Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/192/2012 z 20. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. decembra 2012, sp. zn. 7CoP/192/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611218974.1 Krajský súd Košice | 7CoP/192/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611218974.1 | 2012-12-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cdda121-b254-4199-8015-e27d572e4616 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611218974.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/192/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611218974
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611218974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky F. M. nar.
XX.X.XXXX trvale bytom U. Q. A. - N. Q. č. XX/XX prechodne Z. Ž. č. X proti odporcovi 1. F. V. nar.
XX.XX.XXXX bytom U. č. XX a 2. maloletej O. M. nar. XX.XX.XXXX bytom u navrhovateľky zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o určenie otcovstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 16.4.2012 č.k. 6P 76/2011-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od 24.11.2011 do 31.8.2012
a dlžnom výživnom od 24.11.2011 do 31.3.2012.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného od 1.9.2012 do budúcna, trovách konania a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie otcovstva. Maloletú O. zveril do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu po 35 € mesačne od 24.11.2011,
ktoré je povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od
24.11.2011 do 31.3.2012 vo výške 148 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach
po 20 € mesačne počnúc od mája 2012 až do zaplatenia. Otca zaviazal z titulu náhrady nákladov na
výbavičku zaplatiť navrhovateľke - matke dieťaťa sumu 160 € v troch mesačných splátkach po 53 €
počnúc od mája 2012 do konca júla 2012. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 114,80 € do 31.12.2012. Odporcu
zaviazal zaplatiť na účet súdu z titulu súdneho poplatku 66 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že odporca je otcom
maloletej a zároveň žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal
prispievať na výživu maloletej od jej narodenia 300 € mesačne. Konajúci súd konštatoval, že v
odôvodnení návrhu i vo svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že jedine odporca môže byť otcom
mal. O., pretože v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa mala intímny pomer len s odporcom.
Svoje tehotenstvo odporcovi riadne oznámila akonáhle ho mala mala potvrdené odborným ošetrujúcim
lekárom v marci 2011 a odporca sa nijakým spôsobom nevyjadroval, že by nemal byť otcom dieťaťa.
Až do konca augusta 2011 sa s odporcom stretávali a udržiavali aj intímne styky, až následne jej
odporca oznámil, že sa necíti byť otcom dieťaťa a podozrieval ju, že otcom môže byť jej bývalý
partner, otec jej syna U. N.. Odporca vzťah následne ukončil a svoj postoj k otcovstvu nezmenil ani
po tom, čo mu oznámila narodenie dieťaťa. Odporca vo svojej výpovedi nepoprel intímne styky s



