Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/78/2012 z 12. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. septembra 2012, sp. zn. 2Co/78/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7609209449.1 Krajský súd Košice | 2Co/78/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7609209449.1 | 2012-09-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b9ed176-6d5c-4329-9ef1-00bf050dc690 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7609209449.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/78/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609209449
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609209449.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne G. X.Ľ., Q.. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, M.. G. H.. J. Š., G.
X., A. XX, proti žalovanému W. Š., Q.. XX.X.XXXX, bytom X., Y. XXX/XX, zast. advokátom H.. S. Y., G.
Y. Q. T., Y. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 7C 145/2009-183 z 18.1.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia 477,37 €, ktorú sumu je povinný zaplatiť advokátke žalobkyne do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. X., obec Krompachy, okres Spišská Nová Ves, k domu
č. súp. 640, postavenom na parc. č. XXXX k parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 979
m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 879 m2 a k parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 210 m2 tak, že
nariadil predaj týchto nehnuteľností v celosti s tým, že výťažok za odpredaj nehnuteľnosti bude rozdelený
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov, teda žalobkyňa 2/3 a žalovaný 1/3 z výťažku. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia advokátkou
spolu vo výške 4.880,73 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť
trovy štátu vo výške 40,-Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/3
k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
žalovaný v rozsahu 1/3. Spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 žalobkyňa nadobudla titulom dedenia na
základe dedičských rozhodnutí sp.zn. D 1578/92 a sp.zn. D 457/97, ďalšími dedičmi boli brat žalobkyne
a jej sestra, ktorí takisto nadobudli po 1/3 k celku. Žalovaný 2/3-inový spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam nadobudol kúpou od súrodencov žalobkyne, keďže však sestra žalobkyne nedodržala
povinnosti vyplývajúce z predkupného práva, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6C
219/2011 bol nahradený prejav vôle Tomáša Šimku, ktorý bol povinný ponúknuť na predaj svoj 1/3-
inový spoluvlastnícky podiel nadobudnutý od Marty Vančišinovej, žalobkyni. Na základe tohto rozsudku
žalobkyňa nadobudla kúpou z 24.1.2006, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V 3041/2005, tento
1/3-inový spoluvlastnícky podiel od žalovaného, v dôsledku čoho sa stala podielovou spoluvlastníčkou
k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu 2/3. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný žalobkyňou
zloženú kúpnu cenu do súdnej úschovy odmietol prevziať, čo vyplynulo z uznesenia Okresného súdu



Spišská Nová Ves sp.zn. 2 Nc 1703/2003. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3C
3/04, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.9.2005, došlo k nahradeniu prejavu vôle žalovaného potrebného
k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobkyňou. Z uvedených rozsudkov mal zistené, že predmetnej žalobe
predchádzala opakovaná snaha žalobkyne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam,
ktoré bolo spojené s veľkými problémami, ktoré spôsoboval opakovane W. Š. (žalovaný v tomto konaní).
Vychádzal zo zistenia, že žalovaný podiel v rozsahu 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol
od brata žalobkyne zákonným spôsobom. Napokon vychádzal zo zistenia, že podľa znaleckého
posudku č. 65/2011 všeobecná hodnota sporných nehnuteľností bola určená vo výške 113.000 €,
že žalobkyňa od roku 1998, kedy nadobudla podiel k predmetným nehnuteľnostiam svoje vlastnícke
právo fakticky nevyužívala, dom bol využívaný na podnikateľské účely rodičov žalovaného, že k
prevodu spoluvlastníckych podielov žalobkyne na žalovaného (ktorý viackrát deklaroval úmysel odkúpiť
spoluvlastnícke podiely od žalobkyne a táto s týmto zámerom súhlasila) nedošlo zavinením žalovaného.

