Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/38/2013 z 21. 8. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. augusta 2013, sp. zn. 2Sp/38/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013201151.2
Krajský súd Košice | 2Sp/38/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013201151.2 | 2013-08-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP, § 250k ods. 1 OSP, § 250l ods. 2 OSP, § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edf992a1-e69f-4b1a-aee0-9da8e8960c58
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013201151.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201151
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: M. O., H..
XX.XX.XXXX, Š. S. Z., S. R. S. N. T.: E. N., Z., toho času umiestnený v Ú.R. S. T. S. L. K., zastúpeného
Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: X. L. S. S.
T. Z., V.. Ľ. Š. X, XXX XX Z., o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-20-006/2013 zo dňa
19. júla 2013 o zaistení, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozhodnutie odporcu zo dňa 19.07.2013 č.p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-20-006/2013.

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-20-006/2013 zo dňa 19.07.2013 v zmysle
§ 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 19.07.2013 v čase o 17:15
hod. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, na čas nevyhnutne potrebný, teda
na čas pre výkon trestu vyhostenia na 60 dní - do 16.09.2013 s uvedením, že lehota začína plynúť
dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení, ktoré je vykonateľné doručením a zároveň podľa § 88 ods.
5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej
len „ÚPZC“) dňom 19.07.2013 o 21:00 hod..

V predmetnom rozhodnutí odporca prihliadol na to, že dňa 18.07.2013 v čase o 18:15 hod. bol
navrhovateľ kontrolovaný hliadkou MZJ PZ K., ktorej nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju
totožnosť a bol preto predvedený k zisteniu totožnosti. V informačných systémoch MV SR bol lustrovaný
s pozitívnym výsledkom. Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru S. bolo vydané rozhodnutie o
administratívnom vyhostení a zákaze vstupu navrhovateľa na územie Slovenskej republiky pod č. PPZ-
HCP-SO13-81-28/2011 zo dňa 08.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2011 a bol mu
zakázaný vstup na územie SR na dobu 5 rokov, do 07.12.2016.

Odporca ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu
Michalovce, ktorým dňa 19.07.2013 uznal navrhovateľa vinného z marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorým bol navrhovateľovi uložený aj trest
vyhostenia z územia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) na dobu 6 rokov.

Správny orgán sa zaoberal aj tým, či bude možné vykonať trest vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm.
b/ zákona o pobyte cudzincov, s poukázaním na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, keď stanovil



dĺžku doby zaistenia do dňa 16.09.2013. Poukázal na to, že táto doba zaistenia je nevyhnutná na
vykonanie predpokladaných úkonov, nutných na reálne vykonanie vyhostenia navrhovateľa, a to na
potvrdenie totožnosti, komunikáciu so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je navrhovateľ štátnym
príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a realizáciu vyhostenia. Uviedol, že táto
doba sa môže skrátiť, pričom jej dĺžka závisí na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu,
potrebného k reálnemu vyhosteniu, ako aj od doby vystavenia cestovného dokladu. Dobu 60 dní
zaistenia stanovil správny orgán na základe stanoviska ÚPZC Sečovce, ktorý potvrdil predpokladanú
dobu 60 dní, potrebných na vybavenie obligatórnych záležitostí k výkonu trestu vyhostenia do domovskej
krajiny. Napokon odporca vo svojom rozhodnutí odcitoval ustanovenie § 88 ods. 3 a § 90 ods. 1 zákona
o pobyte cudzincov.

Včas podaným opravným prostriedkom, podaným na poštovú prepravu dňa 08.08.2013, doručeným
Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, sa navrhovateľ prostredníctvom
splnomocneného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi
na ďalšie konanie, s nariadením jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia s tým, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol niekoľko odvolacích dôvodov.
Predovšetkým vytýkal odporcovi nedostatočne zistený skutkový stav veci a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odporcu, poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho
rozhodnutí sp. zn. 1Sža/47/2011 zo dňa 13.09.2011. Ako dôvod uviedol, že odporca neskúmal prekážky
vyhostenia a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal k tomu žiadnu právnu úvahu. Poukázal
iba na účel zaistenia a obmedzil sa iba na účel a počet úkonov potrebných k vybaveniu dokladov a
vycestovaniu navrhovateľa. Navyše uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že v priebehu trestného konania,
ako aj konania o zaistení pred odporcom prejavil vôľu o udelenie azylu, no súd, ani odporca sa touto
možnosťou nezaoberali. Až následne v zariadení pre cudzincov znova požiadal o udelenie azylu na
území SR. Z toho dôvodu nie je z právneho hľadiska prípustná realizácia jeho vyhostenia minimálne
počas priebehu azylového konania a preto považuje zaistenie za neúčelné.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadril dňa 12.08.2013. Vo svojom
vyjadrení reagoval na odvolacie dôvody v tom zmysle, že dodržal zákonom stanovené pravidlá a
podmienky Správneho poriadku, zistil úplne skutočný stav veci na základe obstaraných podkladov pre
vydanie rozhodnutia. vychádzal z trestného rozkazu Okresného súdu v Michalovciach vo vzťahu k
navrhovateľovi, ktorý nemal žiadne doklady totožnosti a v prípade prepustenia navrhovateľa by znovu
dochádzalo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia. Efektívnosť zaistenia je podporená vyjadrením
ÚPZC Sečovce zo dňa 19.07.2013, v zmysle ktorého vystavenie náhradného cestovného dokladu pre
štátneho príslušníka Moldavska je možné zabezpečiť v lehote do 8 týždňov.

