Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/204/2011 z 29. 3. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2012, sp. zn. 3CoE/204/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7809200295.1
Krajský súd Košice | 3CoE/204/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7809200295.1 | 2012-03-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 203 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ba377ae-7dc6-4e37-9bdb-b1d3cc92252d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7809200295.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/204/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200295
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809200295.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom
Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 735 868, proti povinnému N. O., H.. X.X.XXXX, H. C. Q., Q. C. Č.. XX, pre
vymoženie sumy 66,39 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský
úrad so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 2, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava z 18.7.2011 č.k.12Er/26/2009-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi  n e p r i z n á- v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 18.7.2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v
sume 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh exekútora na
priznanie trov exekúcie zamietol.

Výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odôvodnil súd prvého stupňa tým, že
povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre zistenie majetku nepatrnej hodnoty,
ktorý pokryl náklady spojené s pohrebom. Skonštatoval, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania. Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Exekučné konanie
je neprípustné pre nespôsobilosť povinného a preto súd rozhodol o jeho zastavení. Výrok o trovách
exekúcie odôvodnil ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a v takomto prípade ich znáša oprávnený. Výšku trov konania určil podľa § 14
ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a to iba proti výroku o povinnosti oprávneného uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sme 39,83 eur. Uviedol, že exekúcia nebola zastavená z dôvodu
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ani pre zavinenie oprávneného, preto tu nie sú
splnené podmienky na uhradenie trov oprávneným. Exekučný poriadok ani iný právny predpis nevylučuje
skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje trovy znáša sám. To
vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/2008. Zároveň tvrdí, že exekútor si mohol
exekučné trovy uplatniť v dedičskom konaní. Preto oprávnený navrhuje, aby odvolací súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.



Súdny exekútor navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné s poukázaním na to, že exekútorovi patrí
za výkon jeho činnosti odmena.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,
teda vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania. Zároveň vyslovil, že k zastaveniu exekúcie došlo podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie o zastavení exekúcie, aj keď nebolo predmetom odvolacieho
prieskumu, je vecne správne. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia pri tom záväzné nie je, preto je
potrebné prihliadnuť na to, že dôvodom pre zastavenie exekúcie bola aj tá skutočnosť, že povinný
nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie po ňom bolo pre nedostatok majetku zastavené. V
prípade smrti povinného je v zásade možné v exekúcii pokračovať proti jeho dedičom. Iba v prípade, ak
je dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť, tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, ak o povinnosti nahradiť trovy exekúcie rozhodoval podľa
ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V konkrétnom prejednávanom prípade totiž pre zastavenie
exekúcie nestačí iba smrť povinného, ktorá spôsobuje zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom konania.
K tomuto nedostatku procesnej podmienky ako kumulatívna podmienka musí existovať rozhodnutie o
zastavení dedičského konania z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Pri splnení týchto dvoch
podmienok je potrebné skonštatovať, že povinný ako poručiteľ bol nemajetný, preto skutočným dôvodom
pre zastavenie exekúcie bol dôvod uvedený v ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa §
203 ods. 2 Exekučného poriadku a odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie
potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.