Vychádzajúc z § 142 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 3 ods. 1 OZ a výsledky vykonaného
dokazovania, na návrh žalobkyne so súhlasom žalovaného, zrušil podielové spoluvlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by návrhu v tejto časti
žalobkyni nebolo možné vyhovieť. Po zistení, že reálna deľba sporných nehnuteľností by v danom
prípade nebola účelná ani dobre možná, prihliadajúc na prehlásenie oboch účastníkov, že ani jeden
z nich nemá záujem o prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva a na návrh žalobkyne so
súhlasom žalovaného nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude rozdelený podľa zákonných
spoluvlastníckych podielov. Zdôraznil, že vzhľadom na výsledky dokazovania z ktorých jednoznačne
vyplynulo, že žalovaný prostredníctvom svojich príbuzných nerušene užíval spornú nehnuteľnosť takmer
od roku 1998 bez akejkoľvek náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovanej, by nielen zo zákonného, ale
aj z morálneho hľadiska mal spornú nehnuteľnosť odkúpiť od žalobkyne s tým, aby ju vyplatil cenou podľa
znaleckého posudku. Uvažoval nad alternatívou, že prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
žalovanému, avšak vzhľadom na to, že žalovaný v závere výslovne uviedol, že spornú nehnuteľnosť
nechce a predovšetkým prihliadajúc na faktický stav užívania nehnuteľnosti, ktorý podľa výsledkov
dokazovania využíva otec žalovaného, teda osoba, ktorá nemá žiaden spoluvlastnícky podiel k spornej
nehnuteľnosti, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal ich plnú náhradu.
Zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa opakovane od
roku 2001 súdnou cestou a preukázateľne aj mimosúdnou cestou pokúšala o vyporiadanie spornej
nehnuteľnosti, pričom k úplnému vyporiadaniu nedošlo vinou žalovaného, ktorý akékoľvek jej návrhy a
pokusy uzavrieť kúpnu zmluvu v závere zamietol konštatovaním, že nemá peniaze, teda jej nezostávalo
nič iné ako domáhať sa svojho práva predmetnou žalobou, preto považoval za spravodlivé, aby žalobkyni
bola priznaná plná náhrada trov konania. Preto jej priznal náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 720 €, znalečného 250 € a trov právneho zastúpenia vo výške 3.910,73
€ za 7 úkonov po 469,74 € (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie žaloby, účasť na
pojednávaniach 28.4.2010, 12.5.2010, 25.8.2011,14.11.2011,19.12.2011) paušálna náhrada 2 x 6,95 €,
2 x 7,21 €, 3 x 7,41 €, náhrada cestovného právnej zástupkyne na pojednávanie pred súdom prvého
stupňa pri použití osobného motorového vozidla vo výške 205,46 € (účasť na piatich pojednávaniach),
náhradu za stratu času stráveného cestou do miesta pojednávania a späť pri 5 pracovných cestách vo
výške 366,54 €.

Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré neboli uhradené
z preddavku hradeného žalobkyňou, t.j. 40 €, ktoré boli uhradené z finančných prostriedkov štátu.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.,
nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že k vyporiadaniu spornej nehnuteľnosti došlo jeho vinou,
pretože postoj žalobkyne bol zmätočný napriek tomu, že ešte v podaní zo dňa 2.5.2011 navrhovala
dve alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že buď odkúpi spoluvlastnícky podiel
od neho alebo odpredá mu svoj spoluvlastnícky podiel. Neskôr v konaní sa vyjadrila, že nesúhlasí s