K námietke, týkajúcej sa neskúmania prekážok vyhostenia, poukázal odporca na trestný rozkaz
Okresného súdu Michalovce. V súvislosti so žiadosťou o udelenie azylu odporca uviedol, že podľa
informácie od ÚPZC Sečovce tu požiadal navrhovateľ o udelenie azylu až 29.07.2013, takže odporca
postupoval v zmysle § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Navrhol preto  potvrdiť rozhodnutie
správneho orgánu.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu
podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p. a na základe vykonaného dokazovania výsluchom poverenej
zástupkyne splnomocneného zástupcu navrhovateľa, ako i zástupcu odporcu a po oboznámení sa s
administratívnym spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu, dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v návrhu
splnomocneného zástupcu navrhovateľa, ktoré preskúmaval krajský súd podľa dispozičnej zásady.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.).



Na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 22.08.2013 poverená zástupkyňa splnomocneného
zástupcu navrhovateľa zotrvala na písomných dôvodoch návrhu. Zhrnula, že rozhodnutie odporcu
považuje za nepreskúmateľné ohľadom prekážok vyhostenia, pretože odporca nedostatočne zistil
skutkový stav veci. Poukázala tiež na tvrdenie navrhovateľa, že už v konaní pred odporcom požiadal
navrhovateľ o udelenie azylu. Navrhla preto zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporcovi na
ďalšie konanie. Trovy konania si neuplatnila.

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní trval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol,
že na základe trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce boli určení na realizáciu výkonu trestu
vyhostenia a keďže navrhovateľ nemal platný cestovný doklad, bol zaistený. Navrhovateľ v konaní pred
odporcom nežiadal o udelenie azylu, až v ÚPZC Sečovce. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť
ako správne.

Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s.
p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľa.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 19.07.2013,
ktorým odporca v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom
19.07.2013 v čase o 17:15 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia SR a zároveň podľa § 88
ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil do ÚPZC Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, na 60
dní - do 16.09.2013.

Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na
šesť mesiacov (prvá veta ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Policajný útvar
môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že
napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia, sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že
mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak
ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom
vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. (§ 62 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov)

Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni
štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto
osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov)

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom
konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa, prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
nie je dôvodný.

Z opravného prostriedku a vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľa na pojednávaní
krajského súdu vyplynulo, že za hlavný dôvod návrhu označil skutočnosť, že odporca nedostatočne zistil
skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné z dôvodu, že správny orgán
neskúmal prekážky vyhostenia do krajiny pôvodu navrhovateľa a obmedzil sa len na výpočet úkonov
potrebných k vybaveniu dokladov, poukázaním na účel zaistenia. Namietal tiež, že už v konaní pred
odporcom navrhovateľ prejavil vôľu o udelenie azylu, no odporca sa tým nezaoberal. Navrhovateľ ale
požiadal o udelenie azylu následne, preto považoval zaistenie navrhovateľa za neúčelné.

Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateľa za
nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil
v postupe odporcu žiadne pochybenie a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu



v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd zdôrazňuje, že odporca postupoval správne aj pri stanovení
lehoty zaistenia, v súlade so zákonom na čas nevyhnutne potrebný, od 19.07.2013 do 16.09.2013, na
základe skúseností z realizácie výkonu trestu vyhostenia v ÚPZC Sečovce. Krajský súd zdôrazňuje, že
navrhovateľ bol zaistený ako osoba bez cestovných dokladov, na výkon trestu vyhostenia, na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.07.2013 sp. zn. OT/97/2013, ktorý v ten
deň nadobudol právoplatnosť, pričom odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na tento trestný rozkaz
nachádzajúci sa v administratívnom spise odporcu.

Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal účelom zaistenia, ako aj odôvodnením potrebnej
predpokladanej dĺžky zaistenia.

Vo svojom rozhodnutí odporca iba poukázal na ustanovenie § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov,
no nezaoberal sa žiadosťou navrhovateľa o udelenie azylu. Zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania
zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že navrhovateľ počas svojho vyjadrenia, o ktorom pretlmočenú zápisnicu
podpísal, nežiadal o udelenie azylu na území SR. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 12.08.2013 je zistiteľné,
že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu v ÚPZC Sečovce až dňa 29.07.2013, teda až odstupom času
po vydaní napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s postupom a závermi odporcu v napadnutom
rozhodnutí, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. p. PPZ-HCP-PO7-
ZVC-20-006/2013 zo dňa 19.07.2013 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní, nemajú preto
právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené  (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.