Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/26/2012 z 19. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. marca 2013, sp. zn. 5Saz/26/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012201434.2 Krajský súd Košice | 5Saz/26/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012201434.2 | 2013-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b98390f6-8140-4dcc-8643-debd57792333 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201434.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201434
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201434.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: L. S.Z.S. U.,
Q.. XX.XX.XXXX T. J. X., X. D. N. (Ď.G. S. „.), Š. R. X., X. Q., X. T., R. R. T. X. R. X., Y. S.G.T. S. Q..
X, X., W. Č. J. R. R. W. K. Q. T., zastúpeného Centrom právnej pomoci, X. X., J. XX, XXX XX X., proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, R. Č.. X, XXX XX U., o preskúmanie
rozhodnutia odporcu ČAS: J.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 25.10.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 25.10.2012 ČAS: J.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: J.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 25.10.2012 podľa § 13 ods. 1
zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.
z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky
(ďalej len „SR“).

Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR počas
hraničnej kontroly pred pracovníkmi K. R. Č. Q. W. dňa 27.07.2012 z dôvodu, že v X. je vojna a na I.
musel viackrát znášať rasistické útoky domáceho obyvateľstva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odporca zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa počas vstupného
pohovoru (31.07.2012) a počas doplňujúceho pohovoru (11.09.2012). Prihliadol na to, že dôvodom
jeho žiadosti bolo po prvé členstvo v politickej strane Ú. M. D. G. Y. R. (Ď. S. „.), ktorej členom sa
stal v máji 2007. Ako člen strany sa niekoľkokrát zúčastnil manifestácií, počas ktorých dochádzalo ku
krátkodobým zadržaniam niektorých účastníkov. Jedným z lídrov strany bol aj jeho otec. Dôvodom jeho
odchodu z krajiny boli opakované útoky na členov jeho rodiny kvôli otcovmu členstvu v strane I. od roku
2004. Navrhovateľ tvrdil, že počas týchto útokov prišli policajti a vojaci do miesta bydliska a jeho a jeho
súrodencov sa pýtali na ich otca, keďže rodičov doma nikdy nenašli. Otec sa obával o jeho bezpečnosť
a tak jemu a druhému synovi navrhol, aby odišli študovať na I.. S mladším bratom vycestoval na I. dňa
14.12.2010 a po ročnej jazykovej príprave začal študovať na W. I. T. J. W.. Od decembra 2011 prestal
dostávať peniaze od otca, dokonca stratil kontakt s rodičmi a preto požiadal kamaráta v X. o pomoc a
ten mu poslal povolenie na pobyt vo Francúzsku. Dňa 26.07.02012 vycestoval vlakom z I. aj kvôli tomu,



že tam niekoľkokrát zažil verbálne rasistické útoky. Na hranici so SR bol zadržaný, pretože povolenie
na pobyt vo Francúzsku javilo známky falšovania.

