Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/96/2012 z 23. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. mája 2012, sp. zn. 9Co/96/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611213784.1
Krajský súd Košice | 9Co/96/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611213784.1 | 2012-05-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 220 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7f8af5d-ad66-483a-9224-460a4374a15f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611213784.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611213784
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611213784.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa J. Y. G., G..M..B.., G. G. Ú. Č..X, H., V.: XX XXX
XXX, zast. advokátskou kanceláriou U. Y., G..M..B.. G. G. Ú. Č..X, H., V.: XX XXX XXX, proti odporcovi
Š. Ž., T.. XX.X.XXXX, H. Y., R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom D. XX, C., V.: XX XXX XXX, zast. N.. V. Š., advokátom so sídlom G..
R. XXX/XX, G., o zaplatenie 1.229,36 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.marca 2012, č.k. 10C/77/2011-69 takto

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom tak, že zaväzuje navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 165,17 €, ktoré je
povinný zaplatiť advokátovi N.. V. Š. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi súdny poplatok z
návrhu vo výške 66,90 €, odporcovi neuložil nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu N.. V.
Š. trovy právneho zastúpenia vo výške 154,58 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa
13.9.2011 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.229,36€ z titulu nezaplatenia úveru poskytnutého
na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi VÚB, a.s. a odporcom. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS dňa 1.12.2011, doručilo oznámenie o vstupe do konania v zmysle § 93 ods.2 O.s.p. a
následne dňa 3.1.2012 súdu bolo doručené vyjadrenie k žalobnému návrhu, ktoré obsahovalo námietku
premlčania žalovaného nároku a žiadali priznať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.3.2012 doručil súdu späťvzatie žalobného
návrhu faxom, ktoré následne doplnil písomne. Súd prvého stupňa citoval ust. § 96 O.s.p., § 11 ods.3,
4, 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 146 ods.2
O.s.p. a konštatoval, že vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu konanie zastavil a zároveň priznal
navrhovateľovi právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu. O trovách konania medzi navrhovateľom a
odporcom rozhodol tak, že odporcovi neuložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, nakoľko
navrhovateľ zavinil zastavenie konania procesným úkonom späťvzatím žalobného návrhu a teda nemá
právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vedľajší účastník bránil práva
odporcu a v spojení s tým mu vniklo právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia. Nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania procesným úkonom - späťvzatím žalobného
návrhu, je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia. Konštatoval, že trovy konania priznané vedľajšiemu účastníkovi pozostávajú z trov právneho



zastúpenia vo výške 154,58 € a to za dva úkony podľa § 14 ods.1 písm.a/ v spojení s § 11 ods.1 písm.b/
vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. a podľa § 14 ods.1 písm.b/ v spojení s § 11 ods.1 písm.b/ vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. 2x57 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, vyjadrenie), 2 režijné
paušály podľa § 16 ods.3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. 2x7,41 €, DPH 20% podľa § 18 ods.3 vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 25,76 €. Uviedol, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods.1 písm.b/ nakoľko vedľajším účastníkom je Združenie na
ochranu spotrebiteľa chrániace odporcu ako spotrebiteľa, teda právny zástupca vedľajšieho účastníka
zastupoval v konaní záujmy spotrebiteľa, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby znížil z požadovanej sumy 81,33 € na sumu 57 € určenej pre rok 2011, kedy prevzal zastúpenie
právny zástupca združenia na ochranu spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom podali včas odvolanie navrhovateľ a vedľajší účastník. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací
súd napadnutý výrok rozhodnutia preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo
výške 19,12 € s DPH. Citoval ust. § 93 ods.1,2, § 142 ods.1, § 146 ods.2, § 150 ods.1, 2 O.s.p. a
vyslovil názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Poukázal na cieľ združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatoval, že
napriek tomu, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v
rámci súdneho konania, necháva sa právne zastúpiť, čím dochádza k navyšovaniu trov konania. Uviedol,
že združenie zastúpené advokátmi vstupuje do súdnych konaní, v ktorých na strane odporcu vystupuje
spotrebiteľ , avšak s danou vecou nie je vôbec oboznámené a súdnych konaní sa nezúčastňuje.
Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi
Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej
republiky v týchto sporoch samo zastupuje, je dôkazom, že právne zastúpenie v tomto prípade je
špekulatívne. Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia
dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť
by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť
a priznať mu náhradu trov konania vo výške 212,98 € podľa vyčíslenia z 29.12.2011. Uviedol, že súd
mu priznal náhradu trov konania podľa ust. § 11 ods.1 písm.b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., avšak podľa jeho
názoru mal aplikovať ust. § 10 ods.2 vyhl., nakoľko bol v konaní úspešný.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že právo na zástupcu má z rovnakých
dôvodov, z akých ho má navrhovateľ. Považoval za absurdné, ak navrhovateľ ako účastník konania
zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Poukázal na článok
47 ods.2 Ústavy, z ktorého možno odvodiť účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc. Konštatoval,
že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je
pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má
právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbrani“. Uviedol, že jeho zastúpenie
sa javí byť efektívne, a teda účelné a práve to navrhovateľovi vadí, lebo nie je zvyknutý na to, aby na
ochranu spotrebiteľa niekto aktívne vystúpil a spolieha sa len na pasivitu a rezignáciu spotrebiteľa a z
tejto pasivity spotrebiteľov ťaží. Poukázal na to, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v
oblasti ochrany spotrebiteľov (čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 38 Charty základných práv EÚ, príslušnosť
smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ, vnútroštátna právna úprava, najmä zákon o ochrane
spotrebiteľov). Na naplnenie týchto cieľov je odkázaný na právne služby. To, že aj keď je združením
na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa ich skúsenosti s aplikáciou spotrebiteľského práva
na súdoch sa bez pomoci advokátov nezaobídu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu
trov konania. Taktiež dal do pozornosti aj novelizované znenie § 137 O.s.p., podľa ktorého mu výslovne
patrí náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom. Vyslovil názor, že vzhľadom na obchodné praktiky
navrhovateľa je namieste, v prípade jeho neúspechu v konaní a to, či už rozsudkom vo veci samej alebo v
dôsledku procesného rozhodnutia, keď navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, zaväzovať ho
na náhradu trov. Sociálne aspekty u navrhovateľa do úvahy neprichádzajú, a preto návrh navrhovateľa



