{"guid": "b9751cee-d9cf-42a6-b557-6953ee51052c:95091075-0af6-4905-8962-eefe233a9bce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7812204733.1", "spisova_znacka": "12CoE/263/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/263/2012 z 22. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 22. januára 2013, sp. zn. 12CoE/263/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7812204733.1", "identifikacne_cislo": "7812204733", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/44/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 44/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/44/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/44-2001/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/44#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95091075-0af6-4905-8962-eefe233a9bce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812204733.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7812204733.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7812204733.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/263/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204733
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812204733.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O. městské dopravní podniky, a.s., V. nábřeží
XXX/XX, O., Y. republika, T.: XXX XX XXX, zastúpený Mgr. Martinom Zigmundom, advokátom,
Šafaříkovy sady 2455/5, Plzeň, Česká republika, proti povinnému: N. Karalo, nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XX, vedenej u súdneho exekútora B.. C. L., ul. XX. augusta 2, K., pod sp. zn. EX 2219/12, o vymoženie
3 036,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa
06.07.2012, č. k. 8Er/560/2012-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora B.. C. L., ul. XX.
augusta 2, K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2219/2012.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Okresného súdu Plzeň - město zo dňa 05.01.2010, č. k. 20C/427/2009-31, požiadal
súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 2
tretia veta a § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a uviedol, že podľa platnej úpravy možno na území Slovenskej republiky vykonať aj cudzí
exekučný titul, čomu však predchádza jeho uznanie. V danom prípade, kedy oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie na základe rozsudku vydaného v Českej republike, sa výkon tohto rozhodnutia
riadi nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, ktoré má prednosť pred Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o právnej pomoci (č. 193/1993 Z. z.), čo vyplýva z čl. 69 nariadenia ako aj z čl.
288 ods. 2  Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súd prvého stupňa ďalej citoval čl. 38 ods. 1 a čl.
53 nariadenia a uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je
predpokladom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného
v cudzom členskom štáte Európskej únie predloženie právoplatného rozhodnutia súdu Slovenskej
republiky o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto vyhlásenie o vykonateľnosti spolu s
návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom oprávnený postúpi súdnemu exekútorovi a ten
požiada príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže v danej veci súdny exekútor
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia nepredložil aj vyhlásenie o vykonateľnosti exekučného titulu,
súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.



Proti  tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne z dôvodu nesprávneho zistenia
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa pred vydaním napadnutého uznesenia vyzvať oprávneného na doloženie osvedčenia
podľa čl. 54 a čl. 58, poprípade mal jeho predloženie odpustiť podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia Rady č.
44/2001, čím bol oprávnený ukrátený na svojich procesných právach a nemal možnosť doplniť svoje
procesné podanie vo veci. Mal za to, že súd prvého stupňa mal oprávneného poučiť o jeho právnom
názore na danú vec a vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení  a dôkazov, čo neurobil, preto je jeho
rozhodnutie zjavne predčasné. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie o
vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie,
nakoľko v čl. 38 nariadenia sa takáto podmienka nenachádza. Naopak podľa čl. 47 nariadenia oprávnený
nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, aj keby malo byť rozhodnutie uznané
v súlade s týmto nariadením. Toto tvrdenie podporuje čl. 42 ods. 2 nariadenia. Oprávnený mal za to, že
súčasne alebo aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie môže podať návrh na vyhlásenie exekučného
titulu za vykonateľného v Slovenskej republike a exekučný súd by mal do doby tohto rozhodnutia
vyčkať. Zároveň navrhol, aby bol rozsudok Okresného súdu Plzeň - město zo dňa 05.01.2010, č. k.
20C/427/2009 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že konanie o vyhlásenie cudzieho exekučného titulu za
vykonateľného v Slovenskej republike podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 je integrálnou súčasťou
exekučného konania a nejde o samostatné konanie, ktoré by malo predchádzať podaniu návrhu na
vykonanie exekúcie.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, podľa platnej právnej úpravy možno na území Slovenskej republiky
vykonať aj cudzí exekučný titul, pričom základným predpokladom na vykonanie takéhoto titulu je jeho
uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia sa rozumie priznanie právnych účinkov tomuto rozhodnutiu
na území Slovenskej republiky, a to v dvoch štádiách - v nostrifikačnom štádiu (uznaním cudzieho
rozhodnutia alebo vyhlásením cudzieho rozhodnutia za vykonateľné) a v štádiu samotného výkonu tohto
rozhodnutia.