Odporca na základe vyhodnotenia skutočností uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že
navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade
nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru
o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti správny orgán do konania zabezpečil aktuálne informácie
o I. a politickej situácii v tejto krajine z informácií Migračného úradu, podrobne uvedených v napadnutom
rozhodnutí. Odporca uviedol, že žiadateľ počas azylového konania nepredložil žiadne dokumenty,
ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Pravdivosť a hodnovernosť tvrdení žiadateľa bola
podľa názoru odporcu výraznou mierou spochybnená, nakoľko jeho výpoveď nekorešponduje so
zadováženými informáciami o krajine pôvodu. Tvrdenie navrhovateľa o členstve v politickej strane I.
s tým, že jedným z lídrov bol jeho otec, preveril odporca. Navrhovateľ nevedel správne odpovedať
ani na základné otázky, týkajúce sa tejto politickej strany, dátum vzniku strany, mená zakladajúcich
členov, základné povinnosti člena strany, vzhľad členského preukazu a loga strany, čím bolo členstvo
navrhovateľa v strane vážne spochybnené. Navyše od mája 2007 až do odchodu v decembri 2010
sa mu kvôli tomu nič nestalo napriek tomu, že sa zúčastnil manifestácií, pri ktorých došlo k zadržaniu
niektorých manifestujúcich, ktorí ale boli po krátkej dobe prepustení. Podľa záveru odporcu, takéto
konanie štátnych orgánov, keby sa aj týkalo samotného žiadateľa, nemožno subsumovať pod pojem
„prenasledovanie“ v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Navyše navrhovateľ vycestoval z X. legálne,
na svoj platný cestovný pas, čo tiež svedčí o tom, že nemohol mať v krajine pôvodu vážne problémy
so štátnymi orgánmi. Samotné vyjadrenie žiadateľa, že rodinní príslušníci mali problémy kvôli otcovmu
členstvu v politickej strane I., no on sám nemal žiadne problémy kvôli vlastnému členstvu v tej istej
politickej strane, považoval Migračný úrad za nevierohodné. Na základe toho podľa názoru odporcu z
toho vyplýva, že pokiaľ bol otec skutočne políciou v X. hľadaný, tak z iného dôvodu, nie z dôvodu členstva
v I.. O nevierohodnosti dôvodu žiadosti o azyl svedčí podľa odporcu aj to, že po legálnom príchode na
územie pre neho bezpečného štátu - I., nepožiadal o medzinárodnú pomoc, ale študoval na univerzite.
Taktiež vysvetlenia navrhovateľa ohľadom falošných dokumentov, povolenia na pobyt vo A., považoval
Migračný úrad za fabulujúce a o to viac považoval osobu žiadateľa za nedôveryhodnú.

Ohľadom druhého dôvodu žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu na území SR, že na území I. čelil
viacerým slovným rasistickým útokom na jeho osobu, že nechcú černochov na I., odporca uviedol,
že pokiaľ bol skutočne presvedčený, že sa jedná o rasisticky motivované verbálne útoky na jeho
osobu, mal to riešiť bezodkladne na I., kde sa od roku 2010 legálne zdržiaval. Keďže žiadateľ to
I. štátnym orgánom neoznámil, nemožno uvažovať o neochote, respektíve neschopnosti I. štátnych
orgánov pomôcť cudzincovi, ktorý sa legálne na ich území zdržiaval, vzhľadom na členstvo I. v celom
rade medzinárodných organizácií.

Odporca zohľadnil tiež stanovisko splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že tento má v krajine
pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov tým,
že pôsobil v opozičnej strane. Odporca individuálne preskúmal prípad navrhovateľa so zohľadnením
aktuálnej situácie v krajine pôvodu a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal konkrétnymi dôkazmi
splnenie predpokladov uvedených v § 8 zákona o azyle, nepovažoval navrhovateľa za dôveryhodnú
osobu a spochybnil jeho členstvo v politickej strane I.. Iba nesúhlas s politickým režimom nie je dôvodom
na udelenie azylu.

Výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, odôvodnil tým, že
nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca dospel k záveru, že
v prípade návratu do krajiny pôvodu navrhovateľovi nehrozí mučenie ani neľudské zaobchádzanie,
pretože nebol trestne stíhaný a ani sa nedopustil takého konania, ktoré by k tomu viedlo. Podľa názoru
odporcu nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa pre ich rozpornosť, objektívne sťažili správnemu orgánu



zistiť aj podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorá sa viaže k objektívnym hrozbám po
prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, no do značnej miery sú určujúce tvrdenia žiadateľa, z
ktorých je potrebné vychádzať. V X., konkrétne v meste X. v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený
konflikt. Navrhovateľ podľa záveru odporcu sa môže vrátiť do krajiny pôvodu bez zjavného ohrozenia
v dôsledku vnútroštátneho konfliktu. Tento záver odporca odôvodnil bezpečnostnou situáciou v krajine
pôvodu, vyplývajúcou z informácií, uvedených v rozhodnutí odporcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 11.12.2012 opravný prostriedok prostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne a žiadal rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR o neudelení
azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na
ďalšie konanie z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, na základe toho nesprávne
vyhodnotil navrhovateľa ako nedôveryhodného a z uvedeného dôvodu sa riadne nezaoberal jeho
dôvodmi na udelenie azylu, teda nesprávne posúdil vec po právnej stránke.

V opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na skutočnosti ním uvádzané pri jeho výsluchu pred
odporcom z dôvodu, že existuje reálna hrozba jeho prenasledovania z dôvodu zastávania určitých
politických názorov ako člena opozičnej politickej strany I. a preto existuje odôvodnená obava z
prenasledovania.

Ďalej v opravnom prostriedku navrhovateľ namietal poukazom na § 8, § 2 písm. d/ zákona o azyle a §
32 Správneho poriadku, že v X. nie je demokratické zriadenie a príslušníci strán, odporujúci vládnucej
strane, sú unášaní, mučení a zabíjaní a preto navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle
§ 8 zákona o azyle.

Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 11.01.2013, doručeného odvolaciemu súdu dňa 17.01.2013,
vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. K námietke
zástupkyne navrhovateľa, že odporca nezistil presne a úplne skutočný stav veci, pretože navrhovateľovi,
ako príslušníkovi opozičnej strany I., hrozí prenasledovanie i vážne bezprávie, odporca uviedol, že táto
nespochybňuje záver odporcu vo svojom rozhodnutí, že navrhovateľ bol v azylovom konaní vyhodnotený
ako nedôveryhodná osoba. V súvislosti s tým odporca poukázal na judikatúru NS SR, napr. rozhodnutie
sp. zn. 8Sža/36/2008 zo dňa 04.08.2009 a sp zn. 8Sža/14/2009 zo dňa 28.05.2009. Na základe
toho odporca konštatoval, s poukazom na § 250j ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého súd preskúmava
rozhodnutie iba v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Uviedol, že ak nie je sporný
predpoklad (nedôveryhodnosť), nemôže byť sporným ani to, že zákonné podmienky na azyl, ani na
doplnkovú ochranu, navrhovateľ nesplnil. Vedomosti navrhovateľa o politickej činnosti opozičnej strany
I. odporca vyhodnotil ako nedostatočné alebo nesprávne na to, aby bol skutočne jej členom a tiež
vysvetlenie použitia falošného potvrdenia na pobyt vo Francúzsku sa odporcovi javilo ako nevierohodné.
Napriek tomu odporca skúmal bezpečnostnú situáciu v X., konkrétne v meste X., v ktorom došlo iba k
niekoľkým incidentom, ktoré súviseli s prezidentskými a parlamentnými voľbami z novembra 2011. Aj z
toho dôvodu odporca konštatoval, že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie podľa § 2 písm. f/ zákona
o azyle.

Pojednávania Krajského súdu v Košiciach, nariadeného na deň 20.03.2013, sa zúčastnil navrhovateľ
a zástupkyňa navrhovateľa - poverená zamestnankyňa Centra právnej pomoci, zástupca odporcu
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré žiadal uskutočniť v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ na pojednávaní krajského súdu uviedol, že pred príchodom na Slovensko študoval na I. z
peňazí rodičov, no od decembra 2011, teda vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb v X., o rodičoch
nemá žiadne správy a jeho výpoveď bola ovplyvnená i jeho psychickým stavom pre túto skutočnosť.
Cez internet si vybavil preukaz na pobyt na území Francúzska, ktorý použil za účelom príchodu na
Slovensko. Tvrdil, že v X. bol členom opozičnej strany, tajomníkom v mestskej časti a susedia rodičov,
ktorí pracovali na veľvyslanectve USA, mu navrhli, aby šiel študovať do zahraničia. Tvrdil, že do vlasti
sa nemôže vrátiť, lebo by bol mučený vládnou mocou a na I. rovnako nemôže žiť pre rasizmus.



