Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoE/189/2011 z 22. 2. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. februára 2012, sp. zn. 2CoE/189/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7905206158.1
Krajský súd Košice | 2CoE/189/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7905206158.1 | 2012-02-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2cfc977-72c8-4d0a-bd18-5d3e97553461
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7905206158.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/189/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7905206158
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7905206158.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Košice,
Kuzmányho 8, Košice, proti povinnému: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P., v konaní
vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou, Letná 40, Košice pod sp. zn. 392/2005 o
vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdnej exekútorky proti uzneseniu
Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.11.2010, č. k. 23Er/149/2005-10, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a  odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e  uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v zrušenej časti vec  v r a- c i a  súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu proti povinnému vedenú súdnou exekútorkou
JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad Košice, pod č. EX 108/2005 zastavil a uložil oprávnenému
nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, trovy exekúcie
vo výške 13,32,- eur.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.5.2005 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Hraničného oddelenia PZ v Čerhove, č.k. AA 1260430 zo
dňa 4.12.2002. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie vo veci súdnu exekútorku JUDr. Vieru
Uhríkovú poverením č. 5811 007180* zo dňa 30.5.2005. Dňa 29.07.2010 predložila súdna exekútorka
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu prekludovania vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva. Súd
prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/,  a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a podľa ust. § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 a zistil, že vyššie uvedený blok na
pokutu nezaplatenú na mieste bolo možné vykonať len do troch rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie
pokuty, teda do 19.12.2005. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Na náhradu
trov exekúcie súdnej exekútorky vo výške 13,32,- eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, nakoľko tento zavinil zastavenie exekúcie opomenutím náležitej opatrnosti a
starostlivosti o svoje práva, keď návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 18.5.2005.Prvostupňový súd
zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a to  v zmysle ustanovení § 200 ods.1, § 196 Exekučného
poriadku a v zmysle ustanovení §  14 ods.1, 2 ,3,  § 15 ods.1, § 22 ods 1 a  § 27 a vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov  v znení platnom do 30.4.2008, aby uhradil
exekútorke trovy exekúcie pozostávajúce z paušálnej odmeny - 3 úkonov ( získanie poverenia, každé
zisťovanie majetku povinného cez Sociálnu poisťovňu Trebišov 2x) spolu 9,96 eur a náhrady hotových
výdavkov v sume 3,36 eur teda spolu  v sume 13,32 eur.



Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený  a súdna exekútorka.

Oprávnený žiadal vo svojom odvolaní , aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a zastavil
exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.2 Exekučného poriadku a aby rozhodol o úhrade trov konania
v zmysle ustanovenia § 200 Exekučného poriadku a úhradou trov exekučného konania zaviazal
povinného. Poukázal na zákon NRSR č. 298/2008 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č.
138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavbených inžinieroch v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2008, a ktorý zároveň v čl. II mení a
dopĺňa zákon SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vypustil znenie § 88
ods.1 a doterajšie odseky 2 a 3 sa prečíslovali na 1 a 2. Predmetné znenie § 88 ods.1 pojednávalo o
skutočnosti, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Oprávnený
ďalej uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal z dôvodu, že povinný si nesplnil povinnosť uloženú
exekučným titulom ešte v rámci objektívnej lehoty určenej na vykonanie rozhodnutia a teda exekučný
návrh bol podaný dôvodne. Odvolateľ ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu vo veci dôvodu
na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku, aj keď uvedené
ustanovenie pojednáva o zastavení exekučného konania v prípade, že dôvody zániku práva v priebehu
exekučného konania musia byť obsiahnuté v exekučnom titule. Iným a častejším dôvodom podľa
odvolateľa  na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku býva
splnenie dlhu pred začatím exekučného konania, lebo došlo k splneniu povinnosti ešte pred samotným
výkonom exekúcie a v čase začatia exekučného konania už právo priznané rozhodnutím zaniklo.  Z
uvedeného  dôvodu  odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods.2 Exekučného poriadku, nakoľko exekúciu môže úd zastaviť aj vtedy, ak
to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. V danom prípade osobitným zákonom  je
zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinné do 31.8.2008  a jeho
konkrétne  ustanovenie § 88 ods.1.Zároveň odvolateľ poukázal na ustanovenie § 200 Exekučného
poriadku  a navrhol, aby odvolací súd vo veci úhrady trov exekučného konania v zmysle ustanovenia
§ 200 Exekučného poriadku uložil povinnému povinnosť uhradiť trovy exekúcie z dôvodu, že návrh
oprávneného bol podaný dôvodne a k zastaveniu exekúcie došlo zo zákona, teda bez zavinenia
oprávneného.

