Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/11/2012 z 13. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. júna 2012, sp. zn. 8CoP/11/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7710207484.1 Krajský súd Košice | 8CoP/11/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7710207484.1 | 2012-06-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd222e6-0321-489b-8f22-d145998d705b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7710207484.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710207484
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710207484.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa N. R. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v I. na ul. N.. I. XXXX/XX proti odporcom 1/ N. R. nar. XX.X.XXXX 2/ I. R. nar.
X.X.XXXX bývajúcim v V. č. XX zastúpení JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Michalovciach na ul. kpt. Nálepku 8 v konaní o zrušenie výživného o odvolaní odporcov v
1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4.10.2011 č.k. 10C 85/2010-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o znížení výživného pre odporcu v 1. rade N. R.
a pre odporcu v 2. rade I. R..

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 30.6.2006
č.k. 17P 163/05-239 tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu v 1. rade na 30 % zo sumy
životného minima od 9.6.2010, ktoré zaviazal navrhovateľa prispievať odporcovi v 1. rade vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca dopredu a zmenil uznesenie Okresného súdu Michalovce z 30.9.2009 č.k.
6C 102/2008-130 tak, že znížil výživné od navrhovateľa pre odporcu v 2. rade z 93 € mesačne na 30 %
zo sumy životného minima od 9.6.2010, ktoré zaviazal navrhovateľa prispievať odporcovi v 2. rade vždy
do 15. dňa v mesiaci dopredu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podali v zákonnej lehote odvolanie
odporcovia v 1. a 2. rade s vyjadrením nesúhlasu so znížením výživného z dôvodu, že konajúci súd
procesne pochybil, ak na základe návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol
tak, že výživné znížil a preto nepostupoval v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p., kedy je súd viazaný
žalobným petitom a predmetné konanie nemohlo začať bez návrhu, keďže obidvaja sú plnoletí, čím
porušil dispozičnú zásadu. Uviedli, že príjmové a majetkové pomery navrhovateľa sú simulované a
tvrdenie, že pracoval od 1.1.2010 na základe dohody o vykonaní práce s Ing. I., ako skladník za
dojednanú odmenu 100 €, je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie. Konštatovali, že v prípade, ak by toto
tvrdenie navrhovateľa bolo pravdivé, patrila by mu dávka v hmotnej núdzi 157,60 € a príspevok na
bývanie 89,20 €, o ktoré navrhovateľ nepožiadal. Poukázali na majetkové pomery navrhovateľa a to
na jeho vlastníctvo k pozemku zapísanej na LV č. XXXX v kat. území Vinné, ktoré odkúpil spoločne s
terajšou manželkou. Zdôraznili skutočnosť, že obidvaja odporcovia sú študenti denného štúdia vysokej
školy a boli nútení čerpať pôžičku na zabezpečenie výdavkov spojených so štúdiom, nakoľko príjem
matky im nepostačuje na to, aby navštevovali riadne denné štúdium. Ani tvrdenie navrhovateľa, že
utrpel ťažký úraz a zlomeninu chrbtice nepovažujú navrhovatelia za hodnoverné vzhľadom na to, že
na pojednávania sa dostavoval sám, bez sprievodu inej osoby a zranenie na ňom nebolo žiadnym



