Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/123/2012 z 20. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. septembra 2012, sp. zn. 6Co/123/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611207289.1 Krajský súd Košice | 6Co/123/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611207289.1 | 2012-09-20 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-220 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16fa668f-2aba-402f-80ce-54d2903ddef1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611207289.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/123/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207289
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611207289.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy P. L. Q., T. X, zast. opatrovníkom JUDr.
Ľubomírom Ďuríčkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zast.
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie
584,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.
k. 2C/19/2012-64 zo dňa 28.3.2012

r o z h o d o l :

M e n í napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 € a tieto
zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu Tomáš Kušnír, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd konanie o zaplatenie 584,63 € zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 54,71 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol, že žalobca má právo
na vrátenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 28,37 € prostredníctvom príslušného Daňového úradu
Bratislava.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. potom, čo žalobca zobral návrh v celom
rozsahu späť podaním zo dňa 15.12.2011 bez uvedenia dôvodu.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov konania vo výške 54,71 € za 1 úkon právnej pomoci - prevzatie a prípravu zastúpenia
38,19 € a režijný paušál 7,41 €, vrátane 20 % DPH vo výške 9,12 €, spolu vo výške 54,71 € a na ich
náhradu zaviazal žalobcu.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania vedľajšieho účastníka vychádzal zo skutočnosti, že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým
pojednávaním, z čoho vyplýva, že žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného nemali možnosť
podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. účinne nesúhlasiť s takýmto späťvzatím. Nemožno však opomenúť,
že k späťvzatiu návrhu došlo potom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník. Po vstupe vedľajšieho
účastníka si žalobca uvedomil, že žalovanému bude poskytnuté kvalifikované právne poradenstvo zo
strany vedľajšieho účastníka, a pohľadávka žalobcu by bola s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnená



ako pohľadávka premlčaná. V danom prípade žalobca vzal návrh späť, ktorým uplatňoval premlčanú
pohľadávku, a vznikla mu preto povinnosť znášať trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní
na strane žalovaného.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal
odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o
trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva vedľajším účastníkom. Napriek tomu,
že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho
konania, necháva sa právne zastúpiť, čím dochádza k navyšovaniu trov konania. V danom prípade
možno konštatovať, že právne zastúpenie združenia je nadbytočné, nehospodárne a neplní svoj účel.
Združenie s danou vecou vôbec nie je oboznámené a súdnych konaní sa nezúčastňuje. Skutočnosť,
že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej
republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v
týchto sporoch samo zastupuje, je dôkazom, že právne zastúpenie v tomto prípade je špekulatívne.
Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 € vrátane DPH.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok potvrdiť. Uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 32,06 €. Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad je nenáležitá. Žalobca
celoplošne pri podávaní žalôb ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva žaloby
v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania, vznesených vedľajším účastníkom,
ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích
lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté 10-ročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve
nie je možné akceptovať. Je namieste otázka, prečo žalobca ako súčasť silnej nadnárodnej siete,
ktorý zamestnáva 210 zamestnancov, nemá vlastné právne oddelenie. Žalobca je dobre informovaný o
vstupoch vedľajšieho účastníka do konaní, preto často ani nevyčká na vyjadrenie vedľajšieho účastníka
a podáva masívne späťvzatia množstva vecí (radovo v stovkách až tisícoch). Vedľajší účastník môže
preukázať, že v množstve súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia
vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Vedľajší
účastník môže preukázať prípady, kde tento konkrétny žalobca vzal späť žalobu po vyhlásení rozsudku,
v ktorom bol úspešný, dokonca paradoxne aj potom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
Ukazuje sa, že samotný vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa
je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej
únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. O odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj
novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák. č. 332/2011
Z.z.. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k tomuto novelizovanému zákonu. Ak by
nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo
znemožnenie reálnej ochrany spotrebiteľov týmto združením na súdoch. Účelnosť trov, vynaložených
na právnu pomoc, možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. V tejto súvislosti poukázal
na viacero nálezov Ústavného súdu SR. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne
právo na náhradu trov konania, nie je sporná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010
5 Cd 81/2010, komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku, ktoré vo vyjadrení aj uviedol a viacero
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade
s názorom vysloveným v jeho vyjadrení. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie
nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže
poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti
dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach
začína dostávať do postavenia, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok,
súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotný spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa podaním JUDr. Ladislava
Mikluša, advokáta zo dňa 6.6.2012, ktorým v zmysle ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. oznámil vstup do konania
na strane žalovaného - Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom. Súčasne pripojil plnú



moc udelené Občianskym združením OZ právna pomoc spotrebiteľom advokátovi JUDr. Ladislavovi
Miklušovi.

