich dohodnutú výšku úroku z omeškania. Má sankčný charakter
a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky. Dohodnutú výšku úrokov 0,25%
denne nepovažuje za neprimeranú a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku predovšetkým
s poukazom na to, že oprávnený úvery poskytuje z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri
poskytnutí úveru a s ohľadom aj na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Má za to, že ani zo zákona, ani
z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky
úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a to v rozsahu odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi posúdil
podľa obsahu zmluvy a nie podľa jej označenia a v nadväznosti na to z jej obsahu vyvodil aj správne
závery.

Odvolací súd sa zhoduje aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219 ods.
2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie  ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať:

V odvolaní napadnutou skutočnosťou je záver súdu prvého stupňa o tom, že zmluvný vzťah založený
medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie  na základe zmluvy uzavretej
podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka

Podľa ust. § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru, môže byť veriteľom aj predávajúci.



Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z citovaných ustanovení možno vyvodiť záver, že pre posúdenie  vzťahu medzi  účastníkmi  nie je
rozhodujúca označená forma zmluvy, ale samotný jej obsah z hľadiska toho, či tento spĺňa zákonné
podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
uzavretej dňa 13.9.2007 je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi oprávneným a povinným, kde na jednej
strane vystupuje povinný ako fyzická osoba - spotrebiteľ a na druhej strane oprávnený ktorý úver
poskytuje v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Práve tieto skutočnosti vyvolávajú potrebu
zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v tomto vzťahu. Pokiaľ teda samotný obsah zmluvy
napovedá, že táto spĺňa podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spravuje sa táto ustanoveniami
zákona č. 258/2001 Z.z. ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako lex specialis a preto tento má
prednosť pri jeho aplikácii pred Obchodným zákonníkom. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že z obsahu zmluvy o úvere predloženej oprávneným možno vyvodiť záver o tom,
že táto má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a za takejto situácie pokiaľ  neobsahuje náležitosti
uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ zák. č. 258/2001 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Pod písmenom j/ je uvedená zákonná podmienka a to ročná percentuálna
miera nákladov a teda správne postupoval  súd prvého stupňa pokiaľ uzavrel, že pre absenciu tejto
zákonnej podmienky je zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Správny je teda jeho
záver, pokiaľ ponechal v platnosti výkon exekúcie na istinu a v prevyšujúcej časti exekúciu zastavil.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, pokiaľ  ponechal v platnosti exekúciu
aj na úrok z omeškania, avšak iba vo výške zodpovedajúcej právnemu predpisu. Pokiaľ totiž nemožno
na zmluvu medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nemožno na ňu aplikovať
ani právnu úpravu pripúšťajúcu možnosť dohody  úroku z omeškania v inej výške, než akú upravuje
právny predpis.

S poukazom na tieto závery, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ostatným účastníkom odvolacie trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.