Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/120/2012 z 21. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. novembra 2012, sp. zn. 5Co/120/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611211031.1 Krajský súd Košice | 5Co/120/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611211031.1 | 2012-11-21 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b6f0d7e-8629-4508-afb4-0a32e38435e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611211031.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/120/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211031
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611211031.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, proti odporcovi: C. G., E.. XX.X.XXXX, Y. XX, D., J.. Č.. E. E. A., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778,
o zaplatenie 510,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č. k. 10C/96/2011-51 zo dňa 11. januára 2012 v spojení s dopĺňacím uznesením č.
k. 10C/96/2011-63 zo dňa 28. februára 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok
v sume 23,90 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu v lehote 15 dní odo dňa doručenia
právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Zastavenie konania odôvodnil § 96 O.s.p. a vrátenie súdneho poplatku § 11 ods. 3, 4, 11 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Výrok o trovách konania odôvodnil § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., lebo žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo podľa jeho výsledku a ako konanie bolo zastavené.

V podanom odvolaní vedľajšieho účastníka, zastúpeného advokátom JUDr. Šafránkom, Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, žiadalo podľa § 137 O.s.p. za náhradu výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, doterajšie trovy 80,78 eur, a to podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., lebo podľa § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p. žalobca zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť. Pripojil aj plnú moc v kópii, podľa ktorej od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS dňa 28.11.2011 dostal splnomocnenie na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, ktoré prijal
(od odporcu takú plnú moc nemal a ani nepredložil).

V dopĺňacom uznesení zo dňa 28.2.2012 súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) uznesenie Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/96/2011 zo dňa 11.1.2012 doplnil o výrok, že navrhovateľ nie je
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania (ďalej len „VÚ“).



V dôvodoch dopĺňacieho uznesenia poukázal na to, že platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť
do vlastných rúk, a preto uznesením zo dňa 10.11.2011, sp. zn. 16Ro/151/2011 zrušil podľa § 173 ods.
2 O.s.p. platob. rozkaz, a potom až následne 23.12.2011 navrhovateľ súdu oznámil, že berie návrh späť
a žiada konanie zastaviť. Citujúc §§ 167 ods. 2, 146 ods. 2 O.s.p., keď ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p.
vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie
konania, pri postavení VÚ, ktorého charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil a jeho odlišnosti v postavení, lebo jeho postavenie je čiastočne obmedzené
postavením účastníka, ktorý je dominus litis, súd odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania, že v danej
veci sa nejedná o trovy, ktoré by boli účelné a VÚ predložil súdu len oznámenie o vstupe do konania
a následne došlo k zastaveniu konania z titulu späťvzatia žalobného návrhu. Ďalej súd odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že splnomocnený právny zástupca vstup VÚ do konania zaslal podaním, ktoré súd
považuje za administratívne a nemôže byť ani reč o poskytnutí právnej pomoci a túto činnosť nie je
možno považovať za

úkon odmeňovaný v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za zastupovanie advokátom. Podanie
označené ako oznámenie o vstupe do konania je totožné s oznámeniami generovanými v konaniach
vedených súdmi a jedná sa o administratívnu činnosť, lebo jeho predloženie nie je potrebné na
poskytnutie právnej pomoci advokátom, vyplňovanie údajov do už pripraveného textu, čo nie je možné
považovať za úkon súvisiaci s právnym zastúpením odmeňovaným podľa citovanej vyhlášky, a preto
podľa názoru súdu sa o zastúpenie advokátom fakticky nejednalo a nemôže byť VÚ náhrada zaň
priznaná súdom. Odmena advokáta je vždy sama o sebe nákladom potrebným na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, avšak v danom prípade sa jednalo o administratívny úkon vykonaný do späťvzatia
návrhu a ďalšie úkony právneho zastúpenia neboli potrebné, po zastavení konania súd má za to, že
VÚ nie je možné priznať právo na náhradu uplatnených trov konania, aj keď navrhovateľ procesným
úkonom, t.j. späťvzatím návrhu, zavinil zastavenie konania.

