Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/489/2012 z 27. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. novembra 2012, sp. zn. 8CoP/489/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611206475.2 Krajský súd Košice | 8CoP/489/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611206475.2 | 2012-11-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03c530e1-e132-4204-8387-5e2bdeca5450 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611206475.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/489/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611206475.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
H. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracoviskom v Levoči dieťaťa rodičov B. Č. nar. X.X.XXXX bývajúcej
v J. na S. ul. č. XX a H. Č. nar. X.X.XXXX bývajúceho v W. Ľ. v časti V. č. XXX t.č. na neznámom
mieste zastúpeného Z. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v W. Ľ. v časti V. č. XXX v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému H. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo 6.3.2012 č.k. 16P/122/2011-59 a o odvolaní opatrovníčky otca proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo 4.1.2012 č.k. 16P/122/2011-50 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od otca pre mal. H. Č. nar. XX.X.XXXX tak,
že otec je povinný prispievať matke na jeho výživu minimálne zákonné výživné vo výške 30% zo sumy
životného minima pre neplnoleté dieťa od 5.5.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 255,48 Eur od 5.5.2011 do
29.2.2012 je otec povinný zaplatiť matke mal. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d m i e t a odvolanie opatrovníčky otca proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
4.1.2012 č.k. 16P/122/2011-50.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená a povinná zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, zaviazal otca
prispievať matke na jeho výživu 40 Eur mesačne od 5.5.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zamietol
návrh v prevyšujúcej časti. Dlžné výživné 360 Eur od 5.5.2011 do 29.2.2012 zaviazal otca zaplatiť matke
maloletého do 30.4.2012 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu. Napadnutým uznesením ustanovil otcovi za opatrovníčku na zastupovanie v predmetnom
konaní jeho manželku Z. Č., pretože sa zdržiava na neznámom mieste.

Rozhodol tak na základe návrhu matky z 5.5.2011, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej
starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť otca voči nemu 100 Eur mesačne od 15.9.2010, pretože
nežijú v spoločnej domácnosti a otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Z výpovede matky zistil, že
býva v mestskom dvojizbovom byte s jej troma mal. deťmi, mal. H., mal. U. Č. nar. XX.X.XXXX a mal.
W. B. nar. XX.X.XXXX. Je na rodičovskej dovolenke s maloletým H., ktorý je zdravý, kupuje mu plienky
za 15 až 20 Eur mesačne, mlieko a oblečenie. V roku 2011 poberala rodičovský príspevok 190,10 Eur
mesačne a od 1.1.2012 poberá rodičovský príspevok 194,70 Eur, prídavky na deti a dávku v hmotnej
núdzi 13,50 Eur mesačne. Otec navštevuje maloletého raz za mesiac, no neposkytuje mu žiadne vecné



ani finančné plnenia. Z výpovede otca zistil, že je nezamestnaný, ale nie je evidovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny a nepoberá žiadne sociálne dávky. Vlastní osobné motorové vozidlo Hyundai
Coupe ročník 1996, je ženatý a okrem mal. H. má s manželkou ďalších 5 detí. Jeho manželka je na
materskej dovolenke. Priznal, že neoficiálne brigádoval od roku 2010 do mája 2011 a zarobil približne
300 Eur mesačne. Spláca pôžičku po 38 Eur mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zistil, že otec bol 3.8.2011 vyradený z ich evidencie, pretože sa k nim nedostavil. V žiadostiach o dávku
v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a prídavky na deti je u nich posudzovaný spoločne s manželkou,
ktorá poberá dávky v rozsahu 190,10 Eur a prídavky na deti 88,04 Eur mesačne. Zo správy Sociálnej
poisťovne zistil, že otec nie je poberateľom nemocenských dávok, ani dávok v nezamestnanosti. Z
oznámenia Správy katastra W. I. zistil, že otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v ich obvode. Zo
správy ODI W.T. zistil, že otec je vedený ako vlastník osobného motorového vozidla zn. Hyundai Coupe.
Zistený skutkový stav posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1
Zákona o rodine, § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 194/2011 Z.z. a skonštatoval,
že boli splnené podmienky pre určenie výživného, pretože rodičia maloletého spolu nebývajú a otec
neprispieva na výživu maloletého. Konštatoval, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého
40 Eur mesačne, pretože je predpoklad, že aj v súčasnosti brigádne pracuje s príjmom 300 Eur mesačne.
Pri určení rozsahu výživného prihliadol aj na to, že otec vlastní osobné motorové vozidlo, ktorého
údržba a prevádzka tiež vyžaduje určité finančné prostriedky, a že má vyživovaciu povinnosť k ďalším 5
maloletým deťom. Pretože nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali určiť
výživné spätne pred dňom začatia konania, zamietol návrh matky na určenie výživného od 15.9.2010
do 4.5.2011. Dlžné výživné od 5.5.2011 do 29.2.2012 vyčíslil na 394,87 Eur ako súčet alikvotnej časti
nezaplateného výživného za máj 2011 a násobku určeného výživného 9 mesiacmi, ktoré ho zaviazal
zaplatiť matke maloletého do 30.4.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti výroku o určení výživného a o dlhu na výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie opatrovníčka
otca s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu mal. H. minimálne
zákonné výživné, pretože nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať viac. Poukázala na ich
zlú finančnú situáciu, a na to, že otec maloletého je nezamestnaný, v dôsledku čoho museli predať auto,
aby mali na najzákladnejšie životné potreby. Poznamenala, že okrem splátok pôžičky, ktoré otec uviedol
vo svojej výpovedi majú aj iné výdavky, napríklad za vodu, elektriku a pod. Namietala, že neboli splnené
podmienky, aby bola otcovi ustanovená za opatrovníčku, pretože otec nebýva na neznámom mieste.
Stále s ňou žije na adrese V. č. XXX, aj keď je prihlásený k trvalému pobytu na adrese V. č. XXX.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne
správne.

