Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/129/2012 z 30. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. júla 2012, sp. zn. 7CoP/129/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611219617.1 Krajský súd Košice | 7CoP/129/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611219617.1 | 2012-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 77 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/86e818fb-efda-4c16-aa51-5159328f2974 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611219617.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/129/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611219617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611219617.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. Z.
nar. XX.X.XXXX a W. Z. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi detí rodičov W. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. O. X. na S. ul.
č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 87 a Ing. V. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. O. X. na M.
ul. č. X/X zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Hovan s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej
Vsi na ul. Ing. Kožucha č. 1 v konaní o určenie spätného výživného na čas do rozvodu o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.2.2012 č.k. 6P 88/2011-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na určenie spätného výživného pre
maloleté deti na čas do rozvodu za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2011.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/
O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné od otca pre každé
maloleté dieťa po 140 € mesačne a uložil otcovi povinnosť uhradiť jej dlžné výživné vo výške 7.840 €
za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2011 do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd
prvého stupňa neprihliadal na jej výdaje, ktoré špecifikovala v súvislosti so zabezpečením voľného času
maloletých detí a ich rekreáciou, neprihliadal na jej osobnú dennodennú starostlivosť o maloleté deti,
v čom je zahrnuté zabezpečenie celodennej stravy, starostlivosť o ich hygienu, ošatenie, domácnosť,
starostlivosť v čase choroby, plnenie si školských povinností, pričom otec detí ani jednu z týchto činností
nezabezpečoval a preto je potrebné, aby sa podieľal práve finančnou formou na zabezpečovaní týchto
potrieb detí a maloleté deti sa tak podieľali na životnej úrovni otca. Podotkla, že starší syn chodil na obedy
k starým rodičom zo strany otca do mája 2010, avšak túto stravu zabezpečovali starí rodičia, nie otec.
Syn W. chodí na obedy domov od apríla 2011. Uviedla, že príjem otca predstavoval za posudzované
obdobie mesačne 1.114 €. Zo svojho príjmu uhrádzal rodičom na bývanie 100 €, iné ďalšie výdavky
okrem výdavkov na stravu a oblečenie nemal. Od februára 2011 začal platiť výživné 140 € mesačne
na obe deti. Poukázala na to, že otec poberal aj daňový bonus vo výške 40 € mesačne do februára
2011 a rodinné prídavky 35 € do júna 2009, čo znamená, že každý mesiac mal k dispozícii cca 75 €,
ktoré použil na zabezpečenie potrieb detí. Takisto otec vo svojom zozname započítaval náklady, na ktoré
by sa prihliadať nemalo, pretože ide o bežné náklady, ktoré má aj ona, napríklad darčeky na meniny,
narodeniny, náklady na oslavu v súvislosti so sviatkami detí, vreckové za jednotky, vreckové na turnaj,
na školu v prírode, oslava jeho narodením a podobne. Okrem toho uvádzal, že staršiemu synovi v roku
2010 platil dva telefóny, pričom syn mal len jeden telefón. Taktiež poukazoval na náklady na dovolenku v



Grécku, na ktorej však bol sám. Uviedla, že zo svojho príjmu uhrádzala náklady, ktorých rozpis predložila
za roky 2009 až 2011. Zabezpečovala ďalšie potreby detí, napríklad doučovanie angličtiny pre syna U.
