Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/23/2013 z 24. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. novembra 2013, sp. zn. 3CoKR/23/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111201302.2 Krajský súd Košice | 3CoKR/23/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111201302.2 | 2013-11-24 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/900ccc02-d81f-4c2b-aaf0-91d8e00876ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111201302.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/23/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201302
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111201302.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T., spol. s r.o., R. XX, O., IČO: XX XXX XXX, zast.: V. dom
- advokáti, s.r.o., Z. XA, O. O., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej v 1./ rade: H.. F. F., nar. XX.X.XXXX,
K.. L K. 1, Košice, zast. X.. X. E., advokát, Q. XX, S., v 2./ rade: H.. G. W., V.., B. XX, S. správca podstaty
V.. Y. R., nar. XX.X.XXXX, S. XXX, W., o určenie neplatnosti eventuálne neúčinnosti právneho úkonu,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/1/2011-232 zo dňa 23. januára
2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 1./ rade na účet jej právneho zástupcu trovy odvolacieho konania
vo výške 45,41 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a žalovanej v 2./ rade náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol; žalovanej v 1./ rade priznal náhradu trov
konania vo výške 506,14 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej
v 1./ rade, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej v 2./ rade náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 20.1.2011
domáhal určenia, že právny úkon - prevod obchodného podielu žalovanej v 2./. rade na žalovanú v 1./
rade v obchodnej spoločnosti V. W., s.r.o., ktorý bol v obchodnom registri zapísaný dňa 16.10.2008,
je neplatný, resp. pokiaľ sa súd nestotožní s takouto právnou argumentáciou žalobcu, žiadal, aby bol
tento právny úkon žalovaných označený za neúčinný, a teda, aby súd v zmysle § 62 ods. 5 ZKR vydal
rozsudok, ktorým určí, že právny úkon - prevod obchodného podielu žalovanej v 2./ rade na žalovanú v
1./ rade v obchodnej spoločnosti V., s.r.o., ktorý bol v obchodnom registri zapísaný dňa l6.10.2008 je voči
účastníkom konkurzného konania neúčinný. Žalobca uviedol, že 19.7.2010 vydal Okresný súd Košice I
v konaní vedenom pod sp. zn. 26K XX/XXXX uznesenie, ktorým vyhlásil konkurz na majetok žalovanej
v 2./ rade a následne vyzval veriteľov žalovanej v 2./ rade, aby v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu
prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť U.
X. - konkursverwalter manik k.s., so sídlom kancelárie K. trieda 4, XXX XX S.. Konštatoval, že vzhľadom
k tomu, že prihlásené pohľadávky žalobcu neboli v priebehu konkurzného konania správcom popreté,
má žalobca postavenie konkurzného veriteľa a ako takému mu prináležia oprávnenia vymedzené v
zákone č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej len
ZKR/. Svoju aktívnu legitimáciu žalobca odvodil ustanovením § 57 ods. 1 ZKR. Dňa 20.10.2010 žalobca
požiadal správcu o odporovanie právneho úkonu žalovanej v 2./ rade, pričom správca podnetu žalobcu
na odporovanie nevyhovel, resp. na podnet žalobcu v primeranej lehote neodpovedal. Ďalej má žalobca
za to, že pasívna legitimácia žalovanej v 1./ rade vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR a pasívna



