Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/75/2012 z 25. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. októbra 2012, sp. zn. 4Cob/75/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7811208688.1 Krajský súd Košice | 4Cob/75/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7811208688.1 | 2012-10-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: § 553 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79e42842-5b35-48f6-9dda-867331b567e9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7811208688.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208688
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208688.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu O.. Y. D. a členov senátu Mgr. A. G. a
O.. X. X. v právnej veci žalobcu: C. D. S., s.r.o., V. 5, I., U.: XX XXX XXX, zastúpeného: J. D., s.r.o., V. 5,
I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. B. G., nar. XX.X.XXXX, B., O. XXX, 2. O. G., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom B., O. XXX, 3. O. G., nar. XX.XX.XXXX, B., O. XXX, zastúpeného
O.. K. W., vyššou súdnou úradníčkou F. súdu J., za účasti vedľajšieho účastníka Y. na ochranu občana
spotrebiteľa G., K. XX, Z., U.: XX XXX XXX, zastúpeného O.. U. K., advokátom, S.. G. XXX/XX, S., o
zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu X. č.k.
XCb/X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 3. rade, vo výroku o
trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom konania.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania
XXX,XX eur na účet jeho právneho zástupcu do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie X XXX,XX eur so XX,XX% ročným
úrokom z omeškania zo sumy X XXX,XX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia voči žalovaným v 1. a 3.
rade zamietol a konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Vyhlásil, že žalovaní v 1. a 3. rade nemajú
právo na náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume
XXX,XX eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka O.. U. K., číslo účtu XXXXX-XXX/XXXX,
VS: XXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu,
že dňa XX.XX.XXXX zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca - L., stavebná sporiteľňa,
a.s. žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytla L.,
stavebná sporiteľňa, a.s. žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky vo výške XXX XXX,XX Sk s
tým, že bola dohodnutá minimálna doba sporenia a poplatok za správu vkladového účtu X XXX,XX Sk.
Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že žalovaní v 1. a 2. rade budú predmetný úver splácať z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške X XXX,XX Sk a po pridelení cieľovej sumy o
stavebnom sporení, vo výške X XXX,XX Sk mesačne. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s platením
dohodnutých splátok úveru, čím porušili čl. IV. zmluvy, preto L., stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila od
zmluvy listom z XX.X.XXXX. Ku dňu XX.XX.XXXX L., stavebná sporiteľňa, a.s. ako postupca vyčíslil
pohľadávku vo výške XXX XXX,XX Sk (X XXX,XX eur), z čoho istina je X XXX,XX eur,



zmluvný úrok vo výške XXX,XX eur a sankčný úrok vo výške XXX,XX eur. Následne žalobca potom ako
L., stavebná sporiteľňa, a.s. mu postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade, uzatvoril
dňa X.X.XXXX so žalovaným v 3. rade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na
základe ktorej pristúpil žalovaný v 3. rade k záväzku žalovaných v 1. a 2. rade pozostávajúceho z istiny
poskytnutého a nesplateného úveru X XXX,XX eur a príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné
konanie vo výške XXX,XX eur. Do podania žaloby uhradili žalovaní dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur,
preto dlžná suma, ktorá je predmetom tohto konania predstavuje X XXX,XX eur.

Žalovaný v 2. rade zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho
nemajetnosť, preto žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 2. rade späť a súd prvého stupňa konanie
voči nemu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaných v 1. a 3. rade vedľajší účastník Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa G., ktorý uviedol, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú vec, na
ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ak žalobca
listom z XX.X.XXXX odstúpil od zmluvy o úvere, preto zmluva sa zrušila od začiatku podľa § 48 ods.
2 F. zákonníka a je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal podľa § 457
Občianskeho zákonníka. Nárok na vydanie tohto plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v
dvojročnej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Potom ako žalobca odstúpil od
zmluvy listom z XX.X.XXXX a žalobu podal X.XX.XXXX, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty,
preto je nárok premlčaný a preto vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka o zmluve o
úvere, § 349 ods. 1, § 394 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, podľa § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods.
1, § 107 ods. 1, § 457, § 533 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že predmetná zmluva o
úvere, ktorú uzatvoril postupca L., stavebná sporiteľňa, a.s. so žalovanými v 1. a 2. rade je podľa §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka takzvaným absolútnym obchodom a právne vzťahy podľa
tejto zmluvy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, ale táto zmluva
je zároveň podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka aj spotrebiteľskou zmluvou, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, pretože sa ňou právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej v
1. rade ako spotrebiteľke úver a spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Táto zmluva bola uzatvorená v rámci
podnikateľskej činnosti veriteľa - L., stavebná sporiteľňa, a.s., ktorá v tomto vzťahu vystupuje ako
dodávateľ a žalovaná v 1. rade vystupuje ako spotrebiteľ. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru,
že odstúpenie od zmluvy o úvere je potrebné posúdiť podľa ustanovení § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pretože predmetný vzťah vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy obchodnoprávneho charakteru.

K vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku súd prvého stupňa uviedol, že list právneho
predchodcu žalobcu z XX.X.XXXX, ktorým odstúpil od zmluvy bol doručený žalovanej v 1. rade dňa
X.X.XXXX, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy, došlo k zrušeniu zmluvy a zo zrušenej zmluvy je
každý z účastníkov povinní vrátiť to, čo získal v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovanej bolo
poskytnuté plnenie zo strany žalobcu vo výške XXX XXX,XX Sk, ktoré je povinná žalovaná
v 1. rade vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Bezdôvodné obohatenie podľa §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa premlčuje za dva roky a preto žalobcom uplatnený nárok voči
žalovanej v 1. rade, ktorý bol uplatnený na súde žalobou doručenou súdu dňa X.XX.XXXX, je premlčaný,
pretože žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty od X.X.XXXX. Súd prvého stupňa
preto žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol.

Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvého stupňa uviedol, že listinu, ktorú predložil žalobca označenú
ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa X.X.XXXX v ktorej žalovaný v
3. rade pristúpil k záväzku dlžníka - žalovanej v 1. rade, podľa § 533 Občianskeho zákonníka a uznal
tento záväzok, čo do dôvodu a výšky, aj keď žalovaný v 3. rade túto listinu podpísal, platne nepristúpil
k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka pretože pristúpiť je možné iba k existujúcemu záväzku.
V čase uzatvorenia dohody so žalovaným v 3. rade dňa X.X.XXXX bola zmluva o mimoriadnom úvere



a stavebnom úvere už zrušená v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy pôvodným veriteľom zo dňa
XX.X.XXXX. Preto žalovaný v 3. rade nemohol platne pristúpiť k záväzku z tejto už zrušenej zmluvy a
uznať dlh žalovanej v 1. rade zo zrušenej zmluvy čo do dôvodu a výšky. Súd prvého stupňa preto žalobu
voči žalovanému v 3. rade zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane úspešných žalovaných trovy právneho zastúpenia XXX,XX eur zo základu
predmetu konania X XXX,XX eur (X XXX,XX eur + X XXX,XX eur), tarifnú odmenu vo výške XXX,XX
eur za dva úkony právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX
a režijný paušál X x X,XX eur za tieto dva úkony právnych služieb a XX % DPH podľa § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo
výške XXX,XX eur. Na náhradu týchto trov právneho zastúpenia súd zaviazal neúspešného žalobcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd zamietol žalobu
voči žalovanému v 3. rade a proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca
uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne na daný vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
namiesto Obchodného zákonníka. Pretože medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade
bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa preto nesprávne
posudzoval aj otázku účinkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa
Obchodného zákonníka. Ustanovenia o odstúpení od zmluvy sú ustanoveniami, ktoré by smerovali
k ochrane spotrebiteľa a preto nie je možné vyvodiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na
odstúpenie od zmluvy, pretože toto ustanovenie nie je diskriminujúce voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi. K
uplatneniu nároku na odstúpenie od zmluvy by nedošlo, ak by si žalovaná riadne plnila svoje povinnosti
vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Samotné odstúpenie a zrušenie zmluvy nemá v žiadnom prípade vplyv
na jej platnosť a záväznosť, iba dochádza k vzniku nového záväzku dlžníka zaplatiť celú splatnú dlžnú
sumu naraz podľa ustanovení obchodných podmienok. Právny predchodca žalobcu riadne odstúpil od
zmluvy. Toto odstúpenie bolo riadne doručené žalovanej v 1. rade, preto vznikol nárok na zaplatenie
dlžnej sumy pozostávajúcej z nesplatenej istiny, úrokov z úveru, úrokov z omeškania a poplatkov.