vo výške 83 €, pričom medzi náklady nepočítala tie, ktoré vznikli, keď mali deti narodeniny alebo iné
sviatky. Vyjadrila názor, že súd nesprávne prihliadol na to, že otec sa podieľal na úhradách za bývanie,
ponechal jej byt a auto a taktiež aj finančné prostriedky. Domnieva sa, že ide o veci patriace do BSM,
ktoré sa budú ešte len vyporiadavať a teda nenechal im nič, čo by nepodliehalo do budúcna vyporiadaniu
BSM. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že od otca nepožadovala platenie výživného, ale ako uviedla na
pojednávaní, otec jej predložil v čase, keď odišiel zo spoločnej domácnosti tabuľku nákladov, z ktorej
bolo evidentné, čo uhrádza ona a čo on a zároveň mu povedala, aby prispieval aj na výživu detí, čo on
spočiatku prisľúbil. Z uvedeného dôvodu nepristúpila k podaniu návrhu na úpravu práv a povinností do
rozvodu. Domnieva sa, že prísľub plnenia je možné posudzovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré odôvodňujú priznanie výživného spätne.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolacia argumentácia matky je totožná s jej
podaním z 10.2.2012. Je teda zrejmé, že súdu prvého stupňa boli tieto argumenty známe a pri úplnom
poznaní skutkového stavu veci súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne. Už samotný návrh na
určenie spätného výživného v členení troch viet predpokladal, že otec maloletých detí nebude schopný
zdokladovať všetky výdavky, ktoré v rozhodnom období uskutočnil. Matka sa však mýlila, keďže otec
predpokladal po skúsenostiach z minulého obdobia, že chorobne neguje všetky jeho snahy o styk s
deťmi, neguje všetky výdavky, ktoré uskutočnil, preto presne a podrobne zdokladoval výšku svojich
výdajov, ktoré ochotne poskytuje svojim synom. Táto obsiahla dokumentácia je aj súčasťou spisu a je
teda zrejmé, že ide o systematické a opakované výdavky otca na uspokojovanie potrieb detí a všestranné
rozvíjanie ich osobnosti. Z predbežných výdavkov vyplynulo, že vydáva na oprávnené potreby svojich
detí vrátane nákladov na bývanie vždy viac ako 50 % svojich príjmov. Navyše súd prvého stupňa správne
poukázal aj na to, že matke ostalo na účte okolo 7.000 €, ktoré mala k dispozícii v prípade, že by v
súvislosti s výživou detí potrebovala kryť ďalšie výdavky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu matky na určenie spätného
výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov, preto rozsudok podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že ustanovenie § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v
napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté
dieťa spätne pred začatím konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti.
Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu
bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný
rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnom
rozsahu. Matkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie výživného ihneď po zistení, že
otcom uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie potrieb maloletých detí, sú zjavne aktuálne
a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného
osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o
rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa vyplýva



z ust. § 28 ods. 1 písm.a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa. Špekulatívnosť podaného návrhu na spätné určenie výživného vyplýva aj zo skutočnosti, že
rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí z 3.2.2011 č.k. 6C 239/2009-127 nadobudol
právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva 19.2.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach 7CoP 80/2011-152 vo výrokoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode 15.8.2011, pričom matka návrh na určenie spätného výživného na čas do rozvodu podala až
23.12.2011. Vo vzťahu k rozšírenému návrhu matky na určenie spätného výživného a jej odvolaciemu
návrhu, ktorým sa domáha určenia výživného na čas do rozvodu za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2011 je
potrebné podotknúť, že nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva má ten
následok, že všetky rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas do rozvodu strácajú účinnosť a to bez ohľadu na to, či rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť aj vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode. Zjednodušene povedané, v konaní o určenie spätného výživného na čas do rozvodu môže
byť eventuálne určované výživné len do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov maloletých
detí, v tomto prípade do 19.2.2011, pretože výživné určené rozvodovým rozsudkom pre maloleté deti na
čas po rozvode je potrebné plniť od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva bez ohľadu na
nadobudnutie právoplatnosti ostatných výrokov rozsudku a teda aj výroku o výživnom pre maloleté deti
na čas po rozvode. V tomto smere je preto návrh matky na určenie výživného od 19.2.2011 do 31.7.2011
neodôvodnený. Pre úplnosť je potrebné dodať, že výživné od rodičov je osobným právom dieťaťa a
zásadne má byť splatné tej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté
dieťa. V tomto prípade boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a teda pokiaľ by si aj otec neplnil v predchádzajúcom období vyživovaciu povinnosti k
deťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, splní si
túto vyživovaciu povinnosť dodatočne v čase, keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti a preto sa
nemôže matka domáhať kompenzácie toho, čo eventuálne na deti vynaložila z dôvodu, že otec si podľa
jej názoru vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil v primeranom rozsahu práve s prihliadnutím na to, že
výživné je osobným právom každého dieťaťa.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.