legitimácia žalovanej v 2./ rade vyplýva zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a súvisí
predovšetkým s časťou žaloby týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu prípadne jeho častí, nakoľko
žalovaná v 2./ rade bola účastníkom tohto právneho úkonu /rovnako ako žalovaná v I. rade/. Poukázal na
to, že dňa 18.07.2008 vznikla obchodná spoločnosť V. W., s.r.o. IČO: XX XXX XXX, so sídlom Z. XX, XXX
XX S., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/V, ktorej
spoločníkmi v čase medzi 18.07.2008 a 15.10.2008 boli žalovaná v 2./ rade a B. R., S. XXX, XXX XX W.
(dcéra žalovanej v 2./ rade). Následne bola v obchodnom registri zapísaná zmena ohľadne spoločníkov
uvedenej spoločnosti a to, že jediným spoločníkom spoločnosti V. W., s.r.o. sa stala počnúc dňom
16.10.2008 žalovaná v 1./ rade, z čoho vyplýva, že došlo k prevodu obchodného podielu žalovanej v 2./
rade a B. R. na žalovanú v 1./ rade. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že právnym základom pre podanie
žaloby z hľadiska odporovateľnosti (t.j. neúčinnosti) je okrem iného aj ustanovenie § 60 ods. 1, 2 ZKR,
že prevod obchodného podielu žalovanej v 2./ rade v spoločnosti V. W., s.r.o. je ukracujúcim právnym
úkonom, nakoľko má priamy vplyv na ostatných konkurzných veriteľov a že žalovaná v 1./ rade a
žalovaná v 2./ rade sú v pozícii spriaznených osôb v zmysle ZKR, pričom v tejto súvislosti (k spriaznenosti
osôb) poukázal na ust. § 9 ods. 2 ZKR. Zároveň uviedol, že odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu
v zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR možno len vtedy, ak k nemu došlo počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania. K prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti V. W., s.r.o. zo
žalovanej v 2./ rade na žalovanú v 1./ rade došlo v roku 2008, teda časová podmienka ustanovenia § 60
ods. 3 ZKR je naplnená. Taktiež poukázal na ust. § 58 ods. 1 ZKR, avšak len podporne, nakoľko nemal
v čase podania žaloby k dispozícii dokumenty týkajúce sa prevodu obchodného podielu v spoločnosti
V., s.r.o. a to predovšetkým zmluvu o prevode obchodného podielu, z ktorej by bolo možné zistiť, aká
bola výška odplaty za prevod obchodného podielu. Žalobca však vychádza z predpokladu, že výška
za prevod obchodného podielu nebola primeraná. Žalovaná v 2./ rade totiž nepoužila prípadne získané
peňažné prostriedky na úhradu svojich splatných pohľadávok voči žalobcovi. Odporovať zvýhodňujúcim
právnym úkonom možno len v prípade právnych úkonov urobených medzi spriaznenými osobami v
súlade s ustanovením § 58 ods. 3 ZKR počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. K prevodu
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti V. W., s.r.o. zo žalovanej v II. rade na žalovanú v 1./ rade
došlo v roku 2008, teda časová podmienka ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR je naplnená. Navyše paralelne
s exekučnými konaniami žalobca inicioval súdne konania z titulu zmenkového ručenia žalovanej v 2./
rade. Návrhy na vydanie zmenkového platobného rozkazu boli dňa 24.07.2008 doručené Okresnému
súdu Košice I (konania sú v súčasnosti vedené pod sp.zn. XXCbZm/X/XXXX a pod sp.zn. XXCbZm/
X/XXXX).

Z vyššie uvedeného žalobca jednoznačne vyvodil, že žalovaná v 2./ rade v čase prevodu obchodného
podielu v spoločnosti V. W., s.r.o. vedela o existencii pohľadávok žalobcu. Navyše žalovaná v 2./ rade
nepopiera ich existenciu, nakoľko pohľadávky žalobcu uplatňované v zmenkových konaniach použila v
návrhu na vyhlásenie konkurzu na preukázanie svojej platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na prípadnú absolútnu neplatnosť prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti V.
W., s.r.o. a odkázal pritom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše ako vyplýva z trestného
spisu vedeného príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní (najmä z výpovede V. R.) týkajúcich
sa obchodnej činnosti žalovanej v 2./ rade súvisiacej so spoločnosťou A., s.r.o. resp. so spoločnosťou
U. - R. O. spoločnosť s ručením obmedzeným, žalovaná v 2./ rade disponuje generálnou plnou mocou
a zastupuje spoločnosť V. W., s.r.o. a teda de facto plní funkcie inak zverené zákonom štatutárnemu
orgánu. Z tohto spisu ďalej vyplýva, že prevod obchodného podielu slúžil na zachovanie majetkovo
personálnych väzieb žalovanej v 2./ rade v spoločnosti V. W., s.r.o. a vykonanie úkonov smerujúcich k
nemožnosti vymoženia pohľadávky žalobcu.

Preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti eventuálne neúčinnosti právneho úkonu, ktorý je
predmetom tohto konania, spočíva v samotnej podstate konkurzu a spôsobu uspokojenia konkurzných
veriteľov, teda veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Ich uspokojenie totiž priamo
závisí od hodnoty majetku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty. Protiprávne prevody majetku úpadcu
rozhodne ovplyvňujú rozsah uspokojenia konkurzných veriteľov. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že
skutočnosti uvedené žalobe ovplyvňujú nielen žalobcu ale aj ostatných konkurzných veriteľov.

Žalobca 3.2.2011 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, následne Okresný súd Košice I,
uznesením sp. zn. XXCbi/l/XXXX-XXX z 5.4.2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým vyhovel návrhu



žalobcu a Krajský súd v Košiciach uznesením XCoKR/l X/XXXX-XXX zo dňa 28.6.2011 uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie - výsluchom žalovanej v 1./ rade, výsluchom úpadcu (Y. R.) a
výsluchom svedkyne B. R. ako aj predloženými listinnými dôkazmi účastníkmi konania a citujúc ust. §
57 ods. 1, 4, § 58 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, 3,, § 62 ods. 1 ZKR a § 103, § 104 ods. 1, 2 a § 19 O.s.p.
ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal okruh účastníkov konania vyplývajúci z ustanovenia
§ 62 ZKR, ak žalobca za žalovanú v 2./ rade v konaní označuje úpadcu - V.. Y. R., resp. inú osobu,
za ktorú v konaní koná správca konkurznej podstaty. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá
vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú
legitimáciu má účastník, ktorý je subjektom uplatneného hmotného práva žalobcu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Správny a úplný okruh účastníkov konania totožný s okruhom osôb, ktoré sú nositeľom tak
procesnej ako aj vecnej legitimácie je pri každej žalobe základným predpokladom jej úspechu. Žalobca
odvodzuje svoje právo v zmysle ust. § 57 a nasl. ZKR, a žalovaná v 2./ rade ako správca podstaty nie
je v uvedenom prípade v žiadnom vzťahu k žalobcovi, a teda nie je pasívne legitimovaný na uplatnenie
tohto nároku žalobcom, a preto súd žalobu voči žalovanému v 2./rade v celom rozsahu zamietol.

Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvou o prevode obchodného podielu z 6.10.2008 uzatvorenou
medzi úpadcom a žalovanou v 1./ rade nedošlo k ukráteniu uspokojovania veriteľov v konkurze. Žalovaná
v l./ rade uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že nemala úmysel ukrátiť veriteľov a ani dlžník
(úpadca), čo vyplynulo aj z dokazovania a výpovedí účastníkov, svedkov (žalovaná v 1./ rade zaplatila
sumu 100.000,00 Sk ( 3.332,00 eur ) za prevod obchodného podielu vo výške 50% dlžníkovi - úpadcovi
v spoločnosti V. W., s.r.o.). Navyše spoločnosť V. W. vznikla iba dňa 18.7.2008 a po 3 mesiacoch od
jej vzniku došlo k prevodu obchodného podielu. Ako vyplynulo aj z výpovedí, spoločnosť nemala žiadny
majetok a nevyvíjala žiadnu činnosť. Túto spoločnosť pôvodne založili bývalí spoločníci na žiadosť p.
R. - manžela úpadcu. Taktiež z účtovných dokladov a daňových dokladov ( súvahy a výkazu ziskov a
strát) je zrejmé, že spoločnosť v roku 2008 bola v strate 578.000,00 Sk v roku 2009 v strete 52.000,00
eur a v roku 2010 v strate 43.000,00 eur. To znamená, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť vykonaným
prevodom obchodného podielu v uvedenej spoločnosti po jej založení a vzniku v lehote 3 mesiacov k
ukráteniu konkurzných veriteľov.

V konaní sa tiež nepreukázalo, že by mal dlžník - úpadca úmysel právnym úkonom v roku 2008,
(uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu ) dva roky pred vyhlásením konkurzu v roku 2010,
ukrátiť veriteľov v konkurznom konaní, ktoré začalo až v júli roku 2010.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa predmetný nárok žalobcu zamietol.

