Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/26/2012 z 26. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. apríla 2012, sp. zn. 12CoE/26/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611218296.1 Krajský súd Košice | 12CoE/26/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611218296.1 | 2012-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ZRK, § 53 ods. 4 písm. r) OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/938ac425-ffca-4d03-9d42-ed5b19304b26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611218296.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611218296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611218296.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. A. s.r.o., S.: XX XXX XXX, so sídlom v P., X.
XX/C, proti povinnej: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, v konaní vedenom u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom v Michalovciach, ul. Ľ. Štúra 12 pod sp. zn. EX 5058/2011, o vymoženie
754,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 08.12.2011, č. k. 4Er/792/2011-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že súdu prvého stupňa bola dňa 02.12.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 754,83 eur s príslušenstvom na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.
IIB0610110 zo dňa XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná uhradiť oprávnenému istinu
754,83 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej
úver vo výške 995,82 eur. V zmluve sa nachádzala aj rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa strany
dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté z tejto zmluvy budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody mal klient prijať návrh banky (žalobcu) na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti T., I. A R., a.s. Súd prvého stupňa citoval
ust. § 41 ods. 1, 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/
a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie
sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorú súd prvého stupňa
vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v
úverových podmienkach, ktoré ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Osobitne
si ich nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom k tomu považoval súd prvého stupňa dohodnutú
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho
rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu,



čím mu bola odňatá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Týmto rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorý sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. S poukazom na smernicu Rady 93/13/
EHS (písm. q/, bod 1) a ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na jej neplatnosť rozhodcovský rozsudok nie
je spôsobilým exekučným titulom a preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nebol pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy, nakoľko
išlo o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala
vychádzať zo strany povinného. Ten nevyužil svoje procesné práva, keď nepodal žalobnú odpoveď ani
žalobu proti rozhodcovskému rozsudku, preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Ani pozícia
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie
svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne. Oprávnený
namietal, že v danom prípade súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd ale ako súd vyššej inštancie
rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku, keď hmotnoprávne preskúmal
platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Rozsah prieskumnej právomoci
exekučného súdu smeruje výlučne k zisteniu, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady
pre vykonanie exekúcie. Hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej
kompetencie rozhodcovského súdu alebo pri preskúmaní podľa § 37 ZoRK alebo súdu pri rozhodovaní
o žalobe podľa § 40 a nasl. ZoRK. Podľa oprávneného vo vykonávacom konaní súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť podkladového rozhodnutia, a to ani vtedy, aj je takýmto rozhodnutím
rozhodcovský nález. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku súd prvého stupňa porušil
právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych rozhodnutí a
ostatných exekučných titulov. Oprávnený ďalej uviedol, že v danom prípade sa rozhodcovská doložka
nachádzala priamo na Zmluva o úvere a pri uzatváraní tejto zmluvy povinný mal možnosť sa s
ňou oboznámiť. Povinný svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadril ani nijak ju nenamietal.
Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu
medzi zmluvnými stranami a jej znenie reálne poskytuje rovnaké práva a povinnosti obom zmluvným
stranám. Podľa oprávneného tak dojednaná rozhodcovská doložka nebola neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. Navyše, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia ani riadne
nezdôvodnil, prečo túto doložku považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Ani prípadná neprijateľnosť
posudzovanej rozhodcovskej doložky by podľa oprávneného neviedla k neplatnosti celej tejto doložky
a rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od
dodávateľa, zostáva v platnosti, preto tento mal možnosť uplatniť svoje práva voči spotrebiteľovi na
rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia
zmluvy o úvere nezakladalo neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej a táto rozhodcovská doložka
nespĺňala pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Porovnaním
rôznych jazykových verzií čl. 3 ods. 3 písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS tiež zistil, že slovenská
verzia sa líši od pôvodnej verzie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a je neprimerane prísna. Navyše Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 19.04.2007, pričom ust. §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej podmienky sa stalo
účinným až dňa 01.01.2008. Oprávnený tiež poukázal na procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom
konaní. Jednalo sa o písomné konanie, kde navyše rozhodcovský súd mohol s prihliadnutím na
povahu sporu a záujmy účastníkov určiť odlišné miesto konania, a to na území Slovenskej republiky,
preto oprávnený považoval tvrdenie súdu o neprimeranej vzdialenosti miesta rozhodcovského konania
zo strany súdu za irelevantné. Povinný na výzvu rozhodcovského súdu nereagoval a k žalobe sa
nevyjadril, preto neplatí, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez účasti spotrebiteľa. Z uvedeného
mal oprávnený za to, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladala riešenie sporov pred rozhodcovským



súdom, zabezpečila rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za
právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Oprávnený tiež poukázal na ust. § 93b zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ
povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený poukázal aj na nelogickosť v tvrdeniach súdu
prvého stupňa a zdôraznil, že Zmluva o úvere bola uzavretá medzi Y. bankou, a.s. (nie oprávneným)
a povinnou a povinnej bol úver poskytnutý zo strany banky (nie oprávneného). Záverom uviedol, že
dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva. Novému uplatneniu práva
na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.08.2011, č. S vydaný
T. rozhodcovským súdom zriadeným pri I., D. A R., a.s., so sídlom B. cesta 7, P., a to rozhodcami Mgr.
L. J., JUDr. J. X. a JUDr. R. X.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný
rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia
1/2007), ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2007 uzatvorenej medzi Y. bankou, a.s.
(právny predchodca oprávneného) a povinnou. V zmysle tejto zmluvy Y. banka, a.s. poskytla povinnej
úver vo výške 995,82 eur.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje



osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného (Y. banka, a.s.) a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje
problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo
viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku
zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že
Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a
posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho
dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej,
ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní
pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura sripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom



znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre
úver (verzia 1/2007), ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2007.

Podľa čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky (pôvodný veriteľ) na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti I. D. A R., a.s., S.: XX XXX XXX,
zapísaná v OR SR OS P. I, odd. Sa, vl. č. XXXX/B (I.) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu I. podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je P..

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až novelou
účinnou od 01.01.2008, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.



V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. g/
bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná
smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto
znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady
93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13
EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný
v zmysle ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani
táto odvolacia námietka neobstojí. Totižto podľa znenia ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk boli
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že
ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona
č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami
alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu
z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri I., D. A R., a.s.
je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle ust. § 67 zákona č. 510/2002 Z. z., pričom jedine
takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať a rozhodovať
spory z bankových obchodov.

Oprávnený v podanom odvolaní síce správne poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa v časti
odôvodnenia napadnutého uznesenia pochybil, ak uviedol, že Zmluvu o úvere uzavrel oprávnený a
povinná, pričom správne túto zmluvu uzavrel právny predchodca oprávneného (Y., a.s.) a povinná,
uvedené bez ďalšieho však nie je dôvodom na vyhodnotenie takéhoto uznesenia ako vecne
nesprávneho. Súd prvého stupňa pri posudzovaní veci vychádzal zo skutočnosti, že pohľadávka
vymáhaná v tomto konaní bola postúpená zo spoločnosti Y. banka, a.s. na oprávneného. V časti



odôvodnenia napadnutého rozhodnutie síce tieto subjekty nerozlišoval a označoval ich súhrne ako
„oprávnený“, jedná sa však o procesné pochybenie, ktoré nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy
má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 OZ a
preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna
neplatnosť totižto znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon
ani nevyvoláva právne následky. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je
exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a teda rozhodcovský
rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už
samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho
základe a je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.