Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/95/2013 z 1. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. októbra 2013, sp. zn. 7S/95/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200715.2 Krajský súd Košice | 7S/95/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200715.2 | 2013-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 47 ods. 2 SP, /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a864e823-6255-408e-81fb-70f40f301a53 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200715.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/95/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200715
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200715.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr.
Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, Suché
mýto 19, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdková 9, Bratislava, za ktorú koná
advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starosta obce Kojšov č.3, zast. advokátskou
kanceláriou Puchalla, Slávik & partners, s.r.o., Kmeťova 24, Košice, za ktorú koná advokát a konateľ
JUDr. Martin Puchalla, PhD, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi
dňa 07.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu obce Kojšov
doručené žalobcovi 07.05.2013 ako aj rozhodnutie Obecného úradu obce Kojšov doručené žalobcovi
08.04.2013 a v r a c i a vec starosti obce Kojšov na ďalšie konanie.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29. mája 2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
29.05.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Miestneho úradu mestskej časti Košice - Vyšné Opátske
doručeného žalobcovi 08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:

- údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 21.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených
Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA
2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection
Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation).

Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručený elektronickým podpisom dňa
20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.)
vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých
sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až
§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou
disponuje.



Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo
doručené dňa 07.05.2013 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s
§ 22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má obec Kojšov ako povinná
osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa
doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie
o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods.3 zákona č. 211/2000
Z.z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa
08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným
ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalovaný podľa
§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia
sa považuje deň 07.05.2013.

Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000
Z.z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie
nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., teda do okruhu informácií, ku ktorým
možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám
požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by
obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť
sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3, resp. § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. Takéto rozhodnutie v
celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.07.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobca
ako právnická osoba s identifikačným číslom 47243252 v žiadnom verejnom registri podľa vedomostí
žalovaného nie je zapísaná, a preto žalobcu podal neexistujúci subjekt. Uviedol, že podľa ustanovenia §
22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon o slobode informácií pritom v ustanovení
§ 14 upravuje osobitným spôsobom odchýlnym od všeobecných ustanovení zákona o správnom konaní
(§ 19 ods.1) formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií. Podľa § 14 ods.1 zákona o slobode
informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky
vykonateľným spôsobom. Toto ustanovenie je vo vzťahu k § 19 ods.1 zákona o správnom konaní
špeciálnym zákonom, a preto aplikácia § 19 ods.1 zákona o správnom konaní na formu údajnej žiadosti
žalobcu je preto podľa názoru žalovaného neopodstatnená. Ďalej namietal, že žalovaný nemá zriadenú
elektronickú podateľňu v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise, a preto
elektronická adresa elektronickej podateľne žalovaného v čase podania údajnej žiadosti žalobcu nebola
vedená a ani v súčasnosti nie je vedená v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických
podateľní Národného bezpečnostného úradu (§ 10 ods.2 písm.p/ citovaného zákona). E-mailová adresa
žalovaného: starosta @kojsov.sk, na ktorú doručil svoju údajnú žiadosť zo dňa 22.03.2013 spolu s
prílohou podpísanou zaručeným elektronickým podpisom v tomto zozname nikdy nebola vedená. Obec
Kojšov nezverejnila uvedenú e-mailovú adresu ako adresu elektronickej podateľne ani na svojom
webovom sídle. Preto je žalovaný toho názoru, že žiadosť žalobcu nebola ani len podaná a účinne
doručená žalovanému zákonnou formou a spôsobom. Ďalej namietal nedostatok pasívnej legitimácie
žalovaného - obec Kojšov, pretože v zmysle § 19 ods.2,3 zákona o slobode informácií odvolacím
orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu obecného úradu je starosta obce (primátor). Ako
žalovaný mal byť v súlade s § 250 ods.2 O.s.p. označený starosta žalovaného ako odvolací orgán.
Napokon žalovaný uviedol, že zo samotnej údajnej žiadosti o sprístupnenie informácií aj plnej moci
žalobcu vyplýva, že žalobca zaslal údajnú žiadosť, teda dokument podpísaný zaručeným elektronickým



podpisom v tom istom znení a požadujúc tie isté informácie stovkám obcí spôsobom a formou v rozpore
správnymi predpismi na adresy, ktoré nie sú adresami elektronických podateľní pre takéto podania
určené. Skutočným účelom postupu žalobcu bolo zrejme len zneužiť právo na prístup k informáciám
týmto šikanóznym spôsobom, podať žaloby a dosiahnuť priznanie náhrady trov konania voči stovkám
obcí, ktorých postup podľa žalovaného je jednoznačne zneužívaním práva na úkor žalovaného aj iných
obcí a nemôže preto požívať právnu ochranu.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok
podľa § 250f ods.2 O.s.p., po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s
prílohami dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalovaný predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa
rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: starosta@kosice.sk dňa 22.03.2013 a
odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu (predložil dôkaz o hromadnom
zaslaní elektronických podaní - žiadosť a odvolanie všetkým mestským častiam okresu Košice IV).
Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona č.
o slobode informácií).