Súd predmetnú žalobu zamietol aj v eventuálnom výroku neplatnosti prevodu obchodného podielu v
spoločnosti V. W. podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý namietal žalobca, že došlo takýmto konaním
- právnym úkonom k obchádzaniu zákona, resp. takýto právny úkon sa prieči dobrým mravom, pretože
podľa názoru súdu, tento prevod nebol vykonaný v rozpore so zákonom. Celý žalobný návrh žalobcu je
odôvodnený len § 57 a nasl. ZKR, a len z jedného tvrdenia žalobcu, a to, že žalovaná v 2./ rade vedela,
že dlhuje určitú sumu žalobcovi a následne prevedie svoj obchodný podiel na inú osobu a z tohto dôvodu
má dôjsť k porušeniu dobrých mravov, neobstojí. Tento právny úkon - zmluva o prevode obchodného
podielu bol urobený medzi osobami, ktoré mali zmluvnú voľnosť, neboli obmedzené v konaní, právny
úkon spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom a bol aj povolený príslušným registrovým súdom.
To, že nedošlo k použitiu peňažných prostriedkov na úhradu dlhu žalobcovi, ešte nemôže zakladať aj
neplatnosť takéhoto úkonu, pričom ako vyplynulo z dokazovania úpadca bol v takej finančnej situácii,
že ostal úplne bez finančných prostriedkov od bývalého manžela p. R. v čase rozvodového konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal žalovanej v 1./ rade trovy
konania v celkovej výške 154,10 eur v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 cit. vyhl. s poukazom
na to, že konanie o tzv. incidenčnej žalobe, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby



určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky určenie
pravosti, ktorej je predmetom konania. Aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny preto súd vychádzal
z rovnakého princípu a žalovanej v 1./ rade priznal náhradu trov konania ako v určovacom spore s
neoceniteľnou hodnotou sporu. Výpočtovým základom za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho
roka 2012 bola suma 763,00 eur a z toho 1/13 výpočtového základu predstavuje sumu 58,69 eur,
resp. 2013 á 60,07 eur, nakoľko bola udelená plná moc právnemu zástupcovi žalovanej v 1./ rade dňa
9.1.2012. Preto súd prvého stupňa priznal žalovanej v 1./ rade trovy konania za 7 úkonov právnej služby
(l. príprava a prevzatie dňa 9.1.2012 á 58,69 eur, 2. porada s klientom z 25.1.2012 á 58,69 eur, 3. účasť
na pojednávaní dňa 9.3.2012 á 58,69 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 1.6.2012 1/4 á 14,67 eur, 5.
porada vo veci s klientom dňa 25.6.2012 á 58,69 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012 á 58,69
eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 23.1.2013 á 60,07 eur; režijný paušál 6x 7,63 eur, lx 7,81 eur); t.j.
celkom (368,19 € + 53,59 eur) 421,78 eur plus 20% DPH zo sumy 84,36 eur, t.j. 506,14 eur.

Súd nepriznal žalovanej v 1./ rade trovy právneho zastúpenia za úkony v roku 2011 - príprava a prevzatie
uznesenia o vydaní predbežného opatrenia a odvolanie voči nemu, nakoľko v tej dobe nebola právne
zastúpená advokátom (udelenie plnej moci až 9.1.2012) a za úkon - vyjadrenie z 8.3.2012, pretože
takýto úkon sa v súdnom spise nenachádza a za účasť na pojednávaní v 1/4 zo dňa 1.6.2012, pretože
došlo len k odročeniu pojednávania bez prejednania veci samej.

O trovách konania voči žalovanej v 2./rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaná v 2./ rade bola v
konaní úspešná, ale nežiadala trovy konania, súd jej trovy konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku - výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1./ rade, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň v tomto
prípade existujú dôvody osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie trov konania žalovanej v 1./ rade.