tým, aby jej bol jeho spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Bol toho názoru, že
súd nevychádzal z dôsledného posúdenia všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o trovách.
Nie je pravdou, že by sa vyhýbal súdnemu konaniu, nachádzal sa v cudzine a nevidí dôvod, prečo
by mal znášať trovy konania žalovanej v plnej výške, keďže zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je v záujme oboch účastníkov. Poukázal na to, že hodnotu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo možné pred pribratím súdneho
znalca do konania ustáliť aj dohodou. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobkyne listom z
24.11.2011 súhlasila s vyplatením čiastky 20.000 € za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Zdôrazňoval,
že súdny znalec bol pribratý do konania na návrh žalobkyne, preto mu nemožno pričítať na ťarchu,
že čakal na výsledky znaleckého dokazovania. Za nesprávny považoval výrok súdu, ktorým nariadil
odpredaj nehnuteľností, poukazujúc na svoju výpoveď pred súdom prvého stupňa na pojednávaní
dňa 19.12.2011. Mal za to, že súd mal v tomto prípade prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne
do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu 20.000 €, keďže žalobkyňa s týmto finančným
vyrovnaním súhlasila a o trovách mal rozhodnúť bez ohľadu na jeho vôľu ich uhradiť. Nepovažoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania za správne poukazujúc na to, že
súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý žalobkyňou. V
tomto smere poukazoval na ustálenú súdnu judikatúru v súvislosti s použitím ust. § 150 O.s.p. v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa
v žalobnom návrhu ocenila nehnuteľnosť na sumu 40.000 €. Žalobným petitom sa domáhala, aby
bola zaviazaná zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel 12.000 € alebo alternatívne, aby
on bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel 24.000 €. Predmetná nehnuteľnosť
bola v znaleckom posudku ohodnotená na sumu 113.000 €, pričom súd nariadil jej predaj, teda nie
je možné hovoriť o úspechu žalobkyne v spore. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol zaviazaný na náhradu trov znalečného napriek tomu, že práve žalobkyňa požiadala súd o
ustanovenie znalca za účelom ocenenia nehnuteľností. Jeho opatrovník takýto návrh nepodal. Bol toho
názoru, že znalecké dokazovanie bolo nariadené predčasne, išlo o neúčelný a nehospodárny krok v
konaní. Trval na tom, že bol v písomnom kontakte so žalobkyňou, nenamietal hodnotu nehnuteľností
ako ich ocenila v návrhu, práve naopak, prebiehali medzi nimi rokovania o mimosúdnom vyporiadaní
z hodnoty nehnuteľnosti 30.000 €. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala priznania náhrady trov
konania, ktoré neboli potrebné na účelné uplatňovanie ani bránenie práva. Tvrdenia žalobkyne, ktoré
súd pri rozhodovaní zohľadnil o tom, že sa od roku 2001 súdnou a mimosúdnou cestou pokúšala o
vyporiadanie spornej nehnuteľnosti, považoval za irelevantné. Pripustil, že medzi ním a žalobkyňou
prebehlo niekoľko súdnych konaní ohľadom vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti, avšak v týchto
konaniach bolo riadne rozhodnuté aj o trovách konania účastníkov, preto nevidí dôvod, prečo by sa mali
vtedy posudzované okolnosti zohľadniť opätovne v tomto konaní. Nesúhlasil ani so stanovením odmeny
za jeden úkon právnej pomoci, ktorý bol vyčíslený z tarifnej hodnoty 30.000 €, hoci to nie je hodnota
jej vyporiadavacieho podielu, na ktorej postavila svoj žalobný návrh. Za nepravdivé považoval tvrdenia
žalobkyne o tom, že nemala možnosť nehnuteľnosť užívať, pretože nejavila záujem o nehnuteľnosť, o
vec sa staral iba on a bez potrebných opatrení na ochranu nehnuteľností z jeho strany by bol objekt
rozobratý neznámymi osobami. Žalovaná nemala výhrady voči tomu ako nakladá s nehnuteľnosťou ani
neiniciovala rokovanie, kde by predniesla návrhy na iné užívanie spoločnej veci.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za
nepodložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a v konečnom dôsledku za nedôvodné. So všetkými
tvrdeniami prezentovanými navrhovateľkou (správne žalovaným) v odvolaní sa už prvostupňový súd
riadne vyporiadal a zohľadnil ich pri vynášaní rozsudku, ktorý je na tomto základe vecne správny a
s týmto sa v plnom rozsahu stotožňuje. Považuje za spravodlivé, aby jej bola priznaná náhrada trov
konania z dôvodov správania sa žalovaného, ktorý akékoľvek jej návrhy a pokusy uzavrieť kúpnu
zmluvu v závere zamietol. Poukázala na to, že pred podaním návrhu na začatie konania oslovila
žalovaného, pripravila zmluvy schopné vkladu do katastra, ale žalovaný ich opakovane odmietol
podpísať. Poukazovala na všetky predošlé súdne konania z ktorých vyplynulo, že odporca v minulosti
neposkytol súčinnosť ani pri splatení kúpnej ceny. Komplikoval akékoľvek konanie, dokonca si odmietal
vybrať peniaze zo súdnej úschovy. Zdôrazňovala, že návrh na začatie konania bola nútená podať z
dôvodu, že mimosúdna dohoda bola zo strany žalovaného opakovane zmarená z čoho vyplýva, že práve
žalovaný zavdal tento súdny spor. Ďalej poukazovala na to, že po podaní žaloby na začatie konania
žalovaný účelovo nepreberal zásielky. Zvolil si síce právneho zástupcu, ktorý mimo konania komunikoval
s ňou, resp. s jej právnou zástupkyňou, ale súdu svoju plnú moc neoznámil, preto konajúci súd bol