navrhovateľkou v rozhodnom období, avšak z dôvodu istoty požadoval znalecké dokazovanie analýzou
DNA na zistenie otcovstva. Konajúci súd z rodného listu maloletého dieťaťa zistil, že v rubrike otec
je poznámka „neuvedený“. Maloletá O. je zapísaná v knihe narodení Matričného úradu Košice - Juh
vo zväzku 54, ročník 2011, na strane 156, pod poradovým číslom 1105. Konajúci súd nariadil vo
veci znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku súdnej znalkyne prof. RNDr. F. M., PhD. č.
11/2012 z 22.3.2012 mal preukázané, že otcovstvo odporcu k mal. O. M. je prakticky dokázané. V
priebehu konania po oboznámení sa s výsledkami znaleckého dokazovania odporca svoje otcovstvo
pred súdom uznal. Otcovstvo odporcu potvrdila aj navrhovateľka a tak došlo pred súdom k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Z uvedeného dôvodu súd konanie o určenie otcovstva podľa
§ 108 O.s.p. zastavil. Konajúci súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výsluchom
účastníkov bolo preukázané, že dieťa je v starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, preto na
doporučenie kolízneho opatrovníka a za súhlasu otca dieťaťa - odporcu zveril dieťa do jej starostlivosti.
Poukázal na ust. § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že zvážil všetky
okolnosti prípadu a po zistení osobných, majetkových a sociálnych pomerov rodičov, ako aj potrieb
maloletého dieťaťa dospel k záveru, že výška výživného od odporcu pre mal. O. od jej narodenia bude
spravodlivo upravená po 35 € mesačne. Vzal pritom do úvahy, že matka má vyživovaciu povinnosť k
dvom maloletým deťom a to okrem mal. O. aj k mal. U. N. nar. XX.X.XXXX, ktorého otec prispieva na jeho
výživu 100 € mesačne. Odporca má vyživovaciu povinnosť okrem mal. O. k U. a V. V., ktoré sú plnoleté,
avšak pripravujú sa na budúce povolanie a v súčasnosti je vedené konanie na Okresnom súde Spišská
Nová Ves o návrhu odporcu - otca na zníženie výživného, ktoré však nie je právoplatné a doposiaľ
podľa rozhodnutia súdu je zaviazaný prispievať na výživu týchto detí spolu 160 € mesačne. Konanie
o zníženie výživného sa vedie pod sp.zn. 6C 126/2011 a je v štádiu odvolacieho konania. Súd prvého
stupňa však neprávoplatne znížil výživné na každé z týchto detí na 35 € mesačne. Konajúci súd ďalej
konštatoval, že zistil priemerný čistý mesačný príjem matky, ktorý predstavuje rodičovský príspevok,
rodinné prídavky na dve maloleté deti a výživné na mal. U.. Býva s deťmi v 3-izbovom byte, ktorý patrí
jej matke, ktorá je tiež členkou tejto domácnosti a sama je vlastníčkou osobného motorového vozidla
značky Ford Focus, rok výroby 2000. Preukázateľný príjem odporcu predstavuje invalidný dôchodok vo
výške 158 € mesačne a z potvrdenia SAD a.s. Poprad na základe dohody o vykonaní práce priemerný
čistý príjem 110 €. Odporca je rozvedený, žije sám v podnájme, za ktorý platí 200 € mesačne a na
živobytie mu prispievajú rodičia. Vlastný automobil nemá, mobilný telefón má na kredit. Potvrdil, že od
narodenia mal. O. nijakým spôsobom neprispel na jej výživu ani na výbavičku. Matka si uplatnila náklady
na výbavičku, pričom žiadala zaplatiť len náklady na detský kočík, o kúpe ktorého predložila doklad.
Kolízny opatrovník doporučil zaviazať otca prispievať na výživu maloletej po 50 € mesačne. Konajúci
súd zvážil všetky okolnosti prípadu, osobné, zárobkové, majetkové preukázateľné pomery rodičov, vek
a potreby dieťaťa a dospel k záveru, že primerané výživné zo strany otca na maloletú je 35 € mesačne
a na túto sumu otca zaviazal prispievať od narodenia dieťaťa. Dlžné výživné od narodenia dieťaťa do
31.3.2012 zaviazal odporcu splácať spolu s bežným výživným po 20 € mesačne počnúc od mája 2012
do zaplatenia vzhľadom k tomu, že dlžné výživné pre dieťa by malo byť splatené čo najskôr. Odporcu
zaviazal zaplatiť matke dieťaťa z titulu nákladov na výbavičku sumu 160 €, čo predstavuje náklady na
zaobstaranie detského kočíka v troch mesačných splátkach od mája 2012 do zaplatenia, lebo v priebehu
konania došlo v podstate k takejto dohode rodičov ohľadne tohto nároku. Poukázal na ust. § 148 ods.
1 O.s.p., v zmysle ktorého zaviazal odporcu nahradiť trovy štátu - znaleckého dokazovania a to vo
výške 114,80 €, keďže náklady na znalecké dokazovanie predstavovali sumu 414,80 €, pričom odporca
zložil zálohu vo výške 300 €. V zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku 66 € podľa položky 9
Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Zdôraznil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania aj v časti konania o úpravu práv
a povinností rodičov k mal. O. v zmysle § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo
začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka proti výrokom o určení
výživného pre mal. O. a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné od
otca pre maloleté dieťa aspoň 100 € mesačne od 24.11.2011 do 31.5.2012 a od 1.6.2012 do budúcna 150
€ mesačne. Uviedla, že súd zisťoval, aké má výdavky a príjmy, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti.
Základné potreby maloletej sa však nedajú hradiť ani z tohto príspevku, ani s pomocou výživného, ktoré



