Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/11/2012 z 25. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. septembra 2012, sp. zn. 9Co/11/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7811208722.1 Krajský súd Košice | 9Co/11/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7811208722.1 | 2012-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e4f6215-ed77-46b7-a7d2-2e6439cd6468 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7811208722.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208722
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov JUDr.
Gizely Majerčákovej a JUDr. Jozefa Maruščáka vo veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., okres S., U.
XX, o 1 846,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 21.
novembra 2011 č. k. 10C/147/2011-28, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je žaloba o zaplatenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.10.2007 v
sume 1 830,15 € s úrokmi z omeškania vo výške 0,023 % denne zo sumy 1 830,15 € od 26.7.2008 do
zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 16,43 €, vzniknutého po výzve z 25.7.2008 na úhradu zostávajúcej
časti úveru spolu so zmluvnou pokutou, danej v dôsledku omeškania žalovanej so splácaním úveru.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z
dôvodu uplynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku, pretože žalovaná sa dovolala premlčania. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná 26.10.2007 uzavrela so žalobcom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Touto zmluvou sa zaviazala splatiť poskytnutý
spotrebiteľský úver v dohodnutých pravidelných 48 mesačných splátkach po 43,38 €, pričom konečná
výška úveru predstavovala 2 082,24 €, ročná percentuálna miera nákladov bola 27 %, svoje platobné
povinnosti si plnila len sčasti do februára 2008. Zistil tiež, že z dôvodu nesplácania úveru podľa
dohodnutých podmienok žalobca listom z 25.7.2008 žalovanú vyzval na úhradu zostávajúcej časti úveru
vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty, čo k tomu dňu po prepočte na v súčasnosti platnú menu
predstavovalo 1 846,58 €. Súd súhlasne so žalobcom konštatoval, že žalovaný dlh sa stal splatným
26.7.2008. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania vec posudzoval z hľadiska splnenia podmienok
ustanovených v § 100 a 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré citoval.

Konštatoval, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula 26.7.2011. Z dôvodu, že
predmetná žaloba bola podaná na súd 10.10.2011 dospel k záveru, že k uplatneniu nároku na súde došlo
po uplynutí premlčacej doby a z dôvodu, že žalovaná sa dovolala premlčania, musel na túto okolnosť
prihliadnuť, žalobcovi nemohol priznať žalobou uplatnené právo, a žalobu preto zamietol.



S odôvodnením, že žalobcovi náhrada trov neprislúcha a úspešná žalovaná návrh na rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania nepodala, s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal účastníkom
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku žalobca včas podal odvolanie. Súdu vytýka, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pretože úverová zmluva bola
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Ob.Z.“), pričom ide o zmluvu, ktorá má
režim absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 Ob.Z., to znamená, bez ohľadu na povahu účastníkov má
povahu absolútneho obchodného záväzkového vzťahu. Pokiaľ preto súd automaticky podriadil takýto
typ zmluvy pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, došlo k nedostatočnému právnemu posúdeniu
predložených dôkazov. Nevzal teda do úvahy, že na predmetný právny vzťah sa aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka o premlčaní, a že preto v danom prípade je všeobecnou premlčacou dobou 4-
ročná premlčacia doba, resp. že v súlade s § 401 Ob.Z. došlo k platnému predĺženiu premlčacej doby
na dobu 10 rokov vyhlásením žalovanej. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že trvá na tom, že došlo k premlčaniu práva žalobcu podľa
§ 100 Občianskeho zákonníka, úver podpisovala s vedomím, že ide o spotrebiteľský úver, nebola
upozornená ani poučená o akýchkoľvek iných podmienkach poskytnutia úveru. Navrhuje preto, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201
a 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa
§ 212 ods. 1 a 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je opodstatnené.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že vyhlásenie rozsudku od 20. septembra 2012 bolo zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 26. septembra 2012 o 9.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 227 na 2. posch. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).

Odvolateľ odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je mylná
aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie majúc za to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
na danú vec § 100 a 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, pretože správne mal aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní z dôvodu, že uzatvorený zmluvný vzťah, úverová
zmluva, je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Ob.Z. a spravuje sa preto Obchodným
zákonníkom.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do slovenského
právneho poriadku sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ
a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho
zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv
povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle §



54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu,
ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Ob.Z. a spravuje sa § 479 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým
vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení
dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z.

Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka („zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa“).
Citované ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej
zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ potom zmluva obsahuje písomné vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby v zmysle
§ 401 Ob.Z. („strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane
predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov
od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia
premlčacej doby.“), a teda ide o písomné vyhlásenie, ktoré je v súlade s úpravou obsiahnutou v
§ 401 Ob.Z., ide ale o odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, preto toto
písomné vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby podľa predpisov Občianskeho zákonníka
predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na
neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať, čo v danom prípade znamená vyhláseniu žalovanej o
predĺžení premlčacej doby z vyššie uvedených dôvodov nepripisovať žiaden právny význam a pri
posudzovaní uplatnenej námietky premlčania postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje práva
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného
obohatenia, škody a pod.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní
žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej dobe s poukázaním na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovanej. Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvého stupňa je toho právneho
názoru, že žalobca svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle súdom citovaných
ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka.



Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav je
správne a žalobca neopodstatnene napadol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa. Uplatnené
odvolacie námietky teda nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďže úspešná žalovaná nenavrhla, aby sa rozhodlo aj o povinnosti
nahradiť trovy konania, rozsudok je správny aj vo výroku o trovách konania. Z týchto dôvodov odvolací
súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnej žalovanej trovy
v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
tej istej zákonnej úpravy neúspešnému žalobcovi neprislúcha náhrada trov odvolacieho konania.

Tento rozsudok senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.