Vo svojom odvolaní poukázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že pri skúmaní dôvodov osobitného
zreteľa je potrebné skúmať nielen majetkové, sociálne, osobné a iné pomery účastníkov konania, ale
súd by mal podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudok NS SR XMCdo/X/XXXX)
prihliadnuť rovnako na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v
priebehu konania a pod.. Práve okolnosti tohto prípadu, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu jeho práva
na súde, sú podľa názoru žalobcu okolnosťami hodného osobitného zreteľa a odôvodňujú nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej v 1./ rade. Žalobca mal pred začatím súdneho konania za to, že konaním
žalovanej v 1./ a v 2./ rade došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu a správca konkurznej podstaty,
ktorý viedol konkurzné konanie na majetok žalovanej v 2./ rade, na upozornenia a podnety žalobcu na
podanie odporovacej žaloby najprv nereagoval, pričom neskôr žalobcu ubezpečil, že predmetný právny
úkon žalovanej v 2./ rade bude odporovať. Následne však bolo žalobcom zistené, že správca žalobcu
zavádzal a žalobu bez akéhokoľvek vysvetlenia nepodal.

Práve z tohto dôvodu a v snahe žalobcu postupovať v tomto prípade, s ohľadom na jemu dostupné
informácie, s odbornou starostlivosťou a v záujem hájiť práva všetkých veriteľov, ktorí prihlásili svoje
pohľadávky do konkurzu, podal žalobca na súd žalobu o určenie neplatnosti eventuálne neúčinnosti
právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení platných právnych predpisov. Prípadný úspech žalobcu v spore by mal totiž
vplyv na rozšírenie konkurznej podstaty, z ktorej sú uspokojovaní všetci veritelia, z čoho vyplýva, že
žalobca nesledoval podaním tejto žaloby len osobný prospech, ale práve naopak konal v záujem čo
najvyššieho uspokojenia všetkých veriteľov žalovanej v 2./ rade. Okrem uvedeného bol žalobca nútený
konať rýchlo, nakoľko vzhľadom na konanie správcu musel žalobca konať tak, aby žalobu podal pred
uplynutím zákonnej lehoty na odporovanie právneho úkonu.



Ďalej žalobca zdôraznil, že správca konkurznej podstaty, ktorý na podnety žalobcu nereagoval a tak
nepostupoval v danom prípade s odbornou starostlivosťou a najmä v záujme všetkých veriteľov, bol
z funkcie správcu, pre neplnenie si svojich povinností a rovnako z dôvodu nezákonného postupu
odvolaný súdom. Práve vzhľadom na nečinnosť správcu, ktorý svojim konaním bránil riadnemu vedeniu
konkurzného konania, bol žalobca nútený konať v záujme širšieho okruhu konkurzných veriteľov.

Navyše skutočnosti o majetkových pomeroch spoločnosti V. s.r.o. (najmä informácie týkajúce sa
finančnej straty a mínusovej hodnoty vlastného imania) boli zistené až v priebehu súdneho konania,
nakoľko príslušné účtovné doklady neboli v čase podania žaloby na súd prístupné v zbierke listín a
vzhľadom na postoj a neúčinnosť vtedajšieho správcu konkurznej podstaty, žalobca ani nemal možnosť
uvedené podklady, potrebné pre posúdenie opodstatnenosti podania žaloby, získať.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca konal za účelom ochrany
práv všetkých veriteľov žalovanej v 2./ rade a to nielen za účelom osobného prospechu a rovnako s
ohľadom na samotné okolnosti prípadu, ktoré konanie žalobcu podmienili, má žalobca za to, že v danom
prípade sú splnené podmienky pre uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k náhrade trov
konania voči žalovanej v 1./. rade. Žalobca mal v čase podania žaloby za to, že konaním žalovaných,
a teda žalovanej v 1./. rade a rovnako žalovanej v 2./ rade, došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu a
nepodaním žaloby na súd by konal v rozpore so záujmami veriteľov žalovanej v 2./ rade.