Poverená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na návrhu, aby krajský súd zrušil napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Uviedla, že nesúhlasia s tvrdením
odporcu vo vyjadrení, že predchádzajúca zástupkyňa navrhovateľa nespochybnila tvrdenie odporcu o
nedôveryhodnosti navrhovateľa a preto aj v tomto rozsahu navrhla preskúmať napadnuté rozhodnutie.
Nesúhlasila tiež s tvrdením, že navrhovateľ neodpovedal správne na otázky ohľadom strany I. v
dotazníku, keďže uviedol aj názov strany, program, čelného predstaviteľa a preto bola toho názoru, že
odporca vo svojom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a vychádzal z nedostatočne zistených
skutkových okolností. Vzhľadom na situáciu v krajine pôvodu navrhovateľ spĺňa podmienky i pre udelenie
doplnkovej ochrany. Trovy konania neuplatnila.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke.

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania
ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu
prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f)
citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov,
pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať
len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či
prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný
alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného
prostriedku. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné, na základe toho odporca
nesprávne vyhodnotil navrhovateľa ako nedôveryhodného a z uvedeného dôvodu sa riadne nezaoberal
jeho dôvodmi na udelenie azylu, teda nesprávne posúdil vec po právnej stránke, krajský súd uvádza,
že podľa jeho názoru tieto námietky nie sú dôvodné.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu
podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v
tomto zákonnom ustanovení. Navrhovateľ svoju žiadosť odôvodňoval príslušnosťou k opozičnej strane
I., ktorej bol radovým členom, respektíve až na pojednávaní krajského súdu uviedol, že bol tajomníkom



mestskej časti. Tvrdil, že jedným z lídrov strany bol jeho otec, kvôli ktorému od roku 2004 policajti a vojaci
sa naňho pýtali. Otec mal navrhnúť jemu a mladšiemu bratovi, aby odišli študovať na I. a dňa 14.12.2010
tam legálne letecky vycestovali. Na pojednávaní krajského súdu v rozpore s tým tvrdil, že to boli susedia
rodičov, ktorí pracovali na veľvyslanectve USA, ktorí mu navrhli, aby šiel študovať do zahraničia.

Krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia odporcu sa zaoberal tiež odvolacou námietkou, týkajúcou
sa záveru odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa. Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku
namietal, že v opravnom prostriedku zástupkyňa navrhovateľa nespochybňovala vyhodnotenie
navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby, čo namietala poverená zástupkyňa navrhovateľa na
pojednávaní krajského súdu. Súd poukazuje na to, že v bode IV. opravného prostriedku splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľa doslova uviedla, že „migračný úrad nedostatočne zistil skutočný stav veci,
na základe toho nesprávne vyhodnotil môjho klienta ako nedôveryhodného a z uvedeného dôvodu
sa riadne nezaoberal jeho dôvodmi na udelenie azylu“. Krajský súd sa preto zaoberal aj odvolacou
námietkou ohľadom hodnotenia navrhovateľa odporcom ako nedôveryhodnej osoby, hoci bez uvedenia
konkrétnych odvolacích námietok voči tomuto hodnoteniu. Súd považoval za presvedčivé argumenty
odporcu v napadnutom rozhodnutí o nedôveryhodnosti navrhovateľa a túto odvolaciu námietku preto
považoval za nedôvodnú.

Nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa odôvodnil odporca vo svojom rozhodnutí tým, že navrhovateľ
nevedel správne odpovedať ani na základné otázky, týkajúce sa politickej strany I.. Až na pojednávaní
krajského súdu namietala zástupkyňa navrhovateľa, že ten v dotazníku odpovedal správne na otázky
ohľadom strany I., no v lehote odvolania nebola v opravnom prostriedku v rozpore s ustanovením §
205 ods. 3 O. s. p. uvedená žiadna odvolacia námietka vo vzťahu k hodnoteniu nedôveryhodnosti
navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí. Keby aj navrhovateľ bol členom tejto strany, nič sa mu kvôli tomu
od mája 2007 až do odchodu v decembri 2010 nestalo napriek tomu, že sa zúčastňoval manifestácií.
Pokiaľ aj došlo k zadržaniu niektorých manifestujúcich, títo boli po krátkej dobe prepustení. Takéto
konanie štátnych orgánov však nemožno subsumovať pod pojem „prenasledovanie“ v zmysle § 2 písm.
d/ zákona o azyle. Skutočnosť, že navrhovateľ vycestoval z X. legálne na svoj platný cestovný pas,
podľa záveru odporcu tiež svedčí o tom, že nemohol mať v krajine pôvodu vážne problémy s konžskými
štátnymi orgánmi. O nevierohodnosti navrhovateľa podľa záveru odporcu svedčí aj to, že po legálnom
príchode na územie bezpečného štátu - I., nepožiadal o medzinárodnú pomoc. Rovnako fabulujúco
vyznievali vysvetlenia navrhovateľa ohľadom zadováženia falošného povolenia na pobyt vo Francúzsku
za účelom vycestovania na Slovensko.

Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie
(§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne
konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor
prenasledovania alebo jeho hrozby, nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi
žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto
predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda k opodstatnenosti
prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Navrhovateľ legálne
vycestoval z X. na I. v decembri 2010. Navrhovateľ sa teda presídlil do iného štátu na obdobie niekoľkých
rokov, podľa dĺžky štúdia, v ktorom zjavne akékoľvek zásahy štátnej moci X. nehrozili, pričom na I. sa
zdržiaval viac ako jeden rok a preto udelenie azylu nie je možné z dôvodu, že po prvé sám navrhovateľ
sa ochránil pred prípadnou hrozbou a po druhé, medzi prezentovaným dôvodom jeho odchodu z krajiny
pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné.

Skutočnosť, že navrhovateľ prejavil obavy z rasistických útokov na I., respektíve z nedostatku finančných
prostriedkov, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Z uvedeného dôvodu
preto krajský súd i túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú. Navyše je pravdou, že
navrhovateľ pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne individuálne konkrétne problémy neuvádzal,
nakoľko ich ani nemal, mali sa týkať len osoby jeho otca, ako jedného z lídrov strany.

Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na I. odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa
na I. vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú I. orgánmi tolerované, pokiaľ sa o



takýchto prípadoch dozvedia. I. je členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho
medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou I. právneho
systému.

Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v
zmysle zákona o azyle.

Správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia
u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a
účinná právna úprava. S ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné
výpovede navrhovateľa v konaní, tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny
pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle.

Navrhovateľ žiadal v opravnom prostriedku zrušiť napadnutý rozsudok aj v časti o neudelení doplnkovej
ochrany, bez konkretizovania odvolacích dôvodov takéhoto návrhu. Až na pojednávaní navrhovateľ
namietal, že sa do vlasti nemôže vrátiť, lebo by bol mučený vládnou mocou a na I. nemôže žiť
pre rasizmus. Jeho zástupkyňa tiež až na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na situáciu v krajine
pôvodu navrhovateľ spĺňa podmienky i pre udelenie doplnkovej ochrany. Tieto odvolacie námietky boli
prednesené až po uplynutí lehoty na odvolanie, v rozpore s § 205 ods. 3 O. s. p..

V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného
skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu
alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno
považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR,
t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca
vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený
skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa
existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle §
8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle
ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne
zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky
vyhodnotené.

Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie
azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Odporca zistené skutočnosti v svojom
rozhodnutí náležite právne odôvodnil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, poverená zástupkyňa navrhovateľa trovy
konania neuplatnila a preto nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania
nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.