Výnimočne sa tieto dve štádiá spájajú do jedného, a to v prípadoch, kde normy medzinárodného
práva súkromného nevyžadujú uskutočnenie samostatného prvého štádia, t.j. nevyžadujú osobitné
rozhodnutie o uznaní, neumožňujú proti uznaniu namietať alebo nevyžadujú vyhlásenie cudzieho
rozhodnutie za vykonateľné. Ak však normy medzinárodného práva súkromného medzistupeň formou
nostrifikácie vyžadujú, musí toto štádium vždy predchádzať vlastnému vykonávaciemu konaniu. V takých
prípadoch nemožno obe štádiá spájať či zmiešavať a nemožno začať postupovať podľa Exekučného



poriadku skôr, kým sa nevykonalo nostrifikačné konanie. V tejto situácii nemožno uskutočniť  konanie o
vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za
vykonateľné bez osobitného rozhodnutia napr. vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4),
ako to požadoval oprávnený.

V posudzovanom prípade, kedy oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku
vydaného Okresným súdom Plzeň - město (Česká republika) zo dňa 05.01.2010, č. k. 20C/427/2009-31,
sa výkon tohto rozhodnutia spravuje nariadením Rady (ES) č. 44/2001, ktoré má prednosť pred Zmluvou
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci (č. 193/1993 Z. z.).

Podľa čl. 38 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný
v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh
zainteresovaného účastníka.

Podľa čl. 54 Rady (ES) č. 44/2001, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný
rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto
nariadenia.

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie
cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať
podaniu návrhu na exekúciu, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania.

Z uvedeného vyplýva, že ak je súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie vo veci
rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001,
nemôže vo veci konať, kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o
tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. V prípade, že exekútor takto nepostupuje, ale
návrh príjme a predloží súdu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, súd v rámci preskúmania podľa
§ 44 ods. 2  musí v takomto prípade návrh zamietnuť, keďže predložený titul je v rozpore so zákonom,
konkrétne z citovaným nariadením, pretože nejde o exekučný titul z dôvodu, že cudzie rozhodnutie
nebolo vyhlásené za vykonateľné.

Postup výlučne podľa Exekučného poriadku, vrátane všetkých ustanovení, ktoré odkazujú na cudzie
rozhodnutie (§ 42 ods. 4 či § 44 ods. 5), prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých sa samostatné
nostrifikačné konanie nevyžaduje. Ide napr. o rozhodnutia, ktoré boli v štáte pôvodu osvedčené ako
európsky exekučný titul. Takéto rozhodnutie je na území ostatných členských štátov vykonateľné
bez potreby predchádzajúceho konania o vyhlásení rozhodnutia za vykonateľné, keďže nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný
titul pre nesporné nároky, predstavuje cestu priamej vykonateľnosti exekučných titulov. Nakoľko však v
danom prípade cudzie rozhodnutie predložené oprávneným nebolo v krajine svojho pôvodu osvedčené
ako európsky exekučný titul, je potrebné v samostatnom konaní osobitným uznesením vyhlásiť
vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený v posudzovanom prípade nesplnil podmienky pre začatie
exekúcie, keď súdnemu exekútorovi, resp. exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
predložil len samotný cudzí exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorý nebol
osvedčený ako európsky exekučný titul, resp. ku ktorému nebolo priložené uznesenie súdu Slovenskej
republiky o vyhlásení predmetného cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Keďže týmto neboli splnené
podmienky na výkon cudzieho exekučného titulu podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, súd prvého
stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.



Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako
vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne takéto trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/560/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7960ccbb-f3df-47b5-b6bb-b33b987f5975:afe6f5a7-962f-4e6a-b323-181abdf8d7a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/560/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/560/2012 z 7. 8. 2012", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2012-08-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7960ccbb-f3df-47b5-b6bb-b33b987f5975:afe6f5a7-962f-4e6a-b323-181abdf8d7a1"}], "citovane_v": []}