Výroky rozsudku o zverení mal. H. do osobnej starostlivosti matky a o zamietnutí návrhu na určenie
výživného od 15.9.2010 do 4.5.2011 neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 220 O.s.p., súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.



Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa odseku 4, pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 tohto
zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1.7.2010, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,61 eura mesačne, ak ide o
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1.7.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne určil
počiatok vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu, ale nesprávne určil jeho rozsah, pretože
dostatočne nezohľadnil jeho ďalšie 4 vyživovacie povinnosti voči mal. deťom, ani jeho vyživovaciu
povinnosť voči manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Aj keď odôvodnené potreby mal. H. sú
nepochybne podstatne vyššie ako minimálne zákonné výživné, ktoré v súčasnosti predstavuje 26,65
Eur, odvolací súd nemohol potvrdiť rozsudok vo výroku o určení výživného na 40 Eur mesačne, pretože
odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre
určenie rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinného,
t.j. otca, ktoré mu neumožňujú prispievať na výživu mal. H. 40 Eur mesačne aj keby zarábal 300 Eur
mesačne, pretože by mu po jeho zaplatení ostalo na výživu jeho 4 maloletých detí, seba a manželky
len 260 Eur mesačne. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nevychádzal z tvrdenia otca, že
má okrem mal. H. ďalších 5 mal. detí, pretože zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva,
že jeho manželka poberá prídavky na deti len v rozsahu zodpovedajúcom 4 deťom. Aj keď určenie
minimálneho zákonného výživného prichádza spravidla do úvahy v prípadoch, keď povinný rodič nie
je z objektívnych dôvodov zamestnaný, v preskúmanom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo možné určiť vyššie ako minimálne zákonné výživné napriek domnienke, že otec brigádne pracuje
za 300 Eur mesačne, pretože otec má okrem mal. H. ďalšie 4 mal. deti a manželku, voči ktorej má tiež
vyživovaciu povinnosť a keby na každého z nich prispieval rovnako po 40 Eur mesačne (t.j. celkovo 200
Eur mesačne), neostalo by mu dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich nevyhnutných
potrieb na bývanie, stravu, cestovné a pod. Pretože odvolací súd zmenil rozsah určeného výživného
na minimálne zákonné výživné, ktoré bolo 25,38 Eur od 5.5.2011 do 30.6.2011 a 26 Eur od 1.7.2011
do 30.6.2012, bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré predstavuje 255,48 Eur, t.j. súčet
47,48 Eur za obdobie od 5.5.2011 do 30.6.2011 (25,38 Eur za jún 2011 plus 22,10 Eur ako alikvotná



časť výživného za 27 dní mája 2011) a 208 Eur za obdobie od 1.7.2011 do 29.2.2012 (8 mesiacov krát
26 Eur). Odvolací súd uložil otcovi zaplatiť takto vyčíslené dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože vzhľadom k pomerom otca, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je
určenie výživného pre maloleté dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že ide o
výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Určenie svojej vyživovacej
povinnosti mohol otec očakávať od začatia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti z jeho príjmu. Odvolací
súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri
uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať
postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje
lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého. Pretože pomery otca nenasvedčujú, že
by aktuálne disponoval úsporami vo výške dlhu na výživnom, odvolací súd predĺžil lehotu splatnosti dlhu
na výživnom na 30 dní, aby nebol v 3 dňovej zákonnej lehote tlačený k uzavretiu nevýhodnej pôžičky
s vysokými úrokmi, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť prispievať na výživu jeho detí v
určenom rozsahu. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ už otec dlh na výživnom zaplatil, je ustanovenie o
lehote, v ktorej má dlh zaplatiť, bezpredmetné. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok podľa § 220 O.s.p. tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Z obsahu odvolania opatrovníčky otca vyplýva, že podala odvolanie aj proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo 4.1.2012 č.k. 16P/122/2011-50, ktorým bola otcovi ustanovená za opatrovníčku
na zastupovanie v predmetnom konaní, pretože sa zdržiava na neznámom mieste.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 204 ods. 2 O.s.p. odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia

V tejto veci nejde o situáciu podľa § 204 ods. 2 O.s.p., preto bolo potrebné skúmať, či bola dodržaná
15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. sa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec
lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň (§ 57 O.s.p.).

V zmysle § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Pri skúmaní podmienok odvolacieho konania (§ 103 O.s.p. v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p.) bolo z údajov na
doručenke nepochybne zistené, že uznesenie, proti ktorému bolo podané odvolanie, bolo opatrovníčke
doručené 20.1.2012. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania jej začala plynúť na základe vyššie
citovaného zákonného ustanovenia 21.1.2012 a uplynula 6.2.2012 (pondelok). Pretože opatrovateľka
otca podala odvolanie na pošte až 26.3.2012, teda po uplynutí zákonom určenej lehoty, odvolací súd ho
ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol bez preskúmania vecnej správnosti
napadnutého uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že rozsah minimálneho zákonného výživného sa každý rok mení k 1.7. podľa výšky
životného minima, v súčasnosti (t.j. až do 30.6.2013) je otec povinný prispievať mal. H. 26,65 Eur, pretože
podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov



v znení účinnom od 1.7.2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o
nezaopatrené dieťa podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.