Žalobca sa domnieva, že vyššie uvedené okolnosti spočívajúce v nečinnosti správcu a konanie v záujme
ostatných konkurzných veriteľov, sú dôvodmi osobitného zreteľa, a preto v danom prípade je dôvod na
uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1./ rade, ktorá má za to, že na strane žalobcu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa a ak žalobca tvrdí, že mu prislúcha oslobodenie od povinnosti znášať trovy
konania, tak je potrebné poukázať na to, že sám žalobca v tomto konaní je právne zastúpený. Navyše
účelovo dôvodí a obranou sa odvoláva na rozsudok NS SR sp.zn. XMCdo/X/XXXX, pričom rozhodnutím
vo veci a nepriznaním trov konania konajúcim súdom by malo za následok porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR žalovanej v 1./ rade a v konečnom dôsledku práva
na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktoré toto zaručuje. Tieto práva
vyžadujú i garanciu pre prípad plného úspechu na materiálne odškodnenie nákladov zapríčinených
neodôvodneným postupom žalobcu relevantným rozhodnutím súdu podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Podľa žalovanej v 1./ rade žalobca účelovo konštruuje domnienku, že došlo k ukráteniu konkurznej
podstaty a že sa mu priečila nečinnosť správcu konkurznej podstaty žalovanej v 2. rade, ktorého odvolal,
nakoľko tento nekonal podľa jeho predstáv. Žalovaná v 1./ rade komunikovala s novým správcom
konkurznej podstaty a má za to, že žalobca mal možnosť a vedel pred podaním návrhu zhodnotiť právnu
situáciu ako aj získať objektívne informácie, ktoré sa nachádzali v zbierke listín.

Uviedla, že počas celého konania sa nevyhýbala komunikácii so žalobcom a vedomosť o nečinnosti
predmetu zmluvy bola žalobcovi dobre známa, ako i finančný stav v tom čase. Žalobca zahájil so
žalovanou v 1./ rade jednania a následne viedol konanie, ktoré sa bez invektív dá označiť za zastrašujúce
a šikanujúce osobu žalovanej v 1./ rade, popierajúc jej práva na vlastníctvo a podnikanie, čo ju donútilo
využiť právnu pomoc. V žiadnom prípade pozadím predmetu sporu nebol záujem poškodiť žiadne
záujmy či žalobcu alebo konkurzných veriteľov nejakým ukracujúcim právnym úkonom; obchodný podiel
nebol zaťažený, bol voľný. Žalobca zavádza, ak na svoju obranu vyzdvihuje „ochranu záujmov veriteľov
úpadcu".

Zároveň žalovaná v 1./ rade vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že pokiaľ by súd vyhovel
návrhu žalobcu a by vyslovil, že zmluva o prevode obchodného podielu spol. V. W. s.r.o. mala byť
neplatná alebo neúčinná, došlo by takým rozhodnutím k porušeniu práv žalovanej v 1./ rade na



podnikanie v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Taká situácia nemohla nastať rozhodnutím súdu. Preto má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a ako neúspešný bol po práve zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej
v 1./ rade, ktoré však súdom neboli priznané v plnej výške, lebo mali byť priznané z hodnoty, ktorej
náhrady sa žalobca v tomto spore domáhal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná v 1./ rade navrhla, aby Krajský súd v Košiciach
rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým sa priznáva náhrada trov konania žalovanej v 1./
rade vo výške 506,14 eur bol potvrdený ako vecne správny

a zároveň, aby bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanej v 1./ rade aj trovy odvolacieho konania vo výške
45,41 eur.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 212 ods. 1, 2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
a to v časti týkajúcej sa náhrady trov.

Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu,
odvolací súd uvádza nasledovné:

Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je to, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, avšak
i vtedy má byť jeho použitie výnimočné.

Skutočnosť, že žalovaná v 2./ rade ako správkyňa odporovaciu žalobu nepodala v žiadnom prípade
nemôže byť na ťarchu žalovanej v 1./ rade.

Ani ďalšie skutočnosti, uvedené v odvolaní neodôvodňujú použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Naviac žalobca na jednej strane žiadal vysloviť neplatnosť právneho úkonu a na druhej (ak by súd dospel
k opačnému záveru) žiadal určiť jeho odporovateľnosť.

Treba poznamenať, že odporovať možno iba platnému právnemu úkonu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Žalovaná v 1./ rade mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto je žalobca povinný nahradiť jej trovy
odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu a to za jeden právny úkon 30,035 eur, režijný paušál
7,81 eur, DPH 20% t.j. 7,57 eur, spolu 45,41 eur (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanej v 2./ rade trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.