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje (§ 3 ods.3 citovaného zákona).

Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie
žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa,
že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods.3 zákona o slobode
informácií).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po
uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods.2,3 citovaného zákona).

Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).

Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods.2 až 4 tohto
ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods.5 citovaného zákonného ustanovenia.



Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní).

Podľa § 14 ods.1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technickým vykonateľným spôsobom.

Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods.1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo
znenia ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na
podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto
ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako
druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného
označil obec Kojšov, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu)
ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje ako
fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. obce Kojšov.

S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu
obce Kojšov. Tým dal súd za pravdu argumentácii žalovaného k právnej legitimácii žalovaného ako ho
označil žalobca. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho
súdu SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010:

„Podľa § 250 ods.4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu
úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby
konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods.2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu
vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán,
rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený
predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém,
a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 zákona o slobode informácií“.

Podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. povinnosťou
správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení
rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodí z týchto dôkazov skutkové
a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi,
ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.



Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, pričom jeho doručenie
žalobca preukázal, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo
napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ustanovenie § 19 ods.3
citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať
odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený
nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové
a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu
neobsahuje odôvodnenie ( fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe,
ho ani obsahovať nemohlo) je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok
dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov už z jeho povahy ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že forma podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií
- podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom nezodpovedá
ustanoveniu § 14 ods.1 zákona o slobode informácií, ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k §
19 ods.1 zákona o správnom konaní pokiaľ ide o formy podania. Ustanovenie § 19 zákona o správnom
konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia § 22 zákona o správnom konaní alebo
formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide
o návrh vo veci je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr do troch dní písomne alebo ústne do
zápisnice. Ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií je oproti ustanoveniu § 19 ods.1 zákona
o správnom konaní formulované tak, že nesporne umožňuje využitie väčšieho počtu foriem podaní.
Naviac oproti úprave vo všeobecnom predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez
potreby zaznamenania obsahu žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti
písomným originálom žiadosti) alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným
spôsobom. Podľa názoru súdu pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť
aj iné formy, ktorými možno uskutočniť procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe.
Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky
vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím
na to za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti
telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič) ale aj podanie realizované elektronickou formou,
ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ustanovenie § 19 ods.1 zákona o správnom
konaní ako aj ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií nepodmieňuje využitie formy podania
elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením
elektronickej podateľne ani jej evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických
podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania
elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za
situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou.

Žalobca v podanej žalobe uviedol ako svoje identifikačné číslo v skutočnosti identifikačné číslo svojho
zástupcu, advokátskej kancelárie Bardač, s.r.o. so sídlom Búdkova 4, Bratislava. Podľa výpisu z registra
občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR žalobca ako občianske združenie vznikol
08.02.2013, pričom mu bolo pridelené identifikačné číslo 42268559.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§
250k ods.1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom
požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne
známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického
úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Kojšov, ale aj ďalšie
geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú
k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie



Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej
agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho
dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného
vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa
nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu,
ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto
zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice - okolie, do ktorého
administratívne spadá obec Kojšov. Preto bolo zbytočné žiadať obec Kojšov o poskytnutie informácie
o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom ,ktoré by sa nachádzali na území obce.

Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy
chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany.
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom
sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv.
smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS
o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v
národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na
webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody
SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva
životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú
lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých
katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho
územia.

Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bol v Zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru
súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom
výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším
spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku pasivity žalovaného by nebol nútený uplatňovať
svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia
žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach
celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí
(mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa
snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších
obdobných veciach). Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších
údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle
Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec.

Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. V konaní však
nebol úspešný, pričom ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p. ani neumožňuje žalovanému priznať právo na
náhradu trov konania.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.