na aplikáciu § 150 O.s.p. vyznieva až paradoxne, nakoľko argumentácia, ktorú používa sa vzťahuje
predovšetkým na navrhovateľa samotného, ako ekonomicky silný subjekt proti slabým spotrebiteľom.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal uznesenie v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné a odvolanie  vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné.

Podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorému patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods.2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 9 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo
práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje
inak.

Podľa § 10 ods.2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby;  za cenu
práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods.1 písm.b/  vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa
hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po
zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ vzal
návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods.2 veta druhá
O.s.p.).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým pri § 93 ods.2
O.s.p. je odkaz aj na zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 93 ods.4 O.s.p. vedľajší
účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Keďže
vedľajší účastník v konaní má rovnaké procesné práva a povinnosti ako hlavný účastník, znamená to,
že mu môže byť priznaná náhrada jeho trov a v prípade neúspechu môže byť zaviazaný na náhradu trov
úspešnému účastníkovi. V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom správne aplikoval ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., keďže k
zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, ktorý návrh na začatie konania vzal späť podaním
doručeným súdu dňa 15.3.2012.



K odvolacím námietkam navrhovateľa, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, lebo konaním vedľajšieho účastníka v podobe
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. odvolací
súd uvádza, že v ust. § 150 ods.1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, ktoré dáva súdu možnosť, aby za
splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti.
Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníka, ako aj výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie
povinnosti a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv,
čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad
(o výnimočnosť v okolnostiach v danej veci, alebo okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch)
jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi
účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel,
znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolnosti
súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami
uplatnenia nároku a pod. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto
smere odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods.4, 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými
spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili
škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť
a presadzovať oprávnené záujmy odporcu. Pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym
zástupcom, nedošlo tým k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania aj s
poukazom na ust. § 20 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na
poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Odvolací súd ďalej dodáva,
že v danom prípade nie je možné aplikovať ani ust. § 150 ods.2 O.s.p., nakoľko z dôvodovej správy ust.
§ 150 ods.2 O.s.p. v znení zák.č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva úmysel predkladateľa
zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči
pohľadávke v drobných sporoch neprimerané a to obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES)
č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv.
drobných sporov. Ide však o konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka. O takýto prípad v danej veci nešlo.

Súd prvého stupňa pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ale
nepostupoval správne, pokiaľ vychádzal z ust. § 11 ods.1 písm.b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide
o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnej veci nebol klientom advokáta odporca,
ktorý v konaní vystupoval  ako spotrebiteľ, ale klientom advokáta bol vedľajší účastník - združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, preto v danom prípade pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby nemožno aplikovať ust. § 11 ods.1 písm.b/ ale ust. § 10 ods.2 vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z uvedených
dôvodov je odvolanie vedľajšieho účastníka v tomto smere dôvodné. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom
odvolaní žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 212,98 € podľa vyčíslenia z 29.12.2011, z ktorého
vyplýva, že základnú sadzbu tarifnej odmeny žiada priznať z tarifnej hodnoty 1.229,36 € a 529,13 € (úrok
z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 818,60€ od 9.12.2006 do 29.11.2011) odvolací súd v tomto
prípade poukazuje na doslovné znenie ust. § 10 ods.2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov sa za poskytovanie právnej pomoci, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, považuje za
tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka,



určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a
hodnota záväzku. Vzhľadom na to, že v citovanom ustanovení nie je ustanovené, že za cenu práva
sa považuje aj hodnota pohľadávky „s príslušenstvom“, nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky
do jej hodnoty pre účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Záver o tom, že príslušenstvo
pohľadávky možno zahrnúť do hodnoty pohľadávky, nevyplýva ani z logického a jazykového výkladu
tohto ustanovenia. Keďže v danom prípade pri začatí poskytovania právnej služby, hodnota pohľadávky
bola 1.229,36 €, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
1.229,36 € je 61,41 €. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom
a vedľajším účastníkom tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania
v sume 165,17 €, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 29.12.2011 - 2 x 61,41 €), 2 x 7,41 € - režijný paušál
+ 27,53 € - 20% DPH, čo spolu predstavuje sumu 165,17 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené
v súlade s ust. § 10 ods.1, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ani
jeden z nich nemal v odvolacom konaní plný úspech.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.