Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sd/69/2012 z 3. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 3. januára 2013, sp. zn. 1Sd/69/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012201131.3 Krajský súd Košice | 1Sd/69/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012201131.3 | 2013-01-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/187fe307-1ba5-4f4b-8e6b-c3fb736f7b00 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201131.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201131
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201131.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci
navrhovateľa Y. E. A. Z. É. Y. U. , F. XX, S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta
č. 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. júna 2012 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozsudku podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 19. júna 2012. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené
dňa 11.07.2012.

Včas podaným opravným prostriedkom nazvaným odvolanie zo dňa 12.07.2012, doručeným odporkyni
dňa 19.07.2012 sa navrhovateľ, súdiac podľa obsahu jeho opravného prostriedku, domáhal preskúmania
vyššie označeného rozhodnutia odporkyne tvrdiac, že pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sa cíti byť
invalidným, preto žiadal o opätovné prešetrenie svojho zdravotného stavu a o priznanie polovičného
invalidného dôchodku.

Odporkyňa s poukazom na to, že navrhovateľ ničím nespochybnil správnosť rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o invalidný dôchodok navrhla v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom svoje
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom
administratívneho dávkového spisu odporkyne, ktorý vedie o navrhovateľovi, oboznámení sa so
zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, konajúc v neprítomnosti navrhovateľa (§ 250g ods. 2 O.s.p.)
dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech z ďalej uvedených
dôvodov.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.



Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne a súdneho spisu vyplynulo, že žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok bola zamietnutá opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým
rozhodnutím, ako je to uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa v plnom rozsahu, zotrval na svojom pôvodnom posudku
zo dňa 19.06.2012, ktorým navrhovateľ nebol uznaný invalidným, a preto predložil kompletný posudkový
spis druhostupňovému posudkovému lekárovi na ďalšie konanie.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 20. septembra 2012, kedy
bol vo veci pre účely súdneho preskúmacieho konania podaný odborný posudok o zdravotnom stave
navrhovateľa. Podľa tohto kontrolného posudku druhostupňového posudkového lekára bol zdravotný
stav navrhovateľa hodnotený zhodne s prvoposudkom prvostupňového posudkového lekára zo dňa
19.06.2012 s tým záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže u neho zistená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách je len 35 %.

Svoj záver o zdravotnom stave navrhovateľa druhostupňový posudkový lekár odôvodnil tak, že
navrhovateľ bol v roku 2006 operovaný na Neurochirurgickej klinike v Košiciach, kedy bola vykonaná
parciálna hemilaminektómia L5 vľavo so zlepšením stavu. Doložené opakované odborné lekárske
nálezy u navrhovateľa dokumentovali mierny funkčný postih bez motorického postihu a koreňového
poškodenia. Takému stavu zodpovedá u navrhovateľa maximálne dolná hranica percentuálneho



rozpätia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4 písm. b), kde je rozpätie 35 až 45 % u chorôb podporného
a pohybového aparátu. Zdravotné postihnutie navrhovateľa vyplývajúce z ostatných chorobných zmien u
navrhovateľa sú menej významné a nezdôvodňujú vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Preto navrhovateľ nebol uznaný invalidným.

Súd na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania v správnom a súdnom preskúmacom
konaní dospel k záveru, že u navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli dostatočne ozrejmené a keďže z posudkov posudkových
lekárov prvého, ako aj druhého stupňa jednoznačne a zhodne vyplynulo, že rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľa nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako
40 % ale len 35 %, nemohol byť navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok pre nesplnenie základnej
medicínskej podmienky, ktorou je invalidita v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade
so zákonom musel podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdiť.

Súd vec navrhovateľa prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 250g ods. 2 O.s.p.,
pretože navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, zásielky súdu s predvolaním na pojednávanie si
opakovane v odbernej lehote neprevzal.

Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania súd nepriznal,
trovy konania si navrhovateľ ani neuplatnil a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§
250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.