nútený žalovanému ustanoviť opatrovníka. Ďalej poukazovala na to, že počas konania ju žalovaný
zavádzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Opakovane uvádzal, že nehnuteľnosť chce kúpiť
a nabádal ju, aby zobrala žalobu späť, ale ako je zrejmé, ku kúpe nehnuteľnosti nedošlo. Opätovne
poukazovala na správanie sa žalovaného z ktorého vyplynulo, že v apríli 2011 navrhol, že odkúpi od
nej nehnuteľnosť za 20.000 € s čím súhlasila, o uvedenom predložila aj súdu prvého stupňa dôkaz,
písomný návrh vypracovaný H.. Y. na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak
potom, čo predložila žalovanému odpoveď, že súhlasí s týmto postupom, žalovaný sa už neozval.
Opätovne v júli 2011 žalovaný deklaroval úmysel odkúpiť od nej 2/3-inový podiel za 20.000 €, preto jej
právna zástupkyňa opätovne pripravila aj kúpne zmluvy. Keď však malo dôjsť k podpisu týchto zmlúv,
žalovaný oznámil, že k týmto nepristupuje bez udania dôvodu. Podľa jej názoru len kvôli správaniu
sa žalovaného muselo byť nariadené aj znalecké dokazovanie. Zdôraznila, že odpredaj nehnuteľností
bol súdom nariadený potom, čo žalovaný opakovane na ostatnom pojednávaní vo veci uviedol, že
o nehnuteľnosť nemá záujem. Napokon poukázala na to, že neochota žalovaného dohodnúť sa v
konečnom dôsledku sa premietla aj do dĺžky súdneho konania, že žalovaný užíval a užíva ako jediný aj
so svojou rodinou nehnuteľnosť na podnikateľské účely asi od roku 1998. Od predmetnej nehnuteľnosti
nemala ani kľúče a nemala ani prístup do domu. Z uvedených dôvodov nemala inú možnosť ako trvať
na podanom návrhu už aj vzhľadom na to, aké doterajšie trovy jej vznikli len v dôsledku správania sa
žalovaného, pričom všetky jeho prejavy smerovali k tomu, že chce nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva, napriek tomu však konal v zásade opačne, inak by predaj nehnuteľností nikdy nemusel byť
nariadený. Pre prípad, pokiaľ by súd mal za to, že nebola vo veci plne úspešná, i keď bola toho názoru,
že vo veci mala plný úspech, poukázala na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na dobu trvania konania,
množstvo právnych úkonov, ktoré bolo potrebné vykonať a v neposlednom rade vzhľadom na správanie
sa žalovaného mala za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by jej predmetné trovy konania
neboli priznané v plnej výške. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 469,74 € +
paušálnu náhradu 7,63 €.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a k
odvolacím námietkam dodáva :

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a výkon na vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie sa
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníkom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že
medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa
vlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z cit. § 142 ods. 1 OZ vyplývajú
tri spôsoby zrušenia a vyporiadavania podielového spoluvlastníctva. Prvý spôsob - reálne rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva
je reálne deliteľný.

Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúci do úvahy v prípade,
že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce.



Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pred podaním predmetnej žaloby vyzvala žalovaného na uzavretie
mimosúdnej dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na ktorú žalovaný
nereagoval tak, aby mohla mať dôvodné za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou
je reálne. Z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že žalovaný síce deklaroval úmysel odkúpiť od žalobkyne
jej podiel. Žalobkyňa v konaní preukázala, že viackrát pripravila písomné podklady pre odpredaj
spoluvlastníckeho podielu žalovanému, avšak k uzavretiu zmluvy nikdy nedošlo, keďže žalovaný k
podpisu zmluvy nepristúpil. Vzhľadom na existenciu súdnych sporov, ktoré predchádzali tomuto konaniu
a z postojov účastníkov v konaní je zrejmé, že nemali záujem na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu,
ale o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nedohodli, preto aj odvolací súd považuje
žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanú žalobkyňou za dôvodne
podanú.

Z cit. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd je viazaný pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva
zásadami, ktoré z tohto ustanovenia vyplývajú, t.zn., že pokiaľ ide o nehnuteľnosti reálne deliteľné,
je potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou, iba v prípade nemožnosti reálnej
deľby prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadavania, a to prikázanie celej nehnuteľnosti jednému zo
spoluvlastníkov a iba v prípade, že ani jeden z nich nehnuteľnosť nechce užívať, prichádza do úvahy
tretia alternatíva odpredaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa pôvodne navrhovala prikázať celú
nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, alternatívne do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby
druhému z účastníkov bola vyplatená náhrada jeho podielu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalovaný deklaroval svoj záujem o prikázanie celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, avšak
k uzavretiu zmluvy, ktorou by žalovaný odkúpil od žalobkyne jej podiel, nikdy nedošlo.

Na ostatnom pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosť bude prikázaná do
výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej hodnotu podielu podľa znaleckého posudku
alebo nech prikáže spornú nehnuteľnosť odpredať. Deklarovala aj ochotu uzavrieť dohodu a odpredať
žalovanému jeho podiel.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že u žalobkyne došlo k zmene žalobného petitu a žalobkyňa jednoznačným
spôsobom deklarovala zmenu stanoviska k otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vyjadrila
svoje stanovisko, že vzhľadom na správanie sa žalovaného vzhľadom na to, že celé roky nehnuteľnosť
užíval iba žalovaný, nemá záujem na tom, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva.
Z hľadiska procesného tento prednes zástupkyne žalobkyne je potrebné hodnotiť ako zmenu žalobného
petitu.