Žalobca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil keď dospel k záveru, že žalovaný
v 3. rade nemohol riadne pristúpiť k záväzku žalovanej v 1. rade z predmetnej zmluvy, ktorá bola v
čase pristúpenia záväzku žalovaným v 3. rade už zrušená, v dôsledku riadneho odstúpenia od zmluvy
pôvodným veriteľom a preto nemohlo dôjsť ani k platnému uznaniu dlhu žalovaným v 3. rade. Platným
odstúpením od zmluvy došlo k vzniku nového záväzku, na základe predmetnej zmluvy, ktorým je záväzok
žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi celú zosplatnenú sumu, preto uzatvorením dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaním záväzku zo dňa X.X.XXXX, došlo zo strany žalovaného v 3. rade k
pristúpeniu k tomuto záväzku zaplatiť celú zosplatnenú pohľadávku na základe predmetnej zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a taktiež žalovaný v 3. rade dohol splátkový kalendár,
ktorý nedodržal a preto aj voči žalovanému v 3. rade sa stala celá pohľadávka splatná. Táto dohoda o
uznaní dlhu zo strany žalovaného v 3. rade má predpísanú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,
výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, dlžník potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a
následkoch s tým spojených. Preto nemožno mať pochybnosti o platnosti uznania premlčaného dlhu
zo strany žalovaného v 3. rade. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku ani nespochybnil platnosť
tejto uzatvorenej dohody a jej platnosť nespochybnil ani samotný žalovaný v 3. rade. Žalobca preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že vyhovie
návrhu žalobcu, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca v odvolaní proti trovám konania priznaným vedľajšiemu účastníkovi poukázal na ustanovenia
§ 93 ods. 1, 2 § 142 ods. 1, § 150 ods. 1, 2 O.s.p. a uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože nešlo o účelne vynaložené
trovy na uplatnenie alebo bránenie práva žalovaným. Poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., zákon
pripúšťa vedľajšieho účastníka do konania, čomu žalobca nemôže zabrániť. Žalobca však nevidí význam
v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal



úkony nevyhnutné pre úspech vo veci. To znamená, že neposkytol právne služby, ktorých vykonanie
by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez svojho
právneho zastúpenia. Samotné združenie na ochranu spotrebiteľov má v svojich radoch členov, ktorí
majú právnické vzdelanie a združenie má možnosť využiť aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa
združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v súdnych konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho
zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Opačný postup by vytváral dojem účelovosti, čo vyplýva
aj z iných rozhodnutí súdov v Slovenskej republike. Preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je
nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na
ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdnych konaní. V prejednávanej veci je to nehospodárne aj z toho
dôvodu, že žalovanému v 3. rade bol súdom ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p., keďže
je na neznámom mieste a tento opatrovník disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a
patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností
žalovaného. Priznanie trov konania za úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia je treba považovať
napreskúmateľné z toho dôvodu, že nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil
so spisovým materiálom, navyše vyjadrenia právneho zástupcu sú zhodné s vyjadreniami v iných
konaniach, iba vpisoval údaje do kontextu a preto nie je možné takéto trovy považovať za hospodárne v
zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca navrhol, aby odvolací súd nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania.