V podanom odvolaní VÚ žiadal zmeniť uznesenie a priznať náhradu trov vo výške 80,78 eur na účet
JUDr. Šafranka. V odvolaní namietal, že nikto sa nezamýšľa nad tým, prečo potrebujú silné nebankové
a dodávateľské subjekty na zastupovanie silnej advokátskej kancelárie, ale sa uvažuje o tom, načo
má Združenie na ochranu spotrebiteľa advokátske zastúpenie, dával v tejto súvislosti do pozornosti
rozsudok Súdneho dvora EÚ C-279/09, podľa ktorého Združenie na ochranu spotrebiteľa má právo
na advokáta, aj na náhradu trov konania. Ako dôkaz pripojil rozsudok (správne uznesenie) Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/131/2011, lebo rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení,
a preto obsahuje aj nesprávne právne posúdenie veci, ktorým súd mu nepriznal náhradu VÚ, oni však
nepožadujú náhradu za podanie, ktorým oznamujú vstup do konania, ale požadujú náhradu za úkon
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Združenie má právo na právne služby
advokátov, o čom svedčí aj pripojené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/131/2011. Aj
oni majú právo na zastupovanie advokátom, na naplnenie ich cieľu pri ochrane spotrebiteľov, preto
majú právo na náhradu trov konania. Súdy celé roky bez problémov priznávajú náhrady trov konania
dodávateľom v spotrebiteľských veciach a často platobnými rozkazmi, dodávatelia berú čoraz častejšie
žaloby späť a často až v štádiu po vydaní platobného rozkazu.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku o trovách VÚ, navrhovateľa
zo dňa 28. februára 2012 podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené a súd
prvého stupňa správne a zákonne rozhodol.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je priznané každému právo na právnu pomoc pred
súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom si toto základné právo uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude
súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené, a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti
neúspešnému účastníkovi.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,



či tu manželstvo je, alebo nie je (§ 93 ods. 1, 2 O.s.p.) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším
účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z
účastníkov. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je
motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď
právnym záujmov vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy,
ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti
vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom
jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a
účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové
konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe
platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude
proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov
vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby
súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom
konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

V konkrétnej veci by vzniklo právo na náhradu trov konania VÚ, pretože vstúpil do konania, aj
keď až v štádiu po zastavení konania, ak je cieľom Združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy
aj prostredníctvom Združení na ochranu spotrebiteľov, musí súd dbať o to, ak už VÚ sa zúčastní
konania ako zástupca účastníka alebo VÚ na strane spotrebiteľa a zaoberať tým, či takéto trovy konania
boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto
združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov VÚ,
nepovažuje Krajský súd v Košiciach za dôkaz o vôli Združenia naplniť ciele stanovených v § 2 ods. 1
Stanov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Paušálny vstup tohto Združenia do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa Združenie
dalo zastúpiť advokátom a vzbudzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Preto treba súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že odmena advokáta je vždy sama o sebe
nákladom potrebným na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, avšak v riešenej veci sa jednalo
o administratívny úkon vykonaný do späťvzatia návrhu a ďalšie úkony právneho zastúpenia neboli
potrebné z dôvodu zastavenia konania, preto VÚ nie je možné priznať právo na náhradu uplatnených
trov konania.

Preto zákonne súd navrhovateľovi neuložil povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle § 146 ods. 2
O.s.p., lebo VÚ nevznikli trovy konania potrebné na účelné bránenie práva.



Ako neúčelné a nadbytočné hodnotil krajský súd vstup do konania „OZ právna pomoc spotrebiteľom v
Košiciach“ ako ďalšieho VÚ po zastavení konania.

Odvolací súd preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa
28.2.2012 potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a súhlasí s dôvodmi uvedenými v tomto rozhodnutí v
celom rozsahu.

Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.,
lebo vedľajší účastník nebol úspešný v odvolacom konaní a nikomu inému trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

Výsledok hlasovania 3 :0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.