súd určil napadnutým rozsudkom. Vyjadrila názor, že súd mal pri určení výšky výživného prihliadnuť aj
na to, ako sa ktorý z rodičov podieľa na výchove dieťaťa osobnou starostlivosťou, čo však opomenul.
Zdôraznila, že o dieťa sa stará sama. Varí, perie, žehlí, upratuje, chodí s dcérou k lekárovi na povinné
kontroly, kŕmi ju, upokojuje ju, keď plače a robí všetko, čo si vyžaduje riadna výchova a výživa maloletej.
Skutočné mesačné výdavky na dieťa sú: nájomné 20 €, odpad 6 €, strava 120 €, ošatenie 20 €, obuv
8,33 €, plienky 30 €, spolu 214,33 €. Pri týchto výdavkoch by mal súd vziať do úvahy aj jej osobnú
starostlivosť a to varenie mesačne najmenej 50 €, pranie najmenej 20 €, žehlenie 20 €, upratovanie
30 € a všetko ostatné , čo súvisí s výchovou a čoho sa otec nezúčastňuje. Tieto činnosti nevie presne
vyčísliť, odhaduje ich najmenej na ďalších 200 € mesačne. Poukázala na to, že odporca uviedol, že má
vyživovacie povinnosti voči ďalším dvom deťom, ktoré študujú, pričom v máji 2012 končia riadne štúdium
na stredných školách. Domnieva sa, že od 1.6.2012 odporcovi odpadne táto povinnosť a výživné pre
mal. O. bude súd posudzovať podľa novej skutočnosti. Nesúhlasí s tvrdením, že príjem odporcu tvorí
invalidný dôchodok 158 € a príjem z dohody o prácach mesačne 110 € a navrhuje, aby súd zistil jeho
skutočný príjem. S otcom maloletej mala vzťah a vie, že jeho zárobok je oveľa vyšší a nie je odkázaný
ani na podporu zo strany svojich rodičov. Títo sú dôchodcovia a nemajú iný príjem ani majetok. Odporca
nehovoril pravdu, preto navrhuje, aby súd prešetril jeho zárobok. Vie aj to, že osobné motorové vozidlo,
ktorého prevádzkovateľom je vraj jeho kolega, užíva výlučne otec maloletej a to denne, kupuje pohonné
látky - naftu a celkovo sa o auto stará sám a financuje všetky náklady. To, že prevádzkovateľom auta je
iná osoba je iba na to, aby sa vyhýbal vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného sa domnieva, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odporca v 1. rade sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol určiť výšku výživného podľa odôvodnených potrieb mal. O. a zárobkových
možností a schopností otca (odporcu v 1. rade).

Výroky rozsudku o zastavení konania o určenie otcovstva, zverení mal. O. do osobnej starostlivosti
matky, povinnosti otca (odporcu v 1. rade) nahradiť navrhovateľke náklady na výbavičku, povinnosti
odporcu nahradiť trovy štátu a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného a
závislom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k
predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady je primerané
a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. K odvolacím námietkam matky
odvolací súd dodáva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách
maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku na
rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo



športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie
dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb
iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné
ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie
je možné určovať mechanickým výpočtom. V súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení
výživného súd prihliada aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa ako na skutočnosť, ktorou sa čiastočne
kompenzuje vyživovacia povinnosti toho rodiča, ktorý osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje, ale nie
je možné ju finančne ohodnotiť, ani zaviazať povinného rodiča, aby ju druhému rodičovi uhradil. Odvolací
súd sa stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa možností a schopností odporcu v 1.
rade plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorého príjem tvorí invalidný dôchodok 158
€ a príjem z dohody o vykonaní práce 110 € mesačne s tým, že nebolo preukázané tvrdenie matky v
odvolaní, že otec disponuje aj iným príjmom, prípadne majetkom, z ktorého by mohol uhrádzať vyššie
výživné. S prihliadnutím aj na skutočnosť, že odporca v 1. rade mal do 30.8.2012 vyživovaciu povinnosť
aj k ďalším dvom deťom U. V. a V. V. dospel odvolací súd k záveru, že výživné pre mal. O. od jej narodenia
do 31.8.2012 zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a pretože súd prvého stupňa
správne rozhodol aj o dlhu na výživnom ku dňu svojho rozhodnutia a jeho splatnosti, odvolací súd
rozsudok v tejto časti (o určení výživného pre maloletú od 24.11.2011 do 31.8.2012 a dlžnom výživnom
za obdobie od 24.11.2011 do 31.3.2012) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6C 126/2011 odvolací súd zistil, že
rozsudkom zo 6.9.2012 č.k. 6C 126/2011-65, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.9.2012 bolo znížené
výživné otca maloletej (F. V.) k U. V. zo sumy 83 € na 40 € mesačne a V. V. z 83 € mesačne na 40 €
mesačne od 1.9.2011 a od 1.9.2012 bola jeho vyživovacia povinnosť k týmto deťom zrušená.

Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k podstatnej zmene pomerov u
odporcu v 1. rade, ktorá môže mať vplyv na jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť
k mal. O. je potrebné vykonať nové dokazovanie na zistenie možností a schopností otca plniť si
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu po skončení vyživovacej povinnosti k jeho ďalším dvom deťom U. a
V., opäť vyhodnotiť všetky skutočnosti majúce vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca
a na základe úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto
dokazovania rozhodnúť o výživnom pre mal. O.. Pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne
úplne novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania, čím by
došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa o určení výživného pre mal. O. od 1.9.2012 do budúcna podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p.,
ako aj trovách konania a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec na
ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať nové dokazovanie na zistenie podstatným
zmien pomerov účastníkov konania a opäť rozhodnúť o výživnom pre mal. O., ako aj prípadnom dlžnom
výživnom od 1.4.2012 a trovách konania účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.