Vedľajší účastník na strane žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že aj na predmetný
zmluvný vzťah je potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. a ustanovenie § 52
Občianskeho zákonníka, pretože ak ide o spotrebiteľské právne vzťahy, na ktoré je možné aplikovať
Občiansky zákonník ako aj Obchodný zákonník. Obchodný zákonník je možné aplikovať len vtedy, ak
by to bolo na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Preto je na predmetný vzťah potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v prospech žalovaných tak ako to správne
aplikoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Ďalej vedľajší účastník uviedol, že žalobcom
predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo strany žalovaného v 3.
rade je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom ovplyvniť
jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predlženie
premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú dohodu, preto takéto zmluvné podmienky
obsiahnuté vo formulári zo dňa X.X.XXXX sú absolútne neplatné. Navyše uznanie premlčaného záväzku
je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3 pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku.
To svedčí o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak
by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlženie premlčacej lehoty. Preto
uzatvorenie takejto dohody o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu poskytnúť
súdnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vedľajší účastník k námietkam žalobcu o priznaní trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia pre vedľajšieho účastníka uviedol, že považuje za absurdné, ak žalobca ako účastník
konania je zastúpený advokátom a zároveň žalobca upiera právo na zastúpenie advokátom inému
účastníkovi konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc pre vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných ako spotrebiteľov bola preukázaná. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník je občianske
združenie zložené prevažne z laikov z oblasti práva a iba jedna členka združenia má právnické
vzdelanie, avšak nevykonáva žiadnu právnu prax. Vedľajší účastník považuje postup právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka za taký, ktorý bol efektívny, pretože na základe jeho vyjadrenia bola žaloba voči
žalovanému v 1. a 3. rade zamietnutá a voči žalovanému v 2. rade bolo konanie zastavené. Vedľajší
účastník poukázal na to, že právny predchodca žalobcu L., stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý sa zaoberá
vymáhaním pohľadávok a žalobca ako silná obchodná spoločnosť zastúpená silnou advokátskou
kanceláriou vystupuje v tomto konaní proti slabému spotrebiteľovi, ktorému vytýka, že sa ho ujalo
združenie, ktoré je na tento účel zriadené a združeniu vytýka, že sa dalo zastupovať advokátom. K.
účastník svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľov a to
čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, príslušné smernice Európskej
únie a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, vnútroštátnu právnu úpravu, najmä Zákon o ochrane
spotrebiteľa. Na napĺňanie týchto cieľov vedľajší účastník je odkázaný na právne služby. Ďalej uviedol,
že ak žalobca argumentuje tým, že vedľajší účastník ako združenie má podľa § 25 zákona č. 250/2007
Z.z. možnosť využiť aj určitú finančnú podporu ministerstva, vedľajší účastník uviedol, že Ministerstvo
hospodárstva schválilo združeniu finančnú podporu a poskytlo mu podporu vo výške X XXX,XX eur,



ktorá nepokrýva ani poštovné výdavky. Vedľajšiemu účastníkovi nie je jasné, prečo by mal štát dotovať
prehrané súdne spory dodávateľov - poskytovateľov služieb, resp. trovy vymáhať z ich spoločnosti. Ďalej
vedľajší účastník poukázal na to, že pokiaľ žalobca navrhuje pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať
ustanovenie § 150 O.s.p. tak podľa názoru vedľajšieho účastníka na takýto postup nie sú dané zákonné
podmienky a to preto lebo nejde o dôvody hodné osobitého zreteľa a nejde o výnimočné okolnosti. Preto
aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. v prospech žalobcu samotného, ako ekonomicky silného subjektu
proti slabým spotrebiteľom, vyznieva paradoxne. Vedľajší účastník v tejto súvislosti poukázal na to, že
pôvodný dodávateľ - L., stavebná sporiteľňa, a.s. postúpil hromadne svoje pohľadávky žalobcovi, ktorý
sa dal zastúpiť advokátom, v čom je treba vidieť umelé vytváranie a navyšovanie trov konania proti
spotrebiteľom a práve vo vzťahu k neúspešným spotrebiteľom by súdy mali aplikovať ustanovenie § 150
O.s.p. a nie vo vzťahu k silnému žalobcovi. Nie je preto na mieste, aby súd ochraňoval hospodárske
záujmy žalobcu pri rozhodovaní vo veci samej a pri rozhodovaní o trovách konania. Vedľajší účastník
preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty
predmetu odvolania X XXX,XX eur, hodnota jedného úkonu právnej služby je XXX,XX eur a režijný
paušál X,XX eur, čo predstavuje XXX,XX eur a z toho XX % DPH predstavuje XX,XX eur, teda spolu
trovy odvolacieho konania XXX,XX eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1, 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia
v napadnutej časti a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žalobu voči
žalovanému v 3. rade zamietol z toho dôvodu, že žalovaný v 3. rade nemohol platne dohodou zo dňa
X.X.XXXX pristúpiť k záväzku žalovanej v 1. rade zo zmluvy o úvere, ktorá bola zrušená odstúpením od
zmluvy veriteľom - právnym predchodcom žalobcu - L., stavebná sporiteľňa, a.s. písomným podaním z
XX.X.XXXX a či došlo k platnému pristúpeniu k záväzku a uznaniu záväzku žalovaného v 3. rade voči
žalobcovi.

V konaní nebolo sporné, že veriteľ platne odstúpil od zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovanou v 1. rade
ako dlžníčkou a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom a to písomným podaním z XX.X.XXXX.