Keďže k oznámeniu o vstupe do konania vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia OZ právna
pomoc spotrebiteľom došlo až podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 8.6.2012, teda až potom,
ako uznesenie č.k. 2C/19/2012-64 zo dňa 28.3.2012 vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené,
nadobudlo právoplatnosť (keďže tento výrok nebol napadnutý odvolaním), odvolací súd s týmto
vedľajším účastníkom na strane žalovaného nekonal. Zo znenia ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. totiž
vyplýva, že vedľajší účastník môže vstúpiť do prebiehajúceho konania, nie však do konania, ktoré už
bolo právoplatne zastavené.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p., t.j. preskúmal
uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa vec právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho
účastníka aplikoval ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. Pre aplikáciu ust. § 146 ods.1 písm.c/, § 146 ods.2
veta druhá a § 150 ods.1 O.s.p. totiž neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie § 146 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o
náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu
trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov
právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov
povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka
zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného
hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne
platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrh
je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania
odporca.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, že účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

K prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo pre správanie sa žalovaného a žalobca
dôvod späťvzatia žaloby ani neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovaný svojim správaním
po podaní žaloby zapríčinil stav, kedy žalobca bol nútený zobrať žalobu späť, teda zastavenie konania



nezavinil. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcu a z obsahu spisu nie je
preukázané, žeby na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa žalovaného (zaplatenie pohľadávky)
a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám žalobca. Keďže otázka zavinenia zastavenia konania sa
skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom prípade zastavenie konania
zavinil žalobca, preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vzniklo žalovanému, ale aj vedľajšiemu
účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. V prejednávanom prípade
nebol daný žiaden dôvod ani pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za
prevzatie a prípravu zastúpenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení
(ďalej len vyhláška) vo výške 38,18 € a režijný paušál 7,41 €, čo spolu vrátane 20 % DPH vo výške
9,12 € činí 54,71 €.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho
účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z dôvodu, že úkon právnej pomoci nebol
nevyhnutný pre účelné bránenie práva žalovaného.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. § 146 ods.2 veta prvá
O.s.p. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy
vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47
Ústavy, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania
advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti,
ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na
posúdenie veci samej.

Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní
pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa dňa 10.6.2011 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý
uznesením č.k. 1Ro 104/2011-49 zo dňa 22.11.2011 zrušil podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p., nakoľko
ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému. Podaním zo dňa 2.12.2011, doručeným
prvostupňovému súdu dňa 6.12.2011, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania a pripojil plnú moc
pre JUDr. Ambróza Motyku, advokáta. Žalobcovi bol vstup vedľajšieho účastníka do konania oznámený
dňa 13.12.2011, ako vyplýva z doručenky na č.l. 52 spisu. Podaním zo dňa 15.12.2011, doručeným
prvostupňovému súdu dňa 21.12.2011, žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Súd prvého
stupňa podanie, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby, doručil vedľajšiemu účastníkovi dňa 24.2.2012, o čom
svedčí doručenka na č.l. 59 spisu. Následne na to podaním zo dňa 29.2.2012, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 5.3.2012, vedľajší účastník podáva vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že nemá námietky
k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný nedôvodne ako premlčaný. Uplatnil trovy konania vo výške 54,71
€. Následne na to napadnutým uznesením rozhodol súd prvého stupňa.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku procesných
úkonov vedľajšieho účastníka, konkrétne ním vznesenej námietky premlčania. Z obsahu spisu totiž



vyplýva, že žalobca síce zobral žalobu späť potom ako vstúpil do konania vedľajší účastník a potom ako
táto skutočnosť mu bola oznámená, k späťvzatiu žaloby však došlo na základe vlastného rozhodnutia
žalobcu, bez uvedenia dôvodu. Nemožno preto uzavrieť, že dôvodom späťvzatia žaloby bol práve vstup
vedľajšieho účastníka do konania. Nemožno preto ani uzavrieť, žeby vedľajší účastník účelne bránil
práva žalovaného, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo ani v dôsledku procesnej obrany žalovaného
(vznesená námietka premlčania a pod.) uplatnenej či už žalovaným alebo vedľajším účastníkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, úkon vedľajšieho účastníka (prevzatie a príprava zastúpenia) nie je
úkonom potrebným na účelné bránenie práva žalovaného, na strane ktorého v konaní vystupoval. Keďže
vedľajší účastník nevykonal žiadne úkony v prospech účastníka, na ktorého strane vystupoval, ktoré by
boli účelné, nie je účelným ani úkon - prevzatie a príprava zastúpenia. Vznesenie námietky premlčania
potom, ako došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom, nemožno považovať za úkon, ktorý by bol účelne
vynaložený za účelom bránenia práva žalovaného.

Vedľajšiemu účastníkovi preto náhrada trov konania za úkon, ktorý vyúčtoval - prevzatie a príprava
zastúpenia nepatrí.

Úvaha súdu prvého stupňa, že vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobil späťvzatie návrhu, nie
je ničím podložená a nevyplýva ani z obsahu spisu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto
neboli účelne vynaložené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p..

Účastníkmi odvolacieho konania boli (iba) žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach
žalovaného sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba
rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať
žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu
trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako
má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho
neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania vo výške 19,12 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
pomoci (odvolanie) vo výške 8,30 € (1/2 z 16,60 €) podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom tarifnou
hodnotu veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi v prvostupňovom konaní (54,71 €).
Žalobcovi patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa
ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,63 € a 20 % DPH (3,19 €), trovy právneho zastúpenia tak činia
19,12 € (8,30 € + 7,63 €+ 3,19 €).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..



Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.