Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoE/103/2011 z 10. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. mája 2012, sp. zn. 11CoE/103/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7805201844.1
Krajský súd Košice | 11CoE/103/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7805201844.1 | 2012-05-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 EP, § 22 ods. 2 OZ, § 39 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9aab373-2255-4bea-a753-9521d051eac0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7805201844.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/103/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201844
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805201844.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej V.Ť., s.r.o., O., V. XX, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom
Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej B. S., nar. XX.X.L., bytom W. XX, o
vykonanie exekúcie pre vymoženie 254,93 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 10Er
53/2005-17, EX 704/2005 z 18.2.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a vo výroku
o trovách exekúcie.

O d m i e t a   odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju, návrh oprávnenej na zmenu
súdneho exekútora zamietol a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi
Mihalovi trovy exekúcie vo výške 80,50 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 31.3.2005
vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná Notárskym úradom JUDr. Jarmily Kováčovej
č. N 4704/2004, NZ 82667/2004 zo 17.11.2004. Po doručení návrhu oprávnenej na zmenu súdneho
exekútora, vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) skúmal, či exekúcia v danej
veci je vykonávaná v súlade so zákonom a či existuje spôsobilý exekučný titul. Z notárskej zápisnice
zistil, že povinná na jej spísanie v zmluve o úvere splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta,
ktorý bol zároveň splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom na exekúciu, a udelila súhlas aj na úkon zastúpenia splnomocneného advokáta
advokátskym koncipientom Mgr. Brunom Žlnayom, ktorý sa zúčastnil spísania notárskej zápisnice na
základe substitučnej plnej moci udelenej dňa 2.1.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom. Vychádzajúc z § 12
ods. 1, 2 a 4 zák. č. 132/1990 Zb. platného v čase udelenia plnomocenstva, § 33 ods. 2 a § 33a ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinnou Mgr.
Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom a Mgr. Tomáš Kušnír,
ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov
zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ, ktorý je daný tým, že advokát, ktorý mal povinnú pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom
- oprávneným a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním
notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Navyše
splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou v OZ a zákonom č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch  uznával v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne



vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške,
konal preto v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), preto právny úkon - vyhlásenie advokáta
pred notárom urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinnej je neplatný v zmysle
§ 39 OZ, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Z tohto dôvodu notárska zápisnica nie
je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom
úkone, a z uvedených dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Súčasne podľa § 44 ods. 8 a 9 EP zamietol žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora z dôvodu neprípustnosti exekúcie a jej zastavenia. O trovách exekúcie rozhodol
podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 EP tak, že na ich náhradu v celkovej výške 80,50 €
zaviazal oprávnenú, ktorá zavinila zastavenie exekúcie tým, že navrhla exekúciu na podklade notárskej
zápisnice, ktorá trpí právnymi vadami a nie je tak spôsobilým exekučným titulom.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, lebo bola toho názoru, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvého stupňa, že opätovne posudzoval vec,
o ktorej už právoplatne rozhodol, keďže notársku zápisnicu posudzoval už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Namietala záver súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom  pre exekúciu v zmysle platných predpisov a nesúhlasila s tvrdením súdu o „vadnosti“
udeleného plnomocenstva  na spísanie notárskej zápisnice. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 24
v nadväznosti na § 31 a nasl. OZ, z ktorých vyplýva, že zákon pripúšťa výnimku zo zásady, že ďalšie
zastúpenie nie je možné, ktorá (výnimka) umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a
to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym
predpisom je napr. ust. § 25 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom
súdnom konaní zastupovať iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Poukázala tiež na skutočnosť, že povinná
ako dlžník mohla kedykoľvek po uzavretí zmluvy plnomocenstvo odvolať v zmysle § 33b OZ, pričom
tak neurobila. Nestotožnila sa ani s názorom súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh
neexistoval a povinnej nebola známa ani jeho výška, preto v tom čase povinná nemohla realizovať
svoje právo dlh uznať a taktiež nemohla na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Uviedla,
že z právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným
číselným vyjadrením. Bola toho názoru, že exekučný súd zásadne nemá oprávnenie preskúmavať v
rámci exekučného konania platnosť právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného
práva,  lebo ak by mal vykonať takéto preskúmavanie veci, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené,
pretože takéto preskúmanie ide nad rámec skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi a mala za to, že
exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi, a nestotožnila sa ani s výrokom súdu,
ktorým súd zamietol jej návrh na zmenu exekútora. Z uvedených dôvodov navrhla uznesenie podľa §
221 O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude vyhovené jej návrhu
na zmenu súdneho exekútora.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu (vo výroku o
zamietnutí návrhu na zmenu exekútora), proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p. a
§ 44 ods. 8 EP), a preto odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a jej zastavení, ako aj vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení,
ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav, a dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého
uznesenia.

Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že notárska
zápisnica pre jej nesúlad so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo



možné viesť exekúciu a predstavuje tak prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie
pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie. Odvolanie oprávnenej z
hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) preto
nemožno považovať za opodstatnené.

Námietka oprávnenej, že súd prvého stupňa opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne
rozhodol pri udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, nie je dôvodná. V predmetnej veci súdny exekútor
už bol poverený vykonaním exekúcie, avšak táto skutočnosť nebráni zastaveniu exekúcie (na návrh
alebo aj bez návrhu) v ktoromkoľvek štádiu konania z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 EP, teda aj
z dôvodu neprípustnosti exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, podľa ktorého súd exekúciu zastaví ak
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Neobstojí ani tvrdenie oprávnenej, že udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice netrpí
žiadnymi vadami.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie)
alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ).

Z cit. ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa
§ 23 OZ medzi splnomocniteľom (zastúpeným) na jednej strane a splnomocnencom (zástupcom)
na strane druhej. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na
vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve (zástupca) oprávnená ho zastupovať.
Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti dvojstranného
právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu,
predpokladá sa prejav vôle oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. V právnom
vzťahu vzniknutom na základe dohody o plnomocenstve zákon predpokladá i zhodu záujmov medzi jeho
účastníkmi (§ 22 ods. 2 OZ), preto je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov.

Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive zmluvy o úvere z 20.7.2004, je podpísané len zo strany
splnomocnenca, pričom podpis povinnej na zmluve o úvere nemožno považovať za podpis na samotnom
splnomocnení. Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého
vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektmi, a to medzi spoločnosťou V., s.r.o. ako veriteľom na
strane jednej a povinnou ako dlžníčkou na strane druhej. Účastníci tohto právneho vzťahu nie sú teda
totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve, v ktorej má byť
účastníkom splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na zmluve o úvere je potvrdením
prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu.

V notárskej zápisnici ako exekučnom titule teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia a uznania právneho záväzku v jej
mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie
na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre jej vyhlásenie za neprípustnú a jej zastavenie. Ak teda
z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene
povinnej, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na podklade
ktorého by sa  oprávnená mohla domáhať vymoženia pohľadávky voči povinnej v rámci exekúcie.

Súd prvého stupňa správne poukázal i na rozpor záujmov medzi povinnou a jej splnomocneným
zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého určila na predtlači zmluvy o úvere práve oprávnená, a
odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že aj z tohto dôvodu treba plnomocenstvo pre rozpor so
zákonom (§ 22 ods. 2 OZ) považovať za neplatné.



Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v
dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Podobne ako v prípade
vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej
zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, aby tieto boli určené presným a nepochybným
spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah
plnenia. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu
(v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť
exekučného titulu pre nesúlad so zákonom, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu,
že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, a následne pre
vyslovenie neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods.
1 EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie, podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224
ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.