Odvolací súd zistil z obsahu dohody, ktorú uzatvoril žalovaný v 3. rade so žalobcom dňa X.X.XXXX, že
toto písomné podanie je označené ako „dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku“. Z
obsahu tejto dohody vyplýva, že ako zmluvné strany sú v tejto dohode vedené pod bodom 1.1. veriteľ - C.
D. S., s.r.o., pod bodom X.X. je uvedený dlžník - B. G., pod bodom 1.3. je uvedená „osoba pristupujúca k
záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka - O. G., r.č. XXXXXX/XXXX, B., O. XXX“. V časti 2
tejto dohody z X.X.XXXX je uvedený text „uznanie záväzku“. Z textu tejto časti dohody vyplýva, že osoby
uvedené v bode 1.2. tejto zmluvy uznávajú, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi. Z
bodu 3 tejto dohody vyplýva, že osoby uvedené v bode 1.2. tejto zmluvy sa zaväzujú splatiť svoj záväzok
voči veriteľovi v mesačných splátkach po XXX,XX eur a zaväzujú sa k úhrade príslušenstva pohľadávky
a narastajúcich úrokov z omeškania.

Znamená to, že v tejto dohode z X.X.XXXX žalovaný v 3. rade, ktorý bol v tejto dohode označený ako
zmluvná strana pod bodom 1.3. nepristúpil k žiadnemu záväzku ani neuznal žiaden záväzok. K záväzku
pristúpila podľa textu dohody a uznala tento záväzok osoba uvedená pod bodom 1.2., teda žalovaná v
2. rade - B. G.ová a nie žalovaný v 3. rade O. G..

Odvolací súd preto dospel k záveru, že takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára na uznaní
záväzku, v ktorej je súčasne text o pristúpení k záväzku a uznaní, je právny úkon nejasný, neurčitý,
nezrozumiteľný a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uznať môže dlh iba samotný dlžník. Dlh dlžníka
nemôže uznať niekto iný. V predmetnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
z X.X.XXXX nie je jasne uvedené k akému záväzku má pristúpiť osoba pristupujúca k záväzku,
teda žalovaný v 3. rade, preto ani samotné pristúpenie k záväzku žalovanej nemožno považovať pre
nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť za úkon, ktorý je neplatný. Ak teda žalovaný v 3. rade sa nestal
dlžníkom žalobcu, nemohol tento dlh voči žalobcovi zo zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovanou v 1. rade a so žalovaným v 2. rade platne uznať.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby voči žalovanému v 3. rade ako vecne správny a taktiež vo výroku o nepriznaní náhrady
trov konania medzi žalovaným v 3. rade a žalobcom, pretože žalobca nebol vo vzťahu k žalovanému
v 3. rade úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému v 3. rade
preukázateľné trovy konania nevznikli.

Odvolací súd taktiež potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom konania ako vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, ktoré
uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vedľajší účastník, týkajúce sa priznania náhrady trov právneho
zastúpenia pre vedľajšieho účastníka, pretože vedľajšiemu účastníkovi nemožno brániť, aby sa dal
zastúpiť právnym zástupcom, čo vyplýva aj z ustanovenia § 24 O.s.p. Odvolací súd navyše udáva, že
za neúčelné trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka by bolo možné považovať také
trovy právneho zastúpenia, ak by právneho zástupcu mali žalovaní, na strane ktorých vedľajší účastník
vystupuje a v ktorých záujme ako združenie na ochranu spotrebiteľov slúži, avšak žalovaný v 1., 2., ani v
3. rade v tomto konaní právneho zástupcu nemali, preto odvolací súd považoval za účelné, ak právneho
zástupcu si zvolil vedľajší účastník na kvalifikovanú obranu práv žalovaných.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania XXX,XX eur za jeden účelne vykonaný úkon právnych služieb v tomto odvolacom konaní -
vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zo základu predmetu odvolacieho konania X XXX,XX eur, čo predstavuje



tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vo výške XXX,XX eur a taktiež priznal režijný paušál X,XX eur podľa §
16 ods. 3 citovanej vyhlášky a XX % DPH z priznaných trov, teda vo výške XX,XX eur podľa § 18 ods. 3
citovanej vyhlášky, spolu trovy právneho zastúpenia 313,87 eur. Na ich náhradu odvolací súd zaviazal
neúspešného žalobcu.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.