Zo stanoviska žalovaného vyjadreného na ostatnom pojednávaní vyplýva, že žalovaný dom nikdy
fyzicky neužíval, že vzhľadom na závery znaleckého posudku už o dom nemá záujem, ale opätovne
tvrdil, že za 20.000 €, pokiaľ by za toľko mal kúpiť svoj podiel od žalobkyne, tak by s tým súhlasil.
Na záver však právna zástupkyňa žalovaného výslovne uviedla, že navrhuje, aby súd po zrušení
podielového spoluvlastníctva nariadil odpredaj spornej nehnuteľnosti a žiadal nepriznať náhradu trov
konania žalobkyni.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že ani
jeden z účastníkov nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a že so súhlasom
oboch účastníkov nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok bude rozdelený podľa ich zákonných
spoluvlastníckych podielov, považuje za správny, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu.



Vzhľadom na to, že zástupkyňa žalovaného v záverečnom prednese výslovne uviedla, že žiada,
aby vyporiadané podielové spoluvlastníctvo bolo tak, že nehnuteľnosť bude odpredaná, čím jasne
jednoznačným spôsobom bol deklarovaný postoj žalovaného, že nemá záujem na prikázanie predmetnej
nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, nemožno považovať za dôvodnú námietku žalovaného
uvedenú v odvolaní, podľa ktorej súd prvého stupňa mal prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne do
jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu 20.000 €.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa na poslednom pojednávaní
zmenila žalobný petit, nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného uvádzaným v odvolaní, že žalobkyňa
v konaní nemala plný úspech. Na ostatnom pojednávaní totiž žalobkyňa zmenil žalobný petit a domáhala
sa buď prikázania predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného alebo predaja
nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že pôvodným návrhom sa domáhala prikázania nehnuteľnosti buď
do jej výlučného vlastníctva alebo do výlučného vlastníctva žalovaného, vzhľadom na zmenu žalobného
petitu, nemá vplyv na správnosť záveru súdu prvého stupňa o úspechu žalobkyne v spore.

Žalovaný v odvolaní síce poukazuje na použitie ust. § 150 O.s.p., avšak v odvolaní neuvádza žiadne
skutočnosti ktorými odôvodňuje osobitosť prípadu pre nepriznanie náhrady trov konania. Naopak v
odvolaní poukazuje iba na skutočnosť, že podľa jeho názoru žalobkyňa v konaní nebola plne úspešná,
preto neprichádza do úvahy použitie § 142 ods. 1 O.s.p.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, podľa ktorej trovy konania vzniknuté
žalobkyni v konaní v súvislosti so zaplatením preddavku na trovy znaleckého dokazovania sú trovami
neúčelnými, preto žalobkyni táto náhrada nemala byť priznaná, pretože v čase, keď žalobkyňa podala
návrh na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, žalovaný bol zastúpený opatrovníkom, Mestom
Krompachy, preto bolo aj v záujme žalovaného, aby bola zistená objektívnym spôsobom trhová hodnota
nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Nič na tomto
závere nemení tvrdenie žalovaného, že nenamietal hodnotu nehnuteľnosti, pretože pred súdom prvého
stupňa sa k hodnote nehnuteľnosti vyjadroval až potom, čo bol podaný znalecký posudok.

Napokon za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnosti vyčíslenia
tarifnej hodnoty jedného úkonu. Vzhľadom na to, že znaleckým posudkom bola určená všeobecná
hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto konania čiastkou 113.000 €, teda hodnota 1/3-
inového podielu predstavuje čiastku 37.666,66 €, preto pokiaľ pri výpočte náhrady trov konania súd
vychádzal z tarifnej hodnoty 30.000 € (keďže si ho tak vyčíslila zástupkyňa žalobkyne, i keď mohla
vyčísľovať trovy zo skutočnej výšky, t.j. 37.666 €) bol správny.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal účastník, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, v danom prípade žalobkyňa. Keďže táto si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcich z odmeny advokáta za jednej úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu)
vo výške 469,74 € + paušálnu náhradu, odvolací súd majúc za to, že takto vyčíslená náhrada za jeden
úkon právnej pomoci je správna, zaviazal žalovaného na náhradu trov v celkovej výške 477,37 €, ktorú
sumu je žalovaný v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet advokátky žalobkyne do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.



Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.