Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/180/2012 z 29. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. októbra 2012, sp. zn. 7CoP/180/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7710201548.1 Krajský súd Košice | 7CoP/180/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7710201548.1 | 2012-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 25 ods. 3 ZoR, § 26 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb529aac-c008-4338-be97-c0a7755901ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7710201548.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/180/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710201548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710201548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
A. L. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach dieťaťa rodičov: A. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na E. nábreží č. XX a Ľ. L. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v Ž.G. č. XXX zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlíkom advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Špitálskej č. 6 v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a
povinností a zákaze styku otca s maloletou o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
z 31.1.2012 č.k. 7P 45/2010-79 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských
práv a povinností.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol
a zamietol aj návrh otca na zmenu o výkone rodičovských práv a povinností. Rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu. Poukázal
na to, že dodržiava právoplatný rozsudok o styku s maloletou. Uviedol, že odkedy podal trestné
oznámenie na matku na polícii, t.j. od februára 2010, maloletá nie je pripravená na styk, je nevhodne
oblečená a oznámila mu, že sa s ním nechce stretávať. Poukázal na to, že za maloletou cestuje 14 km a
myslí si, že sa matky bojí a z toho dôvodu podal dvakrát trestné oznámenie na matku, avšak trestný čin
bol neadekvátne vyšetrený a so znaleckým dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom nesúhlasil,
pretože nebol v záujme maloletej. Uviedol, že ak dcéra bola v blízkom kontakte s ním, tak sa veľmi
tešila a chcela vidieť aj svoju babku, dedka a brata aspoň na jednu alebo dve hodiny. Vytkol nedôsledné
prešetrenie rodinných pomerov u matky, ktorá nemá vytvorené vhodné podmienky pre bývanie, pretože
dom obývajú tri rodiny a má vedomosť o tom, že majú problémy aj s pitnou vodou. Poukazoval na
to, že matka maloletej mu zabraňovala aj pri vybavovaní cestovného pasu pre maloleté deti a tieto si
musel vybavovať súdnou cestou, pretože by nemohli cestovať do zahraničia, keďže im matka dovolenky
nezabezpečuje. Poukázal na nepravdivé tvrdenia matky v čase priestupkového konania a vyslovil názor,
že kolízny opatrovník v rámci šetrenia pomerov, ako aj vyjadrení vo veci samej konal zaujato v prospech
matky. Vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne prešetril negatívny vplyv zo strany rodičov matky na
matku detí a uviedol, že má vedomosť o tom, že starí rodičia maloletých detí si vynucujú dodržiavanie
svojich pravidiel, používajú fyzické tresty, čo negatívne vplýva na psychický vývoj maloletých detí. Podľa
jeho vedomostí matka nevhodným spôsobom zabezpečuje stravuje aj stravu pre maloletú a mal. S.



počas bývania u matky nemal zabezpečené ani školské pomôcky a navyše maloletá musí ďaleko a peši
dochádzať aj do školy.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dôvodný.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s mal. A. nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené, pretože súd
prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona
o rodine a zákonne rozhodol o návrhu otca aj matky. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej. Šetrením
pomerov prvostupňovým súdom u matky bolo zistené, že táto má vytvorené vhodné podmienky pre
výchovu a starostlivosť o maloletú a jej v jej možnostiach a schopnostiach túto zabezpečovať aj do
budúcna. Šetrenie u otca sa neuskutočnilo, nakoľko otec sociálnej pracovníčke šetrenie rodinného
výchovného prostredia neumožnil. Kolíznym opatrovníkom bola maloletá vypočutá, ktorá sa vyjadrila,
že s otcom sa nechce stretávať, pretože pred hodinou, kedy ju mal vrátiť matke radšej išiel nahlásiť
na políciu, že je týraná mamou a starými rodičmi. Počas styku s otcom tento sa jej nevenuje a vyvíja
na ňu nátlak, aby ostala u neho a preto sa veľmi bojí, že ju naspäť nevráti jej mame. Z pripojených
trestných spisov, ako aj zo správy znalkyne a z výsluchov rodičov a pripojených listinných dôkazov súd
prvého stupňa mal za to, že návrhy oboch rodičov boli neodôvodnené, pretože nebolo preukázané, aby
styk otca s maloletou túto na zdraví ohrozoval a to pokiaľ ide o zdravie maloletej fyzické a psychické.
Návrh otca na zmenu výchovy zamietol konajúci súd z dôvodu, že nebola preukázaná zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a znalecké dokazovanie nebolo
realizované z dôvodu odmietavého postoja otca, pričom toto bolo v záujme otca, aby tento aj takýmto
vykonaným dokazovaním preukázal odôvodnenú zmenu rozhodnutia o výchove vo vzťahu k maloletej.
Konajúci súd konštatoval, že aj bez výsluchu maloletej pred súdom bolo možné urobiť záver, že v konaní
nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výchove maloletej a ani kolízny
opatrovník nezistil žiadnu zmenu pomerov v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá žiadnym spôsobom
neprejavovala nespokojnosť, resp. odmietavý postoj k matke, práve naopak, prejavila odmietavý postoj
k otcovi z dôvodu obavy, že by ju matke po skončení styku nevrátil. Odvolací súd dospel k záveru, že



súd prvého stupňa zákonne rozhodol o návrhoch oboch rodičov. V celom rozsahu poukazuje na riadne
zistený skutkový stav, na správne právne závery, ktoré z neho vyvodil a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil a keďže s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje, preto sa obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní
súdu o osobnej starostlivosti musí v prvom rade prednostne prihliadať na záujem maloletého dieťaťa,
jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, školské a mimoškolské aktivity,
vek a podobne. Zároveň musí zohľadniť aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom. Odvolací súd súd konštatuje, že súd prvého stupňa všetky uvedené skutočnosti pri
rozhodovaní zohľadnil. Odvolací súd poznamenáva, že prvoradé u rodičov je preniesť sa cez svoje
negatívne osobné postoje v záujme ich dcéry a v záujme jej ďalšieho harmonického rozvoja sú rodičia
povinní spolu komunikovať tak, aby sa ich negatívny postoj neprenášal na ich maloletú dcéru, ktorá ich
má oboch rada, obaja sú pre ňu dôležití.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.