Súdna exekútorka v podanom odvolaní uviedla, že od 1.11.2010 sa stala platcom DPH. Poukázala, že
v súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp.zn. II.ÚS 31/04, sa
odmena súdneho exekútora zvyšuje o 19% DPH. Uvedený nález má v súčasnosti význam pre určenie
výšky trov exekúcie v exekučných konaniach začatých pre 1.9.2005.Hoci sa v týchto konaniach aplikuje §
196 v zunení účinnom pred 1.9.2005 , ktoré neobsahovalo povinnosť zvýšiť odmenu súdneho exekútora
o daň z pridanej hodnoty, trovy exekúcie sa zvýšia o daň z pridanej hodnoty aj v týchto konaniach.
Vzhľadom na vyššie uvedené upresnila vyčíslenie trov exekúcie už s DPH, keďže je predpoklad, že
uznesenie o priznaní trov exekúcie nadobudne právoplatnosť až po 1.11.2010.  Navrhla, aby odvolací
súd v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, aby zaviazal
oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vrátane DPH vo výške 15,85 eur.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolania proti výroku o trovách konania sú dôvodné.



Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil
a v tejto časti žiadal  exekúciu zastaviť podľa iného právneho predpisu. Jeho odvolanie proti výroku o
zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti
dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací
súd toto odmietol.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučným titulom v konaní je Blok na pokutu nezaplatenú
na mieste č. konania AA 1260430 zo dňa 4.12.2002, ktorý sa stal právoplatným dňa 14.12.2002. 15-
dňová lehota určená na zaplatenie pokuty uplynula dňa 19.12.2002. Nasledujúci deň začala plynúť
lehota na vykonanie tohto exekučného titulu, ktorá uplynula dňa  19.12.2005 (§ 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. v znení platnom do 31.8.2008). Od tohto dňa sa vymáhaná pohľadávka prekludovala a
exekúcia sa stala neúčelnou.

Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.05.2005, teda necelých
7 mesiacov pred uplynutím lehoty určenej na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Od
tohto dňa až do uplynutia lehoty na výkon rozhodnutia súdny exekútor podľa predloženého exekučného
spisu vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor konal na
návrh oprávneného, v jeho záujme a v súlade so zákonom a za túto činnosť mu nepochybne prislúcha
odmena, nakoľko podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného.

Na náhradu trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku. Citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197
Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie
prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené,
ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a
zastavením exekúcie.



Ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, teda ešte pred
uplynutím prekluzívnej lehoty určenej na vymoženie priznanej pohľadávky. Odvolací súd k tomu uvádza,
že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totižto postup exekučného súd ani
súdneho exekútora, či dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do
straty jeho účinnosti nemohol ovplyvniť. Súd bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil
stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že v konaní neboli dané podmienky na zaviazanie
oprávneného na náhradu trov exekúcie a tieto má v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v
zásade znášať povinný.

Nakoľko však povinný nebol napadnutým uznesením zaviazaný na náhradu trov exekúcie a teda nemal
dôvod namietať ani samotnú výšku týchto trov, odvolací súd nemohol zmeniť napadnuté uznesenie tak,
že by povinného zaviazal na náhradu  trov exekúcie, nakoľko by tým povinnému odňal možnosť konať
pred súdom tým, že nemal možnosť vyjadriť sa k samotnej výške priznaných trov exekúcie.

Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu, pričom prihliadne aj na odvolanie súdnej exekútorky ohľadom
priznania sumy DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.