Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/68/2013 z 29. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júla 2013, sp. zn. 7CoP/68/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7612207635.1 Krajský súd Košice | 7CoP/68/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7612207635.1 | 2013-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce19e975-d348-4041-88d0-4efea79ac8f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7612207635.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/68/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612207635
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612207635.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrei Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého I. W. nar. XX.X.L. a maloletého Q. W. nar. XX.X.L. zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a Q. W. nar. XX.X.L. na návrh otca X. W.
nar. X.X.L. bývajúceho v X. toho času v V. č. XX zastúpeného JUDr. Michalom Bečarikom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Letnej č. 37 za účasti matky U. W. nar.
XX.X.L. bývajúcej v X. č. L. o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 17.12.2012 č.k. 7P 163/2012-77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pretože konajúci súd neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm.c/ O.s.p. a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.. V priebehu prvostupňového konania poukazoval na to, že počas práce
v zahraničí jeho denné výdavky na stravné sú 15 €, t.j. mesačne 450 €, ktorá skutočnosť sa v zápisnici
z pojednávania nenachádza a z toho dôvodu náklady na stravné neboli zo strany súdu zohľadnené
pri konečnom rozhodovaní, preto má za to, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Má za to, že po zohľadnení odvodových povinností vyplývajúcich z
podkladov pre daňové priznanie pre rok 2012 a po odrátaní nákladov na stravné nie je schopný plniť
vyživovaciu povinnosť v sume 300 € mesačne, pretože by sa následne dostal do nepriaznivej životnej
situácie, kedy nebude schopný zabezpečiť svoje základné životné potreby. Vytkol konajúcemu súdu, že
považoval prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa ako účelový v snahe vyhnúť sa vyživovacej
povinnosti. Pozemky v jeho vlastníctve vynášali na základe nájomnej zmluvy s výrobným družstvom len
80 € ročne a hodnota podielu na rodinnom dobe bola nepatrná, nakoľko sa jednalo o viac ako 120-ročný
dom v pôvodnom stave. Uviedol, že jeho sestra, na ktorú mal predmetné nehnuteľnosti previesť, mu
požičala 2.000 €, čo vzájomne považovali za vysporiadanie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam.
Poukázal na svoj záujem o zabezpečenie maloletých detí, v dôsledku čoho musí pracovať v zahraničí.
Vzhľadom na jeho kvalifikáciu by na Slovensku nedostal dostatočne ohodnotenú prácu, preto následne
viní súd za vytýkanie, že sa nestýka s maloletými deťmi, pretože tieto sa s ním odmietajú stretávať v
dôsledku vplyvu ich matky. Poukázal na nevykonateľnosť rozhodnutia vzhľadom na dosahovaný čistý



priemerný mesačný príjem, pretože následne by sa dostal do zložitej životnej situácie. Na to, aby bol
schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť si musel od svojej sestry požičať sumu 2.000 €. Uviedol,
že jeho príjem nemožno zovšeobecniť na sumu 115 € denne, resp. 1.200 € mesačne, nakoľko prácu
v zahraničí vykonáva ako živnostník a fakturuje len skutočne odrobené hodiny, čo je jasne uvedené v
peňažnom denníku pre rok 2012.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1, 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa
vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd
dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o
návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvého stupňa správne
porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného a dospel k záveru, že ku kvalifikovanej zmene
pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom nedošlo, pričom odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožnil s hodnotením možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť ku
svojim deťom tak, ako uzavrel súd prvého stupňa. Konajúci súd správne posúdil schopnosti a možnosti
otca plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť ku svojim deťom vychádzajúc z princípu potencionality
vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, najmä s prihliadnutím na okolnosť, že jeho príjem
od predchádzajúcej úpravy výživného sa neznížil a správne vyhodnotil aj tvrdenia navrhovateľa, že
si požičiava od svojej sestry finančné prostriedky, ktoré správne hodnotil ako účelové a nepravdivé
aj vzhľadom na to, že matka detí až do rozvodu mala s otcom vedený spoločný účet a presne mala
prehľad o jeho skutočných príjmoch, ktoré vždy dosahovali viac ako 1.000 € mesačne čistého príjmu,
čo dokazovali aj výpisy zo spoločného účtu bývalých manželov a stotožnil sa v danom prípade aj s
argumentáciou, že pokiaľ otec v roku 2012 darovacou zmluvou previedol na svoju sestru nehnuteľnosti



vrátane rodinného domu, postupoval nanajvýš neštandardne, pretože pokiaľ by skutočne chcel pomôcť
svojim deťom, tak tieto by previedol na svojich zákonných potomkov alebo ich speňažil, aby mohol
finančne svojim deťom vypomôcť a opačné správanie svedčí o snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre posúdenie možností a schopností
povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol
dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má
princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity a rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
k deťom nebolo ohrozené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 ako vecne
správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.