spôsobom viditeľné. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok konajúceho súdu a návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol, alternatívne zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ a zotrval na všetkých svojich prednesoch a zdôraznil, že sú pravdivé
a súdom verifikované. Tiež zdôraznil, že nemal nárok na poberanie sociálnych dávok, nakoľko ako
živnostník nebol platcom a neprispieval do fondu nezamestnanosti 2 %. Jeho manželka je zamestnaná
a jej stály príjem mu neumožňuje poberať ani dávky týkajúce sa príspevku na bývanie a školskej
dochádzky maloletého syna. Uviedol, že pozemok kúpili spoločne s manželkou, pričom o jeho kúpu
požiadali obec už v roku 2006 a na kúpu si požičal peniaze od priateľa, ako to preukázal zmluvou o
pôžičke predloženej konajúcemu súdu. Spochybňovanie úrazu chrbtice považuje za absurdné, nakoľko
o úraze predložil lekárske správy a potvrdenia ošetrujúcich lekárov z Martina a Košíc, preto túto
skutočnosť považuje za absolútne nespochybniteľnú. Uviedol, že v čase schválenia zmieru súhlasil so
zvýšením výživného na 93 € mesačne pre odporcu v 2. rade napriek tomu, že bol nezamestnaný, ale
v tom čase bol ešte presvedčený, že zamestnanie si získa v krátkej dobe a bude schopný zvýšené
výživné platiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Výrok rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý, nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206
ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe odvolania odporcov v 1. a 2. rade preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine a zákonne rozhodol o znížení výživného od navrhovateľa pre odporcov v 1. a 2. rade. Súd prvého
stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa v napadnutej časti o znížení výživného pre odporcov v 1. a 2. rade presvedčivé a
s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
odporcov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa a odporcovia ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zníženie, resp. zrušenie výživného. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúca
zníženie výživného na 30 % zo sumy životného minima od podania návrhu navrhovateľa, t.j. 9.6.2010 na
základe nepochybného zistenia, že navrhovateľ ukončil živnosť 31.3.2009 z objektívnych dôvodov, lebo
pre nedostatok zákaziek mal zo živnosti iba minimálny príjem, ako to vyplýva z jeho daňového priznania
k dani z príjmov fyzických osôb za rozhodné obdobie a následne síce uzavrel dohodu o vykonaní práce
s Ing. N. I., ale podmienky dohody s rozsahom práce 350 hodín ročne a tomu zodpovedajúca odmena
100 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a
z nich vyplývajúce zásady rovnako nedostatočná pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
odporcom v doterajšom rozsahu. Súd prvého stupňa rovnako správne zistil a verifikoval, že navrhovateľ
je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 16.4.2009. Odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov navrhovateľa,
ktoré hodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým
vo vzťahu k reálnej hospodárskej situácii navrhovateľa v dôsledku zmeny pomerov. S výsledkami
hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, sa odvolací súd



v celom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú
zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku toho ani odvolací súd nemá pochybnosti
o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Konajúci súd pri rozhodovaní správne vychádzal z ust.
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a následne návrhu
navrhovateľa na zrušenie (zníženie) vyživovacej povinnosti nevyhovel v plnom rozsahu so zreteľom
na to, že odporcovia v 1. a 2. rade študujú na vysokej škole a nie sú schopní sami sa živiť. Súd
prvého stupňa rovnako správne postupoval, keď vychádzajúc z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
podľa ktorého každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa
na zrušenie vyživovacej povinnosti a znížil výživné na každého z odporcov na sumu rovnajúcu sa 30
% zo sumy životného minima, pretože minimálne výživné je povinný platiť aj rodič, ktorý nemá žiaden
príjem, resp. príjem nedostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti. K odvolacím námietkam odporcov
o procesnom pochybení konajúceho súdu odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ svoj návrh z
9.6.2010 (doručený odporcovi v 1. rade 27.7.2010 a odporcovi v 2. rade 22.7.2010) označil za návrh
na zníženie výživného, ktorým sa domáhal zrušenia (neurčenia) výživného z dôvodu, že nie je schopný
si plniť vyživovaciu povinnosť voči odporcom vôbec a je zrejmé, že súd prvého stupňa rešpektoval
predmet konania vymedzený žalobným návrhom a neprekročil návrh navrhovateľa (§ 153 ods. 2
O.s.p.). Odvolací súd tiež poznamenáva, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti logicky zahŕňa aj
návrh na zníženie výživného, pretože dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného pre neschopnosť rodiča
plniť si vyživovaciu povinnosť má byť posudzovaná v závislosti od schopností a možností povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. miera tejto dôvodnosti bude
vyjadrená znížením výživného (minimálne však na 30 % zo sumy životného minima), pretože zrušenie
vyživovacej povinnosti (výživného) pre neschopnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť Zákon o rodine
č. 36/2005 Z.z. účinný od 1.4.2005 nepozná. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa sa s návrhom
navrhovateľa na zrušenie výživného pre odporcov v 1. a 2. rade sa procesne vyporiadal výrokom, ktorým
v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Vychádzajúc z
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová